Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/251/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisu Mesárošovou, v právnej veci žalobcu: Serraghis Loan Management Ltd,, so sídlom Afentrikas 4, Afentrika Court, Office 2, 6018, Lanarca. Cyprus reg. č.: HE 257931, v zastúpení Jánský & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, 949 Nitra proti žalovanému: N. M., naposledy bytom W. 2, A., toho času na neznámom mieste, zastúpený ustanoveným opatrovníkom P. A., Q. trieda XX, G.: XX XXX XXX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, zast.: JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. hrdinov 66, Svidník, o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 1.259,99 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa zamieta.

II. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Právny predchodca žalobcu sa písomne podaným návrhom zo dňa 21.9.2011 prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.259,99 eur, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 26.8.2004 právny predchodca žalobcu, obchodná spoločnosť Všeobecná úverová.banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky (ďalej aj ako „úverová zmluva"). Na základe úverovej zmluvy poskytla VÚB žalovanému peňažné prostriedky ako spotrebný úver a žalovaný sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky, zaplatí odmenu za poskytnutie úveru a splní ďalšie záväzky podľa úverovej zmluvy. Na základe úverovej zmluvy čerpal žalovaný spotrebný úver vo výške 40 000,- Sk, pričom tento úver sa za dohodnutých podmienok zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach, každá vo výške 1.444,09 Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neplnil záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy, a to ani napriek predchádzajúcim upomienkam, VÚB vyzvala žalovaného na predčasné splatenie úveru, vrátane príslušenstva. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.9.2008 postúpila VÚB ako postupca pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy na žalobcu ako postupníka, a to ku dňu 19.9.2008. Listom zo dňa 25.9.2008 VÚB oznámila žalovaným, že postúpila pohľadávku z úverovej zmluvy na žalobcu. Ku dňu postúpenia pohľadávky suma predstavovala sumu vo výške 37.958,35 eur, v prepočte 1.259,99 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný ani napriek výzvam VÚB. resp. žalobcu neuhradil pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy, žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 1.259,99 Eur. z čoho istina pohľadávky predstavuje 613,40 Eur.

Žalobca, ako aj ustanovený opatrovník žalovaného, vedľajší účastník na strane žalovaného sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili a preto súd predmetnú vec pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti. v zmysle v zmysle § 101 ods. 2 OSP.

Právny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca ako vyplýva v zmysle žalobného návrhu uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytnutí flexi pôžičky, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá čiastka 40.000,-Sk, nakoľko žalovaný si neplnil svoje zmluvné povinnosti riadne a včas, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 1.6.2007 určil predčasnú splatnosť menovaného úveru s tým, že žiadal jeho zaplatenie do 15 dní odo dňa doručenia tohto listu. Vzhľadom na to, že žalovaný tak do dnešného dňa tak neučinil, uplatňuje si žalobca nárok na zaplatenie tejto sumy prostredníctvom tejto žaloby. Ďalej uviedol, že Ku dňu konaniu ako takému by som sa rád vyjadril, kde máme vedomosť, že do konania vstúpil, ako vedľajší účastník Združenie na ochranu spotrebiteľa, pričom poukazuje na ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora, ako aj NS SR a poukazuje na to, že v zmysle uvedenej judikatúry nebola splnená podmienka vstupu vedľajšieho účastníka do konania a to so vstupom do konania nesúhlasil žalovaný a preto žiada na podania vedľajšieho účastníka ako takého neprihliadať a ani mu nepriznať žiaden nárok. Ďalej právny zástupca žalobcu poukazuje, že v tomto konaní nie je možné aplikovať ustanovenie § 5 b) zákona o ochrane spotrebiteľa a to s poukazom na jeho tak procesno, ako aj hmotno právnu podstatu s tým, že nie je možné retroaktívne aplikovať toto ustanovenie na spory, ktoré boli začaté pred vydaním tohto ustanovenia, resp. jeho účinnosťou. Zároveň poukazuje aj na to, že zmluvný vzťah spadá do právneho režimu obchodného zákonníka vzhľadom na to, že svojou podstatou je zmluvný vzťah úverom a preto teda ide absolútny obchod.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa so Zmluvou o poskytnutí flexi pôžičky, výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru , so zmluvou o postúpení pohľadávok, z výpisom z konta platieb žalovaného a zistil tento skutkový a právny stav : Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a,s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, uzavrel so žalovaným dňa 26.8.2004 Zmluvu o poskytnuté flexipôžičky, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá suma vo výške 40.000,- Sk ( 1.327,75 eur ), s lehotou splatnosti 36 mesiacov. Dátum prvej splázy bol 26.9.2004 a poslednej splátky bol 26.8.2007, žalovaný mal predmetnú sumu splácať v mesačných splátkach vo výške 1.444,09 Sk ( v prepočte 47,93 eur ). Z konta platieb predložených žalobcom bolo zistené, že žalovaný z predmetnej sumy uhradil splátky v celkovej výške 23.105,44 Sk , t.j. 16 splátok x 1.444,09 Sk ( v prepočte 766,96 eur ), pričom poslednú splátku uhradil dňa 14.9.2006. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a,s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, listom zo dňa 1.6.2007 vyzval žalovaného na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom vo výške 32.551,12 eur (v prepočte 1.080,49 eur ) a to do 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.9.2008 právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a,s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava ako postupca postúpila predmetnú pohľadávku na spoločnosť , Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a,s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, Debtinvest Limited, so sídlom 33 Porter Road, P.O. Box 3169 PMB 103, Road Town, Tortola, Britské panenské ostrovy, zapísaný v Registri obchodných záležitostí Britských panenských ostrovov (Register of Corporate Affairs of the British Virgin Islands) pod číslom 609191 ako postupník . Následne na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.4.2012 bola predmetná pohľadávka postúpená zo spoločnosti Debtinvest Limited, so sídlom 33 Porter Road, P.O. Box 3169 PMB 103, Road Town, Tortola, Britské panenské ostrovy na spoločnosť Serraghis Loan Management Ltd., so sídlom Afentrikas 4, Afentrika Court, Office 2, 6018, Lanarca, Cyprus, reg. HE 257931.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 ,ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Na právny vzťah účastníkov súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože zmluva medzi účastníkmi má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ. Navrhovateľ vystupuje ako podnikateľ a odporca ako spotrebiteľ, ktoýá nemá postavenie podnikateľa a nemohol ovplyvniť obsah zmluvy ani obsah všeobecných podmienok. Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. V danej veci niet sporu o tom, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú uzatvoril navrhovateľ s odporcom dňa 11.12.2007 a z ktorej navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok, preto bolo dôvodné naň aplikovať právne normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách prvého stupňa.

Súd aplikoval na daný prípad i Smernicu Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pre úplnosť veci však Najvyšší súd SR uvádza, že spotrebiteľské zmluvy sú v právnom poriadku Slovenskej republiky upravené zákonom o ochrane spotrebiteľa a Občianskym zákonníkom, pričom každý z týchto zákonov upravuje časť problematiky a oba tieto zákony je potrebné aplikovať spoločne z dôvodov, aby nedošlo k porušeniu práv priznaných spotrebiteľom pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv podľa práva Európskeho spoločenstva. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.o ochrane spotrebiteľa môžu byť spotrebiteľskými zmluvami všetky pomenované aj nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté. Pre kvalifikáciu zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzaviera vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, že sa uzaviera medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech a jeho jediná možnosť naloženia s návrhom zmluvy je alternatívna, a to buď prijme návrh zmluvy alebo návrh zmluvy odmietne. Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 neurčila zmluvné typy, ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy. Každá zmluva, upravená zákonom, aj nepomenovaná zmluva, môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené smernicou. Súdny dvor Európskeho spoločenstva to zdôraznil právnym názorom „Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochrana v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom“. Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa z poznámky 9 pod čiarou vyplýva, že pri identifikácii spotrebiteľských zmlúv odkazuje zákon v poznámke pod čiarou na ustanovenia §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Súd považuje za potrebné poukázať i na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde je zakotvené výkladové pravidlo, týkajúce sa obsahu spotrebiteľských zmlúv, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Pre

uplatnenie zákonom určeného spôsobu výkladu nie je podstatné zavinenie. Súd nemusí preskúmavať, taktiež ani akýmkoľvek spôsobom preukazovať, že navrhovateľ pripravil do zmluvy ustanovenie vyvolávajúce pochybnosť s úmyslom získať výhodu na úkor spotrebiteľa. Sama skutočnosť, že zmluvnú formuláciu je možné vysvetliť viacerými spôsobmi, je postačujúca k tomu, aby súd ex offo vyložil predmetné zmluvné ustanovenie tak, aby bolo priaznivejšie pre spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené potom neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a táto neplatnosť je absolútna.

Súd na základe vykonaného dokazovania, ako aj oboznámením sa z listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise mal za preukázané, že návrh žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy nebol podaný dôvodne a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodne podaný zamietol. Z predmetných listín mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 26.8.2004 uzavretá zmluva o poskytnutí flexi pôžičky, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 40.000,- Sk, ktorý mal žalovaný splácať mesačne v splátkach po 1.444,09 Sk, počnúc prvou splátkou dňa 26.9.2004 a poslednou splátkou dňa 26.8.2007. Nakoľko si žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúcemu z predmetnej Zmluvy, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 1.6.2007 vyzval žalovaného k predčasnému splateniu úveru a to do 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy. K postúpeniu žalovanej sumy došlo na základe uzavretej Zmluvy o postúpení zo dňa 12.9.2008, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou Debtinvest Limited, so sídlom 33 Porter Road, P.O. Box 3169 PMB 103, Road Town, Tortola, Britské panenské ostrovy a následne ďalšou na základe Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.4.2012 bola predmetná pohľadávka postúpená na spoločnosť Serraghis Loan Management Ltd., so sídlom Afentrikas 4, Afentrika Court, Office 2, 6018, Lanarca, Cyprus, reg. HE 257931.

Podľa § 100 ods. 1 , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vyššie citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné aplikovať v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní, prednostne.

Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. povinný ex offo, teda z úradnej moci, skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa a teda prihliadnuť na premlčanie aj bez toho, aby sa odporca premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. bola zaradená zákonom č.102/2014 s účinnosťou od 1.5.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené zákonné ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, titulom skutočnosti ktorej sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv a zároveň zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam.

V danom prípade na základe Zmluvy o poskytnutí flexi pôžičky zo dňa 26.8.2004 vznikla žalovanému povinnosť uhrádzať titulom poskytnutej pôžičky jednotlivé mesačné splátky vo výške jednej splátky 1.444,09 Sk, v prepočte 47,93 € a to počnúc dňom 26.9.2004. Keďže si žalovaný svoju povinnosť vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu nesplnil riadne, so svojimi splátkami bol v omeškaní, právny predchodca žalobcu žalovaného na túto skutočnosť upozornil a to adresovaním výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru listom zo dňa 1.6.2007, pričom žalovaného vyzval na úhradu zostatku v lehote do 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy, čiže právny predchodca žalobcu si mohol uplatniť svoj nárok na súde nasledujúci deň po vyhlásení úveru za splatný a to dňa 16.6.2007, zároveň podľa predmetnej zmluvy splatnosť úveru nastala dňa 26.8.2007 , čiže nasledujúci deň po splatnosti úveru si mohol podať žalobu na súd, pričom ide o trojročnú premlčaciu dobu a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok (od slova "mohlo" a nie od "mohol"). Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti. Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je teda totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať žalobu bez nebezpečenstva, že bude zamietnutá súdom pre predčasnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide o všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť nasledujúcim dňom po splatnosti úveru podľa zmluvy a to dňom 27.8.2007, pričom predmetná žaloba bola podaná na súd po márnom uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 27.8.2010 a to až dňa 21.6.2011, pričom v čase kedy tak žalobca učinil predmetný nárok bol už premlčaný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Nakoľko bol súd povinný aplikovať ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. ako procesnú právnu normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia v tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol, pričom dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu nebolo možné mu uplatnený nárok priznať, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, nakoľko tieto tvoria príslušenstvo pohľadávky a vzhľadom na ich akcesorický vzťah k hlavnému záväzku sledujú osud hlavného záväzkového vzťahu, z čoho možno ustáliť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Nitre. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.