Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-166-2015.pdf
PDF · 90.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6C/166/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom JUDr. Evou Matulayovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa : Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, zastúpeného advokátskou kanceláriou Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi : F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., o zaplatenie 317,21 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 200,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 200,- € od 14.01.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 317,21 € a úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne odo dňa 14.01.2013 do zaplatenia zo sumy 262,21 € a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako spotrebiteľom došlo dňa 13.12.2012 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,- €. Predpokladom uzatvorenia zmluvy bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 262,21 €, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov ( príslušenstvo ) za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 62,21 €. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 13.01.2013. Odporca navrhovateľovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti. Navrhovateľ si uplatňuje voči odporcovi náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 55,- €. Celkový nárok navrhovateľa predstavuje sumu vo výške 317,21 € s príslušenstvom.
Podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu, ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom a ide o tzv. drobný spor. Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 06.04.2016 ( č. l. 21spisu ).
Súd vykonal nasledovné dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to najmä : rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisom z účtu navrhovateľa, upomienkou o nezaplatení pohľadávky, upozornením na hrozbu exekúcie, poslednou výzvou a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci :
Medzi účastníkmi konania bola dňa 13.12.2012 uzavretá prostredníctvom diaľkovej komunikácie rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, ako aj zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s tým, že odporca prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo strany navrhovateľa, na základe ktorých navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi krátkodobý, bezúčelový úver vo výške 200,- €. V zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru bolo uvedené, že táto je uzavretá v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Odporcovi bola zo strany navrhovateľa týmto spôsobom poskytnutá suma 200,- € so splatnosťou do 13.01.2013. V predmetnej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru navrhovateľ úver označil ako bezúročný s tým, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadrený pevnou sumou 62,21 € a celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť je suma 262,21 €. V zmluve bola RPMN uvedená vo výške 2339,63 %. Z výpisu z účtu navrhovateľa vyplýva, že dňa 18.12.2012 bola na účet odporcu zaslaná suma 200,- €. Odporcovi mali byť následne v období od 18.01.2013 zaslané 3 výzvy na zaplatenie dlžnej sumy. V rámcovej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb je v čl. IV bod 3 je uvedené, že úver je bezúročný a v čl. IV bod 1 je uvedené, že sa klient zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutí úveru. Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 neurčila zmluvné typy, ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy. Každá zmluva upravená zákonom, aj nepomenovaná zmluva, môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené Smernicou. Súdny dvor Európskeho spoločenstva to zdôraznil právnym názorom " Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochrana v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom".
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa môžu byť spotrebiteľskými zmluvami všetky pomenované aj nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté. Pre kvalifikáciu zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzaviera vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, že sa uzaviera medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech a jeho jediná možnosť naloženia s návrhom zmluvy je alternatívna, a to buď prijme návrh zmluvy alebo návrh zmluvy neprijme.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom nie sú: l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 2 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným
poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania.
Podľa § 8 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, 24) a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré pre neho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávané pri predaji výrobkov a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými mravmi je : a) skutočnosť, že príslušný právny vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, b) právny úkon je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.
V danom prípade súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania nie je zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to s poukazom na ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v tomto prípade došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov na dobu jedného mesiaca, t. j. splatnosť bola dohodnutá do 3 mesiacov. Zmluvný vzťah sa preto nespravuje ustanoveniami tohto právneho predpisu, ale táto skutočnosť neznamená, že oprávňuje veriteľa k ľubovôli pri uvedení zmluvných podmienok, ktoré nesmú byť v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka ( § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách ), pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu. Samotný vzťah medzi účastníkmi zmluvy je však vzťahom medzi veriteľom a spotrebiteľom, preto túto zmluvu treba ponímať aj ako zmluvu spotrebiteľskú a aplikovať na ňu ustanovenia vyššie
citovaných právnych predpisov, a to zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, aby sa ochranné opatrenia na ochranu práv spotrebiteľa dodávateľmi (veriteľmi) neobchádzali. Z dokazovania vyplynulo, že na základe zmluvy o úvere poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 200,- €, ktorý mal splatnosť 1 mesiac, pričom predmetný úver bol bezúročný, ako to vyplýva z ustanovení zmluvy, veriteľ si však zároveň uplatňuje príslušenstvo, ktoré majú tvoriť celkové náklady spočívajúce v poplatku za poskytnutie úveru v sume 62,21 €. V danom prípade je vlastne odmena za poskytnutie sumy 200,- € vyjadrená nie percentuálne, ale pevnou sumou - poplatkom, ktorý však predstavuje náklady pre spotrebiteľa rovnako, ako by bol úver poskytnutý za úrok. Takéto dojednania sú podľa názoru súdu v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, pretože vyjadrujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a teda podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú v neprospech spotrebiteľa, keď náklady navrhovateľa nie sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Súd má za to, že navrhovateľ sa snažil obísť vyjadrenie týchto nákladov úrokovou sadzbou, napriek tomu je zrejmé, že odmena vo výške poplatku 62,21 €| pri mesačnej splatnosti a sume pôžičky 200,- € je zjavne neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Takáto výška odmeny pri tak krátkej splatnosti úveru 30 dní je neprimerane vysoká a je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd zmluvu v časti odmeny
- poplatku v sume 62,21 € posúdil ako neplatnú, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto navrhovateľovi priznal iba výšku poskytnutého úveru vo výške 200,- €. Navrhovateľ od odporcu požadoval aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 55,- € v zmysle článku IV bod 5 Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. V tomto bode sú presne upravené sumy za jednotlivé upomienky, a to za 1. až 4. upomienku ( 15 €, 10 €, 10 €, 30 € ). Navrhovateľ si síce uplatnil sumu 55,- €, pričom uviedol, že ide o zaslanie 3 výziev - upomienok na zaplatenie odporcovi. Takúto sumu len za zaslanie upomienok odporcovi však súd považoval za neprimerane vysokú a v rozpore s dobrými mravmi, a to aj s poukazom na výšku pôžičky 200,- €. Preto súd v tejto časti návrh zamietol a odporcovi nepriznal titulom vynaložených nákladov na zaslanie upomienok žiadnu sumu, pričom súd poukazuje na to, že zaslanie 3 upomienok na zaplatenie dlžnej sumy dlžníkovi v priebehu jedného mesiaca je zjavne neúčelné. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 200,- € a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
V danom prípade má navrhovateľ nárok na úroky z omeškania, ktorých výška sa spravuje ustanoveniami § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd preto zaviazal odporcu zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 200,- € od 14.01.2013 do zaplatenia, nakoľko splatnosť úveru nastala dňa 13.01.2013 a odporca sa dostal do omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko účastníci boli v konaní úspešní len čiastočne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ) e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.