Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-271-2015.pdf
PDF · 83.28 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/271/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci v prospech oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnému: O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, V., o vymoženie sumy 751,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/612/2015-11 zo dňa 9. septembra 2015, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Topoľčany ako súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14.04.2015. Súd rozhodol s poukazom na ustanovenia § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 2, 3, § 167 ods. 2, § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), § 36 ods. 1 , 2, § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súd prvého stupňa dôvodil tým, že oprávnený podal proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., sp. zn. IBB0410062 zo dňa 08.04.2011. Pri lustrovaní návrhu bolo zistené, že na základe rozhodcovského rozsudku označeného oprávneným za exekučný titul v tejto veci sa už viedlo exekučné konanie pod sp. zn. 6Er/74/2012. Súd prvého stupňa zo spisu vedeného pod sp. zn. 6Er/74/2012 zistil, že súdny exekútor JUDr. Miroslav Šupa podal dňa 26.1.2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žiadosť podal exekútor na základe návrhu PRO CIVITAS s.r.o., ktorý je oprávneným aj v tejto exekučnej veci, proti povinnému, ktorý je povinným aj v tejto exekučnej veci, pre vymáhanie sumy 751,38 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., sp. zn. IBB0410062 zo dňa 07.04.2011 (správne malo byť 08.04.2011). Okresný súd Topoľčany žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením č. k. 6Er/74/2012-16 zo dňa 04.09.2012 zamietol. Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 25CoE/216/2012-39 zo dňa 28.03.2013 odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Obe uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 15.05.2013. V rámci skúmania procesných podmienok konania súd zistil, že konaniu v tejto exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 4Er/612/2015 predchádzalo iné konanie - vedené na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6Er/74/2012, ktoré tvorí konaniu v tejto veci prekážku res iudicata, t. j. prekážku rozsúdenej veci. K tomuto záveru súd dospel, pretože zistil, že obidve konania sa týkajú tých istých účastníkov (oprávneného a povinného označených v záhlaví uznesenia) a tej istej veci (predmetom konania je vymáhanie nárokov vyplývajúcich z toho istého rozhodcovského rozsudku). Súd má tiež za preukázané, že konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 6Er/74/2012 bolo právoplatne skončené rozhodnutím vo veci samej (čo je ďalšia podmienka existencie prekážky rozsúdenej veci), pretože exekúcia (exekučné konanie) bola zastavená po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia z hmotnoprávnych dôvodov, keď
bol rozhodcovský rozsudok posúdený za nespôsobilý exekučný titul, čoho dôsledkom je, že na základe neho nie je možné viesť exekúciu. Oprávnený sa napriek tomu na základe toho istého rozhodcovského rozsudku domáhal vykonania exekúcie proti povinnému podaním nového návrhu na vykonanie exekúcie. K zmene skutkových okolností od skúmania existencie práva (zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia) v konaní vedenom pod sp. zn. 6Er/74/2012 pritom nedošlo. Na základe toho súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia tým, že skúmal aj iné listiny ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že súd prvého stupňa bol oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Zdôraznil, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci a skúmaním rozhodcovskej doložky, súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Exekučný súd bol oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach, pričom o platnosti rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Namietal ďalej, že súd svojim konaním nerešpektoval ust. § 35, § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. a na podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného súdu II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08. Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia čl. II. bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a. s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku, pričom klient rozhodcovskú doložku neodmietol. Tiež uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 4 OZ, porušil § 153 ods. 1 OSP a nijako sa nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa alebo samotný exekučný súd. Taktiež vyjadril nesúhlas s tým, že súd prvého stupňa konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. OSP ani Exekučný poriadok, ani zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej a teda, napríklad, vykonať vo veci samej dokazovanie alebo, napríklad, rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Oprávnený namietal tiež aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora súdom prvého stupňa. Za porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní označil skutočnosť, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú aj zamietajú. Záverom uviedol, že súdy svojim konaním neprimerane zvýhodňujú povinného v exekučnom konaní, a to len na základe postavenia spotrebiteľa. V tomto smere argumentoval dôvodmi uvedenými v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013. Uzavrel, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.
Povinný ani súdny exekútor vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nepodali.
Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni odvolaniu oprávneného vyhovieť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a prihliadajúc na splnenie podmienok odvolacieho konania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. d) OSP zrušiť a exekučné konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 OSP, § 251 ods. 4 OSP.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 30.03.2015, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IBB0410062 zo dňa 08.04.2011. Súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 28.04.2015 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a ostatnými prílohami. Následne po pripojení exekučného spisu Okresného súdu
Topoľčany sp.zn. 6Er/74/2012 súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením. Z obsahu spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 6Er/74/2012 bolo odvolacím súdom zistené, že dňa 08.12.2011 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi doručený návrh oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o. na vykonanie exekúcie proti povinnému Ferdinand Kubišta, nar. 24.01.1968, na vymoženie pohľadávky na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IBB0410062 zo dňa 08.04.2011. Okresný súd Topoľčany zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením č. k. 6Er/74/2012-16 zo dňa 04.09.2012 zamietol, čo odôvodnil materiálnou nevykonateľnosťou exekučného titulu s poukazom na neplatnú rozhodcovskú doložku, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodovať. Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 25CoE/216/2012-39 zo dňa 28.03.2013 odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Obe uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 15.05.2013. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 28.01.2015, sp. zn. 1ECdo 164/2013 dovolanie oprávneného odmietol.
Podľa § 221 ods. 1 písm. d) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.
Podľa § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 159 ods. 3 OSP, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, skúma súd z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. Okrem toho prihliadnuc na ustanovenie § 251 ods. 4 OSP je nutné vyvodiť záver, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľný nedostatok podmienky exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 OSP v spojení s § 251 ods. 4 OSP. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať § 159 ods. 3 OSP, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných nedostatkov podmienok konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná vtedy, ak v novom konaní ide o tú istú vec, teda o to isté, o čo išlo v skoršom právoplatne skončenom konaní. Totožnosť veci charakterizujú určité znaky, ktoré musia byť dané zároveň a sú nimi: totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností.
V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť
nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul, rozhodcovský rozsudok, je v rozpore so zákonom, nakoľko exekučný titul bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie zakladá prekážku res iudicata a oprávnený nemôže navrhnúť vykonanie exekúciu na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata zakladá, z iného však nie. Nezakladá ju v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V uvedenom prípade oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia, t.j. exekučného titulu, zaniklo právo ním priznané, prekážku res iudicata zakladá. Preto ak súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa príjme záver o existencii vady podmienok konania, spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej.
V predmetnej exekučnej veci bolo odvolacím súdom zistené, že medzi rovnakými účastníkmi, totožným oprávneným a totožným povinným bolo už v minulosti vedené konanie na Okresnom súde Topoľčany pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením Okresného súdu Topoľčany č.k. 6Er/74/2012-74 zo dňa 20.05.2015, ktorým súd exekúciu (správne malo byť exekučné konanie) zastavil podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.06.2015. Keďže rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zastavenia predchádzajúceho exekučného konania, nemôže byť žiadnym spôsobom konvalidovaný, odvolací súd bol toho názoru, že vyššie uvedené rozhodnutie o zastavení exekučného konania, ktoré sa začalo medzi tými istými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, na podklade rovnakého exekučného titulu, ktorý je aj naďalej v rozpore so zákonom, predstavuje prekážku res iudicata.
Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.