Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-80-2010.pdf
PDF · 123.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45C/80/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Michaelou Kotusovou Hucovou v právnej veci žalobcu Obec V.C. X. L., A. XX XXX XXX zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Sotolářom, so sídlom Južná trieda 1, Košice proti žalovanému v X. K. J. R..K..S.., E. V. XX, F., A. XX XXX XXX, zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Chmurom, so sídlom Zvonárska 8, Košice, v X. K. E., R..K..S.., H. V. X, F., A. XX XXX XXX, zastúpenému advokátom JUDr. Martinom Salokom, advokátom, so sídlom Zvonárska 8, Košice v konaní o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovanému v 1. a 2. rade, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, každému z nich po 2.901,97 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnych zástupcov žalovaných.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu 24.5.2010 domáhal určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky proti žalovaným v 1. a 2. rade. Odôvodnil ju skutočnosťou, že na Okresnom súde Košice okolie sa pod sp. zn. 17Cb/38/2006 viedlo konanie o zaplatenie 134.571,46 eur z dvoch samostatných právnych vzťahov opierajúcich sa o zmluvu o dielo medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 11.3.2010 č.k. 3Cob/61/2009-222 doručenom 16.4.2010 bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Dovolaním v zákonom stanovenej lehote bol žalobcom napadnutý citovaný rozsudok a rozsudok Krajského súdu v Košiciach. Dôvodom na podanie dovolania bolo ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p., nakoľko obci, ako účastníkovi konania bola postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť konať tým, že prvostupňový i odvolací súd neodôvodnili dostatočne a v súlade s platnou právnou úpravou svoje rozhodnutie vo veci. Rovnako sa odvolací súd bez akéhokoľvek vysvetlenia a zdôvodnenia zásadným spôsobom odchýlil od dlhodobo ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/281/2005 a na rozhodnutia Ústavného súdu SR evidované pod sp. zn. IV.ÚS 115/2003, IV.ÚS 296/2009 a tiež rozhodnutie senátov II.ÚS 200/2009 a III.ÚS 198/2007. Nerešpektovaním týchto rozhodnutí, resp. princípov a porušením povinnosti odôvodniť rozhodnutie, odvolací súd ako aj súd prvého stupňa porušili základné právo účastníka konania - žalobcu na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru a článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p.. Napriek uvedenému rozsudok Krajského súdu v Košiciach nadobudol právoplatnosť a ku dňu podania žaloby je právoplatný. V súvislosti so skutkovým stavom uviedol, že 11.5.2010 bolo žalobcovi listom z 7.5.2010 oznámené postúpenie pohľadávky z firmy J. R..K..S.. na žalovaného v 2. rade. K oznámeniu nebola pripojená zmluva ani iný doklad, prípadne listina. Z jeho obsahu vyplýva, že raz je predmetom postúpenia dlh vo výške 134.571,46 eur a je potrebné plniť žalovanému v 2. rade a raz je predmetom postúpenia podľa posledného odseku pohľadávka a
príslušenstvo, ktoré tvorí úrok 6%. Takéto podanie podľa názoru žalobcu je zmätočné, zavádzajúce, nevykonateľné a nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti pre uvedený druh zmluvy. Nie je možné totiž odvodiť, čo je predmetom postúpenia, aký je rozsah postúpenia dlhu a možno sa domnievať, že ide o právny úkon, ktorým sa obchádza platná právna úprava. Konštatoval, že zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalovanými neexistuje v tej podobe, v akej bolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky a ide o simulovaný právny úkon smerujúci k vzájomnému obohateniu sa žalovaných na úkor obce a verejných financií. V tejto súvislosti preto poukázal na § 39, § 524 ods. 1, 2 a § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že na činnosť obce je potrebné aplikovať zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov nepodliehajú prostriedky zo štátneho rozpočtu a rozpočtu Európskej únie. Hnuteľný a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov. S poukazom na citovanú právnu úpravu je postup žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade obchádzaním platných právnych úprav a toto konanie je potrebné podriadiť pod § 39 Občianskeho zákonníka ako nulitný právny akt. Žalobca ďalej konštatoval, že zmyslom postupu žalovaného v 1. rade je účelovo presunúť nároky vyplývajúce z rozsudkov súdov na tretie osoby, aby bola do budúcnosti vylúčená možnosť uplatňovať zodpovednosť v nadväznosti na uvádzané skutočnosti. V tomto kontexte spomenul aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 243/2007. Na záver navrhol, aby súd určil, že zmluva o postúpení pohľadávky zo 7.5.2010 medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je neplatná a zaviazal žalovaných na náhradu trov konania žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaní sa zhodne podaniami doručenými súdu 9.2.2011 k podanej žalobe vyjadrili, že zmluva o postúpení pohľadávky je v súlade so zákonom. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá vznikla z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Košice okolie pod sp. zn. 17Cb/38/2006, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Košiciach pod sp. zn. 3Cob/161/2009. V tejto súvislosti navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ide o zásadnú podmienku úspešnosti určovacej žaloby, ktorú súd musí skúmať skôr, ako začne spor vecne posudzovať a má zabrániť tomu, aby boli vyvolávané zbytočné akademické spory bez praktického právneho významu pre účastníkov konania. Určovacia žaloba je významným prostriedkom preventívnej ochrany práv tým, že umožňuje nastolenie právnej istoty do existujúcich právnych vzťahov, ktoré sú sporné alebo neisté, či pochybné. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/112/2004. Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p. sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v právnom vzťahu. V žalobe absentujú akékoľvek skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalobným určovacím petitom možno dosiahnuť odstránenie údajnej neistoty v akomkoľvek právnom vzťahu žalobcu. Okrem iného uviedli, že z právnej úpravy vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámil svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, čo sa stalo v tomto prípade, právnou skutočnosťou na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku je oznámenie jeho pôvodného veriteľa. Platí to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v tomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou postupník (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/210/2001). V tejto súvislosti dali do pozornosti súdu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Cdo/1328/2007 uverejnené v zbierke pod číslom 61/2010. Na záver navrhli súdu, aby konanie prerušil podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, kým Najvyšší súd SR rozhodne o dovolaní podanom žalobcom proti rozhodnutiam, ktoré zakladajú titul pohľadávky.
Uznesením z 16.2.2011 č.k. 45C/80/2010-33 konajúci súd vo veci prerušil konanie do právoplatného skončenia dovolacieho konania vedeného vo veci zaplatenia sumy 134.571,46 eur s príslušenstvom proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 11.3.2010 č.k. 3Cob/61/2009-222 na Najvyššom súde SR.
Uznesením zo 6.6.2012 č.k. 45C/80/2010-83 konajúci súd prerušil konanie do právoplatného skončenia vedeného na Okresnom súde Košice okolie pod sp. zn. 17Cb/38/2006.
Uznesením Okresného súdu Košice okolie z 10.12.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.1.2013, č.k. 17Cb/38/2006-311 súd konanie zastavil a žalobcovi uložil zaplatiť žalovanej na účet právneho zástupcu
trovy konania 9.228,96 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Toto uznesenie vo vzťahu k výroku o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť 29.1.2013.
Na pojednávaní 29.4.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že podaním žaloby sa domáha vyslovenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v súvislosti s realizáciou zmluvných vzťahov, ktoré nastali pred postúpením pohľadávky a s rozhodovacou činnosťou súdov v konaní evidovanom na Okresnom súde Košice - okolie, ktoré bolo zastavené, čo znamená, že rozhodnutie vo veci samej neexistuje. Konanie žalovaných v čase, keď už vedeli, že rozsudky okresného a krajského súdu boli zrušené a nárok nebol judikovaný, bolo účelové. Napadnutú zmluvu o postúpení pohľadávky preto považuje za neplatnú. Zdôraznil, že 17.8.2011 došlo k fyzickému odovzdaniu sumy 186.021,38 eur medzi žalovaným v 1. a 2. rade, pričom podľa názoru žalobcu reálne k takémuto odovzdaniu sumy nedošlo a je len účtovne evidované, a preto bude v ďalšom konaní navrhovať preskúmanie, ako sa toto odovzdanie sumy previedlo do účtovníctva spoločnosti J. R..K..S.., nakoľko táto bola dlhodobo evidovaná ako neplatič daní a iných platieb do fondov. Naliehavý právny záujem na tejto žalobe zdôvodnil skutočnosťou, že v danom prípade ide o prostriedky verejných rozpočtov patriacich obci, pričom žalovaní sa postúpením pohľadávky snažili obohatiť na úkor obce. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach a v Prešove vo vzťahu k režimu nakladania s verejnými prostriedkami a na to nadväzujúci naliehavý právny záujem na preukázanie neplatnosti uvedenej zmluvy. V exekučnom konaní sa riešila len skutočnosť, ktoré prostriedky podliehajú exekúcii a ktoré nie s tým, že exekútorkou bola manželka štatutárneho zástupcu žalovaného v 1. rade. Najvyšší súd SR rozhodol 30.6.2011 a na krajský súd uvedené rozhodnutie došlo v deň podpisu zmluvy. Je možné, že následne bolo uvedené rozhodnutie účastníkom doručované neskôr. V súvislosti s preukázaním naliehavého právneho záujmu uviedol, že z judikatúry jednoznačne vyplýva preukázanie naliehavého právneho záujmu podľa § 80 O.s.p.. Práve vyslovením neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa zvýrazní skutočnosť, že došlo k podvodnému konaniu medzi žalovanými.
Právny zástupca žalovaného v 1. rade navrhol, aby žaloba bola zamietnutá a priznaná žalovanému v 1/ rade náhrada trov konania. Uviedol, že nie je pravdou, že v čase postúpenia pohľadávky, ktorej vyslovenie neplatnosti je predmetom konania postupca a postupník vedeli o zrušení rozhodnutia v merite veci evidovanej na Okresnom súde Košice - okolie, resp. vedenej na tunajších súdoch, ktoré bolo následne uznesením Najvyššieho súdu SR zrušené. Toto uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade doručené až 20.9.2011. Poukázal na skutočnosť, že veriteľ môže svoju pohľadávku kedykoľvek postúpiť vrátane pohľadávky voči obci, tak ako to bolo v tomto prípade, na základe v tom čase právoplatného a vykonateľného rozsudku, ktorý následne potvrdil Krajský súd v Košiciach. Postupník v zmysle týchto rozsudkov svoju pohľadávku uspokojil v exekučnom konaní. Prostriedky štátu, ktoré boli v rámci exekúcie exekvované, resp. prostriedky a ich povaha, z ktorých bol uspokojený postupník, boli riešené v exekučnom konaní. Oprávnený bol uspokojený a medzi postupcom a postupníkom došlo k uhradeniu ceny. Je pravdou, že konanie na Okresnom súde Košice - okolie bolo zastavené, pretože v čase opakovaného rozhodovania okresného súdu po zrušení veci krajským súdom, žalobca v tom čase už nedisponoval evidovanou pohľadávkou, resp. pohľadávkou, ktorá bola predmetom konania. Zdôraznil, že skôr ako súd začne vec právne posudzovať, musí žalobca preukázať naliehavý právny záujem. Ten podľa jeho názoru nie je odôvodnený ani žalobným návrhom ani prednesom na pojednávaní, pretože ani prípadným vyslovením neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nezmení pozícia žalobcu. Nedošlo k žiadnemu obohateniu postupcu ani postupníka, ktorí postupovali v súlade s rozsudkami tunajších súdov. Žalobca ani nedokáže naliehavý právny záujem za danej skutkovej situácie, pokiaľ v merite veci bolo konanie zastavené. Právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade sa pripojila k vyjadreniu prednesenému právnym zástupcom žalovaného v 1. rade a zdôraznila, že žalobca v tejto veci neuniesol dôkazné bremeno, neuniesol povinnosť preukázať naliehavý právny záujem a navrhla, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému v 2. rade náhradu trov konania.
Na základe uvedeného na pojednávaní 29.4.2016 súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo zmluvy o postúpení pohľadávky č. 01-05/2010 uzatvorenej podľa § 524-530 Občianskeho zákonníka vyplýva, že postupca spoločnosť J. R..K..S.. a postupník E. R..K..S.. uzavreli uvedenú zmluvu, podľa ktorej má postupca voči dlžníkovi S. V. X. L. v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice okolie
z 30.3.2009 č.k. 17Cb/38/2006-183, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 11.3.2010 č.k. 3Cob/61/2009-222 pohľadávku vo výške 134.571,46 eur spolu so 6% úrokom z omeškania od 4.1.2005 do zaplatenia. Týmto rozsudkom bolo rozhodnuté, že dlžník je povinný zaplatiť postupcovi za vystavené faktúry na základe prevedených prác, ktoré realizoval postupca pre dlžníka v rokoch 2002-2003. Ide o faktúru č. 2004 2080 v hodnote 2.007.510,80 Sk (66.637,15 eur) z 20.12.2004 splatnú 3.1.2005 a faktúru č. 2004 2081 v hodnote 2.046.600,60 Sk (67.934,69 eur) z 20.12.2004 splatnú 3.1.2005, ktoré boli vystavené na základe ústnej objednávky ako dodatok k Zmluve o dielo z XX.X.XXXX. Postupca svoju pohľadávku takto špecifikovanú postupuje postupníkovi vrátane príslušenstva a to dňom podpísania tejto zmluvy, čím prestáva byť veriteľom voči dlžníkovi. Predmetom postúpenia je aj príslušenstvo, ktoré tvorí 6% úrok z omeškania od 4.1.2005 do zaplatenia. Predmetom postúpenia nie je náhrada trov prvostupňového konania, t.j. súdneho poplatku. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že postupník zaplatí postupcovi za postúpenie pohľadávky kúpnu cenu vo výške 99% z nominálnej hodnoty a 99% z úrokov z omeškania. Kúpnu cenu zaplatí postupník postupcovi do 3 dní od vymoženia. Ak postupca od dlžníka vymôže len určitú časť postúpenej pohľadávky patrí postupcovi 99% z tejto vymoženej sumy. Zmluva je platná a účinná odo dňa podpisu oboma zmluvnými stranami, pričom bola podpísaná 7.5.2010.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky spoločnosti J. R..K..S.. doručeného obci V. X. L. 11.5.2010 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice okolie z 30.3.2009 č.k. 17Cb/38/2006-183 a potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 11.3.2010 č.k. 3Cob/61/2009-222 eviduje táto spoločnosť voči obci pohľadávku vo výške 134.571,46 eur. Táto pohľadávka bola 7.5.2010 postúpená na spoločnosť E. R..K..S.., so sídlom N. XX, XXXXX Ž., A. XXXXXXXX, vrátane jej príslušenstva, ktoré tvorí 6% úrok z omeškania od 4.1.2005 do zaplatenia. Uvedený dlh v tejto výške, ktorý mala obec voči uvedenej spoločnosti je povinná splniť novému veriteľovi spoločnosti E. R..K..S...
Z rozsudku Okresného súdu Košice okolie z 30.3.2009 sp. zn. 17Cb/38/2006-183 súd zistil, že žalovaná (S. V. X. L.) je povinná zaplatiť žalobcovi (J. R..K..S..) 134.571,46 eur spolu s úrokom z omeškania 6% ročne od 4.1.2005 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcom rozsahu bola žaloba ohľadom úroku z omeškania zamietnutá. Rozhodnutie o trovách konania si súd vymienil po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 11.3.2010 č.k. 3Co/61/2009-222 bol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti potvrdený.
Najvyšší súd SR uznesením z 30.6.2011 č.k. 4Obdo20/2010-249 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 11.3.2010 č.k. 3Cob/61/2009-222 a vec vrátil na ďalšie konanie. Uvedené uznesenie bolo na Krajský súd v Košiciach doručené 19.8.2011 a na Okresný súd Košice okolie 31.8.2011.
Krajský súd v Košiciach uznesením z 30.3.2012 č.k. 3Cob/203/2011-266 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Uznesením Okresného súdu Košice okolie z 10.12.2012 č. k. 17Cb/38/2006-311 bolo konanie zastavené a o trovách konania rozhodnuté tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej na účet právneho zástupcu trovy konania 9.228,96 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Výrok o zastavení konania nadobudol právoplatnosť 29.1.2013. Týmto uznesením súd rozhodol o späťvzatí žaloby žalobcom podaním z 31.8.2012 s tvrdením, že voči žalovanej obci V. X. L. neeviduje žiadnu pohľadávku, keďže došlo k uspokojeniu prostredníctvom exekučného konania.
Zo žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z 10.5.2010 sp. zn. Ex253/2010-2 vyplýva, že súdna exekútorka E.. B. J. požiadala Okresný súd Košice okolie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku z 30.3.2009 č.k. 17Cb/38/2006-183 na návrh oprávneného E. R..K..S.. proti povinnému S. V. X. L. pre vymoženie pohľadávky vo výške 134.571,46 eur s príslušenstvom. Uznesením Okresného súdu Košice okolie z 3.6.2010 sp. zn. 17Er/1284/2010-62 bola súdna exekútorka E.. B. J., so sídlom v F., J. X vylúčená z vykonávania exekúcie v konaní vedenom na Okresnom súde Košice okolie pod uvedenou spisovou značkou.
Z výpisu z účtu vedeného v V. L. patriacemu spoločnosti E. R..K..S.. vyplýva, že 15.8.2011 bola na účet zaúčtovaná suma 187.900,38 eur od E.. J. H..
Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona:
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Z citovaného § 80 písm. c/ O.s.p. ako aj z ustálenej súdnej praxe v rámci rozhodovania o určovacích žalobách vyplýva, že predpokladom úspešnosti takejto žaloby je vecná legitimácia a existencia tzv. naliehavého právneho záujmu.
Naliehavý právny záujem je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Jeho existencia či neexistencia v konkrétnom prípade je procesným predpokladom prípadnej úspešnosti, resp. neúspešnosti určovacej žaloby, kým vecná legitimácia je otázkou hmotnoprávneho posúdenia žalobcom uplatneného nároku.
Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 3 Cdon 1338/96 citované podľa časopisu SJ 3/1997).
Na základe uvedeného preto súd preskúmal podanú žalobu a vyhodnotil vykonané dôkazy z hľadiska preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu na podaní určovacej žaloby (žalobca iné dôkazy ako vykonané na pojednávaní na jeho preukázanie nenavrhol) ako procesný predpoklad pre ďalšie preskúmanie žaloby z hľadiska jej vecnej opodstatnenosti a prípadnej úspešnosti vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a nutnosť v žalobe tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých jeho danosť vyplýva, spočíva výlučne na žalobcovi.
V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáha určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi žalovanými v 1. a 2. rade. Postúpenie pohľadávky priznanej žalovanému v 1. rade rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 30.3.2009 č.k. 17Cb/38/2006-183 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 11.3.2010 č.k. 3Co/61/2009-222, oznámil žalobcovi (dlžníkovi) v súlade s § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný v 1. rade (postupca). Uvedenými rozhodnutiami priznané plnenie voči žalobcovi v čase postúpenia existovalo a následne, keďže šlo o judikovanú pohľadávku v tom čase právoplatne priznanú rozhodnutím súdu, bola uvedená pohľadávka vymožená v exekučnom konaní a 15.8.2011 pripísaná na účet postupníka, čím dlh žalobcu voči žalovanému v 2. rade zanikol.
Naliehavý právny záujem na žalobe o určenie neplatnosti tejto pohľadávky žalobca odôvodnil skutočnosťou ako konajúce súdy (Okresný súd Košice okolie a Krajský súd v Košiciach) rozhodli o nároku žalovaného v 1. rade proti žalobcovi (v spomínaných konaniach v postavení žalobca a žalovaný) a tým, že uvedené rozhodnutia boli následne zrušené Najvyšším súdom SR, resp. Krajským súdom v Košiciach ako odvolacím vo vzťahu k prvostupňovému rozsudku pre odňatie možnosti konať pred súdom spočívajúcom v nedostatočnom a nepreskúmateľnom odôvodnení týchto rozhodnutí. Za zásadnú považoval okolnosť, že ešte počas dovolacieho konania, v ktorom bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušený (Najvyšší súd SR rozhodol 30.6.2011, na odvolací súd bolo uznesenie doručené 19.8.2011, na okresný súd 31.8.2011) a (teda) ešte pred doručením uznesenia účastníkom, došlo 15.8.2011 k uspokojeniu pohľadávky žalovaného v 2. rade v exekučnom konaní. Napokon naliehavý právny záujem odôvodňoval absolútnou neplatnosťou uvedenej zmluvy s tým, že predmetom postúpenia bola pohľadávka, ktorá nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia, keďže šlo o pohľadávku proti obci a táto mala byť uspokojená z prostriedkov verejných financií v zmysle zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vo vzťahu k vyššie uvedenému zdôvodneniu naliehavého právneho záujmu žalobcom súd uvádza, že žalobca má právny záujem na požadovanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený alebo by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. K vzniku žalobcovho právneho záujmu na takomto určení postačí také správanie žalovaného, ktoré nasvedčuje úmyslu žalovaného porušiť právo žalobcu alebo ohroziť jeho právne postavenie. Určovacia žaloba je tak prostriedkom poskytnutia ochrany právneho postavenia žalobcu skôr, než dôjde k ohrozeniu jeho právneho postavenia, čím mu bude poskytnutá preventívna ochrana. Vo vzťahu k preventívnemu charakteru určovacej žaloby Najvyšší súd Českej republiky (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 3 Cdon 1338/96 citované podľa časopisu SJ 3/1997) uviedol, že určovacia žaloba predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zámkou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha.
Vo vzťahu k samotnému postúpeniu pohľadávky a okolnostiam, za akých k nemu došlo, ktorými žalobca odôvodňuje naliehavý právny záujem, súd uvádza, že za danej skutkovej situácie žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca sa domáha určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré bolo dlžníkovi - žalobcovi oznámené postupcom žalovaným v 1. rade. Je nepochybné, že žalobca zaviazaný na plnenie pôvodným rozsudkom prvostupňového súdu, svoj záväzok nedobrovoľne v rámci exekúcie splnil žalovanému v 2. rade.
K týmto skutkovým okolnostiam súd uvádza, že oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným dlžníkovi postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie a berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že aj v prípade neplatnosti (alebo dokonca absencie, napr. ak by išlo o ničotný právny úkon) zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník tretej osobe (postupníkovi) dlh s účinkami aj pre postupcu. Otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je z hľadiska účinku splnenia záväzku dlžníkom postupníkovi nerozhodná, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca. Za situácie, keď dlžník nie je oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky, zaniká jeho záväzok splnením postupníkovi i v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávky neexistuje (R (ČR) 16/2004). K splneniu dlhu dôjde, aj keď zmluva postúpení pohľadávky je neplatná (bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 293/2002).
Z uvedeného vyplýva, že otázku, či pohľadávka bola skutočne postúpená a či postúpenie bolo platné, je podľa názoru súdu možné riešiť len v spore medzi postupcom a postupníkom so záverom, kto je skutočným veriteľom pohľadávky. Dlžník nemá na určení neplatnosti takejto zmluvy naliehavý právny záujem, keďže ani prípadné určenie neplatnosti zmluvy nemá na existenciu jeho záväzku žiaden vplyv. Námietka neplatnosti zmluvy o postúpení s výnimkou prípadov uvedených v § 525 Občianskeho
zákonníka dlžníkovi voči postupníkovi neprislúcha (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31 Cdo 1328/2007).
Pokiaľ dlžník nemôže namietať neplatnosť zmluvy v prípade, že postúpenie mu bolo oznámené postupcom v konaní, ktorého predmetom je plnenie z postúpenej pohľadávky postupníkovi, právo domáhať sa určenia neplatnosti postúpenia nemá ani podaním určovacej žaloby. Ani prípadným vyslovením neplatnosti zmluvy totiž nedôjde k zmene jeho právneho postavenia ani k zániku existencie záväzku ako takého, a teda nemôže mať naliehavý právny záujem na tejto žalobe. Pokiaľ je z hmotnoprávneho hľadiska vylúčená možnosť namietať neplatnosť takejto zmluvy, od počiatku potom chýba aj naliehavý právny záujem na takomto určení. Prípadná neplatnosť sa týka len vzťahu postupca - postupník a neovplyvní postavenie dlžníka ani jeho záväzok. Postúpením pohľadávky totiž nedochádza k inej zmene záväzku ako v osobe veriteľa a v prípade, že by zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami aj pre (pôvodného) veriteľa a dlžník splní postupníkovi dlh s účinkami aj pre postupcu (bližšie rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Cdo 1328/2007, sp. zn. 32Cdo 4511/2009).
Oznámenie dlžníkovi urobené postupcom vyvolá zmenu v osobe oprávnenej prijať plnenie aj v prípade, ak k cesii vôbec nedošlo alebo zmluva o postúpení bola neplatná. Inak by bol dlžník v trvalej neistote, či plnil tomu, komu mal.
Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že dlžník sa v prípade preukázania postúpenia pohľadávky postupcom (ako v prejednávanom prípade), nemôže nijakým spôsobom namietať voči postupcovi a postupníkovi neplatnosť postúpenia a ani sa domáhať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky s výnimkou prípadov uvedených v § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca ďalej argumentuje skutočnosťou, že k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore týmto ustanovením Občianskeho zákonníka, a preto je absolútne neplatné, keďže pohľadávka mala byť uspokojená z prostriedkov verejných financií patriacich obci, čím je podľa názoru žalobcu sám o sebe preukázaný naliehavý právny záujem. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie publikované pod R 46/2009, podľa ktorého návrh na určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky môže v takom prípade podať aj dlžník, ak preukáže, že má na tomto určení naliehavý právny záujem; nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade oznámenia postúpenia pohľadávky postupcom dlžníkovi, ktorá nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia (ako argumentuje žalobca), je nevyhnutné preukázanie naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu na požadovanom určení.
Úvaha o neistom alebo zhoršenom právnom postavení dlžníka by v prípade takejto absolútnej neplatnosti zmluvy mohla prichádzať do úvahy v súvislosti s otázkou, komu je dlžník povinný plniť (pokiaľ k splneniu záväzku nedošlo). Žalobca by teda mal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto zmluvy, aby zistil, kto je jeho veriteľom na základe hmotnoprávneho posúdenia žaloby, (či je takáto zmluva platná alebo nie) a teda, či pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia, mohla byť postihnutá výkonom rozhodnutia (ako je to v tomto prípade).
Podľa názoru súdu za danej skutkovej situácie vzhľadom na splnenie a zánik záväzku žalobcu takáto úvaha nie je možná a žalobca nemá naliehavý právny záujem. Ako už bolo uvedené vyššie, dlžník sa za predpokladu, že mu postúpenie oznámil postupca, zbavil dlhu plnením postupníkovi aj v prípade takto neplatnej zmluvy. Aj otázka prípadného bezdôvodného obohatenia by sa potom týkala len vzťahu postupca postupník, kedy by sa postupník bezdôvodne obohatil nie na úkor dlžníka, ktorý by plnil bez právneho dôvodu, ale len vo vzťahu k postupcovi.
K okolnosti, či pohľadávka mohla byť v zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s Exekučným poriadkom (§ 116 a 117) a zákonom č. 523/2004 Z.z. predmetom výkonu rozhodnutia, resp. exekúcie, súd uvádza, že exekučný súd sa podľa jeho názoru musel zaoberať otázkou prípustnosti exekúcie vo vzťahu k obci ako povinnému, ktorá ako správne uvádza žalobca, nakladá s prostriedkami v zmysle zákona č. 523/2004 Z.z.. V tejto súvislosti súd len pre úplnosť vo vzťahu k argumentácii žalobcu dodáva, že aplikáciou § 8 ods. 10 tohto zákona a otázkou exekučnej imunity subjektov nakladajúcich s prostriedkami verejných financií (vrátane povinnosti súdu skúmať, či predmetom exekúcie nie je majetok, ktorý je z nej vyňatý) opakovane zaoberal vo svojich rozhodnutiach Ústavný súd SR sp. zn II. ÚS 509/2010 a III. ÚS 240/2010. Každopádne pokiaľ by uvedeným súd zaoberal v konaní o určenie
neplatnosti zmluvy, ide vecné preskúmanie žaloby, na podaní ktorej nebol preukázaný naliehavý právny záujem.
Vo vzťahu k uvedenému podaná žaloba a jej prípadné vyhovenie nijakým spôsobom nerieši a nevyrieši právne postavenie žalobcu, ktorý sa nestotožnil, resp. nesúhlasil s neskôr zrušenými rozhodnutiami súdov, ktorými bolo priznané plnenie žalovanému v 1. rade. V tomto konaní o určenie neplatnosti zmluvy nie je možné urobiť nápravu vo vzťahu k žalobcovi, o ktorého (už) splnenom záväzku proti žalovanému v 1. rade nebolo v konečnom dôsledku právoplatne meritórne rozhodnuté. Nič to nemení na skutočnosti, že k exekúcii v tom čase judikovanej pohľadávky došlo a záväzok žalobcu zanikol splnením.
Žalobca v čase rozhodnutia súdu o určení neplatnosti postúpenia pohľadávky nebol v stave právnej neistoty, jeho právne postavenie nebolo neisté a pozitívne rozhodnutie o podanej žalobe nezmení jeho postavenie vo vzťahu k žalovaným.
Z týchto dôvodov preto súd žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol. Žalobca naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe nepreukázal, svojimi tvrdeniami a vykonanými dôkazmi uvedenými v žalobe, resp. prednesom na pojednávaní naliehavý právny záujem neosvedčil. Pokiaľ žalobca zároveň navrhoval aj vykonanie dôkazov iných ako na preukázanie naliehavého právneho záujmu (na preukázanie vecnej opodstatnenosti žaloby), tieto vzhľadom na skutočnosť, že žalobu zamietol pre nesplnenie procesných predpokladov, nevykonal.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania rozhodol podľa citovaného ustanovenia tak, že neúspešného žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2. rade, ktorý mali v konaní plný úspech.
O výške trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia rozhodol podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd preskúmal vyúčtovania trov právneho zastúpenia predložené žalovanými v 1. a 2. rade a priznal im odmenu a náhradu hotových výdavkov v súlade s § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci - ceny pohľadávky a jej príslušenstva ku dňu začatia poskytovania právnej služby 186 021,38 eur (cena pohľadávky uvedená v zmluve o postúpení pohľadávky), čím základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty predstavuje 798,37 eur u každého z nich za tieto tri úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia 12.7.2010 (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky), vyjadrenie k žalobe 9.2.2011 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky), účasť na pojednávaní 29.4.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky) spolu 2 395,11 eur + 20% DPH 479,02 eur, teda 2 874,13 eur a paušálnu náhradu zodpovedajúcu týmto úkonom (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 23,20 eur (7,21 eur + 7,41 eur + 8,58 eur) zvýšená o 20% DPH 4,64 eur, spolu 27,84 eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Žalobca je teda povinný zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania po 2.901,97 eur každému z nich na účet ich právnych zástupcov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).