Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_26Cb-41-2015.pdf
PDF · 95.25 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/41/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o., Rožňavská 24/A, 821 04 Bratislava, IČO: 35 733 209, zastúp. spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: IP - GROUP, s.r.o., Madridská 3, 040 01 Košice, IČO: 36 583 723, zastúp. JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom, Murgašova 3, 043 21 Košice v konaní o zaplatenie 180 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 120 EUR, úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 120 EUR od 26.7.2013 do zaplatenia ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v časti o zaplatenie 60 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 26.7.2013 do zaplatenia z a m i e t a.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 5,50 EUR a za právne zastúpenie vo výške 68,91 EUR, ktoré sumy je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.11.2014 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 180 EUR, úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 180 EUR od 26.7.2013 do zaplatenia titulom neuhradenia vyúčtovanej ceny za vystavenie EURO4 certifikátu a potvrdenia typu motora, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
Žalobca uviedol, že na základe e-mailovej objednávky zo dňa 18.7.2013 žalovaný objednal u žalobcu službu - vystavenie EURO IV certifikátu k vozidlu s VIN - číslom: Z. a potvrdenie o zmene typu motora. Žalobca poskytol žalovanému služby v zmysle jeho požiadaviek a za poskytnuté služby vystavil žalovanému faktúru č. 9120003921 na sumu 180 EUR so splatnosťou 25.7.2013. Mal za to, že je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodný záväzkový vzťah podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému služby, za ktoré si vyúčtoval cenu podľa predloženej faktúry. Z toho záväzkového vzťahu vznikla žalobcovi povinnosť poskytnúť pre žalovaného služby, čo aj urobil a žalovanému uhradiť sumu uvedenú na vystavenej faktúre. Žalovaný doposiaľ žalobcovi dlžnú sumu neuhradil. Žalobca si uplatnil nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania a na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
Okresný súd Košice I vydal v zmysle návrhu žalobcu dňa 5.2.2015 vo veci platobný rozkaz č.k. 33Rob/135/2014-24.
Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor s odôvodnením, že neuznáva nárok uplatnený žalobcom, pretože je nedôvodný a nemá oporu v skutkovom a právnom stave. Uviedol, že po dodaní technického preukazu mu žalobca oznámil, že je v OEV chybne zapísaný typ motora. Typ uvedený v technickom preukaze nezodpovedal výkonu 440 koní, pričom správny typ motora je D2066LF36. Žalobca spoplatnil potvrdenie o zmene typu motora sumou 50 EUR bez DPH a vystavenie certifikátu EURO4 sumou 100 EUR bez DPH. Mal za to, že žalobca zavádzajúco uviedol vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu, že si žalovaný objednal aj vydanie potvrdenia o zmene typu motora. Tvrdil, že nikdy neobjednal a ani po oznámení chyby nežiadal žalobcu o potvrdenie o zmene typu motora, a preto žalobcovi ani nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie sumy za neobjednanú službu. Nakoľko táto chyba nastala priamo u predajcu vozidla značky MAN, kde došlo k chybnému zápisu typu motora do osvedčenia o evidencii vozidla, mal za to, že všetky náklady spojené so zápisom správneho typu motora musí znášať predajca, teda žalobca. Ďalej poukázal na to, že predmetné vozidlo, na ktoré žiadal vystavenie certifikátu EURO4 bolo zakúpené na území Slovenskej republiky a na základe tejto skutočnosti nemá byť vystavenie certifikátu spoplatnené žiadnou sumou. Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť a žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 11.5.2015 k tvrdeniu žalovaného, že k chybnému zápisu motora do osvedčenia o evidencii došlo na strane žalobcu, preto má znášať všetky náklady spojené so zapísaním správneho typu motora uviedol, že žalovaný nezakúpil vozidlo u žalobcu. Žalobca vozidlo predal inému kupujúcemu, a to: J. Š. E. P., Š. XXX, XXX XX Š.M. P., IČO: 33 515 565. Uviedol, že kupujúcemu v roku 2007 vydal osvedčenie o evidencii vozidla a emisný certifikát bez poplatkov, nakoľko tieto boli zahrnuté v celkovej predajnej cene vozidla. Typ motora v osvedčení o evidencii vozidla musí zodpovedať typu motora v emisnom certifikáte. Žalobca nemá vedomosť o skutočnosti od akej osoby nadobudol vozidlo žalovaný, avšak pri každej zmene majiteľa vozidla dochádza k vystaveniu nového osvedčenia o evidencii vozidla na príslušnom oddelení policajného zboru SR alebo na Okresnom úrade, odbore dopravy. Nie je pravdou, že k chybnému zápisu motora do osvedčenia o evidencii vozidla došlo na strane žalobcu. Tvrdil, že žalovaný sa sám obrátil na žalobcu a objednal si u neho poskytnutie služieb špecifikovaných v žalobe. Žalobca následne upovedomil žalovaného o tom, že si objednal vystavenie duplikátu emisného certifikátu (pôvodný emisný certifikát vystavil kupujúcemu pri predaji vozidla) a toto vystavenie je spoplatňované sumou 100 EUR bez DPH, nakoľko s ním má žalobca administratívne a personálne náklady. Typ motora v osvedčení o evidencii musí zodpovedať typu motora v emisnom certifikáte, preto žalobca zároveň upovedomil žalovaného aj o tejto chybe a spoplatnení opravy chybného zápisu sumou 50 EUR s DPH. Žalobca objednané služby vykonal a fakturoval za ne dojednanú cenu. Poukázal na ust. § 451, § 456 a § 458 Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že vykonal pre žalovaného služby, bez vykonania ktorých by nebolo možné vozidlo prihlásiť do mýtneho systému, resp. bez vykonania ktorých by žalovanému mohli vzniknúť problémy pri technickej kontrole vozidla. Žalovaný uvedené služby žiadal a potreboval vykonať, avšak po ich vykonaní za ne nezaplatil dojednanú cenu. Mal za to, že ak žalovaný rozporuje objednanie služieb, došlo z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu.
Štatutárny zástupca žalovaného Peter Kimák potvrdil, že hovoril telefonicky s p. T., ktorý mu povedal, že vystaví duplikát bez poplatku. Nie je pravdou, že využil túto službu. Chcel certifikát, aby papiere boli v poriadku. Keďže sa jedná o vozidlo zakúpené na Slovensku mal byť certifikát vydaný bezplatne. Auto kúpil 8.2.2013 ak sa nemýlim a vtedy bolo zaevidované do mýtneho systému, preto nie je pravdivé tvrdenie p. T., že papiere potreboval z dôvodu zaevidovania do mýtneho systému. Neobjednal si u neho platenú službu. Čo sa týka certifikátu o zmene čísla motora pri každej zmene majiteľa dochádzalo k zmenám aj čo sa týka čísla technického preukazu. Dodnes nevyužil certifikát čo sa týka zmeny čísla motora. Tvrdil, že keď importér urobil chybu nemôže za ňu platiť žalovaný. Ďalej uviedol, že absolvuje pravidelne technické kontroly a nemá problém prejsť cez technickú kontrolu bez využitia tohto dokladu.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 29.4.2016 uviedol, že žalobca splnil svoju povinnosť, upozornil žalovaného na nezrovnalosti a vydal osvedčenie potrebné na prevádzkovanie dopravného prostriedku. Žalovaný bol oboznámený s nákladmi, nerozporoval ich, doklady prevzal a nevrátil ich. Poukázal aj na emailovú komunikáciu medzi účastníkmi. Žalobcovi bol zaslaný aj technický preukaz, na základe ktorého boli vydané predmetné dokumenty.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 29.4.2016 uviedol, že žalovaný si u žalobcu ním fakturované služby neobjednal. Skutočnosť, že nevrátil doklady faktúru, ktoré nemali pre neho žiadny právny význam neznamená, že ich akceptoval. Zmena na dopravnom inšpektoráte nebola zaevidovaná.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:
Z e-mailu Petra Kimáka štatutárneho zástupcu žalovaného zo dňa 18.7.2013 o 8:20 hod. súd zistil, že menovaný zaslal p. I.. L. T. (S. Ž.) technický preukaz vozidla. V časti e-mailu: „Subject“ bol uvedený text: „. I.. Z textu uvedeného v tomto e-maily: „Za skoré vybavenie vopred Ďakujem.“ vyplýva, že konateľ ža-
lovaného žiadal žalobcu, prostredníctvom p. I.. T. o poskytnutie nejakej služby. Na základe celkového kontextu e-mailovej komunikácie medzi účastníkmi súd mal za to, že si žalovaný objednal vystavenie certifikátu V. I..
E-mailom Ing. Jedličku adresovaným p. Kimákovi zo dňa 18.7.2013 o 8:59 hod. mal súd preukázané, že žalobca oznámil žalovanému chybu v zápise typu motora v G.. S tým, že potvrdenie o tom spolu s certifikátom posiela v prílohe. Zároveň oznámil žalovanému, že nakoľko sa jedná o duplikát certifikátu spoplatňuje sa vystavenie sumou 100 EUR bez DPH a potvrdenie o zmene typu motora je spoplatnené sumou 50 EUR bez DPH. Faktúru spolu s dokladmi posiela poštou.
Na preukázanie vydania certifikátu žalobca predložil súdu jeho kópiu a na preukázanie predaja vozidla v roku 2007 J. Š. predložil súdu faktúru č. 2007800750.
Faktúrou č. 9120003921 zo dňa 8.7.2013, splatnou 25.7.2013 na sumu 180 EUR bolo súdu preukázané, že žalobca vyúčtoval žalovanému cenu 100 EUR bez DPH za EURO4 certifikát a cenu 50 EUR bez DPH za potvrdenie typu motora.
Pokusom o zmier zo dňa 26.9.2014 mal súd preukázané, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzýval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
Svedok I.. L. T. uviedol, že žalovaný vyžiadal vystavenie dokladov, lebo mu ich predchádzajúci majiteľ vozidla nedodal. Za dodanie dokladov žalobca vystavil faktúru na sumu 150 EUR bez DPH. K uzavretiu zmluvy došlo na základe telefonátu a e-mailovej komunikácie. Tvrdil, že on dohodol poskytnutie certifikátu žalovanému, ktorý bol o cene vopred informovaný telefonicky aj e-mailom. V súčasnosti pracuje u žalobcu ako manažér a v rozhodnom období mal na starosti After Sales marketing CZ, SK + technický marketing. Tvrdil, že doklady sú potrebné pre prihlásenie žalovaného do mýtneho systému. Na otázku kedy a ako mal žalovaný akceptovať predmet a cenu poskytnutých služieb svedok odpovedal, že poslal e-mailom rozpis presne čo koľko stojí, na čo žalovaný nereagoval a kolegyňa poslala doklady a faktúru poštou. Cena bola určená na základe cenníka žalobcu, ktorý nebol verejne dostupný, ale na požiadanie ho vedia zaslať zákazníkovi. Na nové auto sa certifikát vystavuje bezplatne, ale vystavenie duplikátu je spoplatnené sumou 100 EUR bez DPH. Uviedol, že využitie dodaných dokladov sa dá zistiť z osvedčenia o evidencii vozidla časť II. Ak ich žalovaný využil osvedčenie nemôže mať číslo U. XXXXXX (zrejme tu došlo k chybe v písaní, lebo pod takým číslom dokladu dopravný inšpektorát neeviduje ani neevidoval dotknuté vozidlo žalovaného) a má v ňom byť uvedený typ motora D 2066LF36.
Na Krajskom dopravnom inšpektoráte KRPZSR súd zistil, že žalovaný nie je prvým majiteľom dotknutého vozidla. Doklady o prvotnej evidencii vozidla už boli skartované. Typ motora je evidovaný pod č. R.. Osvedčenie o evidencii časť II má číslo U. XXXXXX. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nevyužil doklad o zmene typu motora.
Žalovaný doposiaľ neuhradil pohľadávku žalobcu. Tvrdil, že platenú službu vystave-nia potvrdenia o type motora a certifikátu EURO IV nežiadal a také služby neobjednal. Žalobca mal poskytnúť certifikát EURO IV bezplatne, lebo vozidlo bolo kúpené v Slovenskej republike a keď žalobca vydal nesprávne potvrdenie o type motora aj toto mal poskytnúť bez-
platne. Žalovaný uviedol, že do mýtneho systému je riadne prihlásený a doklad o zmene typu motora nepoužil, ani ho nepotrebuje.
Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňaž-ného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné po- vinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 369c Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ.
Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že pe-ňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Vykonaným dokazovaním, najmä e-mailovou komunikáciou, bolo súdu preukázané, že žalovaný objednal u žalobcu vystavenie EURO4 certifikátu k vozidlu s Z. - Č. Z. za cenu 100 EUR plus DPH.
Súd mal za to, že účastníci uzavreli zmluvu podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že sa nejednalo o vydanie certifikátu pri prvom predaji vozidla na území Slovenskej republiky, nejednalo sa o bezplatne poskytnutú službu o čom bol žalovaný informovaný. Žalobca vyúčtoval cenu za poskytnuté služby predloženou faktúrou splatnou 25.7.2013, pričom žalovaný doposiaľ vyúčtovanú cenu neuhradil. Keďže žalovaný neuhradil dohodnutú cenu 120 EUR za vystavenie EURO4 certifikátu v lehote splatnosti, dňom 26.7.2013 sa dostal do omeškania. Výška úroku z omeškania je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a žalobcovi vznikol nárok aj na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR.
Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná v časti o zaplatenie 120 EUR, úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 120 EUR od 26.7.2013 do zaplatenia ako aj o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR, preto jej v tejto časti vyhovel.
Žalobca tvrdil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva, predmetom ktorej bolo vystavenie a dodanie potvrdenia o type motora zo strany žalobcu pre žalovaného. I.. T. na jednej starne tvrdil, že k uzavretiu zmluvy došlo, ale na otázku kedy a ako mal žalovaný akceptovať predmet a cenu poskytnutých služieb odpovedal, že poslal e-mailom rozpis presne čo koľko stojí, na čo žalovaný nereagoval. Súdu nebolo preukázané, že by si žalovaný objednal od žalobcu vystavenie potvrdenia o type motora k predmetnému vozidlu. Z e-mailovej komunikácie medzi konateľom žalovaného a I.. T. táto skutočnosť nevyplýva. Objednávku, resp. uzavretie zmluvy s takýmto predmetom poprel konateľ žalovaného. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že k uzavretiu zmluvy medzi účastníkmi konania, ktorej predmetom malo byť vystavenie a dodanie potvrdenia o type motora zo strany žalobcu pre žalovaného nedošlo.
Žalovaný si u žalobcu neobjednal vystavenie a dodanie potvrdenia o type motora, ža-lobcom doručené potvrdenie ani nepotreboval, nepoužil a nemal z neho žiaden prospech, čo vyplýva aj z vyjadrenia dopravného inšpektorátu a ním predložených dokladov. Žalobca nepreukázal súdu, že predmetný doklad je, alebo má byť pre žalovaného nepostrádateľný pre plnenie svojich povinností. S poukazom na uvedené súd mal za to, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je v časti o zaplatenie 60 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 26.7.2013 do zaplatenia nedôvodná, preto ju v tejto časti zamietol.
Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 206,82 EUR.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd ná-hradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Vychádzajúc z dôvodne podanej časti žaloby 120 EUR k časti žaloby podanej nedô-vodne 60 EUR mal žalobca v tomto konaní pomerný úspech a to 33,32% ( suma 120 EUR predstavuje 66,66% a suma 60 EUR predstavuje 33,34%, z toho pomerný úspech žalobcu predstavuje 66,66% - 33,34% ).
Žalobcovi v tomto konaní vznikli trovy konania a to: za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 EUR a za trovy právneho zastúpenia vo výške 206,82 EUR (vrátane DPH), t. j. za 6 úkonov právnej pomoci po 18,26 EUR plus DPH (príprava a prevzatie zastú-penia, vyjadrenie k odporu z 11.5.2015 a účasť na pojednávaniach v dňoch 12.5.2015, 15.12.2015 a 29.4.2016), za jeden úkon po 4,57 EUR plus DPH (za účasť na pojednávaní dňa 23.6.2015, ktoré bolo odročené bez prejednania veci), za režijný paušál 2 x 8,04 EUR plus DPH, 4 x 8,39 EUR plus DPH a 1 x 8,58 EUR plus DPH podľa ust. § 10, 13a, 15, 16, 17 a 18 vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Pomerné trovy žalobcu (33,32%) predstavujú 5,50 EUR za zaplatený súdny poplatok a 68,91 EUR za právne zastúpenie.
Prisúdené trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods.1)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. ).