Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/131/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci navrhovateľa Prima banka Slovensko, a.s., ul. Hodžova č. 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti odporcovi U. F., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom ul. XX. augusta č. XX/XX, M., zast. opatrovníkom B. F., tajomníčkou tunajšieho súdu, o zaplatenie 358,05 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom zo dňa 14.10.2013 domáhal sa proti odporcovi zaplatenia 358,05 eur s príslušenstvom.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 27.12.2007 medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ku ktorej na základe návrhu odporcu, ako majiteľa účtu bola zriadená služba „Povolené prečerpanie na osobnom účte“. Ako zmluvné strany sa dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v Zmluve, vo Všeobecných obchodných podmienkach Dexia banky Slovensko, a.s., a v Podmienkach zriadenia a vedenia služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte“. V dôsledku neplnenia platobných povinností odporcu dňa 7.4.2009 od zmluvy odstúpil. Podľa výpisu z účtu zo dňa 17.4.2009 výška aktuálneho debetného zostatku predstavuje sumu 358,05 eur. V Podmienkach zriadenia a vedenia služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte“ odporca sa zaviazal splácať sumu čerpaných peňažných prostriedkov spolu s úrokmi podľa bodu 10, pričom na sumu čerpaných peňažných prostriedkov nad výšku debetného limitu sa úrok tiež aplikuje. Výška úroku podľa úrokovej sadzby produktov predstavuje 16,90%.

V priebehu konania sa dostupnými prostriedkami nepodarilo zistiť súčasné miesto pobytu odporcu, preto mu súd uznesením č. k. -137 zo dňa 2.7.2015 ustanovil opatrovníka v osobe Evy Pravdovej, tajomníčky tunajšieho súdu.

Navrhovateľ svoju neprítomnosť na určenom termíne pojednávania ospravedlnil písomne.

Opatrovníčka odporcu svoju neprítomnosť na určenom termíne pojednávania ospravedlnila písomne. Uplatnila námietku premlčania nároku navrhovateľa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 27.12.2007, s výpisom z účtu, s odstúpením od zmluvy, so Sadzobníkom poplatkov, s Podmienkami zriadenia a vedenia služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte“, s

Všeobecnými obchodnými podmienkami, s podaním navrhovateľa zo dňa 29.5.2015 a s priloženými listinnými dôkazmi.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Dňa 27.12.2007 medzi účastníkmi konania bola uzavretá na dobu neurčitú Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ku ktorej na základe návrhu odporcu, ako majiteľa účtu bola zriadená služba „Povolené prečerpanie na osobnom účte“. Ako zmluvné strany sa dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v zmluve, vo Všeobecných obchodných podmienkach Dexia banky Slovensko, a.s., a v Podmienkach zriadenia a vedenia služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte“. Podľa čl. 6, 7, 8, 9, 10, 18 uvedených Podmienok klient súhlasí s tým, že výšku debetného limitu určí banka najneskôr do 1 týždňa od splnenia / prehodnotenia splnenia podmienok na povolenie debetného limitu / doručenia žiadosti klienta o zmenu debetného limitu, a to na základe internej hodnotiacej analýzy mesačných kreditných obratov na účte. Výška debetného limitu a dátum jeho účinnosti banka oznámi klientovi doručením výpisu z technického systému, pokiaľ klient spĺňa, resp. v budúcnosti splní podmienky na povolenie debetného limitu. Povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na účte, do výšky debetného limitu je možné najskôr v deň účinnosti debetného limitu. Banka sa zaväzuje poskytovať klientovi peňažné prostriedky do výšky debetného limitu. Klient sa zaväzuje splácať sumu čerpaných peňažných prostriedkov spolu s úrokmi za podmienok a v lehotách podľa tejto časti článku III. Všeobecných obchodných podmienok. Splácanie peňažných záväzkov klienta podľa zmluvy je priebežné, kreditnými obratmi na účte. Úroky sa vypočítavajú len zo sumy čerpaných peňažných prostriedkov a za dobu ich skutočného čerpania, pokiaľ v čl. III. Všeobecných obchodných podmienok nie je uvedené inak. Banka má právo okamžite odstúpiť od zmluvy, zrušiť povolený debetný limit a žiadať okamžité splatenie čerpaných peňažných prostriedkov vrátane úrokov v prípade, ak : a/ klient porušuje podmienky uvedené v tejto časti článku III. Všeobecných obchodných podmienok, b/ klient nespĺňa podmienky uvedené v bode 4 tejto časti článku III. Všeobecných obchodných podmienok, c/ klient uvedie nepravdivé informácie o tom, že nie je osobou s osobitným vzťahom k banke. Podľa čl. 20 psím. d/ Podmienok zriadenia a vedenia služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte“, zmluva zaniká doručením odstúpenia od zmluvy bankou alebo klientom podľa podmienok uvedených v tejto časti článku III. Všeobecných obchodných podmienok.

V písomnom podaní zo dňa 29.5.2015 navrhovateľ uviedol, že v zmysle ods. 3.12. Všeobecných obchodných podmienok - Nepovolené prečerpanie: ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Odporca sa dostal do omeškania s vrátením (vyrovnaním) nepovoleného prečerpania na účte prvým dňom po vzniku nepovoleného prečerpania, čo je vo výpise z účtu označené ako: „Nový zostatok na Vašom účte oproti výške povoleného debetného limitu“, pričom nepovolené prečerpanie sa navyšovalo všetkými nasledujúcimi debetnými obratmi na príslušnom účte. Splácanie nepovoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky, priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta (odporcu), na ktorom nepovolené prečerpanie vzniklo z kreditných obratov, teda nie vo vopred určených mesačných splátkach, pričom v rámci daného mesiaca sa kreditný obrat započíta vždy na istinu dlhu, keďže úroky (debetné, kreditné) sa na účet pripisujú vždy až k prvému dňu nasledujúceho mesiaca, okrem vyčíslenia úroku pri zatvorení účtu zo strany banky (kedy sa úrok účtuje k dátumu zatvorenia účtu). V prípade nepovoleného prečerpania prostriedkov na bežnom účte teda nejde o plnenie klienta (odporcu), ktoré sa malo vykonať v splátkach, na základe čoho nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Odporca mal poskytnutú službu Povolené prečerpanie vo výške 1.030,- eur. Podľa výpisu č. 4 zo dňa 30.4.2008 zostatok predstavoval 22.001,26 Sk, avšak v mesiaci máji 2008 odporca okrem svojich finančných prostriedkov vyčerpal aj limit povoleného prečerpania (výpis č. ). Vznikol debetnými obratmi na príslušnom účte a opätovným čerpaním Povoleného limitu čerpania účtu (mesačný poplatok za vedenie účtu, poplatky, výbery / prevody klienta z účtu), tak ako to vyplýva z priložených výpisov a odvtedy každý mesiac po jeho vyplatení kreditným obratom opäť opakovane vyčerpával limit.

Priebeh čerpania a úhrad finančných prostriedkov je zrejmý z priložených výpisov z účtu č. 1. Súčet debetných operácii na účte 1850586006/5600 od 1.9.2008 do 17.4.2009 predstavoval sumu vo výške mínus 142,60 eur plus predchádzajúci zostatok mínus 1.019,53 eur zo dňa 28.8.2008. Súčet kreditných operácií na účte XXXXXXXXXX/XXXX od 1.9.2008 do 17.4.2009 predstavoval sumu 18,31 eur. Rozdiel debetných a kreditných operácií predstavuje istinu: mínus 1.143,82 eur. Účet je možné zatvoriť, len pokiaľ je na ňom nulový zostatok. Preto banka pred zatvorením účtu robí internú účtovnú transakciu

(prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta prevedie na vnútorný účet (XXXXXXXXXX/XXXX), ktorá transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku zatv. účtu“, ide pritom o transakciu banky, nie klienta. Po zatvorení účtu č. 1850586006/5600 odporca vykonal dobrovoľné úhrady vo výške 785,77 eur, ktoré boli započítané na istinu, preto dlh predstavuje 358,05 eur.

Dňa 7.4.2009 navrhovateľ písomne odporcovi oznámil, že odo dňa 1.10.2008 na jeho účte č. 1850586006/5600 eviduje debetný zostatok, ktorého v tom čase aktuálna výška predstavovala sumu 1.131,98 eur. Preto ako veriteľ od uzavretej zmluvy odstupuje.

Z výpisu z účtu č. 1 vyplýva, že súčet debetných operácií na účte č. 1850586006/5600 od 1.9.2008 do 17.4.2009 predstavoval sumu vo výške mínus 142,60 eur plus predchádzajúci zostatok mínus 1.019,53 eur zo dňa 28.8.2008. Súčet kreditných operácií na účte 1850586006/5600 od 1.9.2008 do 17.4.2009 predstavoval sumu vo výške 18,31 eur. Rozdiel debetných a kreditných operácií potom predstavoval istinu mínus 1.143,82 eur. Po tom, ako navrhovateľ vykonal internú účtovnú transakciu a účet zatvoril, odporca realizoval úhrady v celkovej výške 785,77 eur. Úhrady navrhovateľ započítal na istinu.

Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 27.12.2007, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu, tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

Podľa § 708 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 27.12.2007, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby v určitej mene účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 27.12.2007 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 27.12.2007 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh nie je podaný dôvodne, preto ho zamietol.

Dňa 27.12.2007 medzi účastníkmi konania bola uzavretá na dobu neurčitú Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ku ktorej na základe návrhu odporcu, ako majiteľa účtu bola zriadená služba „Povolené prečerpanie na osobnom účte“. Ako zmluvné strany sa dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v Zmluve, vo Všeobecných obchodných podmienkach Dexia banky Slovensko, a.s., a v Podmienkach zriadenia a vedenia služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte“.

Ochrana spotrebiteľa je daná jeho nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ a vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily, z ekonomickej nerovnosti a neúmernosti zdrojov. I ten, kto uzavrel Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom ktorej je zriadenie bežného účtu, poskytnutie povoleného prečerpania, má právo na ochranu formou zákonných ustanovení prijatých na ochranu spotrebiteľa.

V zmluvnom vzťahu, založenom Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb na strane dodávateľa vystupovala banka, ktorej činnosť podľa výpisu z obchodného registra bola zameraná na poskytovanie bankových, investičných a iných služieb, ktoré dodávala i fyzickým osobám. Odporca vystupoval ako fyzická osoba, teda ako subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ako spotrebiteľ nemal možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Predmetná zmluva je preto aj spotrebiteľskou zmluvou, u ktorej je potrebné dodržiavať všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv (§ 52 až § 54 Obč. zák.), ako aj osobitnú úpravu uvedenú v príslušných ustanoveniach zmluvných typov. Zákonom ustanovených podmienok sa pritom odporca, ako spotrebiteľ nemôže vopred vzdať. V prípade, ak vzniknú pochybnosti platí priaznivejší výklad obsahu zmluvy v prospech spotrebiteľa.

Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, navrhovateľ dňa 7.4.2009 od uzavretej zmluvy odstúpil, čo malo za následok zánik tohto záväzkového právneho vzťahu.

Podľa čl. VIII., bod B ods. 5 Všeobecných obchodných podmienok písomnosť a oznámenia banky sa považujú za doručené, ak sú zasielané: poštou - na druhý pracovný deň odo dňa odoslania.

Dňa 4.4.2016 navrhovateľ predložil poštový hárok zo dňa 7.4.2009. S poukazom na čl. 20 písm. a/ Podmienok zriadenia a vedenia služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte“, k doručeniu odstúpenia od zmluvy došlo dňom 9.4.2009.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Predmetná vec je, ako to už bolo uvedené, aj o spotrebiteľskej zmluve. Je v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva, je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR č. ). S účinnosťou zák. č. 150/2004 Z. z. došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah, vrátane premlčania, predstavuje takéto zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami. Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať, avšak nie je žiadny dôvod na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky, vrátane premlčania v spotrebiteľskej zmluve má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľa výhodnejšia (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR číslo , rozsudok Krajského súdu Prešov č. , rozhodnutie Ústavného súdu SR č. -10 z 19.6.2013, rozsudok Krajského súdu Trenčín číslo ).

Súd poukazuje aj na novelu Občianskeho zákonníka, vykonanú zák. č. 102/2014 Z. z. v znení zák. č. 151/2014 Z. z., ktorá v bode 1. v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka pripojila vetu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Tento bod citovaného zákona nadobúda účinnosť až od 1.4.2015, no i napriek tomu je súd toho názoru, že už teraz dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred účinnosťou tejto novely. Z dôvodovej správy v zák. č. 102/2014 Z. z. vyplýva, že „na zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník.“ Z uvedeného vyplýva, že na premlčaciu dobu v spotrebiteľských zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku (§ 101), teda trojročnú premlčaciu dobu. A takto podľa Občianskeho zákonníka je potrebné aj v prejednávanej veci posudzovať otázku premlčania, lebo aj keď medzi účastníkmi bola uzavretá Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, išlo o spotrebiteľskú zmluvu.

Opatrovník odporcu vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa. Súčasne i súd ex offo posudzoval, či nárok nie je premlčaný.

Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania.

Zákonom č. 102/2014 Z. z., ako bod 11., čl. VIII. bol do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zavedený § 5b. Ide o vyjadrenie princípu ochrany slabšej strany - spotrebiteľa v právnych vzťahoch.

Tento zákon nadobudol účinnosť dňa 1.mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne intertemporálne pravidlá.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení platnom od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa názoru súdu (porovnaj aj názor Doc. JUDr. Mareka Števčeka, PhD. Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy, Právnická fakulta UK Bratislava k výkladu ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa) ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa normuje predovšetkým a najmä o procesnej činnosti orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny. Týmto rozhodujúcim orgánom je súd, čo vyplýva z odvolávky normatívneho textu na premlčanie vo význame prekážky žalovateľnosti uplatneného nároku zo subjektívneho práva. To, že zákonodarca použil v citovanej norme pojem premlčanie, ktoré je upravené v hmotnoprávnych predpisoch, na tom nič nemení. Použil ho totiž v kontexte s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré bránia priznať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Priznáva sa tu ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu, čo je nepochybne úloha civilného práva procesného. Sú prípady, a to je aj prípad uvedeného ustanovenia (§ 5b), keď zákonodarca mlčí a nestanovuje žiadne pravidlá časovej koexistencie starej a novej právnej úpravy. Ak § 5b je procesnou normou a zároveň, ak zákonodarca nestanovil osobitný právny (intertemporálny) režim pre túto situáciu platí, podľa názoru súdu, pravidlo okamžitej aplikácie. Súd má prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy.

Navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý naformuloval predmetnú zmluvu (štandardnú formulárovú zmluvu) sa dobrovoľne rozhodol využiť ustanovenia o odstúpení od zmluvy, i keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa (spojené s účinkami odstúpenia od zmluvy), vrátane úrokov, poplatkov popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy postavenie spotrebiteľa (odporcu) výrazne zhoršujú (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu Trenčín č. , rozsudok Krajského súdu Prešov č. ).

Odstúpením od zmluvy, ako jednostranným právnym úkonom sa zmluva zrušila od začiatku (ex tunc), a tým zanikli práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikli práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie).

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor obohatil.

Súd dospel k záveru, že navrhovateľ si uplatnil premlčané právo. V zmysle zásady hospodárnosti súdneho konania, už potom nepristúpil k súdnej kontrole zmluvných podmienok dohodnutých v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený dozvedel o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia a to, kto sa na jeho úkor obohatil. V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa o vzniku bezdôvodného obohatenia oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. vtedy, keď nadobudol vedomosť o jeho rozsahu, a o osobe obohateného. Navrhovateľ ako veriteľ od predmetnej zmluvy odstúpil dňa 7.4.2009, pričom tento jednostranný právny úkon sa stal účinným dňa 9.4.2009. Už vtedy mal k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Žalobný návrh však podal až dňa 14.10.2013, t. j. po uplynutí dvojročnej premlčacej subjektívnej doby (po 4 a pol roku). Ak je žaloba podaná po uplynutí subjektívnej lehoty aj v prípade, že by objektívna lehota ešte neuplynula, nemôže byť navrhovateľovi právo priznané.

O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Odporcovi v konaní trovy nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).