Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/13/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36432105, zastúpeného J.. L. Q., Y.., advokátkou, P., R. XX, korešpondenčná adresa L. XXX/A, P., proti povinnému T. Z., bytom L. J. č. XXX, o vymoženie sumy 1 302,04 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. - 16 zo dňa 24. novembra 2015, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora J.. R. P., Exekútorský úrad Svidník, sp. zn. EX 999/2015-1 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok zo dňa 7.10.2011 sp. zn. , vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave. Nárok oprávneného vychádza zo Zmluvy o úvere č. 6130889807 uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s., pôvodným veriteľom a povinným dňa 5.12.2007. Exekučný súd rozhodnutie odôvodnil § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, preskúmal exekučný súd predložený exekučný titul a jeho súlad so zákonom a dospel k záveru, že medzi oprávneným a povinným ide o spotrebiteľský vzťah založený Zmluvou o úvere uzavretou v rámci obchodných aktivít právneho predchodcu oprávneného, Poštovej banky, a.s. s fyzickou osobou, nepodnikateľom v pozícii spotrebiteľa. Uzavretá zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, ktorej obsah nemala druhá strana, spotrebiteľ, možnosť ovplyvniť. Súd bol preto oprávnený skúmať zmluvné podmienky za účelom kontroly ich prijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 OZ, t.j. či nespôsobujú hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť zmluvy o úvere bola formulovaná jednou vetou vyjadrujúcou dohodu zmluvných strán riešiť prípadne spory výlučne arbitrážou. Preto sa javí, že povinný, spotrebiteľ, si takúto zmluvnú podmienku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými zmluvnými dojednaniami, čiže mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo prijať a podrobiť sa určeným zmluvných podmienkam. Možnosť voľby spotrebiteľa nie je preukázaná, pričom charakter takto uzavretej rozhodcovskej doložky vylučuje predpoklad jej individuálneho dojednania zo strany spotrebiteľa, spolu s dostatočným oboznámením sa s podmienkami rozhodcovského konania a samotnými dôsledkami tohto zmluvného ustanovenia. Rozhodcovská doložka posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka má za následok, že rozhodcovský súd nemal právomoc prejednať spor, čo je jednou zo základných podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Ani zapísanie rozhodcovského súdu do zoznamu rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory nič nemení na absencii právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať, z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky. Z uvedených dôvodov exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil § 205 ods. 2 písm. a/, d/, e/, f/, § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Namietal, že súd prvého stupňa svojou preskúmavacou činnosťou vo vzťahu k rozhodcovskej doložke a samotnému rozhodcovskému rozsudku prekročil oprávnenia dané exekučnému súdu príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, čím oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom, možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a k otázke prieskumu exekučného titulu, pričom mu týmto postupom zároveň odňal právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči povinnému v exekučnom konaní, čím došlo k porušeniu ústavného práva oprávneného na súdnu ochranu. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, t.j. takýto rozsudok zakladá prekážku res iudicata a exekučný súd je ním viazaný rovnako ako rozhodnutím všeobecného súdu. Rozhodcovský rozsudok je bezpochyby materiálne vykonateľným rozhodnutím a je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Zároveň týmto postupom exekučný súd vážne narúša princíp právnej istoty, keďže v skutkovo i právne obdobných veciach súdy rozhodujú odlišne, bez primeraného právneho základu a primeraného zdôvodnenia. Exekučný súd týmto postupom odňal oprávnenému možnosť riešiť spory v rozhodcovskom konaní, čo bezpochyby zasahuje do zákonných práv oprávneného. Zákon o rozhodcovskom konaní a rokovací poriadok príslušného rozhodcovského súdu poskytuje obom stranám dostatok priestoru na uplatňovanie a bránenie svojich práv a nemožno pochybovať o zákonnom priebehu rozhodcovského konania, ani o rovnocennom postavení povinného v rámci rozhodcovského konania v porovnaní s konaním na všeobecnom súde. Oprávnený poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorých si právny predchodca oprávneného, Poštová banka, a.s., ponukou návrhu rozhodcovskej doložky plnila len svoju zákonnú povinnosť. Forma využívaná bankou spĺňa podmienku písomnej formy. Postup banky, ktorý bol v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto nemôže byť považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Exekučný súd tak svojím postupom znemožnil oprávnenému uplatniť jeho právo priznané mu právoplatným exekučným titulom, ktorého účinky sú bezpochyby zhodné s právoplatným rozsudkom všeobecného súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach exekučný súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať, pričom nie je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Tým je daný podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného, poskytovateľa úveru a povinného ako vzťah spotrebiteľský.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že výhradná rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť Zmluvy o úvere (bod 3/6. časti zmluvy), uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného, Poštovou bankou, a.s. a povinným dňa 5.12.2007, ktorá určuje ako výlučný súd na prejednanie prípadných sporov medzi zmluvnými stranami Stály rozhodcovský súd pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., nebola platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. V konaní tak nebola splnená základná podmienka na to,

aby mohol byť súdom v rámci exekučného konania akceptovaný predložený rozhodcovský rozsudok ako vykonateľný exekučný titul. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky je základnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu. Neplatná rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

Nie je možné súhlasiť s argumentáciou oprávneného, že pri uzatváraní Zmluvy medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným si právny predchodca plnil iba povinnosti podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorého sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

K tomu je potrebné uviesť, že právny predchodca oprávneného neuzatvoril s povinným osobitnú rozhodcovskú zmluvu, ani nepredložil povinnému osobitný návrh na jej uzatvorenie spolu s príslušným poučením, ale rozhodcovská doložka bola koncipovaná ako zmluvný bod Zmluvy o úvere, čo vylučuje možnosť meniť obsah tejto rozhodcovskej doložky, či možnosť druhej zmluvnej strany rozhodcovskú doložku odmietnuť. Stanovenie zákonnej povinnosti ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v žiadnom prípade neznamená, že banka v pozícii veriteľa je oprávnená včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť formulárovej Zmluvy o úvere spochybňuje jej individuálne dojednanie zamestnancom banky spolu s primeraným poučením, ako aj výslovné prijatie tejto zmluvnej podmienky povinným. Zákonné ustanovenie Zákona o bankách, ktorým oprávnený ospravedlňuje postup právneho predchodcu pri uzatváraní zmlúv nepochybne vyžaduje individuálne vyjednanie, resp. výslovné prijate rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, keďže má umožniť klientovi, spotrebiteľovi, návrh neprijať (§ 93b ods. 2 Zákona o bankách). V danom prípade rozhodcovská doložka nebola koncipovaná ako návrh, ale text rozhodcovskej doložky je súčasťou textu uzavretej formulárovej typizovanej zmluvy, čo nesporne vylučuje možnosť meniť obsah rozhodcovskej doložky, či možnosť druhej zmluvnej strany rozhodcovskú doložku odmietnuť. Je viac než pravdepodobné, že povinný v pozícii spotrebiteľa nemal možnosť a vôľu si výhradnú rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Oprávnenému sa v priebehu konania nepodarilo preukázať opak a dokázať, že zo strany povinného došlo k individuálnemu vyjednaniu rozhodcovskej doložky resp. k jej výslovnému prijatiu po primeranom poučení. Súd poukazuje na to, že aj banková inštitúcia v pozícii veriteľa pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom, je povinná rešpektovať príslušné zákonné normy chrániace práva spotrebiteľa.

Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, pretože táto zmluvná podmienka bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu zmluvnej podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je bezpochyby možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom výhradná rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle príslušných ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako nekalú.

Osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti rozhodcovskej doložky, sa má posudzovať predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľa, t.j. či si spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú klauzulu, ktorá má pre neho nejaký osobitný, prospešný význam. Odvolací súd pritom nepochybuje, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednanie nedávalo zmysel. Práve to je zmyslom osobitného vyjednania zmluvných podmienok. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka predložená spotrebiteľovi, je skôr dôkazom o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Podstatnou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40, v ktorom sa o.i. konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky podľa uvedenej Smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak možné považovať za nekalú podmienku. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (, ). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 OZ, pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinným mal oprávnený ako dodávateľ služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul bol tak vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok preto nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 7.10.2011 sp. zn. WHB/0111/0339 vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM ako nulitného právneho aktu) vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde, nie sú dotknuté.

K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka konania a bola mu tým odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu, odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného. Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého stupňa, ku ktorým exekučný súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.10.2013).

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997- III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.6.2004 sp. zn. ). Odvolací súd pri vyslovení absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky a z toho vyplývajúcej absencie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.