Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-348-2013.pdf
PDF · 108.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/348/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne N. C. A., A.. P.. U.., A. A. K., O. X, T.: XX XXX XXX, zastúpenej advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému L. I., G.. XX.X.XXXX, E. K. B. 60, za účasti vedľajšieho účastníka Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, o zaplatenie 651,49 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 323,91 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 8.1.2015 do zaplatenia.
II. Žalovanému p o v o ľ u j e peňažné plnenie uvedené vo výroku I. rozsudku vykonať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur splatných vždy do 15. dňa v mesiaci tak, že omeškanie s plním jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na súd 23.7.2013 v jej konečnej úprave pripustenej uznesením z 8.9.2014 č.k. 4C 348/2013-46 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia 651,49 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 30.8.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tvrdeniami, že 26.11.2008 právna predchodkyňa žalobkyne obchodná spoločnosť R. Y. I. Q..A., I. G. XX, C.M., T.: XX XXX XXX, uzavrela so žalovaným zmluvu o pôžičke evidenčné číslo 6059743, na základe ktorej mu poskytla pôžičku v celkovej sume 1.180,14 eur. Žalovaný mal podľa zmluvy pôžičku splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach po 26,82 eur. Žalovaný svoju povinnosť riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku porušil. K dátumu spísania žaloby uhradil iba sumu 505,94 eur. Vzhľadom na uvedené porušenie zmluvy listom z 20.8.2010 - predžalobná upomienka spoločnosť vyzvala žalovaného k okamžitej úhrade všetkých dlžných splátok pôžičky jednorázovo. Žalovaný do podania žaloby dlžné splátky neuhradil. Jeho dlh ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 651,49 eur. Žalobou si uplatňuje aj úroky z omeškania so zaplatením tohto peňažného dlhu v zákonnej výške.
Aktívnu legitimáciu zástupca žalobkyne dôvodil zmluvou o postúpení pohľadávok z 18.10.2013 vrátane jej prílohy.
V rámci prípravy pojednávania súd doručil žalovanému žalobu spolu s prílohami na vyjadrenie. Žalovaný podaním doručeným súdu 16.12.2015 požiadal o povolenie plnenia žalovaného peňažného dlhu v splátkach. Bližšie rozviedol svoje celkové pomery.
Podaním doručeným súdu 7.7.2014 vstup do konania do procesného postavenia vedľajšieho účastníka popri žalovanom oznámilo Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086. Združenie na výzvu súdu na vyjadrenie k žalobe a prílohám doručenú mu 4.3.2016 nereagovalo.
Súd vec prejednal a rozhodol v súlade s ust. § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ust. § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (drobné spory) bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov v spise.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovné skutočnosti:
Z písomnej zmluvy o pôžičke z 26.11.2008 súd zistil, že právna predchodkyňa žalobkyne obchodná spoločnosť R. Y. I. Q..A.., I. G. XX, C.M., T.: XX XXX XXX, dňa 26.11.2008 uzavrela so žalovaným zmluvu, na základe ktorej sa zaviazala žalovanému poskytnúť pôžičku vo výške 25 000,-Sk (829,85 eur) bez bližšieho uvedenia jej účelu. Zmluva obsahuje údaje o celkovej sume pôžičky 35.553,- Sk (1.180 eur), o počte mesačných splátok 44, o výške mesačnej splátky 808,- Sk (26,82 eur), o konečnej splatnosti - 48 mesiacov. Ďalej obsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe 20,64 %, o ročnej priemernej miere nákladov (RPMN) 20,64 % a priemernej hodnote RPMN 34,92 %. Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky platné od 8.7.2008 (ďalej len všeobecné obchodné podmienky).
Z písomného podania datovaného 20.8.2010 označeného ako „Predžalobná upomienka“ a pripojenej doručenky súd zistil, že právna predchodkyňa žalobkyne týmto podaním žalovaného s poukazom na všeobecné obchodné podmienky vyzvala na okamžitú úhradu všetkých dlžných splátok pôžičky jednorázovo a na zaplatenie sumy 785,88 eur najneskôr do 3 dní od doručenia upomienky. Žalovaného súčasne upozornila, že márnym uplynutím tejto lehoty začne pohľadávku s jej príslušenstvom vymáhať. Podľa doručenky písomnosť na adrese Jurské 60 dňa 26.8.2010 prevzala manželka žalovaného.
Z prehľadu splátok a úhrad úveru predloženého žalobkyňou vyplýva, že žalovaný prvú splátku vo výške 26,82 eur uhradil 20.1.2009. Následne jednotlivé ďalšie splátky neplatil pravidelne každý mesiac. Celkom uhradil 17 splátok po 26,82 eur ( poslednú splátku vo výške 26,82 eur zaplatil 6.10.2010). Následne zaplatil ešte 2 x po 15 eur a 2 x po 10 eur. V období od uzavretia zmluvy 26.11.2008 do 20.6.2013 zaplatil celkom 505,94 eur.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tzn. k 26.11.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 5.11.2008, tzn. v čase uzavretia zmluvy o pôžičke (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
V prejednávanej veci súd s poukazom na citovanú právnu úpravu vychádzal zo záveru, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalobkyne obchodnou spoločnosťou R. Y. I. Q..A.., I. G. XX, C., T.: XX XXX XXX, a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Ide o zmluvu, ktorou sa právna predchodkyňa žalobkyne ako veriteľ zaviazala poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a žalovaný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Medzi účastníkmi nebolo sporné a vykonaným dokazovaním ani závažnejšie spochybnené, že právna predchodkyňa žalobkyne je právnickou osobou, ktorej jedným z predmetov podnikania bolo a je poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Preto spĺňala charakteristiku dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a veriteľa podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný je v zmluve označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Dôkazné bremeno preukázania prípadného nespotrebiteľského charakteru zmluvy bolo na žalobkyni ako dodávateľovi. Žalobkyňa neuviedla žiadne tvrdenie v tomto smere a z vykonaného dokazovania záver o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere nevyplýva. Preto súd vychádzal zo záveru, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy spĺňal charakteristiku spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a §3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda že spotrebiteľský úver mu bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods.1 veta prvá zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho , na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cena tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, ktoré sa vzťahujú napôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V prejednávanej veci zmluva o spotrebiteľskom úvere z 26.11.2008 neobsahuje všetky náležitosti podľa cit. ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva síce obsahuje údaj o ročnej percentuálne miere nákladov (RPMN), avšak bez uvedenia výšky celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (§ 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). Zmluva ďalej neobsahuje údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch), a o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch).
Zákon v ust § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch absenciu týchto náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere spája s následkom neplatnosti zmluvy iba v prípade, ak spotrebiteľovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebol poskytnutý úver alebo poskytnutý úver nezačal čerpať. V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné a vykonaným dokazovaním ani závažnejšie spochybnené, že žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 26.11.2008 bol poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorý aj čerpal. Preto súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere v prejednávanej veci aj napriek absencii vyššie uvedených náležitostí zmluvy nepovažoval za neplatnú. Poskytnutý spotrebiteľský úver však súd v dôsledku absencie vyššie uvedených náležitosti zmluvy považoval za bezúročný a bez poplatkov.
K absencii jednotlivých náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd uvádza:
Zmluva o spotrebiteľskom úvere z 26.11.2008 obsahuje údaj o výške pôžičky 25 000,- Sk (829,85 eur), o celkovej sume pôžičky 35.553,- Sk (1.180 eur) a o RPMN vo výške 20,64 %. Zmluva však neobsahuje zákonom výslovne v záujme spotrebiteľa požadovaný údaj o celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (§ 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch), neobsahuje údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch), ako aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebitelských úveroch).
Podľa ust. § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.
Matematickým výpočtom rozdielu sumy uvedenej v zmluve ako celková suma pôžičky a sumy schválenej pôžičky možno sice dospieť k sume 10.553,- Sk , tj. 350,29 eur (35.553,- Sk - 25.000,- Sk). Taktiež matematickým výpočtom násobku v zmluve uvedeného počtu mesačných splátok (44) a výšky jednej mesačnej splátky je 808,- Sk ( 26,82 eur) možno dospieť k sume celkovej pôžičky 1.180 eur (44 x 26,28 eur). Z takéhoto dojednania však žalovaný ako spotrebiteľ objektivne nemal možnosť vyvodiť, aká výška splátky pripadá na istinu úveru, aká na splátky úrokov, aká na poplatky, a aká a či vôbec nejaká časť na prípadné poistenie, a v konečnom dôsledku ani vyvodiť celkovú výšku nákladov spojených s predmetným spotrebiteľským úverom, ktoré musí zaplatiť. Podľa čl. 6 bod 6.3 všeobecných obchodných podmienok v jednotlivých splátkách je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorej nie je ani zrejmé, z čoho pozostáva mesačná splátka vo výške 26,82 eur, ani matematickým spôsobom výpočítaná suma 1.180 eur nemusí predstavovat celkovú sumu nákladov spotrebiteľa spojenú so spotrebitelským úverom.
Súd len dodáva, že majúc na zreteli primárny účel právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu) výkladu ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona o ochrane spotrebiteľa zodpovedá iba taký výklad, podľa ktorého každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „ termíny“ splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť. Teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k prípadným iným poplatkom a poisteniu. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky. Odchylnosť takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne je práve prejavom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa, ktorý pri rozhodovaní, či zmluvu uzavrie, by nemal byť zavádzaný nie celkom jasnými údajmi, z ktorých nemusí byť schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy, ktorú si požičiava, a ktorú bude veriteľovi povinný zaplatiť. (porovnaj napr.: rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co 499/2014 z 15.4.2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co 77/2013z 22.5.2014, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24CoE 313/2010 z 9.8.2011 a ďalšie).
Pokiaľ ide o údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) zmluvy o spotrebiteľských úveroch), v zmluve je tento údaj uvedený ako „48 mesiacov“. Tento údaj nezodpovedá celkovému počtu v zmluve dohodnutých mesačných splátok úveru (44 splátok). Naviac, žalobkyňa v žalobe v rozpore so zmluvou udáva tvrdenie o záväzku žalovaného zaplatiť 48 mesačných splátok, nie 44. Zmluva pritom vôbec neobsahuje žiadne dojednanie o splatnosti jednotlivých splátok. Úpravu splatnosti splátok obsahujú iba drobným takmer nečitateľným písmom vyhotovené všeobecné obchodné podmienky, podľa ktorých prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak (čl. 6 bod 6.4 všeobecných obchodných podmienok). Pokiaľ nie je v splátkovom kalendári alebo v zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach stanovené inak, sú jednotlivé splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci (čl. 6, bod 6.2 VOP).
Za tohto stavu bolo pre žalovaného ako spotrebiteľa z údaju o konečnej splatnosti „48 mesiacov“, který je v rozpore aj s celkovým počtom mesačných splátok uvedeným v zmluve (44 splátok), objektívne nemožné vyvodiť, kedy nastane termín konečnej splatnosti úveru, tzn. dokedy bude zmluva trvať. Tu súd dáva do pozornosti aj samotný prehľad splátok a úhrad úveru predložený žalobkyňou, v ktorom splatnosť prvej splátky je vyznačená na 20.1.2009, pričom vychádzajúc z všeobecných obchodných podmienok splatnosť prvej splátky mala pripadnúť na 20. deň v mesiaci nasledujúcom po uzavretí zmluvy, tzn. na 20.12.2008. Pri zohľadnení v zmluve uvedeného počtu 44 mesačných splátok tak splatnosť poslednej splátky mala pripadnúť na 20.7.2012, pričom pri 48 mesiacoch by to bolo 20.11.2012.
V prejednávanej veci súd považoval za preukázané, že právna predchodkyňa žalobkyne poskytla žalovanému pôžičku vo výške 829,85 eur, a že žalovaný na úhradu tejto pôžičky zaplatil celkom 505,94 eur. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi nakoniec v priebehu konania sporné. Súd preto s poukazom na vyššie uvedený právny záver vo veci, a to že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, prijal záver, že žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 26.11.2008 vyplýva povinnosť vrátiť na istine poskytnutého úveru ešte sumu 323,91 eur. Žalovanému preto uložil povinnosť zaplatiť túto istinu úveru a v prevyšujúcej časti žalobu v časti istiny ako nedôvodnú zamietol.
Súd mal za to, že aktívna legitimácia žalobkyne v konaní je daná zmluvou o postúpení pohľadávky z 18.10.2013 vrátane jej prílohy.
Podľa § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri pnení úroky z omeškania, ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací prepis.
V prejednávanej veci žalobkyňa žiadala priznať úroky z omeškania vo výške 9% ročne od 30.8.2010 do zaplatenia.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
V prejednávanej veci žalobkyňa nepreukázala, že by boli splnené všetky podmienky pre zosplatnenie úveru. Žalobkyňa predovšetkým nepreukázala, že by jej právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky malo svoj základ v dojednaní zmluvných strán v zmluve o spotrebiteľskom úvere z 26.11.2008 tak, ako to vyžaduje cit. ust. § 565 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke z 20.8.2010 právna predchodkyňa žalobkyne poukazuje iba všeobecne na obchodné podmienky. Zástupca žalobkyne v priebehu celého konania neuviedol žiadne konkrétne ustanovenie zmluvy (vrátane všeobecných obchodných podmienok), ktoré by takéto dojednanie obsahovalo. Súd zo všeobecných obchodných podmienok platných od 8.7.2008 predložených zástupcom žalobkyne takéto dojednanie nezistil.
Preto súd žalobkyni priznal úroky z omeškania so zaplatením priznanej nevrátenej istiny úveru vo výške 323,91 eur až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, tzn. od 8.1.2015 do zaplatenia, a to vo výške zodpovedajúcej § 3 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
V prevyšujúcej časti žalobu aj ohľadne úrokov z omeškania súd zamietol.
Podľa § 160 ods. 1 ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V prejednávanej veci súd vyhovel žiadosti žalovaného a povolil mu uložené peňažné plnenie vykonať v splátkach tak, ako je to uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. Súd pritom vychádzal zo zistení, že čistý mesačný príjem žalovaného sa pohybuje vo výške cca 450-500 eur mesačne, pričom denne dochádza do práce do Popradu. Má vyživovaciu povinnosť k 3 maloletým deťom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Súd žalobe o zaplatenie 651,49 eur vyhovel čo do sumy 323,91 eur. Pomer úspechu žalobkyne a žalovaného je teda vcelku rovnaký. Preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP.)
O Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.