Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25C-256-2015.pdf
PDF · 97.19 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/256/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I dňa 29.4.2016 sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 84, proti žalovanej: T. J., L.. XX.X.XXXX, zastúpená opatrovníkom Dagmar Dominikovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie 288,22 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 89,22 € s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 9,99 € od 26.11.2012 do zaplatenia s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 14,98 € od 26.12.2012 do zaplatenia s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 34,78 € od 26.1.2013 do zaplatenia s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 29,47 € od 26.2.2013 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 14.5.2015 žiadal, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 288,22 € s príslušenstvom titulom nedoplatku za poskytnuté elektrokomunikačné služby a zmluvnej pokuty. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
Uviedol, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so žalovanou uzavrel dňa 22.3.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, v zmysle ktorej jej vypožičal 1 ks SIM karty, ktorá jej umožňovala využívať telekomunikačné služby ním poskytované. V dôsledku porušenia zmluvných povinností, keďže riadne a včas nezaplatila cenu za poskytnuté služby za obdobie od novembra do decembra 2012 a január až február 2013, vznikol žalovanej nedoplatok v celkovej výške 89,22 €. V zmysle dodatku k zmluve o pripojení je povinná zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 199,- €. Pokusom o zmier zo dňa 31.3.2015 žalovanú vyzval k úhrade dlžnej čiastky najneskôr do 3.4.2015. Žalovaná na predžalobnú výzvu žiadnym spôsobom nereagovala.
V rámci prípravy pojednávania vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovanej. Keďže pobyt tejto účastníčky sa nepodarilo zistiť, bol jej v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník na zastupovanie v konaní.
Písomným podaním zo dňa 21.4.2016 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní dňa 29.4.2016 a žiadal, aby vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti na základe predložených listinných dokladov.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu na základe predložených listinných dokladov.
Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:
Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.3.2012, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete Podniku. Na základe predmetnej zmluvy bola žalovanej pridelená SIM karta č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX umožňujúca jej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, s účastníckym telefónnym číslom XXXX XXX XXX. Medzi účastníkmi zmluvy bol dohodnutý účastnícky program Podľa Seba 1 NAJ N.
Z Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.3.2012 súd zistil, že žalovaná sa zaviazala riadne a včas platiť žalobcovi cenu za poskytované služby podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom, všeobecnými podmienkami a platným cenníkom. V dodatku sa žalovaná zaviazala, že po dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, a že sa nedopustí takého konania ani neumožní také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany žalovanej, pričom za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa považuje najmä výpoveď zmluvy o pripojení zo strany žalovaného, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie žalovaného od zmluvy o pripojení z iného dôvodu než je porušenie povinností zo strany žalobcu. V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanej a následného vypojenia SIM karty zo strany žalobcu sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 199,- € (tabuľka č. 1 dodatku).
Z písomných dokladov predložených žalobcom je zrejmé, že za poskytnuté elektrokomunikačné služby vyúčtoval žalovanej na základe faktúry č. 7211412250 zo dňa 8.11.2012 čiastku 9,99 €, na základe faktúry č. 7212471162 zo dňa 8.12.2012 sumu vo výške 14,98 €, na základe faktúry č. 7300079594 zo dňa 8.1.2013 čiastku 34,78 € a na základe faktúry č. 7301193677 zo dňa 8.2.2013 sumu 29,47 €.
Nakoľko faktúry uhradené neboli, pokusom o zmier zo dňa 31.3.2015 žalobca vyzval žalovanú na uhradenie dlžnej sumy najneskôr do 3.4.2015.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkálska č. 28, IČO: 35 763 469 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka aj voči žalovanej postúpená žalobcovi.
Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 citovaného zákona, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry a používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Právny predchodca žalobcu so žalovanou dňa 22.3.2012 platne uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej žalovanej vzniklo oprávnenie využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, za čo bola povinná uhrádzať faktúrami vyúčtovanú cenu poskytnutých služieb. Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti tým, že riadne a včas nezaplatila úhrady za poskytnuté služby v období november - december 2012 a január až február 2013, čím žalobcovi vznikla pohľadávka z titulu neuhradenej ceny hovorného a služieb spolu vo výške 89,22 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe v tejto časti vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže žalovaná nezaplatila dlžnú sumu do dnešného dňa, je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, z ktorého dôvodu má žalobca okrem nároku na zaplatenie istiny nárok aj na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v čase prvého dňa omeškania žalovanej so zaplatením peňažnej sumy bola 0,75 % (zvýšených o 8 percentuálnych bodov), od 26.11.2012, 26.12.2012, 26.1.2013 a 26.2.2013, t.j. od nasledujúceho dňa po dátume splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia.
Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 199,- € s príslušenstvom súd konštatuje, že podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, účastník v prípade porušenia zmluvných povinností a následného vypojenia SIM karty je povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 199,- €.
Z faktúry č. 7311634671 zo dňa 8.11.2013 súd zistil, že žalobca žalovanej vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 199,- € so splatnosťou do 25.11.2013.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 53a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
Daný zmluvný vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci z predmetnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.3.2012 v znení dodatku je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba, spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.
Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/ Korčovská).
Súd poznamenáva, že predmetná zmluva o poskytovaní verejných služieb je typická štandardná formulárová listina, na ktorú zásadne dopadá súdna kontrola. Zmluvná pokuta bola vopred zo strany žalobcu naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa. Zmluvná pokuta nebola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu individuálne dojednaná. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice).
Základnou charakteristickou črtou zmluvnej pokuty ako osobitného zabezpečovacieho prostriedku je bezpochyby to, že môže vzniknúť len na základe konsezuálneho právneho úkonu, t.j. strany sa musia na zmluvnej pokute dohodnúť. Bez takejto dohody nemožno hovoriť o zmluvnej pokute (Oľga Ovečková: Zmluvná pokuta, Iura Edition 2004).
Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 odst. 4 písm. k Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.
V prejednávanej veci je nepochybné s ohľadom na typ zmluvy (išlo o formulárovú zmluvu), že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute (predmetné články dodatku k zmluve zo dňa 22.3.2012 predstavujú iba vôľu žalobcu ako dodávateľa, ktorých obsah nemohla žalovaná ako spotrebiteľ ovplyvniť, hoci tieto dodatky podpísala) resp. tieto zmluvné ustanovenia neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení).
Súd považuje dojednanie zmluvnej pokuty v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.3.2012 za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda za neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Súd preto žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 199,- s príslušenstvom podľa ustanovenia § 53 ods. 5 a ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol na základe citovaného zákonného ustanovenia. Žalobca mal vo veci úspech v 30,95 % (89,22 € x 100 % : 288,22 €) a jeho neúspech predstavuje 69,05 %. Keďže v danom prípade bola vo väčšej časti úspešná žalovaná, ktorá si náhradu trov konania neuplatnila, resp. jej žiadne trovy nevznikli, súd tejto účastníčke náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).