Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21P/101/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletého O. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh matky E.. H. C., nar. X.XX.XXXX, bytom KJ., S. H. S. Č.. X, zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, adovkátkou AK, so sídlom Košice, Štúrova č. 20, za účasti otca X.. S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., M. Č.. X, zastúpený JUDr. Vladimírou Běhalovou Houdekovou, advokátkou AK, so sídlom Košice, Rastislavova č. 68, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému takto

rozhodol:

U r č u j e výživné zo strany otca pre maloletého O. C., nar. XX.XX.XXXX od 1.8.2013 do 22.3.2016 vo výške 130,- EUR mesačne, ktoré je otec p o v i n n ý posielať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho u r č e n í m za obdobie od 1.8.2013 do 22.3.2016 vo výške 1.230,- EUR, súd p o v o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným výživným v 20,- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého dňa 10.7.2013 požiadala súd o nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že aj napriek tomu, že sú s otcom maloletého O. manželia, stará sa o dieťa sama a nevedia sa o tom, ako a kto sa bude o syna starať s jeho otcom dohodnúť. Chcela, aby súd predbežným opatrením zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti.

Súd jej návrh uznesením zo dňa 12.7.2013 zamietol, pretože nebolo preukázané, že by o dieťa nebolo dostatočne postarané a že by mu hrozila bezprostredná ujma.

Po odvolaní sa matky voči tomuto uzneseniu rozhodol Krajský súd Košice uznesením č. -44 dňa 23.9.2013 tak, že uznesenie Okresného súdu Košice I potvrdil.

Otec súhlasil s tým, aby dieťa bolo zverené matke, výživné žiadal určiť podľa jeho finančných možností.

Kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť, výživné určiť podľa potrieb maloletého a schopností a možností jeho otca.

Súd po vykonanom dokazovaní dňa 11.3.2014 zveril maloletého O. do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určil pre neho výživné od 1.3.2014 do budúcnosti vo výške 80,- EUR a zaviazal otca maloletého posielať ho matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa so svojím synom každý týždeň v stredu od 16,00 hod. do 19,00 hod. a každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 9,00 hod. do 18,00 hod. a v nedeľu od 9,00 hod. do 18,00 hod..

Voči rozsudku sa dňa 3.4.2014 odvolala matka maloletého. Uviedla, že nie je pravdou, že otec má nízke príjmy, pretože keď spolu žili, vždy si dokázal zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov. Taktiež namietala rozsah styku otca s maloletým, ktorý súd upravil aj nad rámec požiadavky otca. K odvolaniu matky sa otec vyjadril. Uviedol, že už nemá príjmy z výučby šachu a prácu primeranú jeho vzdelaniu si nájsť nedokáže. Rád by mal čím skôr upravený styk so synom tak, ako už bolo rozhodnuté, pretože matka mu v styku so synom bráni.

O odvolaní matky rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. -96 zo dňa 28.11.2014. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o určení výživného pre maloletého O. a o úprave styku otca s ním zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Nariadil súdu opakovane preskúmať príjmy a majetkové pomery otca a pre určenie styku otca so synom oboznámiť sa s rozvodovým spisom Okresného súdu Košice I č. .

Súd zistil, že manželstvo rodičov maloletého O. bolo dňa 9.6.2015 rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č. -160. Manželstvo rodičov maloletého súd rozviedol a Erika zveril do osobnej starostlivosti matky. Zo strany otca určil pre dieťa výživné vo výške 130,- EUR mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa so synom každú stredu od 17,00 hod. do 19,00 hod. a každú párnu sobotu od 9,00 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti matky. Rozsudok vo výrokoch o rozvode manželstva, o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a o u určení výživného pre maloletého a úprave styku otca s maloletým nadobudol právoplatnosť dňa 22.3.2016.

Okresný súd Košice I musel teda rozhodovať už len o výške výživného na čas do právoplatnosti rozsudku o rozvode rodičov maloletého dieťaťa.

Pri rozhodovaní o výške výživného súd zistil, že rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti do novembra 2012. Potom otec maloletého spoločnú domácnosť opustil. Do júna 2013 prispieval na potreby syna sumou 130,- EUR mesačne. Od júla 2013 už posielal na potreby syna len sumu 70,- EUR mesačne. Táto suma matke nepostačovala na potreby maloletého, lebo všetky náklady, ktoré mala so starostlivosťou o neho boli mesačne vo výške 230,- EUR až 240,- EUR.

Otec začal znovu prispievať na výživu syna sumou 130,- EUR od 1.7.2015. Aj keď nemal upravené výživné, vždy na svojho syna prispieval. Do rozhodnutia prvostupňového súdu v senáte 21P, ktorým mu bolo určené výživné vo výške 80,- EUR, posielal sumu 70,- EUR a od apríla 2014 posielal matke 80,- EUR. Myslí si, že táto suma bola dostatočná vzhľadom k tomu, aké boli jeho vtedajšie schopnosti a možnosti platiť výživné. Bol by rád, keby výživné bolo upravené na čas do rozvodu vo výške 80,- EUR.

Matka maloletého spolu so synom bývala v 3-izbovom byte, za ktorý mesačne platila 220,- EUR - 238,- EUR. Maloletému mesačne uhrádza životnú poistku v sume 39,- EUR; stavebné sporenie od 30,- EUR do 50,- EUR. Za škôlku sa mesačne platí 40,- EUR. Ak bol O. chorý, tak na jeho lieky vynaložila 20,- EUR. V roku 2013 mu kúpila bicykel za 140,- EUR a lyžiarsku výstroj a hokejku. Na tieto výdavky prispel aj otec maloletého.

Maloletý mal v čase podania návrhu štyri roky, v dobe, dokedy mal nárok na výživné do rozvodu jeho rodičov mal šesť rokov a 8 mesiacov.

Matka maloletého pracuje ako asistentka v stavebnej firme SKANSKA, kde jej priemerný čistý mesačný zárobok bol v roku 2013 vo výške 570,17 EUR; v roku 2014 - 641,05 EUR; v roku 2015 - 802,19 EUR a v roku 2016 - 745,93 EUR. Žije so synom sama a sama uhrádza všetky poplatky spojené s užívaním bytu a vedením domácnosti. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.

Z výpovede otca maloletého súd zistil, že býva u svojich rodičov, ktorým zatiaľ neprispieva do domácnosti, pretože je nezamestnaný od roku 2010.

Naposledy pracoval vo firme SKANSKA, do júna 2011, kedy dostal výpoveď z organizačných dôvodov. Od júna 2011 so svojím partnerom prevádzkoval občianske združenie, súkromnú výučbu šachu, kde si mesačne dokázal zarobiť v priemere 450,- EUR. Túto činnosť vykonávali do augusta 2013. V tomto občianskom združení bol len ako dobrovoľník a keďže sa s partnerom nepohodli, prestal túto činnosť vykonávať.

Je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.7.2011.

Podporu v nezamestnanosti nepoberá.

Pracoval na dohodu v kníhkupectve GLOSSA, s.r.o., na Hlavnej č. 97 v Košiciach a mal príjem z tejto činnosti vo výške 30,- EUR - 40,- EUR. Nie je v práci stále, len keď príde nejaký tovar, riaditeľka mu zavolá a on príde vyložiť tovar. Z potvrdení o príjme z pracovnej činnosti otca súd zistil, že za január 2014 mu bolo vyplatených 32,76 EUR a za február 2014 - 32,76 EUR. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby za rok 2013 bolo zistené, že úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov je 110,- EUR. Otec predložil potvrdenie aj z firmy GLOSSA, s.r.o. z čoho vyplýva, že si zarobil aj na Miestnom úrade Mestskej časti za jednorazovú akciu 41,59 EUR. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom navrhovateľa Glossa s.r.o., Hlavná 97, Košice bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie január 2014 do apríla 2014 bol vo výške 30,94 EUR netto; od októbra 2013 do decembra 2013 vo výške 32,- EUR netto; za obdobie od mája 2014 do decembra 2014 bol vo výške 22,- EUR netto; za obdobie od januára 2015 do februára 2015 vo výške 33,- EUR netto; za obdobie od marca 2015 do mája 2015 vo výške 23,- EUR netto. Navrhovateľ vykonával v uvedenej organizácii zárobkovú činnosť na základe dohody o vykonaní práce.

V súčasnosti pracuje v 8,5 hodinovom pracovnom čase v kníhkupectve MEGABOOKS SK, s.r.o. ako predavač a jeho priemerný čistý mesačný zárobok je 300,- EUR. V januári 2016 otec mal hrubú mzdu 486,- EUR a čistú 340,92 EUR a vo februári 2016 mal čistú mzdu vo výške 401,14 EUR.

Otec je vlastníkom motorového vozidla Nisan Qashqai, nadobudol ho zaplatením poslednej splátky v mesiaci júl 2011. Celkovo za auto zaplatil 725.000,- Sk. Otec má ukončené vysokoškolské vzdelanie Prešovská univerzita - odbor výchova a vzdelávanie dospelých, špecializácia personálny management. K výdavkom otca okrem základných životných potrieb patrí životná poistka 40,- EUR; investičné dôchodkové sporenie 20,- EUR; výdavky na osobné motorové vozidlo 250,- EUR ročne s tým, že všetky výdavky hradia jeho rodičia.

Ďalšiu vyživovaciu povinnosť okrem syna nemá.

Otec maloletého uviedol, že si myslí, že nikto ho nemôže nútiť do toho, aby pracoval. Zatiaľ mu pomáhajú rodičia a chcel platiť aj do budúcnosti na výživu syna sumou 80 € mesačne. Nikdy nezanedbal svoju vyživovaciu povinnosť k synovi a je na ňom, ako si dokáže zabezpečiť peniaze, ktoré synovi posiela. Nikto ho nemôže nútiť, aby prijal prácu, o ktorú nemá záujem.

Matka maloletého uviedla, že otec ich syna je dobrým hráčom šachu. Zúčastňuje sa rôznych súťaží, pretekov a v minulosti jej povedal, že z tých peňazí, ktoré takto získa, má toľko, ako bol jeho príjem zo zamestnania, čo bolo okolo 1.000,- EUR. Otec potvrdil, že chodí hrať šach a keď vyhrá, dostane za to odmenu. Len na niektorých turnajoch sú odmeny za výhru okolo 50,- EUR.

Matka uviedla k šachovým turnajom, že má takú vedomosť, že pravidelne každý týždeň chodí na nejaký turnaj. Z uvedeného vyplýva, že má vyšší príjem ako deklaruje, pričom aj s deťmi, ktoré trénuje chodí na turnaj. Za výhru dostane 30,- EUR; remíza 25,- EUR; prehra 20,- EUR. To, že deklaroval príjem vo výške 30,- EUR mesačne z kníhkupectva, ide o doklad, ktorý nemá žiadnu výpovednú hodnotu, pretože kníhkupectvo vlastní jeho priateľka. Počas spolužitia jeho príjem z týchto činností bol vo výške

800,- EUR - 900,- EUR, preto si otec ani nehľadal žiadnu inú prácu, pretože mu to takto vyhovovalo. O bývanie mal postarané.

Maloletý O. navštevoval do júna 2015 materskú škôlku. Výdavky v škôlke s obedmi a príspevkom boli vo výške 45,- EUR - 50,- EUR mesačne, na benzín vynakladala matka 50,- EUR mesačne, strava pre oboch 250,- EUR mesačne. Ďalšie výdavky mala na kúpu športových potrieb a na lieky v závislosti od choroby dieťaťa. Od januára 2014 za lieky vynaložila 20,- EUR - 30,- EUR; na ošatenie 2x do roka pred letom a zimou 400,- EUR - 500,- EUR ročne; bicykel stál 130,- EUR; lyže a výbava 250,- EUR s tým, že sumou 50,- EUR prispel navrhovateľ. Okrem toho matka maloletému kupovala hračky a iné potreby.

Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčia.

Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ

tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov.

Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 130,- EUR mesačne pre maloletého O. je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane matky, ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa.

Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Súd neuveril tvrdeniam otca, že jeho príjem bol za predmetné obdobie vo výške 30,- EUR mesačne a to na základe dohody o vykonaní práce. V priebehu rozvodového konania okrem iného otec uviedol, že splatil splátky za motorové vozidlo v celkovej hodnote 725.000,- Sk. Je nepravdepodobné, aby otec, ktorý má vysokoškolské vzdelanie sa nevedel zamestnať v rámci svojho vyštudovaného odboru v danom regióne a je nútený pracovať na dohodu, z ktorej má príjem iba 30,- EUR mesačne. V ďalšom uviedol, že mu finančne vypomáhajú a živia rodičia, čo tiež považuje za nepravdepodobné, nakoľko uvedenú skutočnosť vyčítal samotnej matke počas trvania manželstva, že sa necháva podporovať svojimi vlastnými rodičmi a že je na nich závislá. Otec v neposlednom rade sám na pojednávaní dňa 11.3.2014 uviedol, že nikto ho nemôže nútiť k tomu, aby sa zamestnal a pracoval, pretože si aj dovtedy dokázal zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov.

Súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný beria na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. zjavne nevyužitým schopnostiam. Z uvedeného dôvodu, preto súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 130,- EUR mesačne. Otec bol ochotný prispievať

na výživu syna sumou 80,- EUR mesačne a teda aj toto jeho tvrdenie je v rozpore s tvrdením, že jeho príjem je iba 30,- EUR mesačne a to aj napriek tomu, že výživné za neho plnia jeho rodičia. Dlžné výživné súd vypočítal ako násobok sumy určeného výživného, od ktorej odpočítal sumy, ktoré otec za celé obdobie posielal na výživu syna. Do júla 2013 prispieval na potreby maloletého sumou 130,- EUR; od augusta 2013 sumou 70,- EUR a od 1.4.2014 sumou 80,- EUR. Od 1.7.2015 už posiela synovi 130,- EUR. Preto výživné vo výške 130,- EUR určil súd od 1.8.2013.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.