Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-262-2015.pdf
PDF · 77.13 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/262/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. K. XXX/X, O., o vymoženie sumy 853,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra, č. k. 7Er/458/2014-16 zo dňa 21. septembra 2015, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 2 písm. a), b), d), § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, 6, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“). Konštatoval, že v prebiehajúcom exekučnom konaní je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 10876/11 zo dňa 13.03.2012. Súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom zistil, že oprávnený ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli zmluvu o úvere. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a) nasl. Občianskeho zákonníka a na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa podľa výpisu z Obchodného registra. Súd si prípisom zo dňa 23.04.2014 vyžiadal od oprávneného rozhodcovskú zmluvu k zmluve o úvere. Po jej preskúmaní dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor oprel o to, že obsah rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom vopred pripravený, dlžník mohol len zmluvu prijať ako celok alebo odmietnuť. Uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice Rady č. 93/13/EHS. Mal za to, že v danom prípade nebolo možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú, nakoľko znemožňovala spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechávala ho výlučne na vôli dodávateľa - oprávneného, a to aj napriek tomu, že zdanlivo dávala na výber. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Jednotlivé podmienky zmluvy boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Súd poukázal tiež na to, že nešlo o individuálne dojednanie doložky, na ktoré by bola povinná ako spotrebiteľ zvlášť upozornená, ktoré by bolo s povinnou zvlášť dojednané, súhlasila by s tým a svoj
súhlas by prejavila svojím podpisom. Podpis na zmluve o úvere nemožno považovať zároveň za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, pretože na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníka zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinná sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdala vopred svojich práv, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti aj zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj na ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonávanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Zdôraznil, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. S poukazom na Nález ÚS SR 5/2000 uviedol, že exekučný súd nemôže v rámci exekučného konania zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Namietal tiež, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal na to, že s povinnou uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mala povinná možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd. Podľa názoru oprávneného cieľom ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.
Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.
Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 09.02.2014, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 10876/11 zo dňa 13.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2012 a vykonateľnosť dňa 05.04.2012, podkladom ktorého bola Zmluva o úvere č. 404200819 zo dňa 10.03.2011. Účastníci konania toho istého dňa uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 OSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 169 ods. 1 OSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. Ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné ( Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.
Odvolací súd preskúmavajúc odvolanie oprávneného dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je nedostatočné, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť uznesenia súdu prvého stupňa. Týmto postupom súdu bola účastníkom konania odňatá možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, a tým aj možnosť efektívneho využitia procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa neodôvodnené, účastník nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť.
Odvolací súd v prvom rade poukazuje na dôvodnosť odvolacej námietky oprávneného, podľa ktorej súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, keďže oprávnený s povinnou uzavrel rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. Závery súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka splynula s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami zmluvy o úvere, že na dojednanie tejto doložky nebola povinná zvlášť upozornená, že nebolo s povinnou zvlášť dojednané, a že by svoj súhlas s doložkou neprejavila svojím podpisom, nezodpovedajú skutkovému stavu, ktorý vyplýva z obsahu spisu. Je pravdou, že podpis na zmluve o úvere nemožno považovať zároveň za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, v danej veci však súd prvého stupňa sám konštatoval, že oprávnený s povinnou uzavreli samostatnú rozhodcovskú zmluvu, teda poukazovať na podpísanie zmluvy o úvere je v danej situácii irelevantné. Súd prvého stupňa mal k dispozícii znenie rozhodcovskej zmluvy, z ktorej si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi, napriek tomu zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odôvodnil neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve o úvere.
V ďalšom konaní sa bude musieť súd prvého stupňa zaoberať posúdením znenia rozhodcovskej zmluvy a jej (ne)prijateľnosti ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom právnom vzťahu, a následne posúdiť splnenie zákonných podmienok na vydanie poverenia, či na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP), odstrániť vytýkané nedostatky, vysporiadať sa s argumentmi oprávneného uvedenými v odvolaní a opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 167 ods. 2 OSP za použitia ustanovenia § 157 ods. 2 OSP.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.