Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_14C-302-2014.pdf
PDF · 114.03 KB
No categories available
14C/302/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s. so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovaným v 1. rade: B. B., G.. XX.X.XXXX, bytom 082 03 L. XXX, v 2. rade: M. B., G.. XX.X.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, obaja žalovaní právne zastúpení: JUDr. Ladislav Mikluš, advokát so sídlom Stará Baštová 3, Košice, adresa na doručovanie: Budapeštianska 8, Košice, v konaní o zaplatenie 603,70 EUR s prísl. takto
rozhodol:
žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 120 EUR spolu s 8,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 19.9.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v sume 86,18 EUR, na účet právneho zástupcu žalovaných, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
návrh žalovaných v 1. a 2. rade voči žalobcovi na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 300 EUR v y l u č u j e na samostatné konanie.
odôvodnenie:
Žalobou súdu doručenou dňa 18.8.2014 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 603,70 EUR, zákonný úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 603,70 EUR od 19.9.2013 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 99 EUR (mesačná zmluvná pokuta vo výške 19,80 EUR x 5 mesiacov, omeškanie od 9/2013 do 1/2014) a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že dňa 7.1.2013 bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere na čiastku 600 EUR za odplatu vo výške 228 EUR s tým, že žalovaní ako dlžníci sa zaviazali celkovú čiastku vo výške 828 EUR uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach po 3 EUR a v ďalších 10 mesačných splátkach po 81,90 EUR. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdili žalovaní podpisom zmluvy. Žalobca v žalobe zároveň uviedol, že žalovaní uhradili celkovo sumu 224,30 EUR, pričom poslednú splátku vo výške 30 EUR uhradili 30.1.2014, následne už splátky neplatil, preto im žalobca oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v predžalobnej upomienke zo dňa 23.5.2013 a oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 23.8.2013 oznámil, že záväzok bol zosplatnený k 18.9.2013.
Žalovaní v rámci vyjadrenia zo dňa 17.10.2014 poukázali na to, že zmluva, ktorá je predmetom konania neobsahuje obligatórne náležitosti a to údaje o konečnej splatnosti úveru, ročnej úrokovej sadzbe a
výške, počte a termínov splátok, úrokov a iných poplatkov, čo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový. Taktiež poukázali na to, že v zmluve je uvedená nižšia RPMN v neprospech spotrebiteľa, nakoľko skutočná RPMN je vo výške 247,85 %. Zároveň poukázali na to, že popri zmluve o spotrebiteľskom úvere bola dojednaná aj zmluva o poskytnutí domáceho servisu, v zmysle ktorej sa zaviazali zaplatiť aj odplatu za domáci servis v pravidelných troch mesačných splátkach po 81,90 EUR, pričom uzavretie tejto zmluvy bolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a výška odplaty za uzavretie zmluvy o domácom servise má byť podľa názoru žalovaných súčasťou RPMN spotrebiteľského úveru. Žalovaní boli teda zo strany žalobcu zavádzaní o cene nákladov za poskytnutie úveru, nakoľko im uviedol nepravdivý údaj o RPMN. V tomto ohľade poukázal na ustanovenie § 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a teda, že dodávateľ nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné údaje. Ohľadom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty poukázali na rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 27C/196/2013 zo dňa 15.4.2014, ktorým bolo vyhlásené zmluvné dojednanie na základe ktorého si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu za neprijateľnú podmienku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní doposiaľ zaplatili žalobcovi sumu 480 EUR, navrhli žalobu nad sumu 120 EUR zamietnuť, uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť im trovy konania a taktiež si uplatnili nárok na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 vo výške 300 EUR.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, svedkyne Q. I., ktorá ako finančný agent uzavrela v mene žalobcu zmluvu so žalovanými, ako aj oboznámením listinných dôkazov, pričom boli oboznámené: žaloba, zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 520130008 zo dňa 7.1.2013, predžalobná upomienka - výzva k úhrade dlžnej sumy zo dňa 23.5.2013 adresovaná obom žalovaným, oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 23.8.2013 adresované obom žalovaným, vyjadrenie žalovaných k žalobnému návrhu, vzájomný návrh zo dňa 17.10.2014, zmluva o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 7.1.2014, karta splátok, pokus o zmier zo dňa 4.4.2014, oznam zo dňa 6.6.2014, vyjadrenie žalobcu zo dňa 1.10.2015, doklad týkajúci sa poskytnutia domáceho servisu zo dňa 7.1.2013, vyjadrenie žalovaných zo dňa 24.11.2015, vyjadrenie žalobcu zo dňa 4.1.2016, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 21.3.2016, vyjadrenie žalovaných zo dňa 7.4.2014, klientska karta zo dňa 7.1.2013, štandarda európskej informácie o spotrebiteľskom úvere, dohoda o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 7.1.2013 týkajúca sa oboch žalovaných, ako aj ostatný obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli dňa 7.1.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej mal byť žalovaným poskytnutý úver vo výške 600 EUR s úrokom 20 % z istiny a odmenou vo výške 18 % z istiny. Zo zmluvy vyplýva, že istina predstavuje 600 EUR, odplata 228 EUR a celková dlžná čiastka na úhradu sumu 828 EUR. Zo zmluvy tiež vyplýva, že žalovaný sa zaviazal veriteľovi úver, vrátane odplaty, riadne a včas uhradiť, a to v 13 mesačných splátkach tak, že prvé 3 splátky uhradí vo výške 3 EUR a ďalších 10 splátok vo výške 81,90 EUR. Zo zmluvy taktiež vyplýva RPMN vo výške 67,70 EUR a priemerná RPMN vo výške 46,35 %.
Zo zmluvy o poskytovaní domáceho servisu uzavretej v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka vyplýva, že žalobca a žalovaný v 1. rade uzavreli zmluvu, ktorej predmetom je úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri využívaní domáceho servisu klientom. Domáci servis je poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe zmluvy o úvere č. 520130008 zo dňa 7.1.2013 uzatvorenej medzi poskytovateľom ako veriteľom a klientom ako dlžníkom. Je to najmä služba spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania (článok I - Predmet zmluvy). Z článku II - Práva a povinnosti zmluvných strán vyplýva, že žalobca sa zaväzuje poskytovať klientovi domáci servis a to v mieste trvalého bydliska, resp. v mieste určenom po vzájomnej dohode strán a klient sa zaväzuje využívať domáci servis a zaplatiť poskytovateľovi odmenu v celkovej výške 245,70 EUR a to v troch pravidelných mesačných splátkach vo výške 81,90 EUR s tým, že splátky odmeny sú splatné pri preberaní splátok úveru v zmysle zmluvy o úvere. Z tohto článku (bod 2.5) zároveň vyplýva, že v prípade ak klient odovzdá poskytovateľovi sumu nižšiu ako je splátka úveru, právo poskytovateľa na odmenu podľa tejto zmluvy ostáva nedotknuté. Uvedené platí aj v prípade, ak poskytovateľ bol pripravený vykonať všetky potrebné úkony na poskytnutie služby a k poskytnutiu služby nedošlo z dôvodov na strane klienta ako aj v prípade predčasnej úhrady viacerých splátok zo strany klienta.
Žalobca v rámci podania zo dňa 1.10.2015 poukázal na to, že žalovaní svojím podpisom na samostatnej žiadosti o poskytnutie domáceho servisu si objednali službu domáci servis ako ďalšiu službu z portfólia služieb poskytovaných žalobcom a zaviazali sa za túto službu zaplatiť sumu 245,70 EUR v troch pravidelných mesačných splátkach po 81,90 EUR. Z tohto vyjadrenia taktiež vyplýva, že poskytovanie služby domáci servis je predmetom samostatnej objednávky a samostatnej zmluvy a jej uzavretie v žiadnom prípade nie je podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru, pričom žalobca je toho názoru, že zmluva o poskytovaní úveru nie je predmetom tohto konania.
Žalovaní v rámci vyjadrenia zo dňa 24.11.2015 poukázali na to, že z prehľadu splátok za domáci servis, resp. úverovú zmluvu jednoznačne vyplýva, že žalovaní doposiaľ zaplatili sumu 480 EUR (245,70 + 234,30 EUR). Taktiež poukázali na to, že nie je pravdou, aby si žalovaní dobrovoľne objednali službu domáci servis a vonkoncom to nebola ich iniciatíva, ale išlo o výlučný záujem veriteľa, v ich prípade dokonca až po podpise úverovej zmluvy. Taktiež poukázali na to, že pracovníčka žalobcu im hneď pri podpise stiahla sumu 90 EUR a poskytla im teda iba sumu 510 EUR.
Žalovaná v 2. rade v rámci výsluchu pred súdom poukázala, že spolu s manželom nevyhnutne potrebovali peniaze na splátku hypotéky a ona mala vedomosť o tom, že p. I. robí pre spoločnosť Kešovka. Túto oslovili, pričom ona prišla za ňou do práce dňa 7.1.2013 okolo 18.00 hod. s tým, že im mal byť poskytnutý úver 600 EUR, avšak hneď im bola stiahnutá suma 90 EUR ako prvá splátka, pričom manžel ešte v ten deň bežal peniaze odniesť práve na splátku hypotéky. Nasledujúci deň jej O.. I. volala s tým, že zabudla podpísať nejaké papiere, keďže na to pozabudla z dôvodu, že je to jej prvá zmluva resp. niektorá z prvých zmlúv, avšak vtedy im určite nič nepovedala o tom, že v súvislosti s úverovou zmluvou bude potrebné platiť ešte nejaké ďalšie splátky a o tom, čo to znamená sa dozvedela až od ich právnika, teda O.. I. im nič nepovedala o tom, že je potrebné zaplatiť ešte ďalších nejakých 250 EUR, pričom pri uzatváraní zmluvy nebola žiadna reč o domácom servise, iba povedala, že to znamená to, že splátky úveru bude vyberať ona. Žalovaná v 2. rade poukázala na to, že z jej pohľadu je úplne nelogické, aby si v takejto tiesni dovolila ešte nejaké ďalšie platby a nevie, či by si to vôbec nejaký normálny človek dovolil. Taktiež uviedla, že nedávala žiadnu žiadosť k tomu, že si vyslovene žiada domáci servis, ktorý mal prakticky spočívať výlučne iba v tom, že O.. I. iba zavolala, že príde po splátku a to bolo všetko. Taktiež uviedla, že podľa jej názoru nemohla mať O.. I. s tým spojené žiadne výdavky, pretože do práce dochádzala cez obec kde bývajú. Domáci servis nespočíval v ničom inom, iba v inkasovaní splátok, teda nejednalo sa o žiadne nadštandardné konzultačné zmluvy ako sa to uvádza v zmluve.
Žalovaný v 1. rade potvrdil skutočnosť, že výška pôžičky bola 600 EUR, pričom hneď im bol strhnutá suma 85 + 5 EUR. Potvrdil, že podpisy na zmluve o domácom servise a žiadosti o jeho poskytovanie sú jeho podpismi, avšak na tieto listiny sa nejako nepamätá a ani ich nečítal. Uviedol však, že zmluva o domácom servise bola uzavretá až na druhý deň po uzavretí úverovej zmluvy, teda dňa 8.1.2013, pretože O.. I. sa vyjadrila, že je potrebné ešte doplniť nejaké tlačivo a až nasledujúci deň prišla k nim domov. Žalovaný v 1. rade taktiež uviedol, že O.. I. vravela, že najprv je potrebné splatiť splátky za domáci servis, čo je vlastne jej provízia za sprostredkovanie pôžičky.
Svedkyňa Q. I. v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že pri uzatváraní úverovej zmluvy sa podpisuje viacero dokladov a to: klientska karta, štandardné európske informácie, úverová zmluva a taktiež zmluva o domácom servise, pričom všetky doklady musia byť podpísané a vypísané, pretože pokiaľ by neboli podpísané tak sa vracajú na opravu. Svedkyňa poukázala na to, že pri uzatváraní a podpisovaní zmlúv upovedomuje klientov o tom, že splátka je jedenkrát za mesiac, klientov zaujíma aj to, aká je mesačná splátka. Taktiež klientov upovedomuje o dohode o zrážkach zo mzdy s tým, že keď budú meškať dva lebo tri mesiace, tak môžu nastúpiť zrážky zo mzdy a zároveň sa ich pýta, či všetkému porozumeli a či je im potrebné niečo vysvetliť. Taktiež ich upovedomuje o tom, že majú komunikovať, dvíhať telefóny. Ohľadom odplaty za domáci servis poukázala na to, že odplata nie je pre ňu, ale je to za vedenie agendy pre spoločnosť, pričom nevie, či sú to náklady na vytlačenie zmluvy, resp. jednorázový poplatok pre sprostredkovateľa resp. na administratívne úkony alebo niečo podobné. Svedkyňa sa jednoznačne vyjadrila, že pokiaľ by nebola uzavretá a podpísaná zmluva o domácom servise, tak by úver v takomto prípade nebolo možné poskytnúť a čo sa týka odmietnutia poskytnutia domáceho servisu tak to nie je možné, pretože pre poskytnutie úveru je nevyhnutné podpísanie zmluvy o domácom servise. V súvislosti so skutočnosťou, že na žiadosti o poskytnutie domáceho servisu nie je v tejto veci vyznačené, či klient žiadal o domáci servis alebo nie, svedkyňa uviedla, že sa mohol stať nejaký omyl a predpokladá, že klientom vravela, že je to potrebné podpísať, keďže je to potrebné pre poskytnutie úveru. Taktiež uviedla,
že pokiaľ by klient na tomto tlačive vyznačil, že nemá záujem o poskytnutie domáceho servisu, tak v takomto prípade by nemohlo dôjsť k poskytnutiu úveru.
Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára: Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mala byť žalovaným poskytnutá suma 600 EUR. Z výsluchu žalovaných však jednoznačne vyplynulo, že už pri uzatváraní zmluvy im bola strhnutá suma 90 EUR. Z vykonaného dokazovania taktiež vôbec nevyplynulo, aby žalovaní mali platiť prvé tri splátky úveru vo výške 3 EUR, čo nevyplýva ani z karty splátok úveru, resp. domáceho servisu. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, aké obligatórne náležitosti musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom okrem iného je to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti (§ 9 ods. 2 písm. f), ročná percentuálna miera nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j), ako aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k). Keďže predmetná zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahuje minimálne vyššie uvedené obligatórne náležitosti, predmetný úver sa považuje s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva zároveň neobsahuje údaje týkajúce sa finančného agenta, t.j. svedkyne I., keďže v zmluve je uvedené iba jej meno, priezvisko bez miesta podnikania, resp. adresy trvalého pobytu (§ 9 ods. 2 písm. b). Zmluva zároveň obsahuje nesprávny údaj o RPMN, ktoré je v skutočnosti 199,4%, keďže k nákladom spotrebiteľa je nevyhnutné pripočítať aj odplatu za tzv. domáci servis (súd pri výpočte vychádzal z 13 splátok po 81,90 EUR + suma 9 EUR ako platby 3x po 3 EUR, t. j spolu 1073,70 : 13 = 82,59), teda v zmluve je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, čo má taktiež za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový. V súvislosti so zmluvou o domácom servise súd poukazuje na vykonané dokazovanie a to jednak výsluchy žalovaných, ako aj finančnej agentky svedkyne I., z ktorých jednoznačne vyplýva, že uzavretie tejto zmluvy bolo nevyhnutnou podmienkou pre poskytnutie úveru, teda nemožno uzavrieť, že sa jednalo o samostatnú zmluvu, ktorej uzavretie nebolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti súd taktiež poukazuje na žalobcom predložené rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 6.11.2012, pričom žalobcom prezentované závery o tom, že náklady na domáci servis nemajú byť započítané do RPMN je možné jednoznačne vyvrátiť, keďže aj z rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie vyplýva, že toto by platilo v prípade, ak by spotrebiteľ nemusel uzavrieť zmluvu o domácom
servise, avšak v danom prípade to bolo práve naopak, teda pokiaľ chcel spotrebiteľ získať spotrebiteľský úver, resp. získať ho za daných podmienok, tak musel uzavrieť aj zmluvu o domácom servise. Pre súd je zároveň nepochopiteľné z akého dôvodu nemohla byť odplata za inkasovanie splátok zahrnutá už v samotnej zmluve o úvere, pričom súd považuje za úplne absurdné aby aj podpriemerný spotrebiteľ pri poskytnutí čo i len základných informácií podstaty tejto odplaty súhlasil s tým, že nebude uhrádzať splátky poštovou poukážkou, resp. prevodom z účtu, ale že bude dobrovoľne platiť aj neprimerane vysokú odplatu za osobné inkasovanie splátok. Uvedené skutočnosti podľa názoru súdu možno považovať aj za určitú strategickú psychológiu žalobcu spočívajúcu v tom, aby klient mal vždy pripravené prostriedky na splátku bez ohľadu na svoju reálnu finančnú situáciu, pričom nie je zanedbateľné aj to, že finančný agent žalobcu je odmeňovaný aj v závislosti od vybraných splátok. Takéto dojednanie jednoznačne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože akýkoľvek iný bežný spôsob úhrady splátok úveru je nepochybne neporovnateľne lacnejší než spôsob, ktorý dojednal žalobca bez toho, aby dal žalovaným na výber inú možnosť, teda dá sa povedať, že sa jedná o určité vnútenie uzavretia tejto zmluvy. Súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje na to, že žalovaná v 2. rade takúto zmluvu ani neuzavrela a žalovaný v 1. rade síce podpísal tlačivo týkajúce sa využitia služby domáceho servisu, avšak z tohto tlačiva (č.l. 43 spisu) nevyplýva, či žiada alebo nežiada o poskytnutie tejto služby hoci je zrejmé, že zmluvu o poskytovaní domáceho servisu podpísal. Vzhľadom na vyššie uvedené je teda nesporné, že podmienkou pre uzavretie úverovej zmluvy bolo aj podpísanie zmluvy o domácom servise a preto je namieste pri závere o skutočnosti, že úver je bezúročný a bez poplatkový započítať na úver všetky platby žalobcov jednak na úverovú zmluvu, ako aj zmluvu o domácom servise, pričom z predloženej karty splátok vyplýva, že žalovaní doposiaľ zaplatili celkovo sumu 480 EUR, preto ich súd zaviazal na zaplatenie sumy 120 EUR spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania od 19.9.2013, keďže k tomuto dátumu už boli nepochybne v omeškaní s plnením svojho dlhu a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým význam v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Súd žalobcovi taktiež nepriznal zmluvnú pokutu vo výške 99 EUR, keďže táto nebola písomne dojednaná, pretože je obsiahnutá iba v obchodných podmienkach, ktoré sú síce podpísané žalovaným, avšak podľa názoru súdu pokiaľ sa má jednať o zmluvné dojednanie, toto musí byť podpísané obomi zmluvnými stranami navyše, tak podstatná okolnosť ako je dojednanie zmluvnej pokuty, má byť podľa názoru súdu, jednoznačne súčasťou samotnej zmluvy a nie rozsiahlych obchodných podmienok, ktoré nie sú nejakým spôsobom prehľadné a zvýraznené, keďže obchodné podmienky by mali iba bližšie špecifikovať a konkretizovať ustanovenia samotnej zmluvy a nie dojednávať tak podstatnú okolnosť zmluvy akou je dojednanie zmluvnej pokuty. Súd taktiež s poukazom na ustanovenie § 53a OZ, poukazuje na to, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín súdu, sp. zn. 27C 196/2013 zo dňa 15.4.2014 (právoplatný 28.5.2014) bola vyslovená neprijateľná zmluvná podmienka v obdobnej právnej veci, t.j., že zmluvné dojednanie na základe ktorého si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pričom vyslovenie klauzuly o neprijateľnosti zmluvnej podmienky je postačujúce v jednom právoplatnom súdnom rozhodnutí a dôsledok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je ten, že dodávateľ, teda v danom prípade žalobca, nesmie túto neprijateľnú zmluvnú podmienku používať a teda nesmie ani uplatňovať na súde nároky z takejto neprijateľnej podmienky. Vzhľadom na uvedené, súd preto zamietol žalobu aj v časti týkajúcej sa priznania zmluvnej pokuty.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom úspech žalobcu predstavoval 20 % a neúspech 80 %, čo predstavuje rozdiel 60 %. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a to: prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, vyjadrenie k podaniu žalobcu zo dňa 1.10.2015, každý úkon po 39,84 EUR + režijný paušál 3x 8,04 EUR t.j. spolu 143,64 EUR, z čoho 60 % predstavuje sumu 86,18 EUR. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalovaných úkon označený ako vyjadrenie zo dňa 7.4.2016, keďže tento nepovažoval za potrebný pre účelné uplatnenie práv žalovaných, nakoľko v tomto podaní v podstate iba zopakoval už predtým uvedené skutočnosti.
Podľa § 112 ods. 2 O.s.p., ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní si vzájomným návrhom uplatnili aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie ohľadom ktorého je potrebné ešte vykonať ďalšie dokazovanie, súd v rámci hospodárnosti konania tento nárok vylúčil na samostatné konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.