Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/9/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnej: G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. II XXX/X, XXX XX W., zast.: Mgr. Petrom Sitarčíkom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Jókaiho 1, 984 01 Lučenec, o vymoženie 3 020,41 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., pod sp. zn. EX 229/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. -53 zo dňa 07. 07. 2014, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd námietkam povinnej proti exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD. pod značkou Ex 229/2014 vyhovel a exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD. pod značkou Ex 229/2014 vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že exekučné konanie sa začalo na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 10.03.2014.

Podaním, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 30.04.2014, vzniesla povinná u súdneho exekútora námietky proti exekúcii z dôvodu, že exekučný titul ktorým je v tomto konaní rozhodcovský rozsudok vydaní Victoria rozhodcovským súdom, zriadenom pri Victoria legal Arbiter, s.r.o., IČO 44826460 (ďalej len ,,rozhodcovský súd“) sp. zn. PK -PC - 2508/13-EK (ďalej len ,,rozhodcovský rozsudok“), je podľa jej názoru vydaný v rozpore so zákonom. Pri jeho vydávaní boli porušené právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Rozhodcovský súd nesprávne dospel k záveru, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola dojednaná v súlade s predpismi na ochranu spotrebiteľa, najmä zákona č. 129/2010 Z. z.

Zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinnou neobsahuje náležitosti, ktoré v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ a písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. má obsahovať. Údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j síce v zmluve uvedený je, ale je uvedený viacnásobne a v rôznych výškach. Zmluva teda obsahuje viacero závažných porušení predpisov o ochrane spotrebiteľa, čo rozhodcovský súd, ktorý vo veci rozhodoval opomenul, aj keď takýto nedostatok má v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. za následok to, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský súd však napriek tomu povinnú zaviazal na doplatenie nie len zvyšku dlhu do výšky poskytnutého úveru, ale aj na zaplatenie poplatkov, úrokov a ďalších plnení na ktoré v zmysle platnej zákonnej úpravy oprávnený nemá nárok.

Povinná zároveň namietala právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie vo veci. Rozhodcovská zmluva, ktorou bola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci nebola dojednaná až v čase vzniku sporu ale vopred, zároveň s uzatvorením samotnej zmluvy o úvere. Jej obsah nevedela ovplyvniť a nebola s ňou ako so spotrebiteľom osobitne dojednaná, je preto v zmysle § 53 neplatná. Samotný exekučný titul jej vôbec nebol doručený a tak ani nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť.

Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,EP“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonávaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky. Okresný súd sa stotožnil s námietkami povinnej najmä v časti, ktoré sa týkali rozhodcovskej doložky a z nej odvodenej právomoci rozhodcovského súdu. Z tohto dôvodu súd námietkam povinnej vyhovel, nakoľko podľa názoru súdu sú tu dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Rozhodcovskú zmluvu na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc rozhodovať vo veci súd nepovažuje za individuálne dojednanú. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnom hárku papiera.

Na základe skutočností uvedených v rozhodnutí mal súd v zmysle výkladu smernice Rady 93/2013 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v rozsudku Océano Grupo Editorial za to, že rozhodcovská zmluva bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Podľa judikatúry ESD je povinnosťou členských štátov a ich orgánov zabezpečiť, aby nekalé podmienky v zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov a prihliadajúc ex offo k ich neplatnosti dosiahnuť odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu ich používania zo strany predajcov alebo dodávateľov. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe toho súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň zastavil.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom ustanovenej lehote odvolanie.

Poukázal predovšetkým na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva č. 8200045562 je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy, respektíve jej trvania ako takej. Oprávnený uviedol, že nepozná dôvod, pre ktorý sa exekučný súd nezaoberal celou rozhodcovskou zmluvou. Poukázal najmä na bod 2 predmetnej rozhodcovskej zmluvy, ktorý výslovne uvádza, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Taktiež z bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere.

Oprávnený taktiež namietal, že predmetná rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Domnieval sa preto, že táto rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve. Oprávnený podotkol v tejto súvislosti, že nie je mu potom celkom zrejmé, ako si súd predstavuje znenie rozhodcovskej zmluvy bez dohody zmluvných strán o tom, ako sa budú spory zo zmluvy o úvere riešiť, s dodržaním ustanovení Občianskeho zákonníka o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu.

Oprávnený taktiež uviedol, že spotrebiteľ vzhľadom na znenie rozhodcovskej zmluvy vedel a vedieť mohol o význame, právnych dôsledkoch a dobrovoľnosti uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ potom povinná akceptovala rozhodcovskú zmluvu, urobila tak dobrovoľne a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužila možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Rozhodcovská zmluva v danej veci nie je súčasťou všeobecných podmienok, respektíve inej zmluvy a povinná pri uzavretí tejto zmluvy mohla bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť osobitne zmluvu o revolvingovom úvere. Z hľadiska účinkov

rozhodcovskej zmluvy a samotného rozhodcovského konania oprávnený taktiež poukázal na to, že spotrebiteľovi poskytuje minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia jeho práv, ako je tomu pri konaní pred súdom. Taktiež oprávnený podotkol, že z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Konanie pred rozhodcovským súdom je preto len alternatívne a nevyžaduje sa od spotrebiteľa, aby postupoval len pred rozhodcovským súdom.

Oprávnený v odvolaní poukázal na obsah viacerých súdnych rozhodnutí, v ktorých všeobecné súdy zaujali totožné právne stanovisko ako prezentoval v odvolaní. V závere odvolania potom zhrnul, že vzhľadom na vyššie uvedené argumenty trvá na názore, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná a rozhodcovská zmluva nie jej neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal povinnú zaplatiť oprávnenému trovy odvolacieho konania v sume 82,36 eur.

Povinná sa k podanému odvolaniu vyjadrila. Povinná sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu. Uvedené tvrdenia oprávneného uvedené v odvolaní považuje povinná za účelové a s uvedenými tvrdeniami oprávneného nesúhlasí. Navrhuje, aby Krajský súd ako súd odvolací, potvrdil uznesenie prvostupňového súdu, ktorým vyhovel námietkam povinnej proti exekúcii.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na doplnenie a k odvolaniu oprávneného krajský súd dodáva.

Podaným odvolaním je ponúkané súdu prijať inú filozofiu výkladu právnych noriem ako tú, ktorú si osvojil súd prvého stupňa, pričom jeho závery korešpondujú so závermi Európskeho súdneho dvora, Najvyššieho súdu a prevažnou väčšinou záverov všeobecných súdov. Odvolateľ síce poukazuje na niektoré závery iných všeobecných súdoch v iných konaniach, medzi iným aj Krajského súdu v Banskej Bystrici, avšak treba poznamenať, že ide o rozhodnutia z roku 2013. Od tohto času sa v dôsledku spresňujúcich úprav Európskej únie zmenila aj prax súdov. Nepostačuje už poukázať na to, že spotrebiteľ mal možnosť overiť si určité skutočnosti, pretože tieto boli zakotvené v zmluve, ale v dôsledku smerníc Európskej únie sa dôkazné bremeno ešte viac presunuje na veriteľa, ktorý v spornom prípade musí preukazovať, že s určitým ustanovením zmluvy sa dlžník skutočne aj oboznámil, ale najmä, že mu porozumel.

V danom prípade, naviac odvolací súd zistil, že oprávnený v Rozhodcovskej zmluve zo dňa 26.8.2011 zavádzajúco uviedol, že rozhodcovský súd, ktorý si účastníci rozhodcovskej zmluvy dohodli na riešenie sporov je Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, teda že má sídlo v Banskej Bystrici. V Obchodnom vestníku, Ročník XIX, Číslo 122C zo dňa 24. júna 2011,: ,, Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu: Victoria legal arbiter s.r.o., so sídlom: Farská 3, 010 01 Žilina, IČO: 44 826 460, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo: 53057/L, podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov zverejňuje oznámenie

- o zmene sídla zriaďovateľa aj ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu z pôvodného: Zvolenská cesta 37, 974 05 Banská Bystrica, na nové: Farská 3, 010 01 Žilina“. Potvrdzuje to aj výpis z Obchodného registra v ktorom je uvedené, že Victoria legal arbiter s.r.o. mal sídlo Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica 974 05, v čase od 12.06.2009 do 10.05.2010 a od 11.05.2010 už mal sídlo Farská 3, Žilina 010 01. Z uvedeného je zrejmé, že ide o formulárové tlačivo, nie individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ide o tlačivo, ktoré sa vypĺňa bez prejednania obsahu automaticky, pričom sám dodávateľ formulár predložil bez toho, aby bližšie sa zaoberal jeho obsahom, keď nesprávne v Rozhodcovskej zmluve uvádza sídlo Rozhodcovského súdu, v čase uzatvárania zmluvy 02.09.2011 v Banskej Bystrici, hoci sídlo súdu bolo v Žiline. Pre úplnosť súd udáva, že vzdialenosť súdu od miesta bydliska spotrebiteľa, pri dojednaní

rozhodcovskej zmluvy, je tiež podstatná, pretože dostupnosť rozhodcovského súdu zohráva úlohu pri reálnej možnosti spotrebiteľa hájiť svoje práva.

Odvolateľ v podanom odvolaní robí iné právne závery než na ktorých je založené rozhodnutie súdu prvého stupňa. Treba však zdôrazniť, že prezentácia iného právneho názoru než ho vyslovil okresný súd, nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa iba v prípade, ak by jeho závery boli arbitrárne.

Vo veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.