Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-456-2015.pdf
PDF · 77.98 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/456/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa S. I. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v J. na T. X proti odporkyni I. I. rod. J. nar. 28.X.XXXX bývajúcej v J. na T. X zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Scholczom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Krmanovej 16 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej J. I. nar. XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 29.9.2015 č.k. 45P 84/2013-146 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom z 29.9.2015 č.k. 45P 84/2013-146 manželstvo navrhovateľa S. I. uzatvorené s odporkyňou I. I. dňa XX.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu J. I vo zväzku XXX ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom X rozviedol. Na čas po rozvode schválil dohodu rodičov tak, že maloletú J. nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny týždeň, a to od nedele, ktorá predchádza párnemu týždňu 16:00 hod. do nasledujúcej nedele 16:00 hod. a otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny týždeň od nedele, ktorá predchádza nepárnemu týždňu 16:00 hod. do nasledujúcej nedele 16:00 hod.. Rodičia sú povinní odovzdať maloletú druhému z rodičov riadne pripravenú v uvedených termínoch vždy pred bytom toho z rodičov, koho starostlivosť sa končí. Výživné neurčil. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci ani štát nemajú právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a e/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Uviedla, že od ukončenia konania v tejto právnej veci na súde prvého stupňa nadobudla presvedčenie, v zmysle ktorého manželstvo s navrhovateľom je ešte možné zachrániť a má eminentný záujem o obnovu riadneho spolužitia s navrhovateľom. Ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku (štvrtá strana odôvodnenia), tak aj sám navrhovateľ pripustil za určitých okolností možnosť obnovy manželského spolužitia s ňou. Skutočnosť, že nemá záujem na zrušení manželstva s navrhovateľom podporujú aj okolnosti, v ktorých denne koexistujú, a to najmä obývanie spoločnej domácnosti, spoločné hospodárenie a v neposlednom rade aj spoločná starostlivosť o výživu a výchovu sedemročnej dcéry J.. Ďalším nezanedbateľným aspektom, z dôvodu ktorého by nemalo dôjsť k rozvodu účastníkov konania je to, že zachovanie manželstva by bolo nepochybne na prospech maloletej dcéry, a to najmä s prihliadnutím na jej riadnu výchovu a výživu, pričom je nesporné, že aj v súčasnosti, po
ukončení konania na súde prvého stupňa, zabezpečujú starostlivosť o dcéru spoločne. Nadväzujúc na všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré uviedla v odvolaní navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že netuší, z akého popudu nadobudla odporkyňa presvedčenie, že je manželstvo možné zachrániť. Má za to, že zo strany odporkyne ide o nemiestny žart, pretože počas konania tvrdila, že sa nestará o rodinu a chcela sa takisto rozviesť. Konštatoval, že odporkyňa v odvolacom konaní žiadne dôkazy nepredložila a zároveň uviedol, že mala možnosť uplatniť všetky dôkazy v konaní pred súdom prvého stupňa. Obývanie spoločnej domácnosti, na ktoré sa odporkyňa odvoláva, je len dočasné, a to do právoplatného rozhodnutia o rozvode. Tiež uviedol, že odporkyňa vďačí len ich staršej dcére, že býva s ním v spoločnej domácnosti, pretože ho s plačom prehovorila, aby ju aspoň do skončenia rozvodu nechal bývať vo svojom byte. Zdôraznil, že nemá záujem žiť s odporkyňou v spoločnej domácnosti. O spoločnom hospodárení nemôže byť ani zmienka, pretože odporkyňa si vzala rôzne pôžičky, ktoré nespláca a je len otázkou času, kedy siahne na jej príjem exekútor. Rovnako zdôraznil, že podanie odvolania odporkyňou je len účelové, pretože nemá zabezpečené bývanie ani iné ďalšie podmienky pre riadnu starostlivosť o ich maloletú dcéru, a preto má eminentný záujem o zachovanie manželstva. Napriek tvrdeniu odporkyne, že je možné zachovať manželstvo, mala aj má toho času intímnu známosť. Nemá záujem na zachovaní manželstva z dôvodov, ktoré už uvádzal v celom konaní a neverí odporkyni v žiadnom smere. Z uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu.
Kolízny opatrovník maloletej sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania odporkyne preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami odporkyne uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporkyňa ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že manželstvo účastníkov konania nemôže a ani neplní svoj účel, vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií a so zreteľom na jednoznačný postoj navrhovateľa ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Záujem odporkyne o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám o sebe dôvodom, aby súd nútil navrhovateľa zotrvávať vo vzťahu, ktorý on považuje za neperspektívny. Na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch manželov, vzájomné pochopenie a citové zblíženie, ktoré v tomto prípade medzi manželmi absentuje. Rozvrat manželstva, ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi, je výsledkom rôznych príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a znásobovali, nakoniec viedli k strate ich vzájomnej úcty, citovej náklonnosti a podpory znemožňujúcej plnenie účelu manželstva a vylučujúcej perspektívu obnovenia ich spolužitia. Za tejto skutkovej situácie súd prvého stupňa zákonne rozhodol, ak manželstvo účastníkov konania rozviedol. Pretože súd prvého stupňa zákonne rozhodol aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej J. na čas po rozvode, resp. schválil dohodu rodičov, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj v tejto časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením
akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa. Uvedenými zásadami sa súd prvého stupňa riadil, keď vykonal dokazovanie na objektívne posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, vzhľadom na rozporné tvrdenia rodičov o vhodnosti tej ktorej formy zabezpečovania starostlivosti o maloleté dieťa aj znaleckým dokazovaním z odboru detskej psychológie a dospel k dôvodnému záveru, že v záujme dieťaťa je zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že takýmto spôsobom budú lepšie zaistené potreby dieťaťa vzhľadom na to, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem a maloleté dieťa vyžaduje rovnakú prítomnosť oboch rodičov, zjavne motivovaný rovnako intenzívnym vzťahom k matke a otcovi. Odvolací súd tiež poznamenáva, že striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky, ak ju však dokážu rodičia kultivovane zvládnuť, potom výrazne zvyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný. Súd prvého stupňa dostatočne zistil rozhodujúce okolnosti, pre posúdenie zárobkových schopností a možností rodičov, ako aj rozsah odôvodnených potrieb maloletej J., na základe ktorých správne a zákonne rozhodol, keď počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčil v súlade s § 62 ods. 6 Zákona o rodine. Rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.