Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-3-2016.pdf
PDF · 90.42 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci navrhovateľa: P. S., N.. XX.XX.XXX7, bytom S. XX, XXX XX X., právne zastúpený: JUDr. Dáša Komková, advokátka so sídlom Hlavná 27, Prešov, proti odporcovi: V. S., N.. XX.X.XXXX, bytom XXX XX R. XXX, právne zastúpený: KRAL PARTNERS s.r.o. so sídlom Kukučínova 7, Košice, v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa takto
rozhodol:
návrh z a m i e t a ,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom súdu doručeným dňa 7.1.2016 žiadal navrhovateľ, aby súd zvýšil výživné určené rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/63/2012 zo dňa 2.10.2010 (správne zo dňa 2.10.2012) zo sumy 90 EUR mesačne na sumu 500 EUR mesačne, počnúc dňom podania tohto návrhu, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa. V rámci návrhu poukázal na to, že od posledného určenia vyživovacej povinnosti uplynuli tri roky, v čase rozhodovania bol žiakom základnej školy a v súčasnosti navštevuje 3. ročník gymnázia v X.. Po ukončení základnej školy nastúpil na cirkevné gymnázium M. K., avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov musel prestúpiť na gymnázium M. X.. Vzhľadom na dobré študijné výsledky by chcel opätovne navštevovať gymnázium M. K., avšak podmienkou nástupu je, že by si musel platiť internát, čo si v súčasnej dobe z finančného hľadiska nemôže zabezpečiť. Z návrhu tiež vyplýva, že otec si necháva pre seba daňový bonus vo výške cca 800 EUR voči osobe navrhovateľa. Pracuje ako tréner a môže dosahovať príjem cca 2.000 - 2.500 EUR mesačne. Keďže od posledného určenia výživného došlo na strane navrhovateľa k podstatnej zmene pomerov a k zmene pomerov došlo aj na strane odporcu, ktorý postúpil z triedy B do triedy A, žiadal navrhovateľ návrhu vyhovieť.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na nepravdivé tvrdenia navrhovateľa napr. ohľadom skutočnosti, že musel prestúpiť z gymnázia M. K.Š. na gymnázium v X. z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, pretože skutočný stav bol taký, že aj napriek jeho zvereniu do osobnej starostlivosti matky, navrhovateľ spolu so svojím bratom W. žili u svojho otca, ktorý posielal matke výživné a táto mu to spätne vracala. Odporca poukázal na to, že navrhovateľ denne dochádzal do Košíc, žil u neho v domácnosti a on pokrýval všetky jeho náklady. Poukázal na to, že je samostatne zárobkovo činnou osobou s dohodnutou mesačnou odmenou 1.100 EUR, pričom za rok 2014 mal celkový príjem 9.370 EUR a výdavky 6.030,31 EUR, preto mu vyšiel základ dane 3.339,69 EUR a nulová daňová povinnosť, pričom pokiaľ by sa vynásobil jeho čistý mesačný príjem, tak tento predstavuje 278,30 EUR a iba na synov platí výživné 260 EUR. Z vyjadrenia odporcu zároveň vyplýva, že žije so svojím otcom v obci R. a aj z jeho dôchodku platí svoje životné náklady.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ako aj vykonaním listinných dôkazov, pričom boli oboznámené: návrh, rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 27P/63/2012 zo dňa 2.10.2012, vyjadrenie odporcu zo dňa 9.3.2016, potvrdenie o návšteve školy zo dňa 26.2.2016, potvrdenie daňového úradu zo dňa 24.2.2016, daňové priznanie za r. 2015, profesionálna zmluva zo dňa 31.8.2011, ako aj ostatný obsah spisu a obsah pripojeného spisu sp. zn. 27P/63/2012, a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Prešove zo dňa 2.10.2012 sp. zn. 27P/63/2012 bolo rozvedené manželstvo rodičov navrhovateľa a navrhovateľ bol zverený do osobnej starostlivosti matky podobne ako aj jeho ďalší dvaja bratia s tým, že v prospech navrhovateľa bolo určené výživné 90 EUR mesačne. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že výživné bolo určené na základe možností a schopností povinného rodiča
- otca, ktorého priemerný čistý mesačný príjem je okolo 1.100 EUR a súd zároveň vychádzal z odôvodnených potrieb navrhovateľa a jeho bratov s tým, že maloletý V. má závažné zdravotné problémy a jeho výdavky sú zvýšené v súvislosti s pravidelným užívaním liekov. Rovnako maloletý P. a maloletý W. majú zvýšené výdavky, keďže obaja hrajú futbal a je im potrebné zakupovať športové oblečenie v súvislosti s touto športovou aktivitou. Určené výživné súd považoval za primerané a také, ktoré je otec schopný platiť aj keď sa v konaní bránil tým, že odmeny mu nie sú vyplácané pravidelne, športový klub pre ktorý pracuje mu dlhuje odmeny za prácu a finančné prostriedky sú mu postupne vyplácané v podstatne nižších sumách. Z výsluchu oboch účastníkov nesporne vyplynulo, že aj keď na základe vyššie citovaného rozsudku bol navrhovateľ zverený do osobnej starostlivosti matky, po dohode s odporcom býval, spolu s bratom W., u neho v obci R. odkiaľ dochádzali do školy, pričom ich výživu a potreby zabezpečoval výlučne odporca. Vo vzťahu k navrhovateľovi bolo taktiež nesporne preukázané, že tento dochádzal do školy skoro ráno, keďže navštevoval posilňovňu, ktorá bola v škole a za ktorú preto nemusel platiť, pričom odporca každé ráno vstával spolu s ním, robil mu raňajky, desiatu, pričom obedy mal v škole. Takto to fungovalo až do apríla roku 2015, kedy sa navrhovateľ urazil po tom, čo mu otec vyčítal, že sa nevrátil domov v obvyklom čase, ale neskôr, pričom mu ani nezatelefonoval, hoci mu platil mobil 30 EUR mesačne, a kedy mu aj skontroloval peňaženku z dôvodu, že mu ráno dal 100 EUR na výlet do Španielska, ktoré mal odovzdať v škole. Následne sa ale navrhovateľ spolu s bratom W. k otcovi vrátili, keďže matka bola po operácii a nemohla sa o nich starať a potom odišli k matke až cez prázdniny v júli roku 2015 bez toho, aby otcovi povedali, že odchádzajú. Následne odporca písal navrhovateľovi SMS správy na narodeniny, keď mal 18 rokov, na meniny, na Vianoce, ale navrhovateľ sa mu neozval. Z výsluchu navrhovateľa vyplynulo, že školu musel zmeniť z finančných dôvodov, pričom sa venuje posilňovaniu a samozrejme musí to vedieť skombinovať s učením, pričom pokiaľ by bol chcel pokračovať v štúdiu v Košiciach, tak by si musel platiť internát cca 100 EUR mesačne. Taktiež poukázal na to, že z dôvodu posilňovania potrebuje špeciálnu stravu. K príjmu otca uviedol, že predpokladá, že by mohol mať príjem 2.000 - 2.500 EUR, keďže kariérne postúpil, keďže predtým trénoval brankárov v B mužstve a teraz ich trénuje v A mužstve. Odporca vypovedal, že jeho príjem sa od posledného určenia výživného nezmenil a v profesionálnej zmluve má uvedenú odmenu 1.100 EUR, ktorá ale nie je vyplácaná pravidelne. Taktiež si platí paušálne výdavky bez ohľadu na to, či mu je odmena vyplatená alebo nie a to v sume 210 EUR. Taktiež platí výživné v sume 260 EUR a samozrejme má aj ďalšie bežné výdavky, pričom pokiaľ by mu nepomáhal finančne otec, tak by niektoré veci určite finančne nezvládal. Poukázal na to, že predtým, než syn nastúpil na strednú školu s ním bol osobne vyberať nejakú vhodnú školu, pričom syn si vybral cirkevné gymnázium v Košiciach, následne býval u neho v obci R. a on mu zabezpečoval všetky jeho bežné, ako aj mimoriadne výdavky, chodil na rodičovské združenia. Potvrdil, že synovmu odchodu prechádzala hádka po tom, čo mu syn nezavolal, že príde neskôr domov a taktiež mu skontroloval peňaženku, keďže mu predtým dal 100 EUR na výlet do Španielska, čo z výchovného hľadiska nepovažoval za neštandardné a to aj za okolnosti, že podľa rozsudku bol navrhovateľ spolu so synom W. zverený matke, ale v tom čase bývali uňho a on pre nich zabezpečoval ich životné potreby. Taktiež považoval za nekorektný ich odchod, keďže mu vôbec nevysvetlili, čo sa vlastne stalo, pričom navrhovateľ na jeho SMS nereagoval a on vlastne ani nevie, čo by mal robiť, pričom zvažuje, že by si v tomto ohľade nechal poradiť aj od nejakého odborníka.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že ani u jedného z účastníkov nedošlo k podstatným zmenám pomerov oproti úprave výživného na základe rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2012. Odporca stále pracuje na základe profesionálnej zmluvy, z ktorej vyplýva dohodnutá odmena 1.100 EUR mesačne, avšak tak ako vyplynulo z jeho výsluchu, tieto odmeny sú mu vyplácané nepravidelne, klub pre ktorý pracuje nie je finančne zabezpečený, pričom práve z dôvodu finančných problémov bol futbalový klub MFK Košice, a.s. preradený z prvej do druhej ligy. Z daňového priznania za rok 2015 vyplýva, že celkový príjem odporcu bol 9.900 EUR a výdavky 6.331 EUR, základ dane 3.569 EUR a nulová daňová povinnosť. Súd nemal taktiež za preukázané, aby k podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane navrhovateľa z hľadiska jeho výdavkov, keďže jeho výdavky sa v podstate nezmenili, pričom došlo napr. ešte k zníženiu výdavkov na cestovné, keďže navrhovateľ v súčasnosti študuje v X., kde aj býva a v minulosti platil vyššie cestovné (R. - K. a späť). Navrhovateľ v rámci výdavkov poukázal aj na výdavky na posilňovňu a špeciálnu stravu, čo by malo byť cca 95 EUR mesačne (25 EUR posilňovňa + doplnky k strave 70 EUR). V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že tieto výdavky možno považovať určitým spôsobom za výdavky, ktoré nie sú úplne bežné, ale sú svojím spôsobom nadštandardné, pričom pokiaľ by bol navrhovateľ ostal bývať u svojho otca, tak by navštevoval školskú posilňovňu, ktorú mal zadarmo a navyše pokiaľ príjmové možnosti rodičov nedovoľujú, aby navrhovateľ praktizoval posilňovanie, tak v tomto smere sa navrhovateľ bude musieť taktiež obmedziť a praktizovať také aktivity, ktoré nebudú natoľko finančne náročné. Súd taktiež poukazuje na to, že odporca navrhovateľovi aj u seba doma zabezpečil základné náradia na posilňovanie. Podstatnou okolnosťou pre posúdenie nároku je taktiež tá skutočnosť, že na základe dohody rodičov, aj keď bol navrhovateľ zverený matke, tento reálne býval u svojho otca, ktorý zabezpečoval v rámci svojich možností všetky jeho potreby a syn iba z dôvodu svojej ješitnosti a urazenosti od svojho otca odišiel a otcovi vlastne ani nevysvetlil dôvod svojho odchodu a aj napriek tomu, že ho otec kontaktoval minimálne SMS správami, na tieto vôbec nereagoval bez relevantného dôvodu. V súvislosti so starostlivosťou otca o navrhovateľa, ako aj syna W. sa žiada uviesť, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby sa odporca správal k navrhovateľovi nejako neprimerane a neadekvátne, pričom je pochopiteľné, že ako otec sa o svojho syna bál a keď tento neprišiel domov v obvyklom čase po tom, čo mu dal sumu 100 EUR, mal samozrejme o neho starosť a obával sa, či napr. peniaze neminul, čo ale podľa názoru súdu nemožno považovať za nejaký objektívny dôvod, ktorý by svedčal o tom, že odporca sa ako otec správal k svojmu synovi z výchovného hľadiska neštandardne. Na druhej strane pokiaľ sa navrhovateľ urazil a od svojho otca odišiel, bolo to jeho rozhodnutie ako
dospelého človeka a za týchto okolností samozrejme nemôže už navrhovateľ od odporcu žiadať osobnú starostlivosť, pričom odporca si riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na to, či je mu vyplácaná odmena na základe profesionálnej zmluvy. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby mal odporca vyšší príjem tak ako sa vyjadril samotný navrhovateľ, teda vo výške 2.000 - 2.500 EUR, pričom sám navrhovateľ uviedol, že je to iba jeho predpoklad, keďže predtým trénoval B mužstvo a neskôr A mužstvo. Táto skutočnosť však nebola v konaní žiadnym spôsobom preukázaná. Taktiež nebolo preukázané, aby odporca dostal vo vzťahu k navrhovateľovi daňový bonus 800 EUR, keďže ako sám uviedol za rok 2015 daňový bonus ani nedostal, keďže mu manželka neposlala potrebné doklady a v roku 2014 bol daňový bonus 540 EUR a v roku 2013 do 200 EUR. Pokiaľ súd pri predchádzajúcej úprave konštatoval, že príjem odporcu je 1.100 EUR mesačne, tak z daňového priznania ha rok 2015 vyplýva, že príjem odporcu po odpočítaní výdavkov je 3.569 EUR ročne, čo mesačne predstavuje sumu 297,42 EUR a teda možno konštatovať, že k zmene pomerov došlo skôr na strane odporcu, teda došlo k zníženiu jeho príjmu. Vzhľadom na skutočnosť, že súd nemal za preukázané, aby došlo k zmene pomerov či už na strane navrhovateľa alebo odporcu, z hľadiska zvýšenia jeho príjmu, predmetný návrh ako nedôvodný zamietol. Súd taktiež zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom matky navrhovateľa, ktorá mala byť vypočutá k otázke jeho výdavkov, nakoľko v konaní táto skutočnosť nebola sporná.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom neúspešný navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania a úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil, navyše navrhovateľ ako študent nemá žiaden príjem a teda na jeho strane sú aj dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.