Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-119-2015.pdf
PDF · 99.99 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/119/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Drahomíry Brixiovej v právnej veci žalobcu: W., s.r.o., J. XX, XXX XX L. - mestská časť R. H., IČO: XX XXX XXX, zast. AK JUDr. Igor Műller & Mgr. Martin Dikoš, s.r.o., Tolstého č. 20, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ing. Arch. Michal F., bytom H. č. XX, XXX XX R., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Štefan Kamenický, AK, Hviezdoslavova č. 7, 052 01 Spišská Nová Ves, v konaní o zaplatenie 23.700,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20.8.2014, č.k. 14Cb/18/2008-346 v znení opravného uznesenia zo dňa 28.5.2015, č.k. 14Cb/18/2008-379 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia zo dňa 28.5.2015, č.k. 14Cb/18/2008-379.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 23.700,45 eur so 14,75% ročným úrokom z omeškania od 8.11.2007 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 12.650,63 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi povinnosť vydať žalovanému výkres označený ako „Situácia“, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o dielo č. XX XX XXXX zo dňa 11.4.2007, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal úhrady sumy 23.700,45 eur (714.000,- Sk) s prísl., titulom vydania bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že účastníci konania uzavreli Zmluvu o dielo č. XX XX XXXX dňa 11.4.2007, na základe ktorej sa žalovaný ako zhotoviteľ, zaviazal zhotoviť dielo pre žalobcu ako objednávateľa s tým, že uvedené dielo malo byť odovzdané žalobcovi do 30.7.2007. Nakoľko žalovaný si túto povinnosť v dohodnutej lehote nesplnil, žalobca listom zo dňa 29.10.2007 poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na splnenie záväzku do 6.11.2007 a súčasne žalovanému oznámil, že ak si nesplní záväzky voči žalobcovi ani v dodatočnej poskytnutej lehote, s účinnosťou ku dňu 7.11.2007 odstupuje od Zmluvy.
Na základe návrhu žalobcu súd prvého stupňa uznesením č.k. 14Cb/18/2008-61 zo dňa 21.7.2008 (právoplatným dňa 12.8.2008) pripustil do konania na stranu žalovaného ako žalovaného v 2/ rade Ing. arch. Michala F. IČO: XX XXX XXX a voči pôvodnému žalovanému C. R., s.r.o., IČO: XX XXX XXX uznesením č.k. 14Cb/18/2008-106 zo dňa 2.12.2008, právoplatným dňa 30.12.2008 konanie zastavil.
Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o dielo č. XX XX XXXX zo dňa 11.4.2007 (ďalej len zmluva). Postupnými rokovaniami medzi žalobcom a žalovaným, uskutočnenými v období od januára 2007 do marca 2007, bol ustálený predmet zmluvy a jej obsah, ktorý bol prevzatý do písomnej zmluvy, pričom jej návrh pripravil žalovaný. Predmet zmluvy bol vymedzený v čl. III. tak, že je ním 1/ 3.1.1. vypracovanie architektonicko-urbanistickej štúdie usporiadania riešeného územia, ktorá bude podkladom pre vyjadrenie dotknutých orgánov štátnej správy pre stavby podľa bodu 3.1.2. a objektu apartmánového domu 2/ 3.1.2., vypracovanie projektovej dokumentácie určených stavieb v riešenom území - a ich odsúhlasenie investorom - 4 domy Meritähti, šesť domov Metsätähti, hotelový objekt a bašta prepojená mostom a objekt apartmánového domu v rozsahu pre stavebné povolenie 3/ 3.1.3. a vypracovanie realizačného projektu na stavby: štyri domy Meritähti a šesť domov Metsätähti, hotelový objekt prepojený s baštou a bašta prepojená mostom. Čas plnenia jednotlivých bodov predmetu diela bol čl. IV upravený nasledovne - pre bod 3.1.1. do 10.4.2007, pre bod 3.1.2. do 30.5.2007, pre bod 3.1.3. do 30.7.2007. Pokiaľ ide o posúdenie predmetu diela (v zmysle, či ide o jeden celok) súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmet diela, tak ako je vymedzený v jednotlivých bodoch v článku III., tvorí jeden celok a len tento celok mal pre objednávateľa význam z hľadiska naplnenia jeho zámerov.
Pokiaľ ide o námietku neplatnosti zmluvy, zhodnotil ju ako nedôvodnú (objektívna nemožnosť splniť zmluvu uzavretú dňa 11.4.2007 v prvej časti (3.1.1.) do 10.4.2007), keďže samotný žalovaný tvrdil, že podstatná časť plnenia podľa bodu 3.1.1. bola spracovaná už pred uzavretím zmluvy a preto bola ako príloha zmluvy odsúhlasená legenda z 3/2007, ďalej vystavil faktúru na sumu 600.000,- Sk spolu s DPH vo výške 714.00,- Sk a pokračoval v plnení svojho záväzku. Z uvedeného dôvodu sa teda nemôže úspešne domáhať neplatnosti zmluvy, ktorej návrh pripravil a ktorá bola výsledkom konsenzu zmluvných strán.
Námietku žalovaného, že nemohol splniť svoj záväzok, pretože mu žalobca neumožnil vstup na pozemok, kde sa malo realizovať dielo a neposkytol mu body napojenia na inžinierske siete (voda, kanál, plyn, elektro) a výsledky geologického prieskumu stavebného terénu, vyhodnotil taktiež ako nedôvodnú. Vychádzal najmä zo skutočnosti - pokiaľ ide o vstup na pozemok (na základe výpovede svedkyne S.) a tvrdenia žalovaného, keď uviedol, že nie je potrebné, aby si bol obzrieť terén, pretože má dostatok podkladov na vypracovanie projektovej dokumentácie. Navyše žalobca na pojednávaní dňa 8.9.2009 uviedol, že zmluva o kúpe pozemkov bola uzatvorená koncom júna 2007, pričom rokovania v Žiline, na ktorých žiadal, aby žalovaný nevstupoval na pozemky, sa uskutočnili v polovici júna 2007. Súd prvého stupňa teda dospel k záveru, že žalovaný mal vykonať celé dielo podľa bodu 3.1. zmluvy do 30.7.2007. Tento záväzok nesplnil a počas konania tvrdil, že splnil len jeho prvú časť (bod 3.1.1.) zmluvy a čiastočne druhú časť (bod 3.1.2), ktorej splnenie, t.j. odovzdanie žalobcovi nepreukázal. Nesplnil ani čiastočne tretiu časť bod 3.1.3, teda nevykonal celé dielo. Žalobca preto oprávnene odstúpil od zmluvy s účinnosťou od 7.11.2007 podľa ust. § 344 a nasl. Obchodného zákonníka. Porušenie povinnosti žalovaným splniť záväzok vykonať dielo súd posúdil ako podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti (žalobca k tomu pristúpil ako k nepodstatnému porušeniu povinnosti) a určil žalovanému dodatočnú primeranú lehotu, v ktorej mohol svoj záväzok splniť. Žalovaný tento nesplnil ani v dodatočnej lehote, a teda odstúpenie od zmluvy je dôvodné.
To čo žalovaný poskytol znalcovi na CD nosiči a zaslal aj žalobcovi, zaslal až po 7.11.2007, (t.j. potom čo žalobca od zmluvy odstúpil), teda v čase, keď záväzkový vzťah účastníkov zanikol.
Súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 23.700,45 eur (714.000,- Sk), ktoré zaplatil žalovanému podľa čl. V, bod 5.1 zmluvy, a to podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal v konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 12.650,63 eur. Priznané trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 1.422,02 eur, súdneho poplatku z odvolania vo výške 1.422,02 eur, z preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 250,- eur a z trov právneho zastúpenia celkovo vo výške 9.556,59 eur. Súd prvého stupňa nepovažoval za účelne vynaložené trovy advokáta (cestovné osobným motorovým vozidlom) dôvodiac, že sídlo advokáta je v Žiline a k procesnému súdu do Spišskej Novej Vsi je vlakové spojenie trvajúce približne rovnako ako cesta osobným motorovým vozidlom, pričom je podstatný rozdiel v nákladoch na túto cestu. Súd prvého stupňa preto priznal náhradu cestovného len
vo výške zodpovedajúcej cene cestovného lístka na verejný hromadný prostriedok, teda 7,94 eur (10 x trasa Žilina- Spišská Nová Ves, 10 x trasa Spišská Nová Ves - Žilina).
Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný.
Opätovne namieta neexistenciu pasívnej vecnej legitimácie, keď tvrdí, že nie je účastníkom danej zmluvy, tou je spoločnosť C. R., H. XX, R., t.j. obchodná spoločnosť (odvolateľ mal na mysli C. R. s.r.o.).
Dôvodí, že uzavretiu predmetnej zmluvy predchádzali niekoľkomesačné rokovania, v priebehu ktorých sa zmluvné strany dohodli na predmete diela, jeho členení na 3 časti, termínoch ich odovzdania a o spôsobe zaplatenia ceny za jednotlivé časti. Tvrdí, že už v priebehu týchto rokovaní vypracoval prvú časť predmetu diela (čl. III bod 3.1.1.), a to architektonicko-urbanistickú štúdiu usporiadania riešeného územia, ktorá mala byť podkladom na vyjadrenie dotknutých orgánov štátnej správy pre stavby podľa bodu 3.1.2 a objektu apartmánového domu. Touto architektonicko-urbanistickou štúdiou je výkres „situácia“, t.j. časť predmetu zmluvy podľa bodu 3.1.1. splnil už pri jej podpise (čo preukazuje aj dohodnutý spôsob prvej časti ceny diela), teda na sumu 714.000,- Sk (600.000,- Sk + DPH 19%) má nárok.
Opätovne zdôraznil, že pri realizácii predmetu diela podľa bodu 3.1.2 (projektová dokumentácia určených stavieb v riešenom území) žiadal od žalobcu doloženie dokladov potrebných na jeho realizáciu, ktorú tento napriek viacerým urgenciám nedodal, pričom ho zároveň informoval, že na danom území má problém s výkupom, resp. vysporiadaním pozemkov s pôvodnými vlastníkmi. Na základe uvedeného žiadal, aby sa tam žalovaný neukazoval a vyčkal na vyššie uvedené doklady.
V tejto súvislosti poukázal na § 551 ods. 1 Obch.zák. s tým, že o túto lehotu (t.j. čas, kedy doklady neboli odovzdané) sa mala predĺžiť aj lehota na vykonanie časti diela podľa bodu 3.1.2. zmluvy a zároveň zdôraznil skutočnosť, že prerušenie vyhotovovania diela z dôvodov na strane žalobcu nemôže byť na ťarchu žalovaného pri posudzovaní oprávnenosti odstúpenia od zmluvy.
Má za to, že má nárok na cenu zníženú o to, čo žalobca ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu (vychádzajúc z § 511 ods. 2 Obch.zák.). Nezodpovedá teda za nemožnosť dokončenia diela (§ 370 Obch.zák.) a má nárok na zníženú cenu diela (v tejto súvislosti uviedol, že mu vznikol nárok aj na časť ceny za dielo podľa bodu 3.1.2., keďže bolo sčasti vypracované).
Zdôraznil, že keďže riadne vypracoval a plnil predmet zmluvy podľa bodu 3.1.1. a následne mal záujem plniť ďalej podľa bodu 3.1.2, čo však pre omeškanie žalobcu (nedodanie potrebných podkladov) nemohol, preto plynutie lehoty podľa bodu 3.1.2 bolo prerušené, teda neexistuje dôvod na odstúpenie od zmluvy.
V ďalšom v odvolaní poukázal na nesprávny záver súdu prvého stupňa, že predmet diela nie je možné rozdeliť na tri čiastkové plnenia dôvodiac, že predmet zmluvy podľa bodu 3.1.1. v spojení s takmer kompletným predmetom zmluvy podľa bodu 3.1.2. mal pre žalobcu hospodársku využiteľnosť a aj keby nemal, uvedené nemožno pričítať na ťarchu žalovaného (keďže dielo nemohlo byť dokončené pre prekážky na strane žalobcu).
Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol a zároveň, aby odvolanie prejednal na ústnom pojednávaní.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach daných § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p.. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. d), t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. f), t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.
Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom nie sú dané.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že súdom prvého stupňa bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom zo dňa 8.2.2011 č.k. 14Cb/18/2008-186, ktorý bol na základe odvolaní účastníkov uznesením odvolacieho súdu zo dňa 23.5.2012 zrušený pre existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Po zrušení a vrátení veci súd prvého stupňa opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 9.4.2013, č.k. 14Cb/18/2008-300, ktorý bol uznesením odvolacieho súdu na základe odvolaní účastníkov zrušený a vec vrátená súdu na ďalšie konanie pre existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 os. 1 písm. f) O.s.p..
V konaní je preukázané (aj nesporné), že účastníci konania uzavreli zmluvu s predmetom plnenia až uvedeným vyššie. Žalobca sa v konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1 OZ) získaného žalovaným v dôsledku odstúpenia od zmluvy z dôvodu, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho záväzku a nesplnil ho ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá mu na to žalobcom bola poskytnutá.
Žalobca teda tvrdí, že zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu plneniu mimo tzv. „situácie“ tvoriacej prílohu k zmluve. Pokiaľ ide o dokumentáciu predloženú žalovaným tvrdí, že mu nikdy doručená nebola a k jej vypracovaniu došlo po odstúpení od zmluvy.
Žalovaný tvrdí, že predmet plnenia podľa bodu 3.1.1 bol vypracovaný už pred podpisom zmluvy a je ním tzv. „situácia“. Dôvodí, že jej vypracovaním mu vznikol nárok na zaplatenie sumy 714.000,- Sk, aj vtedy, ak by už nevypracoval žiadnu časť diela (čo netvrdí, pretože má za to, že naplnil čiastočne aj bod 3.1.2.), pretože predmet diela podľa uvedenej zmluvy možno rozdeliť na 3 samostatné časti. Tvrdí, že mal záujem pokračovať v diele, preto žiadal od žalobcu doloženie dokladov potrebných na riadne vyhotovenie predmetu diela podľa bodu 3.1.2., ktoré mu (napriek urgenciám a výzvam) dodané neboli s tým, aby vyčkal na doloženie dokladov a na pozemkoch sa neukazoval. Má za to, že v dôsledku uvedeného sa mu lehota na dokončenie diela v súlade s § 551 ods. 1 Obch.zák. predĺžila, a vznikol mu nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že dielo nevykonal v plnom rozsahu (§ 551 ods. 2 Obch. zák.). Ďalej tvrdí, že žalobca bol v omeškaní, nakoľko neposkytol spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník(žalovaný) mohol splniť svoj záväzok (t.j. dokončiť dielo). Má teda za to, že nemohlo dôjsť zo strany žalobcu k účinnému odstúpeniu od zmluvy, nakoľko lehota na dodanie predmetu zmluvy sa posúvala tak, ako mu žalobca nedodával potrebné podklady, t.j. bol v omeškaní.
K námietke neexistencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného odvolací súd udáva:
Z uzavretej zmluvy nepochybne vyplýva, že ako zhotoviteľ diela je v nej označený C. R., H. XX. R., IČO: XX XXX XXX. Pri podpise zmluvy za zhotoviteľa je pečiatka C. - R. A.. C.. H. F..
Z uvedeného je zrejmé, že zhotoviteľom diela nebola spoločnosť s ručením obmedzeným, ale fyzická osoba - živnostník, čo nepochybne preukazuje aj IČO uvedené na zmluve. Súd prvého stupňa preto dospel k správnemu právnemu záveru o existencii pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného.
Pokiaľ ide o samotné hmotnoprávne posúdenie nároku odvolací súd (pokiaľ ide o námietky v odvolaní) udáva:
Na úvod je potrebné uviesť, že tak ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd dospel k záveru, že predmet plnenia ako bol uvedený v článku III. zmluvy tvorí jeden celok, a len na takomto plnení (vzhľadom k okolnostiam prejednávanej veci) mal žalobca záujem. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, či časť diela vykonaná žalovaným mala alebo nemala pre žalobcu hospodársky význam, podstatný je úmysel zmluvných strán.
Žalovaný teda tvrdí, že má nárok na ponechanie si žalobcom zaplatenej sumy vo výške 714.000,- Sk ( za predmet plnenia uvedený v bode 3.11 zmluvy), ktorým bola tzv. „situácia“, pretože mu nebola poskytnutá súčinnosť zo strany žalobcu (nedovolený vstup na pozemok a nedodané body napojenia na inžinierske siete) - a bol mu daný pokyn vyčkať na uvedené doklady. Tento nárok odvodzuje z § 551 ods. 2 Obch. zák..
K uvedenému odvolací súd udáva:
§ 551 ods. 1 predstavuje výnimku zo zásady riadne dielo ukončiť a odovzdať objednávateľovi. Uvedené platí za splnenia podmienky, že zhotoviteľ upozorní objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnosť pokynov (v prejednávanej veci mal odvolateľ zjavne na mysli pokyn čakať na doklady), a písomného oznámenia objednávateľa, že trvá na vykonaní diela podľa daných pokynov. Za splnenia týchto podmienok by potom skutočne mal zhotoviteľ nárok na dohodnutú cenu, avšak zníženú o to, čo ušetril nedokončením diela, teda v prejednávanej veci na žalovanú sumu. Splnenie vyššie uvedených podmienok zo strany zhotoviteľa však preukázané nebolo. Jednak nebola preukázaná skutočnosť, že žalovaný na nevhodnosť daného pokynu upozorňoval a aj keby tomu tak bolo (t.j. bola by preukázaná existencia upozornení) nie je splnená ďalšia podmienka, a to existencia písomného vyhlásenia objednávateľa, že na pokynoch trvá (jeho existenciu žalovaný ani netvrdil).
Za daného skutkového stavu nárok žalovaného na vyššie uvedenú sumu podľa § 551 ods. 2 Obch. zák. nie je daný.
Odvolateľ ďalej tvrdí, že žalobca ako objednávateľ bol podľa § 370 Obch. zák. v omeškaní, pretože mu neposkytol spolupôsobenie potrebné na to, aby mohol splniť svoj záväzok, t.j. aby mohol pokračovať a dokončiť dielo. Na základe uvedeného, potom nebol s plnením diela v omeškaní, pretože podľa § 365 ods. 4 Obch. zák., dlžník nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa, teda nevzniklo by žalobcovi právo odstúpiť od zmluvy.
Odvolací súd dospel (tak ako súd prvého stupňa) k záveru, že žalobca so splnením svojich povinností v omeškaní nebol. Prečo je tomu tak, je uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa, ku ktorému viac nie je čo dodať.
Keďže žalovaný svoj záväzok z uzavretej zmluvy nesplnil (§ 365 ods. 1 Obch. zák.), a to ani v dodatočnej primeranej lehote, vzniklo žalobcovi právo od zmluvy odstúpiť (§ 346 ods. 1 Obch. zák.), odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti jej strán (§ 351 ods. 1 Obch. zák.), pričom strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti, pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502 (§ 351 ods. 2 Obch. zák.).Odvolací súd zdôrazňuje, že k vypracovaniu predmetu diela podľa bodu 3.1.2. zmluvy došlo
až po tomto odstúpení, t.j. v čase, keď zmluva zanikla a jej zánikom vznikol žalobcovi nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia.
Pokiaľ ide o namietané nesprávne označenie žalovaného, keď je namiesto miesta podnikania uvedená adresa jeho trvalého pobytu, odvolací súd udáva, že identifikácia účastníka konania je dostatočne jasná, určitá a zrozumiteľná, uvedená nesprávnosť nerobí rozhodnutie nevykonateľným.
K žiadosti žalovaného o nariadenie prejednania veci na pojednávaní (aby mohol predniesť svoju obranu) odvolací súd udáva:
§ 214 ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu prejednať odvolanie aj bez nariadenia pojednávania, a to za splnenia podmienky, že nejde o konania taxatívne vymenované v § 214 ods. 1 O.s.p. V danej veci na prejednanie odvolania pojednávanie odvolací súd nariadiť nemusel. Vzhľadom k skutočnosti, že rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie sa nariadenie pojednávania javilo ako nehospodárne, nakoľko ani jeho nariadenie by na výsledku odvolacieho konania nič nezmenilo.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že právo na ich náhradu má úspešný žalobca, ktorý si ju ale neuplatnil, preto mu nebola priznaná.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.