Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-398-2015.pdf
PDF · 97.32 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/398/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci navrhovateľky: T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., B. č. X/XXX, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretá dňa 19.06.2013 medzi navrhovateľkou a odporcom je bezúročná a bez poplatkov.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresný súd Prievidza dňa 30.12.2015 domáhal proti odporcovi určenia, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2013 uzavretej medzi účastníkmi konania je bezúročný a bez poplatkov a určenia, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2013 uvedená v bode 2 - administratívny poplatok vo výške 170,55 eura za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná. Zároveň sa domáhala náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že poplatok vo výške 170,55 eura je tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Keďže odporca neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok, je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľný. K zmluvnej podmienke, ktorá neposkytuje dlžníkovi skutočné plnenie zo strany veriteľa sa vyjadril aj Súdny dvor EÚ v rozsudku zo dňa 26.02.2015 sp. zn. C-143/13. Pojem neprijateľná zmluvná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa. Poukázala na rozhodnutia slovenských súdov týkajúcich sa neprijateľných zmluvných podmienok. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o spotrebiteľský úver, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to výšku počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedla, že predmetný úver je úžerný, pretože v časti ročnej úrokovej sadzby odporuje dobrým mravom. Priemerná úroková miera obchodov pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1 rok bola v júni 2013 vo výške 3,91% ročne. Naliehavý právny záujem na takomto určení navrhovateľka odvodzovala od potreby poznať skutočnú výšku dlhu, keďže navrhovateľ voči nej ku dňu 02.10.2015 eviduje dlh vo výške 1473,62 eura.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomným podaním zo dňa 09.03.2016, v ktorom uviedol, že dňa 19.06.2013 uzatvoril odporca s navrhovateľkou ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 300,- eur, zvýšený o príslušný poplatok 288,- eur, teda spolu mala vrátiť navrhovateľka odporcovi sumu 588,- eur. Zmluvné strany sa dohodli v dodatku, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, že úver bude splatný prostredníctvom 12 pravidelných mesačných splátok po 49,- eur mesačne k 17. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 17.07.2013 až do dňa 17.06.2014. Uviedol, že RPMN je v predmetnej zmluve a jej dodatku vypočítaná podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a navrhovateľ nesie dôkazné bremeno o nesprávnosti uvedenej RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere. K administratívnemu poplatku uviedol, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielen pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Poukázal tiež na to, že v čase uzavretia zmluvy o úvere neexistoval a nebol účinný žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať len z § 53 ods. 6 OZ, podľa ktorého nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Treba uviesť, že definovanie výšky odplaty odkazom na údaje bánk bolo možné len na základe § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného do 31.10.2008. Poukázal tiež na to, že podľa rozhodovacej praxe u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úrokov požadovaného bankami. Vzhľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Trval na tom, že navrhovateľkou tvrdenú neprijateľnosť poplatku nie je možné vyvodiť ani zo samotného zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä s: návrhom, výzvou na doplnenie, splátkovým kalendárom k zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2013, dohodou o plnení v splátkach zo dňa 19.06.2013, výzvou na úhradu dlhu zo dňa 02.10.2015, vyjadrením odporcu zo dňa 09.03.2016, ospravedlnením odporcu zo dňa 27.04.2016, emailom zo dňa 29.04.2016, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2013 a všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru odporcu, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Dňa 19.06.2013 uzavreli účastníci zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorou sa veriteľ pri podpise zmluvy zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti v sume 300,- eur a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom 288,- eur, t.j. zaplatiť celkom 588,- eur. Celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje 117,45 eura a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy 170,55 eura. Žalovaná ako spotrebiteľ sa zaviazala zaplatiť celkovú sumu 492,- eur do 17.11. 2014 na účet veriteľa. Doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru nastane dňa 17.06.2014. Výška RPMN je uvedená vo výške 96,80% ročne. Výška priemernej RPMN je 39,20%. V texte zmluvy sa nachádza predformulovaný text, podľa ktorého „Dolu podpísaný spotrebiteľ vyhlasuje, že súhlasí s obsahom tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere; nemá žiadne výhrady a zaväzuje ich dodržiavať“. V dolnej časti zmluvy sa nachádza potvrdenie o prevzatí peňažných prostriedkov spotrebiteľom, ktoré je podpísaná navrhovateľkou s uvedením dátumu prevzatia hotovosti 19.06.2013. Z dohody o plnení v splátkach zo dňa 19.06.2013 vyplýva, že účastníci zmluvy o úvere sa dohodli na zmene zmluvy tak, že celkovú čiastku 588,- eur sa spotrebiteľ zaväzuje uhradiť v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 49,- eur vždy k 17. dňu v mesiaci počnúc 17.07.2013. Výška RPMN je 300,29% ročne, výška priemernej RPMN 39,20%. Ďalej bolo dohodnuté, že v prípade ak spotrebiteľ bude v omeškaní s niektorou splátkou 7 dní a viac, zaväzuje sa túto splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu s paušálnymi nákladmi na osobný výber omeškanej splátky vo výške 15,- eur za každý jeden prípad omeškania. Ďalej bolo dohodnuté, že neuhradením ktorejkoľvek dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 3 mesiace tohto dodatok zaniká od počiatku.
Z výsluchu navrhovateľky vyplýva, že v čase, keď si zobrala úver, žiadala o úver 300,- eur, ktoré by mesačne splácala. Vždy hovorili o mesačných splátkach. V žiadnom prípade nešlo o jednorázové splatenie úveru. Táto možnosť ani neprichádzala do úvahy. Potvrdila, že mala 12 krát zaplatiť 49,- eur a úver bude splatený. Doteraz zaplatila odporcovi sumu 160,- eur a naďalej spláca po 10,- eur mesačne. Keď si brala úver, vôbec si neuvedomila, že RPMN je až 300%, nakoľko v pôvodnej zmluve bolo uvedené
RPMN 96%. Zo strany odporcu bola viac krát vyzvaná, aby zaplatila rôzne sumy, a to najskôr sumu 1500,- eur, potom 900,- eur a pod. Keďže nevedela, koľko má zaplatiť, domáhala sa týmto návrhom ochrany ako spotrebiteľ.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu 19.06.2013, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom;
Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia;
Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y); podľa písm; d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd návrh navrhovateľky za dôvodný len čiastočne. Navrhovateľka sa domáha v návrhu jednak určenia, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2013 uzavretej medzi účastníkmi konania je bezúročný a bez poplatkov a určenia, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 304602498 zo dňa 19.06.2013 uvedená v bode 2 - administratívny poplatok vo výške 170,55 eura za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná. Zo samotného textu zmluvy je nepochybné, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v konaní nebolo sporné, že navrhovateľka je dlžník - spotrebiteľ v zmysle § 2 písm. a) citovaného zákona a odporca je veriteľ v zmysle definície § 2 písm. b) citovaného zákona. Odporca mal na požiadanie navrhovateľke poskytnúť jej dňa 19.06.2013 úver 300,- eur, pričom celkové náklady spotrebiteľa činili 288,- eura a tieto boli tvorené úrokom 39,15% ročne, t.j. 117,45 eura a ďalšími administratívnymi nákladmi v sume 170,55 eura. Navrhovateľka mala podľa zmluvy zaplatiť celkovú čiastku 588,- eur do 17.06.2014, pričom v zmluve o úvere sa nenachádza údaj o tom, že by úver mal byť splácaný v splátkach, o aký mechanizmus splácania ide, je uvedený len údaj o dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti dňa 17.06.2014. Je zrejmé, že svojou povahou išlo o zmluvu o úvere
podľa § 497 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože odporca poskytuje úver na základe požiadania dlžníka dohodnutým spôsobom spolu s odplatou za poskytnutie úveru. V ten istý deň a ohľadom toho istého úveru uzatvárajú účastníci dohodu o plnení v splátkach, ktorá je formulovaná ako dodatok, ktorý mení pôvodnú zmluvu 304602998. Spotrebiteľ sa v tejto dohode zaväzuje uhradiť sumu 588,- eur v 12 mesačných splátkach vo výške 49,- eur vždy k 17. dňu v mesiaci, počnúc 17.07.2013. V dohode je uvedený údaj o RPMN vo výške 300,29%. V dohode sa ďalej nachádza zmluvné dojednanie o poplatku za osobný výber omeškanej splátky 15,- eur v prípade omeškania niektorej splátky 7 dní a viac a zároveň zmluva obsahuje dohodu o zániku dodatku v prípade omeškania zo strany dlžníka po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.
V danej veci je nepochybné, že na predmetný zmluvný vzťah dopadá aj spotrebiteľská právna úprava, preto súd skúmal konanie a postup odporcu ako veriteľa pri poskytovaní peňažných prostriedkov za odplatu spotrebiteľovi. Osobitná právna úprava uvedená v zákone o spotrebiteľských úveroch v plnej miere premieta požiadavky Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“). Spotrebiteľovi je uvedeným osobitným zákonom poskytnutá v súlade s príslušnými normami európskeho práva zvýšená ochrana ešte pred podpisom samotnej zmluvy (prostredníctvom predzmluvného formulára o zmluvných podmienkach je stanovená povinnosť informovať spotrebiteľa o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o základných povinnostiach), v štádiu uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a jej plnenia. Osobitný zákon upravuje aj požiadavku na poskytnutie základného porovnávacieho údaju spotrebiteľovi, a to RPMN, ktoré mu umožňuje jednoduché porovnanie nákladov na spotrebiteľský úver, o ktorom spotrebiteľ uvažuje, s nákladmi na spotrebiteľské úvery, ktoré ponúkajú iní poskytovatelia úverov. Význam použitia osobitnej úpravy poskytujúcej dostatočnú mieru ochrany spotrebiteľom pri poskytovaní spotrebiteľských úverov sa premietol o. i. aj do výslovného taxatívneho výpočtu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na koncepciu zákona o spotrebiteľských úveroch je práve veriteľ povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi vychádzať z ochrany poskytnutej osobitnými právnymi predpismi a pristúpiť k vyňatiu z tejto ochrany len v prípadoch odôvodnených a dostatočne preukázaných.
Uvedené súd konštatuje z dôvodu, že odporca ako veriteľ sa pri uzatváraní predmetnej zmluvy nesprával spôsobom poskytujúcim aspoň základnú mieru ochrany spotrebiteľa. V prvom rade súd udáva, že napriek zákonnej požiadavke na veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 citovaného zákona, odporca ako veriteľ nevenoval žiadnu pozornosť preskúmania bonity navrhovateľky ako spotrebiteľa. Odporca ako veriteľ zmluve o úvere má predformulovaný text, v ktorom spotrebiteľ vyhlasuje, že je schopný splácať dlžnú sumu v zmysle podmienok tejto zmluvy. Odporca nevenoval žiadnu pozornosť posudzovaniu schopnosti splácať úver navrhovateľkou za dohodnutých podmienok /v zmluve sa nenachádza žiadny údaj o príjme, o výdavkoch žalovanej o jej rodinných, sociálnych pomeroch/ , čo sa považuje za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona a uvedené je v zmysle § 11 ods. 2 zákona sankcionované tak, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Úver považuje súd za bezúročný a bez poplatkov i z ďalšieho dôvodu. V zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádza odporca údaj o RPMN 96,00%, pričom tvrdí, že výška RPMN sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo VPP. Rovnaký text o údaje o RPMN uvádza žalobca aj v dohode o plnení v splátkach, kde však uvádza už údaj o RPMN 300,29%. Uvedená praktika odporcu ako veriteľa pri určení tak dôležitého údaju ako je RPMN nemôže v žiadnom prípade požívať právnu ochranu. Veriteľ navodzuje naoko stav, že dlžník môže splatiť úver aj jednorazovo najneskôr do 17.06.2014, teda do roka, keď RPMN predstavuje 96,80%. Zároveň však dohoduje plnenie v splátkach, pričom porušenie splátok sankcionuje poplatkom za výber splátky v hotovosti, resp. zánikom dohody o splátkach od počiatku. Pri splácaní úveru predstavuje RPMN 300,29%, v tomto prípade činí úrok 96,79%. Je nepochybné, že iné podmienky splácania úveru sú pri splatení úveru jednorazovo, keď spotrebiteľ má dostatok času na to, aby aj v posledný deň dohodnutej úhrady zaplatil plnenie naraz, a iné podmienky splácania úveru sú pri postupnom splácaní, keď musí každý mesiac splácať veriteľovi dohodnutú mesačnú splátku. Ak mala teda navrhovateľka povinnosť splácať dlh v splátkach, bol údaj o RPMN uvedený v zmluve 96,80% uvedený nesprávne, v nižšej výške a teda v neprospech spotrebiteľa. Zákon v § 11 ods. 1 upravuje mechanizmus sankcionovania veriteľa aj pre prípad nesprávne uvedeného údaju o RPMN , pričom jeho zmyslom je odradiť veriteľa od porušovania niektorých dôležitých zákonných povinností. V danej veci súd ďalej konštatuje, že zmluva neobsahuje riadne a určito uvedený údaj o splatnosti úveru, o jednotlivých splátkach, ich splatnosti,
počte splátok. Ak navrhovateľka nezaplatila niektoré splátky, čo vyplýva z jej výpovede, podľa dohody o plnení v splátkach má takáto dohoda zaniknúť od počiatku, a teda svojou povahou ide zrejme o rozväzovaciu podmienku (§ 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Len veľmi ťažko možno predpokladať, že navrhovateľka bola o zániku dohody o splátkach upozornená a bola si vedomá toho, že dohoda zaniká a je povinná zaplatiť úver jednorazovo. Otázka splatnosti úveru sa stáva nejasnou a neurčitou, pretože spotrebiteľ nemôže náležite rozlíšiť, že ak vynechá niektorú splátku a nezaplatí ju za určitú dobu stráca automaticky výhodu splátok, pretože dohoda o splátkach prestáva platiť. Ide pritom o otvorené obchádzanie právnej úpravy zosplatnenia úveru upravené v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Súd preto dospel k záveru, že dojednanie o splatnosti úveru je nejasné, neurčité a preto neplatné v zmysle § 37 ods. 1 OZ a § 39 OZ. Záverom ohľadom tejto argumentácie súd udáva, že celkové navýšenie úveru takmer o 100% pri splácaní úveru do jedného roka vysoko prekračuje úrokové sadzby na finančnom trhu a takáto odplata by bola zjavne aj v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka/.
Vzhľadom na uvedené súd určil, že predmetný spotrebiteľský úver č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2013 je bezúročný a bez poplatkov a odporcovi patrí len právo na zaplatenie neuhradenej časti úverovej istiny.
Vo zvyšku (o určenie, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2013 uvedená v bode 2 - administratívny poplatok vo výške 170,55 eura za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná) súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol pre nadbytočnosť vzhľadom na to, že súd určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretá dňa 19.06.2013 medzi navrhovateľkou a odporcom je bezúročná a bez poplatkov.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z čiastočne úspešných účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne. V zmysle § 205 ods. 1 a 2 OSP, sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.