Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3S-18-2015.pdf
PDF · 153.73 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/18/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu P. U., bytom D., C. O. XXX/X, zastúpeného U.- S. W. Q., advokátkou, so sídlom v X. A. Q., N. č. XX, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru, krajskému dopravnému inšpektorátu, Pionierska č. 33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. februára 2015 číslo: KRPZ- PO-KDI3-15/2015-P v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 28. novembra 2014 číslo: ORPZ-PP-ODI3-78/2014-P na základe žaloby, jednohlasne takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 26.02.2015 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 28.11.2014 č. ORPZ-PP-ODI3-78/2014-P ( ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( ďalej len správny poriadok ) odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ( ďalej len zákon o priestupkoch ) sankciu - pokutu vo výške 150 Eur sa zákaz činnosť viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov. Zároveň ho zaviazal nahradiť trovy konania. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že P. U. ( žalobca ) dňa 23.06.2014 v čase o 08:35 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Opel Astra, ev. č. LE 591 AU po ul. Železničný riadok v Levoči v smere jazdy k ul. Novoveská cesta, kde pri odbočke na parkovisko OC Billa sa stal účastníkom dopravnej nehody. Pri dokumentovaní dopravnej nehody policajtom skupiny dopravných nehôd sa žalobca podrobil dychovej skúške a pomocou elektronického prístroja Alcotest Dr?ger 7410, vyr. číslo: ARKN - 0280 mu bola v čase o 08:51 hod. nameraná hodnota 0,20 miligramov etanolu na liter vydychovaného vzduchu a opakovanou skúškou v čase o 09:19 hod. nameraná hodnota 0,12 miligramov etanolu na liter vydychovaného vzduchu. Vodič U. bol poučený o svojich právach, na lekárske vyšetrenie spojené s odberom krvi sa nežiadal. Menovanému bol na mieste zadržaný vodičský preukaz a ďalšia jazda s vozidlom mu bola zakázaná. Prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie obvineného P. U. ako porušenie § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke ( ďalej len zákon o cestnej premávke ), s poukazom na § 137 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca s tým, že v rozhodnutí tieto odvolacie námietky žalovaný konkretizoval.
Prvostupňový správny orgán podanému odvolaniu nevyhovel a spisový materiál predložil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný ako príslušný odvolací orgán začal dňa 28.01.2015 odvolacie konanie. Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených dospel k záveru, že P. U. spáchal daný skutok tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku, t.j. že ako vodič viedol vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte mohli nachádzať v jeho organizme, čím porušil § 4 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke. Ďalej žalovaný uviedol, že spáchanie vyššie uvedeného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky obvineným potvrdzuje správa o výsledku objasňovania priestupku, spracovaná dňa 23.06.2014 po vykonaní dychových skúšok účastníkom konania. Policajt v predmetnej správe uviedol totožnosť vodiča - účastníka konania, stručný opis jeho protiprávneho konania, t.j. vedenie vozidla v čase, keď sa alkohol nachádzal v organizme vodiča, právnu kvalifikáciu konania, technické zariadenie, ktorým bola zistená hodnota koncentrácie alkoholu v dychu. Správa o výsledku objasňovania priestupku zároveň obsahuje poučenie o možnosti lekárskeho vyšetrenia odberom a laboratórnym vyšetrením krvi, alebo iného biologického materiálu na zistenie prítomnosti alkoholu v organizme a následne zmienku o tom, či vodič žiada, resp. nežiada lekárske vyšetrenie za účelom odberu krvi. Z tejto správy ďalej vyplýva, že vodič - P. U. nežiadal lekárske vyšetrenie, spojené s odberom krvi, resp. iného biologického materiálu za účelom zistenia prítomnosti alkoholu v jeho organizme. Vyššie uvedené údaje sú uvedené na prvej strane správy o výsledku objasňovania priestupku, pričom tieto účastník konania na znak súhlasu a najmä bez námietok osobne a vlastnoručne podpísal. Druhá strana spracovanej správy obsahuje vyjadrenie podozrivého, ktorý v tejto časti správy má právo podať vysvetlenie k podozreniu z priestupku. P. U. svojho práva využil a do príslušnej časti správy o výsledku objasňovania priestupku uviedol: „Ľutujem svojho konania je mi to ľúto. Nevedel som že by som mohol nafúkať.“ Toto svoje vyjadrenie opätovne na znak súhlasu bez nátlaku osobne podpísal. Odvolací správny orgán ďalej uviedol, že spáchanie skutku potvrdzuje aj záznam o podaní vysvetlenia P. U. zo dňa 23.06.2014, z ktorého okrem iného vyplýva, že pracuje ako taxikár, pričom uvedeného dňa mal voľno, iba ho majiteľ poprosil o preparkovanie vozidla. Večer pred jazdou vypil väčšie množstvo alkoholu, ale nepredpokladal, že zvyšky alkoholu sa ešte nachádzajú v jeho tele. V závere vyslovil ľútosť. V neposlednom rade spáchanie skutku je potvrdené aj záznamom dopravnej nehody zo dňa 23.6.2014, z ktorého okrem iného vyplýva, že: „ ... u vodiča U. bola dychovou skúškou zistená prítomnosť alkoholu v dychu v čase o 8:51 hod. 0,20 mg/l a v čase o 9:19 hod. 0,12 mg/l alkoholu v dychu. ...“, „ ... Obom vodičom boli na mieste zadržané vodičské preukazy. ...“. Záznam dopravnej nehody, resp. jeho obsah účastník konania vzal bez námietok na vedomie a predmetný záznam podpísal. Odvolací správny orgán vychádzajúc z vyššie uvedených listinných dôkazných prostriedkov spracovaných dňa 23.06.2014, t.j. v deň spáchania priestupku mal za preukázané, že po dychových skúškach bol odvolateľ uzrozumený s protiprávnosťou svojho konania, ktoré opakovane oľutoval. Tento názor odvolacieho správneho orgánu je založený predovšetkým na posúdení konania a vyjadrenia sa P. U., či už v správe o výsledku objasňovania priestupku, alebo v zázname o podaní vysvetlenia. Tak ako odvolací správny orgán uviedol, zo správy o výsledku objasňovania priestupku jednoznačne vyplýva, že účastník konania nežiadal o lekárske vyšetrenie spojené s odberom krvi za účelom zistenia prítomnosti alkoholu v organizme, napriek tomu, že ako sám tvrdí, výsledok dychovej skúšky už na mieste samom namietal pred policajtom. Odvolací správny orgán zastáva názor, že ak je voči vodičovi motorového vozidla vyslovené podozrenie, že vedie vozidlo v čase, keď sa alkohol nachádza v organizme, je vo vlastnom záujme tohto vodiča, najmä v prípade ak on sám vylučuje prítomnosť alkoholu v organizme, v prvom rade uviesť také skutočnosti, ktoré toto podozrenie spochybnia, resp. vyvrátia už na mieste samom a v druhom rade pokúsiť sa preukázať svoje tvrdenie - v prípade podozrenia z prítomnosti alkoholu v organizme žiadať o lekárske vyšetrenie. Účastník konania ani jednu z týchto možností nevyužil, navyše do záznamu o podaní vysvetlenia uviedol, že večer pred jazdou vypil väčšie množstvo alkoholu, čím takto potvrdil spojitosť medzi požívaním alkoholu a vedením vozidla v čase keď sa alkohol nachádzal v jeho organizme. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že účastník konania ani pri zadržiavaní vodičského preukazu dňa 23.6.2014 na mieste, čo je úkon, ktorým sa vodičovi pod vplyvom alkoholu vo svojej podstate zakazuje ďalšia jazda neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by svedčali v jeho prospech. Odvolací správny orgán ďalej zistil, že dňa 30.06.2014 správny orgán ODI v Levoči vydal rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu č. LE-00889-10, pričom z jeho výroku je zrejmé, že ODI v Levoči skúmal odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu, pričom zistil, že dôvody zadržania naďalej trvajú. Proti
tomuto rozhodnutiu podal účastník konania dňa 21.07.2014 odvolanie. Podstatou podaného odvolania je skutočnosť, že pred jednotlivými dychovými skúškami požil liek proti bolesti hrdla, ktorý ovplyvnil výsledky dychových skúšok. Konkrétne uviedol (str. 3 odvolania proti rozhodnutiu o zadržaní vodičského preukazu), že tesne pred dychovou skúškou v aute užil liek „Stoptusin“ a taktiež požil tento prípravok v čase asi jednu minútu aj pred druhou dychovou skúškou. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania v čase podávania odvolania proti rozhodnutiu o zadržaní vodičského preukazu, čo bolo dňa 21.07.2014 nepovažoval výsledok dvoch na sebe nezávislých dychových skúšok certifikovaným prístrojom za objektívny a ich objektivitu spochybňoval požitím lieku proti bolesti hrdla v čase asi jednu minútu pred jednotlivými dychovými skúškami. Žiadal vykonať vyšetrovací pokus, či požitie lieku „Stopangin“ má vplyv na objektivitu dychovej skúšky. Odvolací správny orgán dňa 03.09.2014 svojim rozhodnutím odvolanie P. U. proti rozhodnutiu o zadržaní vodičského preukazu zamietol a toto rozhodnutie potvrdil. Dňa 13.8.2014 správny orgán stanovil termín ústneho pojednávania o priestupku, na ktorom sa osobne zúčastnil účastník konania - P. U.. Po oznámení obvinenia menovanému a jeho zákonnom poučení do zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku okrem iného uviedol, že nejazdil pod vplyvom alkoholu, pričom čiastočne zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní proti rozhodnutiu o zadržaní vodičského preukazu a síce, že výsledok dychovej skúšky bol ovplyvnený užitím lieku „Stopangin“. Zároveň uviedol, že pred prvou dychovou skúškou uvedený liek požil doma a pred druhou dychovou skúškou ho užil cca 10 minút. Odvolací správny orgán posúdením a zhodnotením takto účastníkom konania uvedených skutočností zistil, že účastník konania sa vo svojich vyjadreniach nezhoduje v podstatných častiach, nehovoriac o tom, že účastník konania vo svojich vyjadreniach uvádza dva odlišné prostriedky a to „Stopangin“ a „Stoptusin“ a aj v časoch užitia lieku, pričom dňa 21.07.2014 uvádzal, že liek požil cca 1 minútu pre každou dychovou skúškou a 13.08.2014 už uvádza, že pred prvou dychovou skúškou užil liek doma a pred druhou dychovou skúškou užil liek cca 10 minút pred jej vykonaním. Na základe uvedeného má odvolací správny orgán za preukázané, že takto uvedené skutočnosti sú vo svojej podstate vymyslené, klamlivé a zavádzajúce a uvádzané výlučne v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok. Ak by účastník konania skutočne pred dychovými skúškami užil liek, ktorý by mohol ich výsledok ovplyvniť tak ako to prezentuje v súčasnej dobe, potom by pri opise tohto konania nemohlo dôjsť zo strany účastníka konania k takýmto rozporom v podstatných častiach a síce v názve liečiva a v čase jeho užitia. Ďalej uviedol, že dopravná nehoda, ktorej bol odvolateľ účastníkom sa stala dňa 23.06.2014 v čase okolo 08.30 hod., pričom prvej dychovej skúške sa podrobil na jej mieste v čase o 08.51 hod. a podľa jeho vlastného vyjadrenia liek mal užiť cca 10 minút pred druhou dychovou skúškou. Z týchto vyjadrení jednoznačne vyplýva, odhliadnuc pri tom od exaktného času oznámenia dopravnej nehody, že časový odstup medzi užitím lieku a podrobením sa dychovej skúške bol v jednotlivých prípadoch odlišný a síce dlhší časový úsek uplynul medzi užitím lieku a prvou dychovou skúškou (minimálne od 08.30 hod. do 08.51 hod.) a kratší časový úsek uplynul medzi druhým aplikovaním lieku s druhou dychovou skúškou (cca 10 minút pred jej vykonaním). Uvedené tvrdenia, na ktorých účastník konania trvá však nekorešpondujú s výsledkom jednotlivých dychových skúšok, nakoľko výsledkom prvej dychovej skúšky je hodnota 0,20 mg/l a výsledok druhej dychovej skúšky je 0,12 mg/l, teda nameraná hodnota alkoholu klesla, aj napriek tomu, že účastník konania aplikoval liek iba 10 minút pred jej vykonaním. Ak by skutočnosti uvádzané účastníkom konania boli pravdivé, potom by vzhľadom na vyššie uvedené bol výsledok druhej dychovej skúšky vyšší, prípadne rovnaký s výsledkom prvej dychovej skúšky. Aj takýmto posúdením výsledkov dychových skúšok odvolací správny orgán považuje za preukázané, že elektronický prístroj Alcotest 7410 v čase o 08.51 hod., ale aj v čase o 09.19 hod. zistil reálnu hladinu alkoholu v dychu účastníka konania, ktorá nebola ovplyvnená užitím lieku, resp. iného prípravku pred ich vykonaním, nakoľko v závislosti od času koncentrácia alkoholu v dychu účastníka konania klesala. K námietke účastníka konania, že správny orgán sa neriadil § 32 ods. 1) zákona o správnom konaní a že z rozhodnutia je zrejmé, že skutkový stav nie je zistený úplne a presne v rozsahu, ktorý by preukazoval spáchanie priestupku jeho osobou, dokazovanie bolo tendenčné, správny orgán nevzal do úvahy ním navrhnuté návrhy na dokazovanie odvolací správny orgán uviedol, že citované ustanovenie zákona o správnom konaní pojednáva o povinnosti správneho orgánu vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležité objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci, pričom je právom správneho orgánu rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná s tým, že tomuto právu zodpovedá obligátna povinnosť, v odôvodnení rozhodnutia zdôvodniť príčiny nevykonania ďalších navrhovaných dôkazov. V tejto súvislosti odvolací správny orgán poukazuje na skutočnosť, že v procesno-právnych vzťahoch má správny orgán vo vzťahu k účastníkom konania nadradené postavenie, z čoho vyplýva, že správny orgán je oprávnený vykonávať dôkazy a posudzovať, ktoré dôkazy za účelom náležitého zistenia
skutkového stavu vykoná tak, aby v správnom konaní nedochádzalo k preukazovaniu skutočností zjavne nepotrebných, alebo nadbytočných. Z doplneného spisového materiálu je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa sčasti doplnil spisový materiál podľa návrhu účastníka konania o výsluch T. U., ktorý do zápisnice o podaní vysvetlenia okrem iného uviedol, že stál pri aute a teda videl ako jeho brat P. požil liek Stopangin, ktorý si vybral z vrecka nohavíc. V tejto súvislosti sa odvolací správny orgán stotožňuje s názorom prvostupňového správneho orgánu a síce, že výpoveď brata obvineného považuje za tendenčnú, ktorý v snahe zbaviť sebe blízku osobu (jednalo sa o príbuzného - brata) uvádza skutočnosti, ktoré sú v zjavnom rozpore s výsledkami dokazovania veci a s tvrdeniami príslušníkov PZ, ktorí boli na mieste dopravnej nehody ako prví a ktorí podrobili účastníka konania obom dychovým skúškam. Príslušníci 00 PZ v Levoči vykonávali na mieste dopravnej nehody služobnú činnosť spočívajúcu okrem iného aj zabezpečovaní miesta dopravnej nehody a vykonávaní prvotných úkonov - teda zisťovaní prítomnosti alkoholu v organizme účastníkov dopravnej nehody. Po vykonaní týchto úkonov zistené skutočnosti zaznamenajú a predložia orgánu PZ objasňujúcemu vznik a príčiny dopravnej nehody - teda policajtovi služby dopravnej polície a z miesta odchádzajú vykonávať činnosti v rámci svojho zaradenia. Výsledok dychovej skúšky, či už pozitívny, alebo negatívny u niektorého z účastníkov dopravnej nehody nemá vplyv na ďalšiu služobnú činnosť policajta zaradeného na 00 PZ po opustení miesta dopravnej nehody. Z uvedeného dôvodu odvolací správny orgán pripisuje vyššiu mieru objektivity tvrdeniam príslušníkov PZ, ako svedkovi - bratovi obvineného. K námietke účastníka konania, že výstup z tlačiarne považuje za nezákonný, nakoľko nebol dodržaný postup výrobcu odvolací správny orgán uviedol, že uvedenú námietku účastníka konania považuje za nedôvodnú, nakoľko ako to vyplýva zo zápisníc o podaní vysvetlenia jednotlivých príslušníkov PZ, ktorí P. U. podrobili dychovým skúškam, menovaný bol pred vykonaním jednotlivých dychových skúšok riadne poučený, pričom tomuto poučeniu evidentne porozumel, keďže dychovú skúšku vykonal. K tvrdeniu, že výsledok dychovej skúšky podpísal hoci namietal jeho správnosť, pričom nebol zo strany polície vypočutý, odvolací správny orgán uviedol, že uvedené tvrdenie účastníka konania nie je pravdivé, nakoľko ak by skutočne výsledok dychovej skúšky namietal, svoje námietky mal možnosť uviesť už do správy o výsledku objasňovania priestupku, ktorá bola spracovaná na mieste bez ohľadu na to, či bol zo strany polície vypočutý, alebo nie, nakoľko do príslušnej časti správy môže osoba podozrivá zo spáchania priestupku uviesť vlastnoručne svoje vysvetlenie k podozreniu. K tvrdeniam účastníka konania, že si myslel, že policajti majú poruchový prístroj a nebudú akceptovať výsledok merania, pričom si myslel, že výsledok jeho dychovej skúšky je negatívny, pretože vie, že každý človek môže mať 0,29 promile bežne, nevedel, že policajný prístroj je nastavený na hodnoty v miligramoch na liter, myslel si že sa jedná o promile odvolací správny orgán uviedol, že Policajný zbor v rámci svojej činnosti pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky používa na zisťovanie porušení pravidiel cestnej premávky v súvislosti s vedením vozidla pod vplyvom alkoholu technické prostriedky, ktoré podliehajú pravidelnej kontrole. Obdobne tomu bolo aj v tomto prípade, kde účastník konania bol podrobený dychovým skúškam elektronickými meračmi typu Alcotest 7410, ev. č. ARKN-0280 aARKN-0279. Tieto technické zariadenia boli dňa 15.05.2014 overované Slovenskou legálnou metrológiou, pričom o overení boli vydané certifikáty č. 0276/331.06/14 a č. 0275/331.06/14, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Na uvedenom základe odvolací správny orgán predpoklad účastníka konania o poruchovosti prístroja nepovažuje za dôvodný. Obdobne ako nedôvodné sa javí tvrdenie účastníka konania, kde uvádza, že výsledok dychovej skúšky považoval za negatívny. Odvolaciemu správnemu orgánu nie je známy dôvod, na základe ktorého účastník konania k tomuto záveru dospel a to najmä vzhľadom na nameranú hodnotu alkoholu v jeho dychu. K tvrdeniu, že nevedel, že policajný prístroj je nastavený na hodnoty v miligramoch na liter a nie promile odvolací správny orgán poukazuje na ustanovenie § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch v zmysle ktorého skutkovú podstatu priestupku napĺňa osoba, ktorá vedie vozidlo v čase keď sa na základe vykonaného vyšetrenia preukáže, že sa alkohol nachádza v jej organizme. Z uvedeného dôvodu vodič, ktorý sa podrobí dychovej skúške, ktorej výsledok je pozitívny (bez ohľadu na nameranú hodnotu) nemôže reálne očakávať, že nebude čeliť čo i len podozreniu zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. K prepočtu účastníka konania, ktorý našiel na internete týkajúceho sa schopnosti organizmu človeka odbúrať alkohol a ktorý podľa jeho názoru aj nepriamo poukazuje na to, že užil prípravok „Stopangin“ sa odvolací správny orgán nevyjadruje, nakoľko táto schopnosť organizmu je individuálna u každého jednotlivca a záleží na viacerých faktoroch, pričom hodnota do 0,1 promile uvedená účastníkom konania v podanom odvolaní nie je konštantná a teda smerodajná. Zároveň odvolací správny orgán uviedol, že táto skutočnosť v žiadnom prípade, a to ani len okrajovo nenaznačuje, že požil prípravok „Stopangin“ a nie alkohol.
K tvrdeniu, že objektívne získaným dôkazom by bolo vyšetrenie krvi, k čomu nedošlo, pričom sám sa na lekárske vyšetrenie nežiadal, pretože nie je natoľko solventný, aby to urobil, pričom ho policajti mali predviesť na lekárske vyšetrenie odvolací správny orgán uviedol, že účastník konania ako jediný objektívny dôkaz považuje odber krvi, teda úkon, ktorý môže byť vykonaný len v obmedzenom časovom rozsahu, ako je tomu pri preukazovaní prítomnosti alkoholu v organizme počas vedenia vozidla. Zároveň odvolací správny orgán uviedol, že na základe predloženého spisového materiálu je zrejmé, že lekárske vyšetrenie spojené s odberom krvi na zistenie prítomnosti alkoholu v organizme nežiadal. Jeho nežiadanie sa na lekárske vyšetrenie nie je sporné, nakoľko to sám potvrdzuje v podanom odvolaní, ktoré však dôvodí skutočnosťou, že nie je natoľko solventný a očakával, že policajti ho majú na takéto vyšetrenie predviesť. V tejto súvislosti je nutné poukázať na ustanovenie § 34 ods. 3) zákona o správnom konaní, ktoré účastníkom konania ukladá povinnosť navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vychádzajúc z uvedenej zákonnej povinnosti účastníka konania má odvolací správny orgán za to, že právo účastníka konania vyjadriť sa k podozreniu už na mieste, nie je len jeho právom, ktoré podľa vlastnej úvahy využije, alebo nie, ale môže vyvolať aj dôkaznú núdzu v neskoršom procese dokazovania, hlavne ak účastník konania neskôr argumentuje skutočnosťou, ktorá mu je od prvopočiatku známa. Vo vzťahu k insolventnosti účastníka konania odvolací správny orgán uvádza, že účastník konania ako držiteľ vodičského oprávnenia si mal byť vedomý skutočnosti, že za protiprávne konanie spočívajúce vo vedení vozidla pod vplyvom alkoholu mu hrozia sankcie, okrem iného aj sankcia - pokuta, ktorá môže v zmysle zákona byť uložená až do výšky 800 Eur, čo je neporovnateľne vyššia hodnota ako lekárske vyšetrenie a preto nežiadať sa na lekárske vyšetrenie, ktoré by jednoznačne vylúčilo podozrenia z vedenia vozidla pod vplyvom alkoholu iba z dôvodu insolventnosti je nelogické. Navyše odvolací správny orgán poukazuje na predložený znalecký posudok k veci, ktorý vypracoval znalec P.. T. O. na vlastnú žiadosť účastníka konania. Odvolací správny orgán nemá vedomosť o výške finančnej odmeny pre znalca, ale predpokladá, že jej výška je niekoľkonásobne vyššia oproti nákladom spojeným s odberom krvi za účelom zistenia prítomnosti alkoholu v organizme. Teda nežiadanie sa účastníka konania na lekárske vyšetrenie po pozitívnych dychových skúškach nebolo spôsobené insolventnosťou účastníka konania, ale jeho úmyselným konaním. K námietke účastníka konania, že správny orgán nevyvrátil závery znalca odvolací správny orgán uviedol, že žiadnym spôsobom nespochybňuje jeho závery. Zároveň však uviedol, že závery znalca sú podmienené skutočnosťou, že účastník konania užil pred oboma dychovými skúškami liek Stopangin, čo je v rozpore s výsledkom objasňovania veci. Z uvedeného dôvodu a teda z dôvodu, že znalec vychádzal zo skutkového stavu, ktorý odvolací správny orgán nepovažuje za pravdivý, nemožno záverom znalca v tomto konkrétnom znaleckom posudku pripísať takú váhu, ktorá by bola spôsobilá zmeniť posúdenie konania odvolateľa. K námietke účastníka konania, že výpovede policajtov nie sú relevantné a k žiadosti o zabezpečenie kamerového záznamu z kamery umiestnenej na autobusovej zastávke odvolací správny orgán uviedol, že účastník konania nie je v postavení, v ktorom by mohol hodnotiť výpovede policajtov, resp. ich obsahovú stránku vo vzťahu k ich relevantnosti. Uvedenú námietku tak možno považovať za jeho subjektívny pocit ku ktorému sa odvolací správny orgán nevie a ani nemôže vyjadriť. Čo sa týka žiadosti o zabezpečenie kamerového záznamu odvolací správny orgán uviedol, že správny orgán ODI v Levoči po obdržaní odvolania doplnil spisový materiál o CD nosič z kamerového systému mestskej polície z kamery, ktorá sa nachádza v blízkosti miesta dopravnej nehody. O doplnení spisového materiálu boli účastník konania a jeho právna zástupkyňa upovedomení listom zo dňa 21.01.2015, v ktorom správny orgán upovedomil účastníka konania o nevyhovení odvolaniu, o jeho zaslaní spolu so spisovým materiálom a výsledkami doplneného konania odvolaciemu správnemu orgánu. Predmetné upovedomenie účastník konania prevzal osobne dňa 28.01.2015 a jeho právna zástupkyňa U.. S. W. Q. prevzala dňa 27.01.2015. Odo dňa upovedomenia nebol odvolací správny orgán kontaktovaný zo strany účastníka konania, resp. jeho právnej zástupkyne za účelom oboznámenia sa s podkladom pre rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené má odvolací správny orgán za preukázané, že o doplnení spisového materiálu účastník konania mal vedomosť, pričom do dňa tohto rozhodnutia neprejavil vôľu s výsledkami doplnenia spisového materiálu oboznámiť. K doplnenému CD nosiču odvolací správny orgán uviedol, že predmetný videozáznam nemožno označiť za rozhodujúci v konaní a na jeho základe postaviť obhajobu, nakoľko tento je tvorený zaznamenávaním nielen miesta dopravnej nehody, ale najmä jeho okolia, pričom miestu dopravnej nehody je venovaná nepatrná časť tohto záznamu. K návrhu účastníka konania, ktorým žiadal vykonať vyšetrovací pokus a to požitím lieku „Stopangin“ odvolací správny orgán uviedol, že zo znaleckého posudku (str. č. 9) je zrejmé, že Stopangin obsahuje 61,3 hmotnostných % etanolu a vodičom sa neodporúča viesť vozidlá v období do 30 minút po požití. Z uvedeného vyplýva, že vykonanie vyšetrovacieho pokusu a to dychovej skúšky po požití lieku Stopangin
v období od požitia do 30 minút by reálne nepreukázalo prítomnosť alkoholu v organizme človeka o čom účastník konania na základe či už znaleckého posudku, alebo na inom základe má vedomosť a preto odvolací správny orgán tento návrh účastníka konania považuje za účelový. Ďalej odvolací správny orgán uvádza, že vyšetrovací pokus by v tomto prípade nemohol prispieť k lepšiemu objasneniu veci, resp. zisteniu skutkového stavu, nakoľko objasňovaním veci je preukázané, že výsledok dychových skúšok účastníka konania nebol ovplyvnený požitím lieku, resp. iného prípravku a tento výsledok reálne preukazuje hodnotu alkoholu v dychu účastníka konania.
K tvrdeniam spochybňujúcim čas vzniku dopravnej nehody, čas prijatia oznámenia podľa knihy fonogramov z OO PZ ako aj k tvrdeniam, že OO PZ sa od miesta dopravnej nehody nachádza cca 500 m a z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo sa hliadka PZ dostavila na miesto nehody až cca 20 minút po jej oznámení odvolací správny orgán uviedol, že predmetom skúmania v tomto priestupkovom konaní nebolo porušenie povinností účastníka cestnej premávky v dôsledku ktorej vznikla dopravná nehoda, ale protiprávne konanie P. U. spočívajúce vo vedení vozidla v čase keď sa na základe vykonaného vyšetrenia preukázalo, že sa alkohol nachádza v jeho organizme. Na tomto základe preto odvolací správny orgán nepovažoval za rozhodujúce exaktne zisťovať čas vzniku dopravnej nehody, resp. čas prijatia oznámenia o dopravnej nehode na OO PZ v Levoči. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový správny orgán poukazom na knihu fonogramov (čas prijatia oznámenia) čiastočne spochybnil tvrdenia odvolateľa o údajnom čase užitia prípravku Stopangin a tým jeho užitie ako celku. Vo vzťahu k príchodu hliadky PZ na miesto až po cca 20 minútach odvolací správny orgán uviedol, že hliadka PZ počas výkonu služby plní všetky potrebné úlohy v zmysle zákona, t.j. v čase oznámenia dopravnej nehody sa nemusela nachádzať a pravdepodobne ani nenachádzala v budove 00 PZ v Levoči.
K tvrdeniu, že dopravná nehoda sa mohla stať kedykoľvek medzi 08.35 hod. a 08.51 hod. čo je 16 minút nie je možné vylúčiť, že by mohol liek požiť pred uplynutím čakacej doby (za čakaciu dobu odvolací správny orgán považuje podľa znaleckého posudku obdobie 30 minút po požití), napr. 10 minút pred odchodom z domu odvolací správny orgán uviedol, že účastník konania zámerne zavádza a to tým, že spochybňuje čas vzniku dopravnej nehody keď uvádza, že k jej vzniku mohlo dôjsť kedykoľvek od 08.35 hod. do 08.51 hod. Zároveň odvolací správny orgán poukazuje na námietku účastníka konania uvedenú v podanom odvolaní, kde uvádza, že hliadka sa na miesto dostavila až po cca 20 minútach po oznámení dopravnej nehody, teda nie od jej vzniku. Po zohľadnení účastníkom konania uvedeného užitia lieku napr. 10 minút pred odchodom z domu sa výsledný čas blíži k „čakacej dobe“. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že lehota 30 minút je maximálna a nie minimálna lehota, počas ktorej sa neodporúča vodičovi viesť vozidlo. Na tomto základe odvolací správny orgán ďalej uvádza, že nevylučuje aplikáciu lieku účastníkom konania doma, avšak v plnej miere vylučuje, aby užitý liek ovplyvnil výsledok dychovej skúšky. K tvrdeniu účastníka konania, že dôkazné bremeno preukazovania skutku a osoby, ktorá sa ho dopustila nesie v celom rozsahu správny orgán a zhodnosť, alebo rozpornosť jeho výpovedí preto pre rozhodnutie nie je podstatná odvolací správny orgán uviedol, že účastník konania poukazovaním na povinnosti správneho orgánu minimalizuje dôsledky svojho pasívneho prístupu ku konaniu. V tejto súvislosti odvolací správny orgán zdôraznil, že účastník konania v priestupkovom konaní nemá len práva, ale zákon o správnom konaní mu ukladá aj povinnosti a síce navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy. Odvolací správny orgán uviedol, že sa stotožnil s názorom účastníka konania, že dôkazné bremeno v konaní nesie správny orgán, čo však neznamená čiastočnú, alebo úplnú pasivitu účastníka konania. Pokiaľ ide o preukazovanie prítomnosti alkoholu v organizme v čase vedenia vozidla odvolací správny orgán zastáva názor, že uvedené je možné len technickým prostriedkom na to určeným a v čase, kedy sa alkohol nachádza v organizme skúmanej osoby, t.j. vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu nemožno preukázať vypočúvaním osôb, alebo inou činnosťou správneho orgánu. Vzhľadom k tomu, že predložený spisový materiál obsahuje dva zápisy o dychových skúškach, ktoré sú účastníkom konania bez námietok podpísané odvolací správny orgán považoval za splnenú povinnosť správneho orgánu presne a úplne zistiť skutkový stav veci.
Odvolací správny orgán preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu sankcie a jej výmery. Zistil, že prvostupňový správny orgán pri určovaní druhu a výšky sankcie prihliadal na závažnosť priestupku, a síce že P. U. viedol vozidlo v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte nachádzal v jeho organizme, na spôsob jeho spáchania, kde správny orgán vyhodnotil konanie P. U. ako opomenutie svojich povinností, na mieru jeho zavinenia a to že skutok spáchal z nedbanlivosti, pričom nevedel, že svojim konaním môže porušiť, alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to
vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery -držiteľ vodičského oprávnenia vedieť mal a mohol. Ďalej prvostupňový správny orgán prihliadal na čas a miesto spáchania priestupku a na osobu páchateľa, kde zistil, že P. U. sa v posledných dvoch rokoch nedopustil porušenia pravidiel cestnej premávky. Na základe vyššie uvedeného mu prvostupňový správny orgán uložil sankciu, pokutu vo výške 150 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov. Za priestupok podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch je možné uložiť sankciu - pokutu od 150 Eur až do 800 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá až na tri roky. Odvolací správny orgán uvedené hodnotenie považuje za náležité a dostačujúce k určeniu a odôvodneniu uloženej sankcie v jej druhu a výmere.
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. V bodoch I, II, III žaloby opísal skutkový stav, poukázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, na rozhodnutie žalovaného, citoval § 244 ods. 1 - 3, § 245, § 247 ods. 1,2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p. ), § 1 ods. 1,2, § 3 ods. 1,5, § 32 ods. 1, § 46 správneho poriadku, § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch, § 4 ods. 2 písm. c), § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke. V žalobe ďalej uviedol, že ..... „Podľa skutkového základu ustáleného v rozhodnutí žalovaného ako aj rozhodnutí prvostupňového orgánu, žalobca dňa 23.06.2014 v čase o 08.35 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Opel Astra, ev. č. LE-591AU po ulici Železničný riadok v Levoči v smere jazdy k ulici Novoveská cesta, kde sa pri odbočke na parkovisko Obchodného centra Billa stal účastníkom dopravnej nehody. Pri dokumentovaní dopravnej nehody policajtom skupiny dopravných nehôd Okresného dopravného inšpektorátu Policajného zboru v Poprade, sa podrobil dychovej skúške a pomocou elektronického prístroja Alcotest Dräger 7410, výr. čísla ARKN-0280 mu bola v čase o 08.51 hod nameraná hodnota 0,20 miligramov etanolu na liter vydychovaného vzduchu a opakovanou skúškou v čase o 09.19 hod nameraná hodnota 0,12 miligramov etanolu na liter vydychovaného vzduchu. Uvedeným konaním mal porušiť povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 2 písm. c) s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Týmto dávame do pozornosti, že žalobca pred uplynutím čakacej doby pred vykonaním prvej i druhej dychovej skúšky požil liek „STOPANGÍN“, nakoľko mal problémy s dýchacou sústavou. Policajti sa ho nepýtali, či posledných 15 minút pred dychovou skúškou požíval alkohol, aromatické nápoje ústny sprej s obsahom alkoholu, liekov a pod. Pokiaľ by na takúto otázku odpovedal, poukázal by na túto skutočnosť. Výtlačok z tlačiarne o dychovej skúške žalobca podpísal, hoci namietal jej správnosť, nebol zo strany polície vypočutý. V súvislosti s údajnými rozchádzajúcimi sa výpoveďami žalobcu či jeho zavádzaním uvádzame, že v tom čase si myslel, že policajti majú poruchový prístroj a že nebudú akceptovať výsledok nerania, no nestalo sa tak a naopak, bol obvinený z jazdy pod vplyvom alkoholu, k čomu vôbec nedošlo. Žalobca nemohol mať vedomosť, že policajný prístroj je nastavený na hodnoty v miligramoch na liter, myslel si, že sa jedná o promile, pričom potom už nemal šancu vysvetliť policajtom, že žiaden alkohol nepil, naviac je samozrejmé, že v bezprostrednej chvíli po nehode, kedy je jej účastník v značnom šoku a nepríjemnej situácii, tento nedokáže patrične reagovať na vonkajšie podnety či jasne sa vyjadriť, čím to, že prejavil svoju ľútosť hneď na mieste bezpochyby súviselo so stretom motorových vozidiel a nie s požitím alkoholu. Zo zabezpečenej Knihy fonogramov evidovanej na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Levoči vyplýva, že stála služba na Obvodnom oddelení prevzala dňa 23.06.2014 o 08.30 hod telefonát operačného dôstojníka na Krajskom riaditeľstve v Prešove o tom, že mu bola oznámená dopravná nehoda v Levoči pri Bille, následne na čo stála služba vyrozumela a na miesto dopravnej nehody vyslala policajnú hliadku, kde táto vykonala so žalobcom prvú dychovú skúšku v čase o 08.51 hod, čo je 21 minút od oznámenia dopravnej nehody po vykonanie prvej dychovej skúšky, kde ešte nie je započítaný čas odchodu žalobcu z domu a príchodu na miesto dopravnej nehody. Uvedené podľa žalovaného ako aj prvostupňového orgánu vyvracia tvrdenia žalobcu, že liek „STOPANGÍN“ požil pred uplynutím čakacej doby. Tento záver ale v nadväznosti na to, že žalobca mal podľa skutkovej vety rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu viesť osobné motorové vozidlo ešte v čase o 08.35 hod, je len ťažko udržateľným. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná dopravná nehoda nemohla byť stálej službe na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Levoči hlásená o 08.30 hod, ako to prvostupňový orgán uviedol, keďže táto skutočnosť by znamenala, že dopravná nehoda by sa musela stať v čase pred 08.30 hod. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu si tak odporuje s jeho vlastným popisom priebehu skutku. Je potrebné zdôrazniť, že Kniha fonogramov na Obvodnom oddelení Policajného zboru nie je dôkazným prostriedkom, ktorý by týmto poskytoval presný a nespochybniteľný časový údaj. Údaje v nej zaznamenané sú z časového hľadiska údajmi orientačnými. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán bližšie nevysvetlili z akých hodín, kto a ako presne zaznamenal čas hlásenia dopravnej nehody.
Že ide o čas orientačný, potvrdzuje samotné rozhodnutie prvostupňového orgánu, podľa ktorého mal žalobca ešte o 08.35 hod viesť osobné motorové vozidlo. Tvrdenia žalovaného, že zisťovať exaktný čas vzniku nehody či čas oznámenia o jej vzniku nie je rozhodujúce, značia nanajvýš neprofesionálny až zákon obchádzajúci prístup správneho orgánu, kde by presnosť a úplnosť údajov aj vzhľadom na viaceré nezrovnalosti týkajúce sa namerania alkoholu u žalobcu a jej príčin mali byť na prvom mieste čo do dôkladného zistenia skutkového stavu. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že čas, kedy sa dopravná nehoda stala, kedy bola táto dopravná nehoda v skutočnosti nahlásená a kedy na miesto dopravnej nehody dorazila policajná hliadka nebol ustálený, čím takýto postup a rozhodovanie žalovaného i prvostupňového orgánu vykazuje znaky nedôveryhodnosti a neodbornosti. V súvislosti s uvedeným preto celkom oprávnene žalobca namieta skutočnosť, či žalovaný mohol mať za ustálené aj to, v akom čase pred vykonaním dychovej skúšky mal žalobca liek „STOPANGIN“ požiť. Z toho jednoznačne vyvstáva, že stála obrana žalobcu spočívajúca v tvrdení, že pred uplynutím čakacej doby pred vykonaním prvej i druhej dychovej skúšky takýto liek užil, pričom podotýkame, že uvádzanie názvu „STOPANGIN“ či „STOPTUSIN“ je irelevantné, nakoľko oba môžu mať v dôsledku zložiek ich obsahu vplyv na výsledok dychovej skúšky, má svoje opodstatnenie. Opätovne uvádzame, že vychádzajúc z pevného časového údaju vykonania prvej dychovej skúšky o 08.51 hod je zrejmé, že dopravná nehoda sa mohla stať kedykoľvek medzi 08.35 hod (kedy mal žalobca podľa záväznej časti rozhodnutia ešte viesť vozidlo) a 08.51 hod, kedy sa podrobil prvej dychovej skúške. Vzhľadom na toto časové rozpätie 16 minút nie je žiadnym spôsobom možné vylúčiť, žeby nemohol liek „STOPANGIN“ požiť pred uplynutím čakacej doby, napríklad 10 minút pred odchodom z domu, prihliadajúc na skutočnosť, že cesta autom z bydliska žalobcu na miesto dopravnej nehody trvá maximálne jednu minútu, avšak žalovaný túto okolnosť ako podstatnú nebral vôbec v úvahu a akékoľvek s týmto súvisiace vyjadrenia žalobcu zjavne neodôvodnene bagatelizoval. Keďže vyššie spomenuté časy sú nepresné a majú len orientačný význam, čo žalovaný vo svojom rozhodnutí aj nepriamo potvrdil, nemožno na ich základe prijať jednoznačné a nespochybniteľné skutkové závery. Touto cestou podotýkame, že zákonnosť dôkazu, z ktorého žalovaný i prvostupňový orgán pri posudzovaní viny žalobcu vychádzali, a to výstupu z tlačiarne elektronického merača ALOCEST 7410 pri prvej i druhej dychovej skúške, boli vyhotovené v rozpore s pokynmi výrobcu prístroja tak, ako sme to uviedli v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu. Keďže nebol dodržaný predpísaný postup výrobcom, bola znehodnotená výsledná hodnota a takto zadovážený dôkaz je nielenže nepoužiteľný, no v danom prípade je zarážajúce, že sa stal jediným smerodajným, pričom ostatným návrhom na vykonanie ďalšieho dokazovania či predloženému dôkazu v podobe Znaleckého posudku nebol venovaný patričný dôraz, čím je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu nedostatočným podkladom pre vyslovenie viny zo spáchania priestupku. Konštantné tvrdenia žalovaného, že žalobca bol pred vykonaním dychovej skúšky riadne poučený, lekárske vyšetrenie v podobe odberu krvi nežiadal, čomu zodpovedá aj obsah spisového materiálu či správa z výsledku vyšetrovania, a teda všetky jeho námietky nedôvodné a účelové uvádzame, že takýto postup je jasne nedostatočným zdôvodnením konania správneho orgánu, v podstate ktorého akékoľvek obranné tvrdenia žalobcu zjednodušoval, neprikladal im značnú váhu a naviac ďalšie iné podporné dôkazy odmietol vykonať. Je pravdou, že objektívne získaným dôkazom by bolo vykonanie opakovanej dychovej skúšky predpísaným spôsobom výrobcom prístroja, resp. vykonanie lekárskeho vyšetrenia spojeného s odberom krvi, k čomu nedošlo, hoci žalobca namietal požitie alkoholu, nebol policajtmi patrične poučený o tom, akú aktivitu má vykonať k zaisteniu svojej obrany a aký zvyčajný postup by v takomto prípade mal nasledovať. On sám sa preto na lekárske vyšetrenie nežiadal, naopak, máme za to, že policajti opomenuli svoju úlohu orgánu objasňujúceho skutok, mali ho predviesť na lekárske vyšetrenie z vlastnej iniciatívy, aby riadne a úplne zistili skutkový stav, keďže tento neustále tvrdil, že alkohol nepožil, čím je prítomnosť sporných skutočností zjavná, no i tak policajti na túto skutočnosť nijakým spôsobom nedbali. Je prirodzené, že po tomto incidente žalobca presvedčený o svojej nevine hľadal príčinu výsledkov dychových skúšok, kedy následne prvostupňovému orgánu uviedol ďalšie skutočnosti, ktoré nemožno považovať za zavádzajúce. Predloženie Znaleckého posudku P.. T. O., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, len potvrdzuje snahu žalobcu preukázať svoju nevinu, ktorá v tomto smere nahrádza pasivitu správneho orgánu zabezpečiť ďalšie dôkazy k zisteniu skutkového stavu a prezentuje taktiež jeho spoliehanie sa na chabé splnenie si poučovacej povinnosti, ktorú správny orgán nepochybne má. Napriek predloženiu Znaleckého posudku vyhotoveného na vlastné náklady žalobcu a na margo vyjadrení žalovaného o zavádzaní a úmyselnom konaní zo strany žalobcu, ktorý si podľa jeho slov lekárske vyšetrenie nemohol finančne dovoliť dodávame, že žalobca sa v tejto situácii spoľahol aj na pomoc svojich rodinných príslušníkov, ktorí mu napriek jeho nedostatku peňažných prostriedkov dôkazy takéhoto typu zadovažovať pomohli. Bol to práve správny orgán, úlohou ktorého bolo zabezpečiť
taký stav, aby sa zistili všetky okolnosti prípadu svedčiace pre aj proti žalobcovi prostredníctvom vykonávania relevantných dôkazov tak, aby spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochýb preskúmal skutkový stav veci, a neponechávať toto bremeno dôkazu na žalobcovi, ktorý s poukazom na stanovisko žalovaného, nepodstúpil ponúkané možnosti a bol údajne s týmito aj patrične uzrozumený. Podotýkame, že práve tento Znalecký posudok skonštatoval, že nie je možné výsledky vykonaných dychových skúšok hodnotiť ako pozitívne. Taktiež uvádza, že žalobca mohol mať s najväčšou pravdepodobnosťou v čase vykonania dychových skúšok aj v čase riadenia motorového vozidla, resp. v čase dopravnej nehody nulovú koncentráciu etylalkoholu v krvi, čo nie je v rozpore s jeho tvrdeniami. Týmito okolnosťami sa prvostupňový orgán a ani žalovaný nezaoberali dôkladne a nijakým opodstatneným nevyvrátili závery znaleckého posudku, práve naopak, s prihliadnutím na posúdenie konania žalobcu ako účelového a úmyselného, závery Znaleckého posudku náležité nevyhodnotili a tento žalobcom predložený dôkaz bezdôvodne posúdili ako irelevantný pre toto konanie. S ohľadom na uvedené poukazujeme aj na vyhodnotenie svedeckej výpovede T. U., ktorá bola prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným ustálená ako tendenčná z dôvodu jeho príbuzenského pomeru so žalobcom, čo podľa nášho názoru nemá žiadnu oporu v rámci platnej legislatívy, pričom žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal a ani bližšie nezdôvodnil, prečo výpoveď tohto svedka považuje za účelovú, snažiacu sa zbaviť žalobcu viny. Naopak, svedecké výpovede policajnej hliadky privolanej k nehode boli prvostupňovým aj druhostupňovým orgán postavené do roly objektívnych dôkazov, ktoré len potvrdzujú správnosť vydaných rozhodnutí. Ich výpovede nie sú . relevantné, nakoľko počas šetrenia nehody pomáhali iným policajtom, neboli pri žalobcovi celý čas a po prvej dychovej skúške odišli preč, pričom sa vrátili až k vykonávaniu opakovanej dychovej skúšky, a teda o požití lieku nemohli mať žiadnu vedomosť. Hoci prvostupňový orgán zabezpečil žalobcom navrhovaný dôkaz spočívajúci v CD nosiči ako zázname z miesta nehody, je zarážajúce, že kvôli viditeľnosti okolitého prostredia okrem miesta nehody na predmetnom zázname, na tomto dôkaze podľa žalovaného nemožno postaviť obhajobu žalobcu. Sám však relevantne nevysvetlil, čo konkrétne na tomto zázname vidno, akú činnosť prítomných osôb je možné konštatovať a konkretizovať. Žalovaný sa zameral len na jednoduché vysvetlenie, čím zo záznamu získané“ poznatky nemohol náležité a v súlade so zákonom vyhodnotiť. Nie je možné stotožniť sa tvrdením žalovaného, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť správnemu orgánu dôkazy, ktoré by preukazovali ním tvrdené skutočnosti. Priestupkové konanie je svojou povahou konanie trestného charakteru, v ktorom základnému právu obvineného z priestupku neusvedčovať zo spáchania priestupku samého seba zodpovedá povinnosť správneho orgánu vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby bez dôvodných pochybností uniesol dôkazné bremeno vo všetkých rozhodujúcich skutočnostiach. Napriek uvedenému však žalobca prejavil dostatočnú aktivitu, svoju obranu založil na relevantných tvrdeniach, predkladal dôkazy, avšak nie je jeho chybou, že prvostupňový i druhostupňový orgán ich vyhodnotili ako pokračovanie zavádzajúcich a mätúcich vyjadrení samotného žalovaného. Sme toho názoru, že žalobcove návrhy na doplnenie dokazovania mali svoje opodstatnenie, neboli účelové a mali reálny základ pre spoľahlivé zistenie celej situácie. Na viac, nevykonanie navrhnutého dôkazu vyšetrovacím pokusom spočívajúcom v požití lieku „STOPANGÍN“ a následnému podrobeniu sa dychovej skúške preto, že je jasne preukázané, že výsledok dychových skúšok bol ovplyvnený alkoholom nemá obdobu, keďže práve táto skutočnosť bola v celom konaní sporná a nepreukázaná, čím takéto zdôvodnenie žalovaného je znakom jeho pasívneho prístupu k náležitému zisteniu veci. Žalovaný tým sám nepriamo potvrdzuje, že tieto skutočnosti bez dôvodných pochybností preukázané nemá. Neunesenie dôkazného bremena zo strany správneho orgánu však nie je možné nahradzovať ukladaním povinnosti obvinenému z priestupku, aby dôkaznú povinnosť správneho orgánu nahradzoval.“
Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. V žalobe súhlasil, aby súd konal a rozhodol aj bez nariadenia pojednávania. Na pojednávaní konané dňa 29.04.2016 sa žalobca, ani jeho právny zástupca nedostavili, z neúčasti sa neospravedlnili.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul zástupcu žalovaného s tým, že podľa § 250g ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, oboznámil
sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom.
Predmetom preskúmania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov ( § 247 a nasl. O.s.p. ) je rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý uznal žalobcu podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že porušil povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) v spojení s § 137 ods. 2 a zákona o cestnej premávke tým, že dňa 23.06.2014 bol účastníkom dopravnej nehody a pri dychovej skúške mu bola nameraná hodnota 0,20 miligramov etanolu na liter vydychované vzduchu, o 09:17 hod. 0,12 miligramov etanolu na liter vydychovaného vzduchu, za čo mu uložil podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch pokutu vo výške 150 Eur a zákaz činnosť viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov. Zároveň ho zaviazal nahradiť trovy konania.
Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Rozsah preskúmavacieho konania bol daný rozsahom žalobných námietok, keď žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý bol nesprávne právne posúdený a nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte nachádza v jeho organizme.
Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme.
Podľa § 137 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je jazda pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky.
Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.
V danom prípade mal nedostatočne zistený skutkový stav spočívať v nevykonaní potrebných dôkazov smerujúcich k tvrdeniu žalobcu, že pred vykonaním prvej aj druhej dychovej skúšky požil liek Stopangin, že výstupy z tlačiarne elektronického merača Alcotest 7410 boli vyhotovené v rozpore s pokynmi výrobcu prístroja, že sa správne orgány v potrebnom rozsahu nezaoberali znaleckým posudkom vypracovaným znalcom MUDr. T. O. predloženým žalobcom a neprihliadali na výpoveď svedka T. U..
Zo Správy o výsledku objasňovania priestupku spísanej dňa 23.06.2014, t.j. bezprostredne po dopravnej nehode, riadne podpísanej žalobcom na prvej aj druhej strane vyplýva, že žalobca mal vedomosť, že sa mu kladie za vinu porušenie § 4 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch a že mu bola nameraná hodnota 0,20 miligramov etanolu na liter vydychovaného vzduchu. Zároveň zo Správy vyplýva, že po poučení o možnosti vykonania lekárskeho vyšetrenia odberom a laboratórnym vyšetrením krvi žalobca takéto lekárske vyšetrenie nežiadal. K celej veci uviedol: ... „ Ľutujem svoje konanie, je mi to ľúto. Nevedel som, žeby som mohol nafúkať.“
Aj v Zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 23.06.2014 Č.p. ORPZ-PP-ODI1-205/2014-P, spísanom o 09:30 hod. žalobca uviedol, že ..... „Večer pred jazdou vypil väčšie množstvo alkoholu, ale nepredpokladal, že zvyšky alkoholu sa ešte nachádzajú v jeho tele. Je mu to ľúto.“
Krajský súd sa stotožňuje s názorom správnych orgánov, že práve tieto záznamy spísané v deň dopravnej nehody sú dostatočným dôkazom o porušení § 4 ods. 2 písm. c) v spojení s § 137 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke a teda že sa žalobca dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch a že všetky neskôr uvádzané skutočnosti sú len účelovou obranou žalobcu v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok.
Správne orgány jasným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlili, prečo posudzovali neskoršie tvrdenia žalobcu o požití lieku proti bolesti hrdla Stopangin za účelové, čo priamo súvisí aj s námietkou žalobcu o nedostatočnom vysporiadaní sa správnych orgánov so znaleckým posudkom znalca MUDr. T. O., keďže sa v ňom zaoberal situáciou ... po požití spreja Stopangin ... . Rovnako všetky ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania (výsluch svedka T. U., zabezpečenie Knihy fonografov za účelom ustálenia kedy sa dopravná nehoda stala, kedy bola nahlásená a kedy sa na miesto dopravnej nehody dostavila policajná hliadka - čo malo mať vplyv na posudzovanie otázky požitia lieku Stopangin) sú vzhľadom na prvotné tvrdenia žalobcu bezpredmetné a správne posúdené ako účelové.
V prípade akýchkoľvek pochybností, či nesúhlasu žalobcu s postupom policajtov mu nič nebránilo tieto skutočnosti uviesť do Správy o výsledku objasňovania priestupku.
Neobstojí ani námietka o nedržaní pokynov výrobcu pri použití elektronického prístroja Alcotest Dr?ger 741, keďže uvedené technické prostriedky podliehajú pravidelnej kontrole. Aj predmetné prístroje ev. č. ARKN - 0280 a ARKN - 0279 boli dňa 15.05.2014 overené Slovenskou legálnou metrológiou, n.o. a v zmysle Certifikátov o overení č. 0276/331.06/14 a č. 0275/331.06/14 zodpovedajú schválenému typu aj požiadavkám uvedeným v prílohe č. 25 k vyhláške č. 210/2000 Z.z.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.