Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14P-85-2015.pdf
PDF · 88.98 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/85/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci starostlivosti súdu o M. Š. K., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, I., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: matka N. M., G.. XX.X.XXXX, bytom G. XX, I., otec Š. K., G.. X.X.XXXX, bytom A. XX, I., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Š., G.. XX.X.XXXX, sumou 80 eur mesačne vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 6.2.2015.
II. Otec je povinný zaplatiť zročné výživné na maloletého Š. za obdobie od 6.2.2015 do 30.4.2016 v sume 101,68 eur v pravidelných splátkach po 9 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
III. Súd týmto mení Rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 8P/11/2008-42 zo dňa 20.1.2009 v časti výšky výživného.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.2.2015, žiadala zvýšiť výživné na maloletého Š. zo sumy 67 eur na sumu 300 eur mesačne. Návrh matka odôvodnila tým, že od septembra 2015 začal maloletý chodiť na Strednú školu technickú v Hlohovci, čím sa zmenili pomery na jeho strane. Naposledy bolo rozhodnuté Rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8P/11/2008 zo dňa 20.1.2009, kedy bolo určené výživné na dieťa vo výške 67 eur mesačne. V čase posledného rozhodovania bol maloletý žiakom 5. ročníka základnej školy, a od tej doby sa mu zvýšili náklady na jeho výživu a to hlavne na stravu, obuv a oblečenie, pretože rastie. S nástupom na strednú školu sa jej zvýšili výdavky na učebnice a školské pomôcky, na začiatku školského roka zaplatila ZRPŠ 15 eur na rok a mala jednorazový výdavok na montérky a pracovnú obuv 25 eur. Maloletý v škole na obedy nechodí, dáva mu však stravu do školy, čo spolu s jeho stravovaním doma odhaduje na 180 eur mesačne, okrem toho chodí von s kamarátmi a tieto výdavky na stravu odhaduje na 30 eur mesačne. Na oblečenie vynaloží mesačne 30 eur, veľké výdavky sú aj na obuv, keďže kupuje kvalitnú a značkovú obuv, čo vyjde na 60 eur za 3 mesiace, za rovnaké obdobie kupuje aj ortopedické vložky do obuvi ktorú má predpísanú, a to za 14 eur. V súčasnej dobe má problémy s kolenami, musí užívať lieky v hodnote 25 eur. V poslednom období vynakladá výdavky aj na zubné ošetrenie dieťaťa, a to vo výške 64 eur. Dieťa je inak zdravé. Ďalšie výdavky odhaduje v sume 20 eur mesačne na hygienu dieťaťa. Z terajšieho vzťahu sa matke dňa 5.5.2015 narodila N. Z. M., otcom ktorej je jej priateľ P. M., s ktorým začala žiť v spoločnej domácnosti. Výšku príjmu svojho priateľa matka nevedela uviesť, prispieva jej však sumou 100 eur mesačne na
nájomné alebo na stravu. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 203,25 eur a rodinné prídavky na dve deti 47,04 eur. Býva v dvojizbovom prenajatom byte, kde platí nájomné vrátane energií 330 eur, 40 eur za televíziu a internet, a za svoj telefón 30 - 35 eur mesačne. Otec dieťaťa platil výživné riadne a včas v určenej výške, od októbra 2015 začal platiť výživné vo výške 80 eur mesačne. Matka potvrdila, že otec nakupuje pre maloletého oblečenie aj obuv, tiež mu dáva mesačne vreckové, z ktorého si maloletý dobíja kredit. Maloletý chodí každý piatok poobede k otcovi, a zostáva u neho do soboty poobedia.
Otec s návrhom nesúhlasil a žiadal, aby výživné na maloletého Š. bolo určené vo výške 80 eur ako platí doteraz, pretože tak dieťaťu ako aj matke sa snažil pomáhať. Predtým ako nastúpil minulý rok do školy, dieťaťu zakúpil oblečenie, aj okrem toho mu kúpil veci o ktoré ho matka požiadala a boli to veci približne v hodnote 200 - 250 eur ročne. V roku 2011 uzavrel manželstvo s W. B. a dňa 8.7.2011 sa mu v manželstve narodil syn Q. K.. Spolu s manželkou a maloletým dieťaťom bývajú v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve. Je zamestnaný a dosahuje čistý mesačný príjem podľa jeho vyjadrenia okolo 400 eur, manželka je taktiež zamestnaná s mesačným príjmom 388,17 eur. Výdavky v súvislosti s bývaním má vo výške 170 eur, na stravu približne 200 eur. Maloletý Q. chodí do škôlky, kde mesačne platia stravu a ZRPŠ vo výške približne 50 eur. Maloletému Z. od októbra 2015 platí výživné 80 eur a dáva mu okrem toho vreckové 25 eur mesačne.
Kolízny opatrovník odporučil súdu návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť a výživné primerane zvýšiť v závislosti od majetkových a zárobkových pomerov otca s prihliadnutím na vek a potreby dieťaťa, pretože maloletý je od posledného rozhodnutia o výživnom starší a vyspelejší.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s potvrdením o pracovnom príjme otca, s potvrdením o poberaní rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na dieťa matkou, s rodným listom maloletej N. Z. M., s rodným listom maloletého Q. K., a zistil nasledovný skutkový stav veci.
Naposledy bolo výživné na dieťa upravené rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8P/11/2008 zo dňa 20.1.2009, kedy bola určená povinnosť otcovi platiť výživné na dieťa vo výške 67 eur mesačne. V čase rozhodovania bol Š. žiakom 5. ročníka základnej školy. Od posledného rozhodovania uplynulo viac rokov a maloletý je v súčasnej dobe študentom Strednej školy technickej v Hlohovci, takže má matka zvýšené výdavky na jeho výživu.
Podľa § 62 ods.1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V predmetnej veci mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a výživné na dieťa bolo určené rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8P/11/2008 zo dňa 20.1.2009, ktorým bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné na maloletého Š. sumou 67 eur. Týmto rozhodnutím boli naposledy upravované práva a povinnosti rodičov voči dieťaťu. V čase posledného rozhodovania bol Š. žiakom základnej školy a v súčasnej dobe je už študentom strednej školy, čím na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu výšky výživného. Matka dieťaťa je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 203,25 eur, okrem toho poberá prídavky na dve deti 47,04 eur. Okrem maloletého Š. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej N. Z.É. M., G.. X.X.XXXX. Ďalší príjem nemá, býva spolu s priateľom a s dvomi maloletými deťmi v prenajatom byte. Mesačne vynakladá na výživu a starostlivosť o Š. sumu v priemernej výške 284 eur (matka uviedla konkrétne výdavky na ZRPŠ 15 eur na rok - 1,50 eur mesačne, jednorazový výdavok na pracovné oblečenie a pracovnú obuv 25 eur - 2,50 eur mesačne, strava do školy a doma 180 eur mesačne, oblečenie 30 eur mesačne, obuv 60 eur za 3 mesiace - 20 eur mesačne, ortopedické vložky do obuvi 14 eur za 3 mesiace - cca 5 eur mesačne, lieky 25 eur mesačne, hygiena 20 eur mesačne). Okrem toho má matka výdavky na bývanie a energie 402,50 eur (nájomné vrátane energií 330 eur, 40 eur za televíziu a internet, telefón 30 - 35 eur mesačne). Otec dieťaťa je zamestnaný a dosahuje čistý príjem v priemernej výške podľa svojho vlastného vyjadrenia 400 eur, ďalší príjem nemá. Od roku 2011 žije v manželstve, jeho manželka je taktiež zamestnaná a dosahuje čistý príjem 388,17 eur. Má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému Q. K., G.. X.X.XXXX. Býva spolu s manželkou a maloletým synom v byte vo svojom vlastníctve, za bývanie platí 170 eur, za stravu približne 200 eur, za škôlku maloletého Q. 50 eur. Maloletému Š. platí od októbra 2015 výživné 80 eur a vreckové 25 eur mesačne. Otec maloletému kupuje veci a oblečenie aj nad rámec výživného, Š. otca navštevuje, a to každý týždeň od piatka do soboty poobedia.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení, v zmysle ktorých súd prihliadne na možnosti a schopnosti výživou povinného rodiča, prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, a zohľadní právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. V danom prípade súd zistil, že o maloletého sa osobne stará matka, ktorá poberá rodičovský príspevok, pričom však vzhľadom na vek dieťaťa už nevyžaduje osobnú starostlivosť svojej matky v takej miere ako v dobe keď mal nižší vek, takže sa predpokladá, že sa na jeho opodstatnených výdavkoch bude podieľať určitou sumou aj matka zo svojho príjmu. Otec dosahuje príjem vo výške okolo 400 eur v priemere, mesačne má výdavky približne 525 eur (bývanie 170 eur, strava 200 eur, škôlka 50 eur, výživné 80 eur a vreckové 25 eur mesačne). Súd pri určení výšky výživného zohľadnil vyjadrenie otca, prezentované na pojednávaní súdu, a s prihliadnutím práve na toto vyjadrenie dospel k názoru, že otec je vzhľadom na svoj príjem a pomery výživné v určenej výške 80 eur schopný platiť, keď v takejto výške už aj začal výživné od októbra 2015 dobrovoľne platiť vzhľadom k tomu, že na strane dieťaťa došlo k zmene pomerov, keď začal študovať na strednej škole. Matka žiadala určiť výživné na dieťa vo výške 300 eur mesačne, čo však súd nepovažoval za odôvodnenú výšku výživného vzhľadom na vek a potreby dieťaťa, keď matka súdu síce uviedla výdavky v súvislosti s jeho výživou vo výške cca 284 eur, na pokrytie týchto potrieb dieťaťa však majú slúžiť okrem výživného od otca aj rodinné prídavky a výživné z jej strany. Okrem toho, výživné vo výške požadovanej matkou by otec podľa názoru súdu ani nebol schopný platiť, keď z jeho príjmu 400 eur predstavuje 25% sumu 100 eur, ktorou sumou sa má otec podieľať na výžive svojich oboch maloletých detí, Š. Q. Q.. Ak teda súd vychádzal z ustálenej súdnej praxe, v zmysle ktorej sa má výživou povinný rodič podieľať na výžive všetkých svojich maloletých detí práve sumou predstavujúcou 25% jeho príjmu ktorý mesačne dosiahne, je potrebné za túto sumu považovať 100 eur, z ktorej otec už dobrovoľne začal platiť na výživu Z. 80 eur mesačne. Z týchto vyššie opísaných dôvodov potom súdu zvýšil výživné zo strany otca na sumu 80 eur mesačne.
Súd upravil práva a povinnosti rodičov voči dieťaťu odo dňa podania návrhu na súde, teda od 6.2.2015, a to s poukazom na citované ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď rozhodné obdobie z ktorého súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, bolo obdobie od podania návrhu.
Otec v tomto rozhodnom období platil na dieťa výživné riadne a včas, a to v sume určenej mu predchádzajúcim rozhodnutím 67 eur mesačne v období od februára 2015 do októbra 2015, a v ďalšom období v sume 80 eur mesačne, na ktorú sumu si otec dobrovoľne zvýšil výživné. Z toho dôvodu mu vzniklo zročné výživné za obdobie od 6.2.2015 do 30.4.2016 v sume 101,68 eur ( za 14 mesiacov od marca 2015 do apríla 2016 v sume po 80 eur mesačne, spolu 1.120 eur, a za 23 dní mesiaca február
2015 alikvótna časť ktorá predstavuje sumu 65,71 eur, teda výživné za celé obdobie v sume 1.185,71 eur), po zohľadnení výživného ktoré na základe doterajšieho rozhodnutia za rovnaké obdobie už zaplatil ( za 7 mesiacov od marca 2015 do septembra 2015 v sume po 67 eur mesačne, spolu 469 eur, za 7 mesiacov od októbra 2015 do apríla 2016 v sume po 80 eur mesačne, spolu 560 eur a za 23 dní mesiaca február 2015 alikvótna časť ktorá predstavuje sumu 55,03 eur, teda výživné za celé obdobie v sume 1.084,03 eur). Preto súd uložil otcovi povinnosť popri bežnom výživnom zaplatiť aj toto zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 9 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia tak, aby celé zročné výživné pri jeho riadnom splácaní bolo splatené do 3 rokov.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. s poukazom na to, že konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.