Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/589/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu : POHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko s. r. o. so sídlom Gr?sslingova 4 Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a .

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca v žalobe podanej 27.09.2012 na Okresný súd Topoľčany žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 125 eur, ktorá suma predstavuje majetkovú škodu ako náhradu účelne vynaložených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky v období ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej ( 70 eur správa pohľadávky, 40 eur udržiavanie a správa informačného systému a 15 eur administratívne spracovávanie textov a urgencií, publikačné výdavky pri vyhotovení urgencií adresovaných súdu, poštovné a telekomunikačné výdavky ), a sumy 328 eur ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené v priamej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ). Tvrdí, že nerozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v 15 dňovej lehote od doručenia žiadosti došlo k nesprávnemu úradnému postupu, v dôsledku čoho mi vznikla žalovaná škoda. V žalobe uviedol, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie svojej pohľadávky voči dlžníkovi Y. Č., ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX. Exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 18440/2010. Rozhodnutie exekučného súdu po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehote je podľa žalobcu nesprávny postup a v rozpore so zákonom. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. V podaní vyhotovenom 20.03.2014 navrhol, aby súd prerušil konanie a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky.

Žalovaný v písomnom vyjadrení z 14.02.2014 poukázal na to, že žalobca síce uviedol časť dôkazov, odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Ďalej namietal nejasnosť titulu nároku na náhradu škody, keď uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si svoj nárok uplatňuje. Žalobca taktiež neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu alebo Ústavnému súdu SR. Práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci sa môže poškodený domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca podal k súdu žalobu predčasne, pred uplynutím 6 mesiacov. Vady podania napriek opakovaným výzvam žalovaného na doplnenie žiadosti, nedoplnil žiadané informácie. K argumentácii žalobcu o vydaní rozhodnutia na vydanie poverenia po 15-dňovej lehote uviedol, že pred 01.06.2011 ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znelo: „ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených ". V dôvodovej správe je k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR, čím sa iba explicitnejšie ujasnila litera zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je v tejto súvislosti preto nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovský rozsudok. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. , z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha, nepreukázal tiež existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a tiež nevymožiteľnosť pohľadávky. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. Namieta tiež, že žalobca zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené skutočnosti zo žalobného nároku nevyplývajú a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázané tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Je toho názoru, že vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Na základe týchto skutočností je žalovaný toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy, čím neexistuje ani príčinná súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcom v zamietnutí návrhu na vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Z tohto dôvodu považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Uznesením Krajského súdu Nitra z č. k. - 9 bola právna vec prikázaná na ďalšie konanie na Okresný súd Levice.

Uznesením Krajského súdu Nitra z 02.12.2015 č. k . - 129 l zrušený rozsudok Okresného súdu Levice z 22.09.2014 č. k. - 112 a vec vrátená na ďalšie konanie.

Návrh žalobcu na prerušenie konania za účelom predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie súd zamietol. Žalobca navrhoval, aby sa preložila otázka, či tvrdenie o tom, že od vnútroštátneho súdu sa nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak , že táto podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikáciu, alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú, a či je takéto oznámenie o

posúdení podmienky ako možne neprijateľnej voči spotrebiteľovi vždy povinné od súdu v rátane výzvy na prejavenie zámeru uplatniť túto podmienku. Súd poukazuje na stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13.03.2013 č. a aj na uznesenie Súdneho dvora zo 16.11.2010, v ktorých rozhodnutiach sa zaoberali problematikou predkladania prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru a aj otázkou posudzovania neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách ex offo. Súdny dvor sa v konaní zaoberal výkladom Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288) v spojení s právnou úpravou Únie uplatniteľnou na zmluvy o spotrebiteľskom úvere, týkajúce sa veci C-76/10 Krajského súdu v Prešove. V bode 40 uznesenia rozhodol, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 32, v bode 41 uzavrel, že „ možnosť súdu skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku , teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27) „ a v bode 42 uviedol že, „ z uvedeného predovšetkým vyplýva, že ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (pozri v tomto zmysle rozsudky Pannon GSM, už citovaný, bod 32, ako aj Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 53) „. Ďalej súd poukazuje na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, podľa ktorej k otázke povinností vnútroštátneho súdneho orgánu predložiť predbežnú otázku Súdnemu dvoru Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa na základe predbežnej otázky položenej Corte suprema Cassazione vyjadril aj Súdny dvor Európskej únie. V rozsudku CILFIT,C-283/81 zo 6.10.1982 Súdny dvor uviedol : „Článok 177 tretí odsek zmluvy EHS (teraz článok 267Zmluvy o fungovaní Európskej únie) sa má vykladať v tom zmysle, že súd, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je povinný obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa v spore pred týmto súdom položí otázka týkajúca sa práva Spoločenstva, s výnimkou prípadov, keď skonštatuje, že položená otázka nie je relevantná alebo Súdny dvor už podal výklad sporného rozhodnutia. V druhej vete článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je zakotvená povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu, proti ktorému rozhodnutiu nie je opravný prostriedok prípustný, požiadať Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke nemožno vykladať absolútne, t.j., že vnútroštátny súdny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie výklad sporného ustanovenia Spoločenstva (tzv. acte éclairé, obdobne vo veci Da Costa 28, , z 27.3.1963Zb., 61, 77, francúzske znenie) alebo, že správne uplatnenie práva Spoločenstva je také jednoznačné, že neexistujú o tom rozumné pochybnosti (tzv. acte clair), pričom existenciu tejto možnosti treba posúdiť na základe charakteristík práva Spoločenstva, osobitných ťažkostí spojených s jeho výkladom a nebezpečenstva rozdielnej judikatúry v rámci Spoločenstva“. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 13.03.2013 č. v bode 14. konštatuje, že povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku nevzniká v každom prípade. Súdy, ktoré sú z dôvodu svojho postavenia vo vnútroštátnom súdnom systéme povinné predkladať prejudiciálne otázky, sa môžu tejto povinnosti vyhnúť za splnenia niektorého alebo viacerých nasledujúcich predpokladov: a) ak odpoveď na prejudiciálnu otázku by nemala žiadny význam pre vytvorenie právneho základu na rozhodnutie vo veci samej, b) ak ide o otázku, ktorá bola v skutkovo a právne podobnom prípade vyriešená Súdnym dvorom, alebo o právnu otázku, ktorá sa vyriešila v judikatúre Súdneho dvora bez zreteľa na to, v akých konaniach bola predložená (princíp „acte éclairé“),7 c) ak je výklad práva Spoločenstva alebo Únie taký jasný, že nevznikajú žiadne rozumné pochybnosti o výsledku (princíp „acte clair“). V bode 18. uznesenia ďalej konštatuje, že aj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré dostatočne odôvodňuje nepredloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru, nepredstavuje porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru (rozsudok Ullens de Schooten a Rezabek proti Belgicku z 20. septembra 2011, sťažnosti č. 3989/07 a č. 38353/07). Z uvedeného vyplýva, že súd nebol povinný predložiť Európskemu súdu prejudiciálnu otázku o tom, či je súd oprávnený skúmať neprijateľné podmienky aj prípade, ak ich neprijateľnosť spotrebiteľ nenamieta, nakoľko táto otázka je vyriešená tak Smernicou

Rady 93/13 EHS, ako aj rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie. Podstatné je však aj to, že žalobca sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej

ujmy z toho dôvodu, že mu škoda mala vzniknúť nekonaním exekučného súdu v zákonom uloženej lehote, pričom tieto prieťahy mali za následok zvýšenie jeho celkových výdavkov na správu pohľadávky, administratívnych nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, na informačný systém atď., čiže otázka oprávnenosti či neoprávnenosti preskúmavania exekučného titulu v exekučnom konaní je v danej veci nepodstatná, nesúvisí s predmetom konania. Preto zodpovedanie prejudiciálnej otázky v predmetnej veci by bolo nepodstatné.

Návrhom na prerušenie konania, ktorý žalobca preložil 25.04.2016 v elektronickej podobe sa súd nezaoberal, pretože nebol opatrený zaručeným elektronickým podpisom a nebol ani v zákonnej lehote doplnený riadnym návrhom tak, ako to vyžaduje ust. § 42 ods. 1 O s. p. Návrh na prerušenie konania je treba považovať za úkon vo veci samej, preto sa vyžaduje, aby bol vlastnoručne podpísaný, resp. opatrený zaručeným elektronickým podpisom. Pod pojmom „ podania vo veci samej „ je treba rozumieť aj všetky dispozičné úkony s predmetom konania, čiže v danom prípade aj návrh na prerušenie konania.

Súd konal v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali predvolanie riadne vykázané. Neúčasť ospravedlnili, odročenie pojednávania nežiadali. K veci sa žalovaný podrobne vyjadril v písomnom podaní.,

Súd sa oboznámil s podstatným obsahom súdneho spisu, s podstatným obsahom žaloby, uznesením ( čl. 9 ), vyjadrením žalovaného ( čl. 28 ), znaleckým posudkom ( čl. 42 ), stanoviskom žalobcu ( čl. 65 ), uznesením krajského súdu ( čl. 129 ), spisom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. a zistil tento skutkový stav :

Na Okresnom súde Topoľčany sa pod sp. zn. viedlo exekučné konanie na návrh oprávneného Pohotovosť s. r. o. proti povinnému Y. Č. o vymoženie 1. 835, 67 s prísl. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava z 10.11.2010 sp. zn. SR 10449/10, právoplatný 29.11.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla na súd 18.01.2011 a Okresný súd Topoľčany uznesením 04.04.2011 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, právoplatne 14.09.2011. Predmetom konania je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Topoľčany v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá spočíva podľa žalobcu v tom, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia.

V žalobnom návrhu žalobca podľa názoru súdu dostatočne špecifikoval podľa § 43 O. s. p. a § 76 O. s. p. čoho sa domáha, voči komu a z akého právneho dôvodu. Náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy sa domáha z toho dôvodu, že nerozhodnutím o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v 15 dňovej lehote vznikli žalobcovi v období od doručenia žiadosti do rozhodnutia súdu zbytočné náklady a došlo k porušeniu práva na rozhodnutie bez zbytočných prieťahov zaručených čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v primeranom čase zaručenom čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobôd. Pokiaľ ide o predčasnosť podania žaloby, na čo žalovaný poukázal vo svojom písomnom vyjadrení, súd zastáva názor, že i keď žalobca podal žalobu k súdu pred uplynutím 6 mesačnej lehoty odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, v súčasnosti už táto lehota márne uplynula, keď žalovaný ani nepredložil dôkaz o tom, či a ako o žiadosti rozhodol. V čase podania žaloby k súdu síce šesťmesačná zákonná lehota ešte neuplynula, avšak v čase rozhodovania súdu táto lehota márne uplynula. Vada nedodržania lehoty sa tým zhojila a súd preto vo veci konal a rozhodol.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len „ Zákona „ ) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2 Zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 4 ods. 1 Zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu

Podľa § 9 ods. 1 Zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 2 Zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 Zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len „ Exekučný poriadok ), ( účinnom v čase dôjdenia žiadosti ), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného priadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú : protiprávny úkon ( škodová udalosť ), vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom ( škodovou udalosťou ) a vznikom škody. Zavinenie pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je totiž objektívna ( tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť § 3 ods. 2 ). To znamená, že zo strany oprávneného subjektu - poškodeného nie je potrebné preukazovať zavinenie či už úmyselné alebo z nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda vznikla a je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý dáva každému právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným rozhodnutím.

Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve takým postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, a teda ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

S poukazom na uvedené súd skúmal, či sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu nesprávnym úradným postupom v danej veci a dospel k záveru, že splnené neboli.

Je pravdou, že v danej exekučnej veci súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v 15 dňovej lehote, keď žiadosť bola podaná 18.01.2011 a súd o nej rozhodol 04.04.2011 tak, že žiadosť zamietol. V zmysle intencie zákona exekučný súd pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či sú splnené zákonné podmienky uskutočnenia exekúcie, skúmal súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom so zákonom. Súd až po preskúmaní tak žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu o žiadosti rozhodol v primeranej lehote. V danej právnej veci súd ani nemal lehotu, v ktorej mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko exekučným titulom bolo rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu. Pred 01.06.2011 síce v § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa uvádza „ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených „ v dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa uvádza, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor. Tým, že sa do formulácie vložili slová „ rozhodcovských súdov „ sa explicitnejšie ujasnila litera zákona, aby sa predišlo k mylnej interpretácii toho, čo zákonodarca zamýšľal.

Žalobca nepreukázal, že v danej právnej veci súd nesprávne úradne postupoval, čím mal zapríčiniť žalobcovi škodu v žalovanej výške, a že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym rozhodnutím a vznikom škody. Naopak, bolo jednoznačne preukázané, že súd pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie postupoval v zmysle zákona a vo veci rozhodol v primeranej lehote v zmysle zákona. Doposiaľ nie je ani preukázané, že by žalobcovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti so zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď súd o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia rozhodol v primeranej lehote a nebolo preukázané, akým nesprávnym úradným postupom vznikla žalobcovi škoda, že nesprávnym úradným postupom súdu vznikla žalobcovi majetková

škoda a nemajetková ujma v žalovanej výške, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd je toho právneho názoru, že v danom prípade neporušil pri rozhodovaní o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie príslušné zákonné ustanovenia, keď skúmal exekučný titul a jeho zákonnosť. Samotné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá súdu, aby skúmal exekučný titul aj z hľadiska zákonnosti, a len ak nezistí rozpor so zákonom, vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Je treba poukázať i na tú skutočnosť, že nedodržanie zákonnej lehoty nezakladá automaticky nárok na náhradu škody, pretože je treba preukázať, že škoda vznikla, o akú škodu a v akej výške ide, a že je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom, čiže postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Žalobca nepreukázal, že by mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla škoda a že vznik škody je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol.

Vzhľadom na závery, ku ktorým súd dospel vykonaným dokazovaním ktorým nebolo preukázané, že žalovaný nesprávne úradne postupoval.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v konaní úspech, nakoľko však nevyčíslil trovy konania, súd mu náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach dňa 29.04.2016