Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-5C/48/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca pred samosudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci, navrhovateľa TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty č. 7, IČO: 35 717 769, právne zast. JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku č. 12, Bratislava, proti odporcovi E. D., S.. XX.XX.XXXX, N. M. N., t. č. na neznámom mieste, v konaní zast. opatrovníčkou X. Š., tajomníčkou Okresného súdu Revúca, za účasti vedľajšieho účastníka konania Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa č. 7, IČO: 42 309 166 právne zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa č. 7, o zaplatenie 687,50 € s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 115,50 € takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 497,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne z tejto sumy od 09.05.2012 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 13,74 € a trovy konania vo výške 33,99 € na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.08.2013 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 687,50 € s úrokom z omeškania o výške 9,50 % ročne z tejto sumy od 16.09.2011 do zaplatenia, ako aj zmluvnej pokuty vo výške 115,50 €, titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420110042 zo dňa 04.05.2011. V návrhu uviedol, že na základe tejto zmluvy poskytol odporcovi úver vo výške 500,- € za odplatu 190,- €. Odporca sa v zmluve zaviazal uhradiť celkovú sumu 690,- € v 13-ich mesačných splátkach a to prvých troch vo výške 2,50,- € a ďalších 10-tich mesačných splátkach po 68,25 €. Odporca z úveru uhradil len sumu 2,50 €. Vzhľadom na to, že si odporca nesplnil riadne a včas svoju povinnosť splácať úver podľa splátkového kalendára, navrhovateľ úver zosplatnil ku dňu 15.09.2011 a zosplatnenie oznámil odporcovi v oznámení zo dňa 29.11.2011. Uviedol, že zmluvnú pokutu si uplatňuje v zmysle bodu 3 Obchodných podmienok vo výške 3,3 % istiny úveru za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia. Pri istine úveru 500,- € predstavuje výška mesačnej zmluvnej pokuty sumu 16,50 €. Túto si navrhovateľ uplatňuje len v maximálnej možnej výške v zmysle § 3 ods. 3 Nariadenia vlády 87/ 1995 Z.z., ktorá podľa navrhovateľa predstavuje 115,50 €.

Opatrovník odporcu a vedľajší účastník sa k návrhu nevyjadrili.

Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere, obchodnými podmienkami k zmluve, predžalobnou upomienkou - výzvou na platenie dlžnej sumy, oznámením o zosplatnení úveru, podacími hárkami a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Navrhovateľ uzatvoril dňa 04.05.2011 s odporcom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420110042. V zmluve sa dohodli, že navrhovateľ odporcovi poskytne bezúčelový, hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 500,- € za celkový úrok vo výške 20 % z istiny. Za poskytnutie úveru si navrhovateľ v zmysle zmluvy účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny. V zmysle zmluvy bol odporca povinný vrátiť navrhovateľovi celkovú čiastku 690,- € z toho istinu 500,- € a odplatu (úrok a odmenu) 190,- €. Zaviazal sa tak urobiť v siedmich mesačných splátkach vo výške prvých troch mesačných splátok 2,50 € a zvyšných 10-tich mesačných splátok 68,25 €. Splatnosť prvej splátky bola v zmluve dohodnutá na 10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Podľa zmluvy bol navrhovateľ oprávnený žiadať od odporcu vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky. V zmluve bola ako ďalšia náležitosť uvedená výška priemernej ročnej miery nákladov (ďalej len RPMN) 44,86 %. Podľa inkorporačnej klauzuly neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky, ohľadne ktorých odporca vyhlásil, že sa s nimi oboznámil pred podpisom zmluvy a boli mu v čase podpisu známe. V čl. 1. Obchodných podmienok bola uvedená RPMN 67,70 %, ktorá bola fixná a v priebehu zmluvného vzťahu nemala byť veriteľom menená. Ďalej bolo v čl. 1 Obchodných podmienok uvedené, že predpokladmi použitými na výpočet RPMN sú celkové náklady spojené s úverom, t. j. odplata v zmysle čl. II Zmluvy o úvere a pri výpočte (RPMN) sa vychádzalo z predpokladu, že zmluva o úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a dlžník si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o úvere. Podľa čl. 2 Obchodných podmienok sa konečnou splatnosťou úveru rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi a doba trvania úveru je doba od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru. V čl. 3 Obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II Zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % istiny za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná pokuta sa podľa dojednania v Obchodných podmienkach stáva splatnou v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky.

Podľa nepochybného tvrdenia navrhovateľa, ktoré v konaní nebolo nikým rozporované odporca uhradil na splatenie dlžnej sumy z úverovej zmluvy 2,50 €.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716),

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53b Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.

Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. 06. 2011 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 129/ 01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 7 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa ust. § 9 ods. 1 veta prvá Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/ 1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 1. 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3a ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR 87/ 1995 Z. z. ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 1. 2013 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa v súlade s ust. § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka spravuje Obchodným zákonníkom (absolútny obchod). Zároveň je na zmluvu potrebné v súlade s ustanovením § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy použiť ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ak je to na prospech spotrebiteľa. Zmluva o spotrebiteľskom úvere predstavuje zároveň spotrebiteľský úver podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu úverovej zmluvy a treba na ňu aplikovať ustanovenia tohto zákona.

Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ Zák. č. 129/ 2010 Zb. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, teda termín konečnej splatnosti úveru. Zmluva obsahuje len údaj o počte a výške mesačných splátok, čo je údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. V obchodných podmienkach k zmluve je údaj o termíne splatnosti úveru vymedzený tak, že sa ním rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi. Takéto vymedzenie nie je dostatočne určité, pretože termín konečnej splatnosti úveru ako ho má na mysli ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch nemôže byť závislý od subjektívneho úkonu účastníka zmluvy (teda podľa toho, kedy zaplatí poslednú splátku úveru), ale musí byť vymedzený objektívne. Zároveň musí byť konkretizovaný tak, aby bolo zrejmé, na ktorý deň konečná splatnosť úveru pri jeho riadnom splácaní pripadne. Nie je prípustné, aby sa k nemu spotrebiteľ dopracovával zložitým výpočtom alebo odvodzovaním z iných údajov obsiahnutých v zmluve. Tento údaj je dôležitým informačným údajom pre dlžníka - spotrebiteľa, z ktorého mu už pri uzatváraní zmluvy musí vyplývať dokedy - do ktorého dňa bude viazaný povinnosťami zo zmluvy.

Súd má taktiež za to, že ročná percentuálna miera nákladov, ktorá je uvedená v obchodných podmienkach úverovej zmluvy, je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. V zmluve (čl. 1 obchodných podmienok) je uvedená výška RPMN 67,70 %. Nie je zrejmé ako sa navrhovateľ k takejto výške RPMN dopracoval. Súd pri výpočte RPMN dospel k výške RPMN 78,58 %, teda vyššej než je RPMN uvedená v zmluve, čo znamená, že RPMN je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa, pretože tento sa pri uzatváraní zmluvy spravoval nižšou RPMN, ktorá mu signalizuje, že celkové náklady, ktoré spotrebiteľ na úver vynaloží sú nižšie, než tomu v skutočnosti je. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ Zákona o spotrebiteľskom úvere, považuje sa úver v zmysle § 11 písm. a/ a b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Preto odporcovi vznikla povinnosť navrhovateľovi vrátiť zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere len istinu, teda sumu 500,- €. Podľa nespochybneného tvrdenia navrhovateľa mu odporca na úver zaplatil sumu 2,50 €, zostáva mu teda povinnosť vrátiť navrhovateľovi sumu 497,50 €. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že z dôvodu, že preto, že si odporca neplnil svoju povinnosť splácať splátky veru riadne a včas, navrhovateľ úver zosplatnil, o čom mu zaslal oznámenie o zosplatnení dlhu. Tvrdil ďalej, že pred zosplatnením dlhu vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy a upozornil ho, že ak tak neurobí, po uplynutí lehoty 15 dní dlh zosplatní. V zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Výzva a upozornenie navrhovateľa na možnosť zoplatnenia celej dlžnej sumy z úveru tak mohla pôsobiť voči odporcovi odkedy mu došli, teda odkedy mu boli doručené. Doručenie výzvy na úhradu dlžnej čiastky úveru odporcovi a upozornenia na možnosť zosplatnenia dlhu navrhovateľ v konaní preukazoval poštovým podacím hárkom. Poštový podací hárok však nie je listinou spôsobilou preukázať doručenie výzvy. Z poštového podacieho hárku sa dajú vyčítať len údaje týkajúce sa dňa odoslania zásielky, označenie odosielateľa a adresáta ako aj podacie číslo zásielky. Nie je z neho zrejmé čo bolo obsahom zásielky zasielanej odosielateľom adresátovi, ani či mu odoslaná zásielka bola doručená. Doručenie výzvy a upozornenia odporcu na možnosť predčasného zosplatnenia úveru nebolo preukázané. V sporovom občianskom súdnom konaní, akým je aj predmetné konanie sa uplatňujú určité základné zásady, okrem iného zásada prejednacia, podľa ktorej sú účastníci povinní tvrdiť všetky, pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a sú tiež povinní si splniť dôkaznú povinnosť teda predložiť alebo označiť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Dôsledkom nesplnenia si tejto povinnosti je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre účastníka, ktorý túto povinnosť nesplnil. V predmetnom prípade navrhovateľ súdu nepredložil resp. neoznačil dostatočné dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenie, že odporcu upozornil na možnosť zosplatnenia celej dlžnej sumy z úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Preto sa navrhovateľ ohľadne tohto svojho tvrdenia dostal do dôkaznej núdze, za ktorej situácie súd nemôže prijať záver ani o pravdivosti ani o nepravdivosti tvrdenia navrhovateľa o doručení takéhoto upozornenia odporcovi. Keďže navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tohto tvrdenia, mal

súd za to, že nie je preukázané. Navrhovateľ teda nepreukázal, že v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatenením dlhu odporcu upozornil na možnosť jeho zosplatnenia, čo bolo v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2011 podmienkou, aby navrhovateľ možnosť od odporcu požadovať zaplatenie všetkých splátok úveru naraz, preto súd považoval dlh z úverovej zmluvy za nezosplatnený.

Odporca tak bol povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu pozostávajúcu len z dlžnej istiny 500,- € a to v splátkach. Sumu 2,50,- € odporca uhradil, dlžná zostala suma 497,50 €. Do súdneho rozhodnutia sa stali splatnými všetky splátky úveru, teda aj celá nezaplatená istina, preto súd rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 497,50 €. Vo zvyšnej časti uplatnenej istiny súd nárok ako nedôvodný zamietol.

Neuhradením jednotlivých splátok úveru v lehote ich splatnosti sa odporca, vždy deň nasledujúci po splatnosti tej ktorej splátky dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu voči navrhovateľovi a má v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka povinnosť od tohto dňa platiť navrhovateľovi úrok z omeškania. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy ani obchodných podmienok výslovne nevyplýva, či splátky, v ktorých sa má úver splácať majú anuitný charakter, teda taký, že sa plynule mení výška a pomer istiny a úroku v každej jednotlivej splátke. Pri anuitnom splácaní úveru na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa úrok znižuje a istina sa zvyšuje. Tento záver však možno vyvodiť z čl. 1 Obchodných podmienok, podľa ktorého dlžník /spoludlžník má právo vyžiadať si /od veriteľa) výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky. Keďže súd nevedel ustáliť, aká časť dlžnej istiny úveru pripadá na tú ktorú splátku, mohol súd navrhovateľovi priznal úrok z omeškania len odo dňa nasledujúcom po splatnosti poslednej splátky, keďže v tento deň sa stala splatná celá dlžná istina vo výške 497,50 €. Splatnosť jednotlivých splátok podľa zmluvy nastala nasledovne: Prvá splátka sa stala splatnou 10 dní od uzavretia zmluvy, teda dňa 14.05.2011 a nasledujúce vždy 30. deň od splatnosti predchádzajúcej splátky, teda 2. splátka dňa 13.06.2011, 3. splátka dňa 13.07.2011, 4. splátka dňa 12.08.2011 5. splátka dňa 11.09.2011, 6. splátka dňa 11.10.2011, 7. splátka dňa 10.11.2011, 8. splátka 10.12.2011, 9. splátka 09. januára 2012, 10. splátka 08.februára 2012, 11. splátka 09.marca 2012, 12. splátka 08. apríla 2012 a 13. splátka 08. mája 2012. Dňa 09. 05.2012 sa odporca dostal do omeškania so zaplatením celej dlžnej istiny a od tohto dňa je povinný platiť navrhovateľovi úrok z omeškania a to vo výške podľa predpisov Občianskeho práva, teda o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.). Ku dňu 09.05.2012 bola základná úroková sadzba ECB 1%, preto je odporca povinný platiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Keďže si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania vo vyššej výške za dlhšie obdobie, než za aké mu preukázateľne patrí, súd vo zvyšnej časti jeho návrh na úrok z omeškania zamietol.

Čo sa týka uplatneného nároku na zmluvnú pokutu súd konštatuje, že výška v akej bola zmluvná pokuta dohodnutá v čl. 3 Obchodných podmienok presahuje maximálnu výšku sankcie, ktorú možno dohodnúť za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa v zmysle § 53b v spojení s § 3a ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/ 1995 Z. z.. Samotná zmluvná pokuta bez ďalšej sankcie za omeškanie odporcu s plnením svojho záväzku, ktorú si navrhovateľ uplatňoval a ktorou je zákonný úrok z omeškania, prekračuje maximálnu prípustnú výšku sankcie, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať v prípade omeškania s plnením jeho záväzku. Zmluvná pokuta vo výške 3,3 % mesačne predstavuje 39,6 % ročne. Podľa § 3a ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z. pritom výška sankcie nesmie prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa Nariadenia. V čase uzavretia zmluvy (13.10.2010) bola výška úrokov z omeškania 9 % ročne, teda maximálna výška sankcie mohla byť 27 % ročne. Dohoda o zmluvnej pokute za nesplnenie povinnosti splácať úver riadne a včas je preto v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 53b Občianskeho zákonníka, a preto v zmysle § 39 absolútne neplatná. Preto súd nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. To, že si navrhovateľ zmluvnú pokutu uplatnil v podľa neho maximálnej prípustnej zákonnej výške, nemôže zhojiť skutočnosť, že dohoda o zmluvnej pokute, teda právny úkon, z ktorého nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu vychádza, je absolútne neplatná a teda súd z takéhoto právneho úkonu nemôže žiadne plnenie priznať. Pre posúdenie súladu výšky sankcie za omeškanie spotrebiteľa s plnením svojho záväzku so zákonom (ust. § 53b nebolo v danom prípade rozhodujúce to v akej výške si veriteľ sankciu reálne v súdnom konaní uplatňuje ale to, v akej výške bola sankcia dohodnutá, pretože, ako bolo vyššie uvedené samotná dohoda o zmluvnej pokute bola pre výšku, v akej bola zmluvná pokuta dohodnutá, v rozpore so zákonom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci. Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia sumy 687,50 € s príslušenstvom, ako aj zmluvnej pokuty 115,50 €, teda spolu 803,- €. Súd jeho návrhu vyhovel v sume 497,50 €, čo predstavuje 61,95 % uplatneného nároku. Vo zvyšnej časti 38,05 % bol navrhovateľ neúspešný. Pomer úspechu navrhovateľa v konaní predstavuje 23,90 % (61,95 % - 38,05 %). Trovy konania navrhovateľa predstavujú súdny poplatok z návrhu na začatie konania v celkovej výške 57,50 € a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom vo výške 142,22 €. Tie mu patria v súlade s § 10 ods. 1, §13a ods. 1 písm. a/ a c/ Vyhl. č. 655/ 2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia spísanie návrhu na súd) v tarifnej výške á 51,45 € + dvakrát režijný paušál vo výške 7,81 €. V zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky súd zvýšil odmenu a náhrady právneho zástupcu navrhovateľa o 20 % daň z pridanej hodnoty, nakoľko preukázal, že je jej platcom. Odporca na súdnom poplatku navrhovateľovi zaplatí 13,74 € (23,9 % zo sumy 57,50 €) a na trovách právneho zastúpenia sumu 33,99 € (23,9 % zo sumy 142,22 €). Urobí tak do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.

Vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania. Ohľade trov zdieľa vedľajší účastník postavenie toho účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje. Keďže odporcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo, nemá ho ani vedľajší účastník.

Vedľajšieho účastníka súd nezaviazal na povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania navrhovateľa, nakoľko vedľajší účastník svojim konaním žiadne trovy konania navrhovateľa nevyvolal (porovnaj: Števček, M. a kol.: Občiansky súdny poriadok, komentár, C.H.Beck 2009 str. 240 - 241 (komentár k ust. § 93)).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).