Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-327-2015.pdf
PDF · 91.65 KB
No categories available
24Cb/327/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v právnej veci navrhovateľa: EuroISO, s.r.o., IČO: 36 345 610, Dunajská 8, 811 08 Bratislava, v konaní zast. Mgr. Jurajom Jancom, advokátom v Ilave, Mierové nám. 52/6, proti odporcovi: Dokument Logistik, s.r.o., IČO: 36 771 881, Pri Šajbách 1, 831 06 Bratislava, v konaní zast. JUDr. Helenou Hledíkovou, advokátkou v Bratislave, Matúšova 56/A, o zaplatenie 1.324,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 140,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 140,- eur od 5.11.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 79,- eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobou s návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 29.9.2014, došlou súdu dňa 22.12.2014, sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.324,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50% p.a. zo sumy 140,- eur od 5.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od 15.2.2014 do zaplatenia a zo sumy 1.044,- eur od 23.4.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako dodávateľ a odporca ako objednávateľ uzatvorili dňa 16.1.2013 zmluvu na vykonanie preauditu systému manažérstva, predmetom ktorej bol (i) preaudit pri implementácii systému manažérstva podľa normy ISO27001 v termíne do 1.4.2013, za dohodnutú cenu 3.400,- eur bez DPH /článok I.1, IV.1 a VI.2 zmluvy/, a (ii) opakovaný preaudit pri udržaní systému manažérstva podľa uvedenej normy, ktorý sa mal vykonávať počas neurčitej doby počnúc rokom 2014, vždy v prvom štvrťroku kalendárneho roka, za dohodnutú cenu 870,- eur bez DPH /článok I.2, IV.2 a VI.3 zmluvy/. Faktúrou č. 1712013 zo dňa 5.8.2013, na sumu 1.320,- eur s DPH, splatnou dňa 19.8.2013, navrhovateľ účtoval odporcovi splátku za preaudit uskutočnený v roku 2013. Odporca faktúru nezaplatil, čím porušil zmluvu a dostal sa do omeškania. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ faktúrou č. 2232013 zo dňa 21.10.2013, znejúcou na sumu 140,- eur s DPH, splatnou dňa 4.11.2013, fakturoval odporcovi zmluvnú pokutu v zmysle ust. čl. V.3 zmluvy. Odporca ani túto faktúru neuhradil. Výzvou zo dňa 15.11.2013 právny zástupca navrhovateľa vyzval odporcu na úhradu uvedených faktúr. Odporca na výzvu nereagoval, faktúry neuhradil a následne zmluvu vypovedal s odôvodnením, že nebola zo strany navrhovateľa riadne plnená. Listom zo dňa 29.1.2014 navrhovateľ oznámil odporcovi, že s ukončením zmluvy nesúhlasí, nakoľko tvrdenia odporcu o neplnení zmluvy sú nepravdivé a účelové a dôvod na vypovedanie zmluvy je vymyslený, bez toho, aby boli splnené dohodnuté podmienky na ukončenie
zmluvy. Keďže faktúry stále neboli uhradené, navrhovateľ faktúrou č. 0182014 zo dňa 31.1.2014, znejúcou na sumu 140,- eur, splatnou dňa 14.2.2014, fakturoval opakovane zmluvnú pokutu v zmysle ust. čl. V.3 zmluvy. Odporca ju neuhradil, uhradil však faktúru č. 1712013 na sumu 1.320,- eur. Služby za rok 2014 navrhovateľ účtoval odporcovi faktúrou č. 0672014 zo dňa 7.4.2014, na sumu 1.044,- eur s DPH, splatnou dňa 21.4.2014. Odporca faktúru vrátil navrhovateľovi s tým, že ju neakceptuje. V zmysle uvedených skutočností však vrátenie faktúry považoval navrhovateľ za nedôvodné. Výška pohľadávky navrhovateľa tak predstavuje 1.324,- eur (140 eur + 140 eur + 1.044 eur). Zmluva je podľa navrhovateľa stále platná a účinná, práva a povinnosti strán sú určité a jasné. Keďže odporca sa neuhradením faktúr dostal do omeškania, navrhovateľ podľa § 369 Obchodného zákonníka a nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. požadoval aj úrok z omeškania v zákonnej výške.
Odporca navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že uplatnený nárok je nedôvodný a odporca ho neuznáva, pretože nemá voči navrhovateľovi žiadne záväzky ani dlh. Faktúrou č. 0672014 na sumu 1.044,- eur bolo odporcovi fakturované plnenie, ktoré mu nikdy nebolo poskytnuté. Navyše, navrhovateľ faktúru vystavil za obdobie, v ktorou už neexistoval zmluvný vzťah medzi účastníkmi, nakoľko odporca právny vzťah založený zmluvou zo dňa 16.1.2013 zrušil výpoveďou z jeho strany.
Súd rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa § 115a ods. 2 a § 200ea Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.). Po tom, čo bolo odročené nariadené pojednávanie, obe strany súhlasili s rozhodnutím sporu bez nariadenia ďalšieho pojednávania, nakoľko neboli predložené a navrhnuté iné než listinné dôkazy, išlo takmer o drobný spor a jeho rozhodnutie záviselo najmä od právneho posúdenia otázky trvania, resp. platnosti zmluvy a možnosti jej ukončenia pri riadnom plnení. K tejto otázke preto súd ešte umožnil obom stranám vyjadriť sa.
Z predložených dôkazov vyplynul vyššie uvedený skutkový stav tvrdený účastníkmi, ktorý ani nebol sporný.
Zo zmluvy na vykonanie preauditu systému manažérstva ďalej vyplynulo, že
- bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (preambula),
- zmluvu bolo možné vypovedať bez odsúhlasenia druhou stranou pri závažnom neplnení povinností (čl. VIII.1 a 2 zmluvy),
- pri riadnom plnení zmluvy mohlo ukončenie zmluvy nastať dohodou strán (čl. VIII.5 zmluvy),
- zmluvu bolo možné vypovedať písomne (čl. X.4 zmluvy),
- pokiaľ sa objednávateľ dostane do omeškania s úhradou faktúry o viac ako 30 kalendárnych dní, od dátumu splatnosti faktúry, objednávateľ bol povinný zaplatiť dodávateľovi zmluvnú pokutu 140,- eur a to aj opakovane po uplynutí splatnosti faktúry, ktorou bola fakturovaná predchádzajúca zmluvná pokuta ak nedôjde k vyrovnaniu záväzkov.
Zo zhodných tvrdení účastníkov vyplynulo, že návrh zmluvy pripravil navrhovateľ.
Z faktúry č. 11712013 na sumu 1.320,- eur vyplynulo, že touto navrhovateľ účtoval odporcovi preaudit manažérskeho systému ISO 27001 3/3, a nie splátku za preaudit.
Z faktúry č. 0182014 zo dňa 31.1.2014 vyplynulo, že touto navrhovateľ účtoval odporcovi zmluvnú pokutu za nedodržanie platobných podmienok pri faktúre č. 2232013.
Podľa § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 266 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.
Vzťah medzi účastníkmi konania súd, v zmysle citovaného § 261 ods. 1, posudzoval ako záväzkový vzťah podľa Obchodného zákonníka, nakoľko obaja účastníci konania sú podnikatelia, zmluva sa týkala ich podnikateľskej činnosti. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, súd aplikoval aj cit. ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Účastníci uzavreli tzv. nepomenovanú zmluvu, v ktorej si dostatočne určili predmet svojich práv a povinností, teda došlo k platnému vzniku záväzkov. Navrhovateľ si splnil svoje povinnosti zo zmluvy, vykonal v roku 2013 preaudit systému a dňa 5.8.2013 vystavil odporcovi faktúru č. 1712013, splatnú dňa 19.8.2013, ktorú odporca zaplatil s omeškaním, až v roku 2014.
Vyššie uvedené konštatovanie o dostatočnom určení práv a povinností však neplatí pre dojednania o ukončení zmluvy a o zmluvnej pokute.
Predmetom zmluvy bol jednak (i) preaudit pri zavedení (implementácii) dohodnutého systému manažérstva, ako aj (ii) opakovaný preaudit pri jeho následnom udržiavaní. Zavedenie systému sa malo uskutočniť do 1.4.2013, za cenu 3.400,- eur bez DPH, opakovaný preaudit pri udržiavaní systému sa mal vykonávať každoročne od roku 2014, za cenu 870,- eur, vždy v prvom štvrťroku, a po dobu neurčitú.
Napriek tomu, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, žiadne ustanovenie zmluvy nestanovovalo podmienky, za ktorých môže odporca zmluvu vypovedať. V konečnom dôsledku tak bolo ponechané len na rozhodnutí navrhovateľa, kedy bude súhlasiť s ukončením zmluvy. Navrhovateľ aj vo svojom vyjadrení zo dňa 23.12.2015 uviedol, že jeho vôľou bolo naozaj uzavrieť zmluvu tak, že ju bude možné ukončiť len dohodou. To súd samozrejme považoval za neprípustné, v rozpore s § 582 Občianskeho zákonníka.
Vychádzajúc z článkov VIII.1, 2 a X.4 zmluvy, v ktorých si strany pri výpovedi nedohodli žiadnu výpovednú lehotu, iba písomnú formu výpovede, ako aj z cit. § 582 Občianskeho zákonníka, mal súd za to, že
odporca mohol zmluvu vypovedať ku koncu kalendárneho štvrťroka, a to bez výpovednej lehoty. Na základe písomnej výpovede odporcu zo dňa 26.11.2013 tak platnosť zmluvy skončila dňom 31.12.2013.
Pri tomto závere súd zohľadnil skutočnosť, že zmluvu pripravil navrhovateľ a odporca návrh bez pripomienok prijal. Podľa cit. § 35 ods. 2 a § 266 ods. 4, prejav vôle a použité výrazy, ktoré v konečnom dôsledku pripúšťajú rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Úmysel navrhovateľa rozhodovať o tom, kedy zmluvu ukončí, zjavne znevýhodňoval odporcu a bol tiež v rozpore so zákonom.
Pre rozhodnutie sporu nebolo potrebné bližšie skúmať, či k ukončeniu zmluvy nedošlo už skôr, doručením výpovede s okamžitou účinnosťou, nakoľko spor sa týkal, záväzkov, ktoré mali vzniknúť až roku 2014 (okrem priznanej zmluvnej pokuty).
Navrhovateľ v spore argumentoval tým, že certifikát má trojročnú platnosť a podstatná a najzložitejšia časť zmluvy spočíva v samotnej implementácii systému pred prvým certifikačným auditom. Cena za celkovú činnosť navrhovateľa je preto v rámci platnosti certifikátu rozdelená medzi implementáciu a následné udržanie systému, avšak takto je tomu z dôvodu, že obchodní partneri navrhovateľa to takto žiadajú, pretože je pre nich výhodnejšie zaplatiť cenu vo viacerých splátkach.
V zmluve však bola cena za preaudit pri zavedení systému dohodnutá vo výške 3.400,- eur bez DPH. Navrhovateľ v žalobe uviedol, že faktúrou č. 1712013 za preaudit v roku 2013 účtoval splátku za preaudit vo výške 1.320,- eur s DPH, z faktúry však nevyplynulo, že by účtoval iba splátku dohodnutej ceny. Ani žiadne ustanovenie zmluvy neurčovalo, že cena za preudit v roku 2013 za bude fakturovať alebo platiť v splátkach.
Iba na základe skutočnosti, že navrhovateľ účtoval odporcovi nižšiu než dohodnutú sumu, preto nebolo možné návrhu vyhovieť.
Pre rozhodnutie sporu nebolo dôležité, čo od navrhovateľa žiadajú jeho (bližšie neurčení) obchodní partneri, dôležité mohlo byť len to, čo od navrhovateľa žiadal odporca, na čom sa s odporcom v zmluve dohodli, prípadne mohla mať význam ich zavedená obchodná prax. Navrhovateľ však v tomto smere nič konkrétne netvrdil, ani nepreukázal. Pokiaľ ide o okolnosti uzavretia zmluvy navrhovateľ uviedol len to, že zmluvu pripravil, zaslal ju odporcovi a potom pri stretnutí si ju prečítali a podpísali. Z toho dôvodu súd vychádzal iba z toho, čo je uvedené v zmluve a vo faktúre, lebo iba týmto spôsobom navrhovateľ prejavil svoju vôľu.
Čo sa týka zmluvnej pokuty, z cit. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v písomnom dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Z judikatúry (Rč. 6/2000) ďalej vyplýva, že dojednanie, ktoré výšku pokuty robí závislou tiež na dobe, po ktorú trvá porušenie zmluvnej povinnosti (napr. percentuálnou čiastkou za každý mesiac omeškania) nie je neplatné.
Uvedeným kritériám určitosti zodpovedá len prvá časť článku V.3 zmluvy, ktorá jasne stanovuje povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 140,- eur, ak omeškanie s úhradou faktúry trvá viac ako 30 kalendárnych dní. Ďalšie znenie tohto článku o opakovanom platení pokuty po uplynutí splatnosti faktúry, ktorou bola fakturovaná zmluvná pokuta, ak nedôjde k vyrovnaniu záväzkov, je podľa súdu neurčité, preto neplatné. Z takéhoto znenia nie je možné výšku pokuty určiť, a to pre jej opakovanie, ktoré je závislé iba na tom, akú dobu splatnosti zmluvnej pokuty navrhovateľ určí. Navrhovateľ sa s odporcom v článku V. zmluvy nedohodli na dobe splatnosti zmluvnej pokuty, 14-dňová splatnosť dohodnutá v článku V.2 sa týkala splatnosti faktúry na úhradu odmeny. Zmluvná pokuta nie je zdaniteľným plnením, na ktoré sa vystavuje faktúra - daňový doklad. Z druhej časti článku V.3 zmluvy ani nevyplýva oprávnenie žiadať zmluvnú pokutu za nezaplatenie zmluvnej pokuty, ako to navrhovateľ urobil vo faktúre č. 0182014.
Okrem toho, súd by považoval za neprípustné, t.j. v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka) a neprimerané (§ 301 Obchodného zákonníka), aby nezaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie s platením faktúry, bolo znovu sankcionované ďalšou zmluvnou pokutou.
Z týchto dôvodov bolo návrhu vyhovené len pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vo výške 140,- eur za omeškanie odporcu s úhradou faktúry č. 1712013 o viac ako 30 dní. Vo zvyšku bol návrh nedôvodný, preto ho súd zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 a § 151 ods. 1 a 2 O. s. p. Návrh bol v rozhodujúcej časti nedôvodný, odporca mal v konaní len nepatrný neúspech. Súd preto priznal odporcovi náhradu účelných trov konania vo výške 79,- eur za súdny poplatok za odpor. Trovy právneho zastúpenia odporca nevyčíslil, preto mu neboli priznané.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrh- nuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.