Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/58/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v právnej veci žalobcu: J. fond, so sídlom I. XX, H., IČO: XX XXX XXX, štátny účelový fond proti žalovanému: Y., spol. s r.o., Z. T. XXX, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Zuzana Kollárová, advokátka, Zimná č. 59, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 191.937,02 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28.1.2016, č.k. -79 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 191.937,02 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 191.937,02 eur od 7.3.2014 do 10.6.2014, s 9,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 191.937,02 eur od 11.6.2014 do 9.9.2014, s 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 191.937,02 eur od 10.9.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 11.516,00 eur, na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 17.10.2014 domáhal od žalovaného úhrady sumy 191.937,02 eur s prísl.. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 19.6.2008 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu č. XXXXX/XXUXX//L/XXXX o poskytnutí podpory formou úveru z Environmentálneho fondu, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému podporu formou úveru vo výške 331.939,19 eur. V zmysle zmluvy o úvere, sa dohodli, že v prípade, ak dôjde k ohrozeniu návratnosti fondom poskytnutej podpory, fond je oprávnený od zmluvy o úvere odstúpiť a zároveň požiadať dlžníka o zaplatenie celého zostatku nesplatenej istiny vrátane jej príslušenstva jednorázovo. Ku dňu 31.1.2014 evidoval žalobca omeškanie žalovaného so štyrmi splátkami úveru, preto od zmluvy o úvere odstúpil listom zo dňa 31.1.2014, ktoré bolo žalovanému riadne doručené dňa 4.2.2014 a vyzval žalovaného na zaplatenie celého zostatku nesplatenej istiny vrátane jej príslušenstva vo výške 191.937,02 eur jednorázovo, a to v lehote najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odstúpenia. Žalovaný požiadal listom zo dňa 10.3.2014 o možnosť vyrovnania jeho doterajších záväzkov z pôvodného zmluvného vzťahu najneskôr do termínu 27.3.2014, do dnešného dňa žalobcovi neposkytol žiadne plnenie.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca na základe platnej zmluvy č. XXXXX/ XXUXX//L/XXXX zo dňa 19.6.2008 poskytol žalovanému podporu formou úveru vo výške 331.939,19 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s dohodnutými splátkami, preto žalobca od zmluvy o úvere odstúpil a zároveň požiadal dlžníka o zaplatenie celého zostatku nesplatenej istiny vrátane jej príslušenstva vo výške 191.937,02 eur jednorázovo. Žalovaný požiadal listom zo dňa 10.3.2014 o možnosť vyrovnania jeho záväzkov najneskôr do termínu 27.3.2014, žalovanú sumu neuhradil, výšku dlžnej sumy nenamietal. V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 24.11.2014 uviedol, že dlžná suma by mala byť nižšia o sumu 4.200,33 eur. Žiadne doklady doteraz o ďalšej úhrade súdu nepredložil. Súd na základe uvedeného žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.

Žalobca si uplatnil žalobou aj úroky z omeškania, ktoré žiadal priznať od splatnosti úveru.

Podľa § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví Vláda Slovenskej republiky nariadením.

Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Ide o objektívnu zodpovednosť. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade priamo zo zákona. Omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku.

Úrok z omeškania plní zabezpečovacú (preventívnu) funkciu, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Plní sčasti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Napokon úrok z omeškania je aj postihom sankčným, lebo je sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou.

Súd na základe predložených dokladov mal preukázané, že žalovaný svoje pohľadávky neuhradil v lehote splatnosti, tým sa dostal do omeškania a žalobcovi vzniklo právo na zákonné úroky z omeškania, keďže k dohode o výške úrokov nedošlo. Súd preto zaviazal žalovaného spolu s dlžnou sumou uhradiť aj žalobcom požadované úroky z omeškania, ktoré nepresahujú zákonom stanovenú výšku, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

V zmysle cit. ustanovenia súd o náhrade trov konania rozhoduje len na návrh. Úspešný žalobca si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd o náhrade trov konania nerozhodoval.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Žalobca je oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Z.z. a súd jeho návrhu vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov t.j. vo výške 11.516,- eur.

Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný.

Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že nepovažuje za platné odstúpenie žalobcu od zmluvy zo dňa 31.1.2014 z dôvodu, že sa „žalovaný dostal do omeškania s dohodnutými splátkami“. Podľa jeho názoru takýto dôvod na odstúpenie od zmluvy nebol ani dohodnutý a ani nevyplýva zo zákona. Súd sa s touto skutočnosťou, či takéto odstúpenie od zmluvy vyplýva zo samotnej zmluvy alebo zo zákona, ani nevysporiadal, čím sa napadnutý rozsudok v tejto časti stáva nepreskúmateľný a arbitrárny.

Žalobca síce v samotnom odstúpení od zmluvy tvrdí dôvody, pre ktoré od zmluvy odstúpil, súd sa však týmito dôvodmi absolútne nezaoberal. Žalobca v odstúpení od zmluvy zo dňa 31.1.2014 uvádza, že dôvodom je neuhradenie štyroch splátok v dohodnutej lehote, čím sa mal žalovaný dopustiť závažného porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. n) zák. č. 523/2004 Z.z., ktorý znie: „porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.“

Žalovaný je toho názoru, že dané ustanovenie by bolo dôvodom na konštatovanie, že došlo k porušeniu finančnej disciplíny, ak by toto porušenie bolo dané v momente poskytovania podpory formou úveru. K takejto skutočnosti však nedošlo, a ani ju žalobca netvrdil.

Navyše, ak by aj súd pripustil, že porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, je potrebné skúmať aj vo vzťahu k okolnostiam, ktoré nastali po uzatvorení zmluvy o poskytnutí podpory formou úveru, potom ani táto skutočnosť nie je dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení nehovorí o tom, že žalobca by bol oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípade, ak zo strany dlžníka nastane porušenie finančnej disciplíny.

V zmysle čl. VII. bod 5 Zmluvy o poskytnutí podpory sa strany dohodli, že v prípade, ak dôjde k ohrozeniu návratnosti poskytnutej podpory, čo veriteľ bude hodnotiť ako nedodržanie dohodnutých podmienok, môže veriteľ uplatniť niektorý z tam uvedených na výber daných následkov. Uvedené podmienky však podľa názoru žalovaného nemožno kumulovať.

Žalovaný tvrdí, že nedošlo k naplneniu hypotézy, v zmysle ktorej by malo dôjsť k ohrozeniu návratnosti fondom poskytovanej podpory, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že úver je zabezpečený záložným právom na hnuteľný majetok, ktorého hodnota viacnásobne prevyšuje zabezpečovanú pohľadávku. Ak by súd aj dospel k názoru, že neuhradením 4 splátok došlo k ohrozeniu návratnosti (čomu tak nebolo,

a žalovaný mal záujem riešiť spornú úhradu dohodou, avšak žalobca o toto neprejavil záujem), potom nie je možné, aby žalobca kumuloval následky, ktoré toto ustanovenie pripúšťa. Nie je teda možné, aby od zmluvy odstúpil a zároveň uplatnil svoje práva z titulu zriadenia záložného práva a zároveň svoje pohľadávky vymáhal súdnou cestou.

Z vyššie uvedených podmienok považuje odstúpenie od zmluvy zo dňa 31.1.2014 za neplatné. Z odôvodnenia rozsudku žiadnym spôsobom nevyplýva, ako sa s platnosťou odstúpenia od zmluvy vysporiadal. Iba konštatovanie, že žalovaný sa dostal do omeškania s dohodnutými splátkami bez ďalšieho nie je možné považovať za také odôvodnenie rozsudku, ktoré by bolo zákonné a nebolo by arbitrárne.

Zároveň uvádza, že dňa 9.3.2016 došlo k čiastočnej úhrade žalovanej istiny, o čom v prílohe dokladá doklad.

Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd poukazuje na presvedčivé odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku a preto nepovažuje toto odôvodnenie znovu opakovať.

Len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť:

Z obsahu odporu proti platobnému rozkazu vyplýva, že suma uvedená v platobnom rozkaze mala byť nižšia o sumu 4.200,33 eur, zostatok úveru vo výške 191.235 eur žalovaný nerozporoval.

Žalovaný síce nárok žalobcu neuznáva, pričom predkladá odvolaciemu súdu doklad, že dňa 9.3.2016 došlo k čiastkovej úhrade žalovanej čiastky. Z obsahu predloženého dokladu nie je možné zistiť, či suma v ňom uvedená bola skutočne pripísaná na účet žalobcu.

Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka, za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

Účinky uznania záväzku sa prejavujú vo vyvrátiteľnej domnienke o neexistencii záväzku takže dôkazné bremeno o neexistencií záväzku spočíva na dlžníkovi.

V danom prípade žalovaný konkludentným spôsobom vo forme dostatočného plnenia záväzku, záväzok uznal.

K úhrade sumy malo dôjsť po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa. V prípade, ak k úhrade aj reálne došlo, čo preukázané nebolo, o to sa zníži suma, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť.

Z horeuvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal, pretože žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešný žalobca náhradu trov odvolacieho konania nepožadoval.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.