Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Cob-108-2015.pdf
PDF · 80.26 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/108/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: SPP - distribúcia, a. s., so sídlom Mlynské nivy 44/ b, Bratislava, IČO: 35 910 739, proti odporcovi: R. J. Transport s. r. o., so sídlom M. Rázusa 2908/36, Topoľčany, IČO 45 950 059, zast. JUDr. Peter Marko, advokát, Sv. Cyrila a Metoda 4648/5, 955 01 Topoľčany, o zaplatenie 15.422,75 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Cb/40/2014-62 zo dňa 26.02.2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Cb/40/2014-62 zo dňa 26.02.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 15.422,75 eura spolu s úrokom z omeškania 9,25% ročne zo sumy 15.422,75 eura od 16.05.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Zároveň rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania v sume 925 eur a náhradu iných trov konania v sume 13,49 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 261 ods. 1, § 266 ods. 1, § 323 ods. 1, § 369 Obchodného zákonníka, § 96 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, § 1 ods. 1, ods. 4 vyhlášky č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, § 51 ods. 2, ods. 4, § 59 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike, § 9, § 23 zákona č. 142/200 Z. z. o metrológii.
Súd prvého stupňa uviedol, že návrh na zaplatenie sumy 15.422,75 eura s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej navrhovateľovi neoprávneným odberom zemného plynu odporcom za obdobie od 19.01.2013 do 13.05.2013 je dôvodný, odporca uznal záväzok voči navrhovateľovi čo do dôvodu a výšky a preto súd vyhovel návrhu navrhovateľa a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 15.422,75 eura spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 15.422,75 eura od 16.05.2014 do zaplatenia. Výška úroku je stanovená podľa ustanovení občianskeho práva 1,25 % ECB + 8 percentuálnych bodov čo je 9,25 % ročne.
Inštitút uznania záväzku je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Zákon za podstatnú náležitosť uznania zväzku považuje uznanie určitého záväzku. Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý je adresovaný veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Zákon na účinnosť takého uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania záväzku je právna domnienka (vyvrátiteľná), že záväzok v čase uznania existoval (trval). Všeobecne sa prijíma názor, že uznanie záväzku nespôsobuje zánik pôvodného záväzku a jeho prípadné nahradenie novým záväzkom z dôvodu
uznania. Keďže právna domnienka existencie záväzku v čase jeho uznania je vyvrátiteľná, dlžník môže dodatočne namietať, že záväzok v čase jeho uznania už neexistoval (napr. preukáže, že bol splnený).
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 veta prvá a § 151 ods. 8 OSP.
O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal, v celkovej sume 938,49 eura. Túto celkovú náhradu trov konania (938,49 eur) súd, v súlade s požiadavkou stanovenou v citovanom ustanovení § 151 ods. 8 OSP, vyjadril vo výroku rozsudku o náhrade trov konania tak, že vyjadril ako náhradu iných trov konania v sume 13,49 eur (cestovné) a osobitne vyjadril náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania v sume 925 eur , na ktorých náhradu navrhovateľovi zaviazal odporcu v zmysle citovaného ustanovenia § 149 ods. 1 OSP do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Náhrada iných trov konania - cestovného vo výške 13,49 eur predstavuje cestovné náklady za použitia osobného motorového vozidla z miesta sídla navrhovateľa t.j. z Bratislava do Topoľčian a späť (262 km) pri spotrebe 7,7 litra na 100 km a cene paliva 1,244 eura, t.j. v sume 25,09 eura ako i parkovné vo výške 1,90 eura, čo spolu predstavuje náhradu cestovného vo výške 26,99 eura, pričom zástupca navrhovateľa sa dňa 26.02.2015 zúčastnil pojednávania na tunajšom súde i v inej právnej veci, tak súd mu priznal náhradu cestovného iba vo výške 1/2 uplatnených nákladov t.j. vo výške 13,49 eura.
Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že v predmetnej právnej veci súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné zistenie rozhodujúcich skutočností, nakoľko z vykonaných dôkazov nie je možné vyvodiť jednoznačný záver o určitosti a zrozumiteľnosti uznávacieho prejavu, o identifikácii záväzku, ktorý sa uznával, ani o prejave vôle dlžníka uznať určitý záväzok a v prípade predloženia listinného dôkazu navrhovateľom zo dňa 05.05.2014 ani o podpise konajúcej osoby. Uviedol, že súd zamietol návrh právneho zástupcu odporcu na vypočutie štatutárneho zástupcu a tak nemohli byť v konaní pred súdom vykonané dôkazy, na ktorých existenciu poukazoval odporca už v podanom odpore zo dňa 14.11.2014 a to listinné dôkazy zo dňa 24.06.2013, 05.08.2013 a 04.08.2014, ktoré svedčia o tom, že je možné mať pochybnosti o tom, že uznávací prejav je určitý a zrozumiteľný, ako aj o prejave vôle dlžníka uznať určitý záväzok, pričom z dotknutých listinných dôkazov je zrejmé, že odporca pokladá svoj záväzok za neexistujúci. Súd sa však vôbec týmito listinnými dôkazmi nezaoberal. Odporca sa ďalej domnieva, že na základe neúplného zisteného skutkového stavu veci súd na základe ním vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a bol ním uznaný neexistujúci záväzok, avšak svojim postupom odňal odporcovi možnosť, aby mohol preukázať neexistenciu dotknutého uznaného záväzku listinnými dôkazmi, v ktorých odporca spochybňuje svoj záväzok voči navrhovateľovi v celom rozsahu a tento neuznáva. V tejto súvislosti odporca poukázal na nesprávne právne posúdenie veci a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že pri spôsobe výpočtu škody, ktorú mal odporca spôsobiť navrhovateľovi neoprávneným odberom plynu sa opiera navrhovateľ ale aj súd o vyhlášku, ktorá v čase vykonaného odpočtu neoprávneného odberu zemného plynu bola neplatná a preto s poukazom na § 39 OZ je právny úkon, ktorým navrhovateľ voči odporcovi deklaruje neoprávnený odber zemného plynu a vykonáva výpočet výšky náhrady škody neplatný.
Na základe uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 13.10.2014, došlým tunajšiemu súdu dňa 16.10.2014, domáhal od odporcu zaplatenia sumy 15.422,75 eura spolu s úrokom z omeškania 9,25% ročne zo sumy 15.422,75 eura od 16.05.2014 do zaplatenia, titulom neuhradenej faktúry č. 9000159390 splatnej dňa 25.06.2013 v sume 11.507,66 eura, ktorou navrhovateľ vyúčtoval odporcovi náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu na odbernom mieste Komenského 1795/53, Topoľčany, č.m. 64018570B908 v období od 19.01.2013 do 13.05.2013, faktúry č. 9000159356 splatnej dňa 24.06.2013 v sume 3.239,46 eura, ktorou navrhovateľ vyúčtoval odporcovi náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu na odbernom mieste Komenského 4845/65, Topoľčany, v období od 19.01.2013 do 13.05.2013, faktúry č. 9000159377 splatnej dňa 24.06.2013 v sume 959,63 eura, ktorou navrhovateľ vyúčtoval odporcovi náhradu škody spôsobenej neoprávneným
odberom zemného plynu na odbernom mieste Komenského 1795/53, Topoľčany, č.m. 187396002504 v období od 19.01.2013 do 13.05.2013, faktúry č. 9000159361 splatnej dňa 24.06.2013 v sume 959,63 eura, ktorou navrhovateľ vyúčtoval odporcovi náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu na odbernom mieste Komenského 1795/53, Topoľčany, č.m. 187004902404 v období od 19.01.2013 do 13.05.2013, faktúry č. 9000159380 splatnej dňa 24.06.2013 v sume 959,63 eura, ktorou navrhovateľ vyúčtoval odporcovi náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu na odbernom mieste Komenského 1795/53, Topoľčany, č.m. 187006702404 v období od 19.01.2013 do 13.05.2013. Oprávnenosť vystavených neuhradených faktúr navrhovateľ zdôvodnil tým, že žalobca, ako vlastník a prevádzkovateľ plynárenskej distribučnej siete, vykonal na odberných miestach Komenského 1795/53, Komenského 4845/65, Topoľčany, t. j. v miestach , kde odporca prevádzkuje nájomné domy, kontrolu meradla dodávky zemného plynu. Odporca listom zo dňa 24.03.2014 uznal záväzok voči navrhovateľovi vo výške 17.626,01 eura, čo do dôvodu a výšky a následne dňa 07.04.2014 uhradil splátku 2.203,26 eura a teda je voči navrhovateľovi v omeškaní so zaplatením sumy 15.422,75 eura s príslušenstvom. Súčasne si navrhovateľ uplatnil náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania (žalobu) a v trovách právneho zastúpenia.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné a že je potrebné napadnuté uznesenie v zmysle § 221 ods. 1 OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§221 ods. 2 OSP). Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. V predmetnej veci bol vydaný Okresným súdom Topoľčany platobný rozkaz č. k. 8Rob57/2014 - 14 zo dňa 31.10.2014. Z dôvodu podania odôvodneného odporu v zákonnej lehote odporcom, bol platobný rozkaz zrušený v plnom rozsahu v súlade s § 174 ods. 2 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP").
Odporca je odberateľom zemného plynu na odberných miestach Komenského 1795/53, Komenského 4845/65, Topoľčany, t. j. v miestach , kde odporca prevádzkuje nájomné domy, pričom dňa 24.03.2014 odporca uznal záväzok voči navrhovateľovi vo výške 17.626,01 eura čo do dôvodu a výšky a tento sa zaviazal odporca navrhovateľovi splatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 734,42 eura vždy k 15-dňu daného mesiaca, pričom odporca uhradil navrhovateľovi celkovo v sumu 2.203,26 eura, t.j. tri splátky uvádzané odporcom. Nezaplatený zostatok predstavuje sumu 15.422,75 eura, ktorý odporca doposiaľ neuhradil.
Následne súd prvého stupňa vydal napadnutý rozsudok.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
Odvolací súd po preskúmaní a oboznámení sa so spisom zistil, že na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 26.02.2015 bol predvolaný len právny zástupca odporcu. Na pojednávaní dňa 26.02.2015 právny zástupca odporcu predložil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti konateľa odporcu, z ktorej vyplývalo že odporca je neschopný práce od 24.02.2015. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 26.02.2015 právny zástupca odporcu oznámil, že potvrdenie o práceneschopnosti odporcu predložil z dôvodu, že trvá na osobnej účasti, resp. na výsluchu konateľa odporcu. Právny zástupca odporcu uviedol (čl. 54), že má návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom štatutárneho zástupcu odporcu. Zároveň uviedol, že pokiaľ ide o vyjadrenie zo dňa 05.05.2014, takýmto vyjadrením nedisponuje a na jeho existenciu sa musí spýtať odporcu.
Súd prvého stupňa však bez toho, aby pripustil navrhované dôkazy - výsluch štatutárneho zástupcu odporcu a uvedenie okolností týkajúcich sa vyjadrenia zo dňa 05.05.2014, vo veci rozhodol na vytýčenom pojednávaní bez toho, aby vo veci vytýčil nový termín pojednávania a štatutárneho zástupcu odporcu vypočul.
Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že v uvedenom prípade bola účastníkovi konania postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a preto rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Na základe týchto skutočností preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.