Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-321-2015.pdf
PDF · 114.29 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/321/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým v právnej veci navrhovateľky: J. G., T.. XX.XX.XXXX, H. Ž. Č.. XXX, zastúpený AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Košice, Kuzmányho č. 29, proti odporcovi Pohotovosť s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35807598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, č. k. G. XXXXX/XX zo dňa 23.10.2014.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 734,11 € všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateľky.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadený spoločnosť Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, spisová značka G. XXXXX/XXXX zo dňa 23.10.2014. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej bolo dňa 20.08.2015 doručené upovedomenie o začatí exekúcie spisová značka J. XXXXX/XX, ktorá sa vykonáva na základe vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku s tým, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý si nesplnil povinnosť v zmysle § 48 Exekučného poriadku nakoľko ju nepoučil o tom, že je oprávnená podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľka ďalej uviedla, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je neplatná a teda rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť s poukazom na § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2014 Z. z. nakoľko došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, pretože ju takýto rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom /§ 45 ods. 1 písm. i,j,k zákona č. 335/2014 Z. z./ a rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 45 ods. 1 písm. l zákona č. 335/2014 Z. z./. Okrem toho uzavretím rozhodcovskej zmluvy viažucej sa k predmetnej zmluve o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania došlo jednoznačne k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, pretože konanie pred všeobecným súdom by sa uskutočnilo v mieste bydliska navrhovateľky s tým, že takáto rozhodcovská zmluva, ktorá bola vopred pripravená odporcom mu umožňuje vybrať si či spory z nej budú prejednávané na rozhodcovskom súde alebo pred všeobecným súdom. Zároveň právo výberu spočíva na tom účastníkovi, ktorý podáva návrh na začatie konania a teda na odporcovi, ktorý má záujem, aby sa spory prejednávali pred rozhodcovským súdom a navrhovateľka nemohla ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, výber osoby rozhodcu ako aj ďalšie podmienky rozhodcovskej zmluvy s tým, že bola dojednaná v jej neprospech. Rozhodcovská zmluva tak zakladá nerovnováhu v prospech odporcu. Okrem toho úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky ktoré sú v rozpore so zákonom resp. dobrými mravmi nakoľko výška odplaty za poskytnutý úver predstavuje 98,86% ročné navýšenie úveru čo je niekoľkonásobne
viac ako požadujú obvykle subjekty na finančnom trhu nakoľko úver bol poskytnutý vo výške 350 eur, pričom navrhovateľka mala vrátiť odporcovi sumu 696 eur a to v 12 mesačných splátkach. Zároveň takýto úver je podľa názoru navrhovateľky bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahovala zákonné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. /údaj o dobe trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti úveru, údaj o RPMN, údaj o výške, počte a termín splátok/ s tým, že napriek týmto skutočnostiam ju rozhodcovský súd zaviazal na plnenie na ktoré nemá odporca nárok z dôvodu, že ten mal nárok len na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré poskytol navrhovateľke ako úver. V písomnom vyjadrení k podanému návrhu odporcu uviedol, že účastníci konania dňa 1.7.2013 uzavreli zmluvu o úvere na základe ktorej poskytol navrhovateľke úver vo výške 350 eur s tým, že tá sa zaviazala mu vrátiť celkovo sumu 696 eur. Suma 346 eur tak predstavuje poplatok, ktorý bol dojednaný medzi účastníkmi konania s tým, že navrhovateľka uzatvárala takúto zmluvu ako podnikateľ pod IČOm: 43406297 v zmysle Obchodného zákonníka. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že takýto právny vzťah je obchodnoprávny a nie spotrebiteľský nakoľko ide o zmluvný vzťah medzi podnikateľskými subjektami. Navrhovateľka tak nemá postavenie spotrebiteľa, pričom podľa jeho názoru bola tiež žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná oneskorene s tým, že súd by sa nemal v takomto konaní zaoberať tvrdeniami navrhovateľky týkajúce sa opätovného preskúmania veci z hmotnoprávnej stránky pretože žaloba bola podaná po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. a bez dôvodov taxatívne uvedených v § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. Odporca tiež poukázal na skutočnosť, že bola uzavretá nevýhradná rozhodcovská zmluva na základe ktorej sa spor mohol riešiť buď pred všeobecným súdom alebo rozhodcovským súdom, pričom obsahovala všetky zákonné náležitosti a je tak platná s tým, že rozhodcovská zmluva tak nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou nakoľko právny poriadok umožňuje jej uzavretie a uzavretie úverovej zmluvy nebolo podmienené uzavretím takejto rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval odporca uzavretú rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú a žiadal návrh na začatie konania zamietnuť.
Súd následne nariadil pojednávanie na ktorom navrhovateľka uviedla, že trvá na svojom návrhu ako aj dôvodoch uvedených v takomto návrhu s tým, že takýto návrh podala v zákonnej 14 dňovej lehote na podanie námietok voči exekúcii a súdny exekútor ju nepoučil o možnosti podať takúto žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Okrem toho pri predmetnom rozhodcovskom rozsudku ako aj v konaní, ktoré mu predchádzalo došlo k vadám a to v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/,i/,j/,k/,l/ zákona č. 335/2014 v dôsledku čoho je potrebné takýto rozhodcovský rozsudok zrušiť. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v čase uzavretia úverovej zmluvy ako aj rozhodcovskej zmluvy vykonávala podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia v oblasti administratívy s tým, že úver si nebrala na výkon jej podnikateľskej činnosti ale použila ho na úhradu bežných platieb nakoľko má päť detí, ktoré študovali na strednej resp. vysokej škole. Zmluvy, ktoré uzavrela s odporcom boli vypĺňané zamestnancom odporcu a v čase, keď si brala úver bola sama, rozvedená s tým, že jej bývalý manžel jej neplatil výživné a hľadal ho Interpol, pričom ho neskôr našli mŕtveho v ČR. Navrhovateľka ďalej uviedla, že z peňažného denníka z roku 2013 jednoznačne vyplýva, že úver nebol evidovaný v jej účtovníctve a teda ho nepoužila pre účely svojho podnikania. Okrem toho na začiatku výkonu jej podnikateľskej činnosti jej bol poskytnutí príspevok na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti a to v roku 2006 z ktorého si zariadila prevádzku kde vykonávala podnikateľskú činnosti.
Súd na pojednávaní vypočul svedka N. G., H. Ž. Č.. XXX, ktorý uviedol, že on je manželom navrhovateľky od 29.12.2012 s tým, že jeho manželka mala 4 takmer dospelé detí, ktoré chodili na strednú resp. vysokú školu v dôsledku čoho im museli platiť poplatky za internát a za školu. Svedok ďalej poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka tak nemala dostatok finančných prostriedkov a preto si zobrala úver, pretože bola vo finančnej tiesni. Takýto úver si navrhovateľka zobrala v čase, keď už boli manželmi s tým, že takéto prostriedky použila navrhovateľka na financovanie štúdia svojich detí. On v tom čase tiež podnikal, ale mal finančné problémy, pretože mu neuhradili faktúry.
Po oboznámení sa so spisovým materiálom súd zistil nasledovný skutkový stav veci: Účastníci konania uzavreli dňa 01.07.2013 zmluvu o úvere na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške 350 eur s tým, že tá sa zaviazala takýto úver splácať mesačnou splátkou vo výške 58 eur po dobu 12 mesiacov. Celkovo tak navrhovateľka mala zaplatiť odporcovi sumu 696 eur z čoho suma 346 eur predstavuje dojednaný poplatok za poskytnutý úver. Takýto úver mal byť
poskytnutý navrhovateľke na výkon podnikania. Zároveň v ten istý deň uzavreli účastníci konania rozhodcovskú zmluvu na základe ktorej sa dohodli, že všetky spory z vyššie uvedenej zmluvy o úvere ako aj z dohody o vyplnení zmenky budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno č. 8, Bratislava ak žalujúca strana podá žalobu na takýto rozhodcovský súd alebo pred príslušným všeobecným súdom ak žalujúca strana podá žalobu na takomto všeobecnom súde. Zmluvné strany sa tiež dojednali v takejto rozhodcovskej zmluve, že pokiaľ ktorákoľvek zo strán podá žalobu o rozhodnutie sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v článku 1 na všeobecný súd, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy. Takáto ustanovenie sa však nepoužije, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovskom súde. Následne Stály rozhodcovský súd rozsudkom zo dňa 23.10.2014, č. k. G. XXXXX/XXXX uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 916,11 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 808,53 eur od 21.8.2014 do zaplatenia a zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 808,53 eur od 21.8.2014 do zaplatenia. Z odôvodnenia takéhoto rozhodcovského rozsudku vyplýva, že odporca si uplatnil voči navrhovateľke svoj nárok z blankozmenky, ktorá zabezpečovala iný záväzkový vzťah / zmluva o úvere/ s tým, že navrhovateľka si takýto záväzok riadne nesplnila. Stály rozhodcovský súd následne zistil, že účastníci konania uzavreli alternatívnu rozhodcovskú zmluvu, kde neobmedzili možnosť riešenia ich sporu výlučne len v rozhodcovskom konaní a teda nemožno použiť aplikáciu ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Zároveň mal rozhodcovský súd za to, že zmluva o úvere, teda hlavný kauzálny právny vzťah nie je možné posudzovať podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nakoľko navrhovateľka je živnostníkom teda podnikateľ v dôsledku čoho vystupuje v rámci svojej obchodnej činnosti a nemá postavenie spotrebiteľa. Okrem toho navrhovateľka žiadnym spôsobom nenamietala zmenkovo - právny vzťah s tým, že jej činnosť nemôže suplovať rozhodcovský súd. Z uvedených dôvodov tak nevznikol spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi konania a preto rozhodcovský súd vyhovel návrhu odporcu. Takýto rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa 5.11.2014 s tým, že dňa 11.3.2015 bolo začaté exekučné konanie na podklade takéhoto rozhodcovského rozsudku. Upovedomenie o začatí exekučného konania bolo navrhovateľke doručené dňa 20.08.2015 a tá následne v elektronickej forme dňa 3.9.2015 podala návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol doplnený predložením takéhoto návrhu v písomnej forme, pričom takéto doplnenie návrhu bolo dané navrhovateľkou na poštovú prepravu dňa 4.9.2015. Súd tiež z vykonaných dôkazov zistil, že navrhovateľke bol na základe dohody zo dňa 30.11.2006 uzavretej s úradom práce poskytnutý príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť vo výške 88.785,- Sk, ktorý jej bol vyplatený dňa 14.12.2006. Z peňažného denníka navrhovateľky za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 vyplýva, že vyššie uvedený úver nebol vedený v jej účtovníctve ako podnikateľského subjektu. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve výslovne dohodli na uzavretí rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu, nespôsobuje to neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade sa posudzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku, podľa ktorého sa uzavrela. Ustanovenie § 4 ods. 2 tým nie je dotknuté. Prípustnosť predmetu rozhodcovského konania sa však posudzuje vždy podľa tohto zákona. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36 <aspi://module='ASPI'&link='244/2002%20Z.z.%252336'&ucin-k- dni='31.12.2014'>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v
lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu. Podľa § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.
Podľa § 45 ods. 1 písm. i/ zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu Podľa § 45 ods. 1 písm. j/ zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014, ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom nie sú: a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, 1) b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v písmenách a) až d), f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona, g) nájom podľa Občianskeho zákonníka, 2) ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby, h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 nie je ustanovené inak, i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov, j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka verejne, k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom, l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, m) úver podľa osobitného predpisu, 3) n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu, o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec, p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov 4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu, q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou splátok, r) úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu. 4a) Podľa § 2 zák. č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. s tým, že navrhovateľke 30 dňová lehota na podanie žaloby začala
plynúť dňom nasledujúcim po doručení takéhoto rozsudku a to počnúc dňom 06.11.2014 a uplynula dňa 07.12.2014 s poukazom na ustanovenie § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. Zároveň od 1.1.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ako aj novela exekučného poriadku, ktorá umožňovala povinnému, ktorý je spotrebiteľ podať v lehote na podanie námietok voči exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ako vyplýva zo spisového materiálu tak v konaní nebolo preukázané napriek tvrdeniu odporcu, že by úver, ktorý poskytol navrhovateľke bol použitý na výkon podnikateľskej činnosti nakoľko tá preukázala, že takýto úver použila na iný účel ako bola jej podnikateľská činnosť, pričom tú financovala s príspevku, ktorý jej poskytol úrad práce. Okrem toho poskytnutý úver nebol ani vedený v jej účtovníctve s tým, že podľa názoru súdu dôkazné bremeno o tom, že úver bol použitý na výkon podnikateľskej činnosti zaťažuje odporcu, ktorý však takéto bremeno neuniesol nakoľko samotná skutočnosť, že navrhovateľka v čase poskytnutia úveru vykonávala podnikateľskú činnosť nepreukazuje použitie finančných prostriedkov na účely podnikania. Súd na základe uvedených skutočností dospel k názoru, že tak úverová zmluva ako aj rozhodcovská zmluva majú formulárový charakter, pričom ich pripravoval odporca a navrhovateľka nemohla ovplyvniť ich obsah. Zároveň je odporca právnická osoba, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť a preto má podľa názoru súdu navrhovateľka postavenie spotrebiteľa. Súd tiež dospel k názoru, že navrhovateľke v zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 46 ods. 3, § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. začala dňom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vykonávanej na podklade rozhodcovského rozsudku plynúť ďalšia zákonná lehota v ktorej mohla podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku s tým, že v 14 dňovej lehote na podanie námietok voči exekúcii bola takáto žaloba aj podaná / upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené navrhovateľke dňa 20.08.2015 s tým, že návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný na tunajší súd dňa 3.9.2015 /. Okrem toho ako vyplýva z prechodných ustanovení § 73 ods. 1,3 zákona č. 335/2014 Z. z. ustanovenia tohto zákona sa použijú ak nie je uvedené inak aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1 januárom 2015, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1 januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že na uvedené konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 335/2015 Z. z. s tým, že iba rozhodcovská zmluva sa bude posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia. Súd preto preskúmal rozhodcovskú zmluvu a dospel k názoru, že napriek tomu, že ide o zmluvu tak ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku nakoľko mala formulárový charakter, ktorej obsah bol dojednaný v neprospech slabšej zmluvnej strany - navrhovateľky ako spotrebiteľa, pretože ako vyplýva z jej obsahu tak aj keď účastníci konania si mohli vybrať na riešenie svojich sporov z uzavretej úverovej zmluvy buď všeobecný súd alebo rozhodcovský súd tak súdu je známe z jeho činnosti, že odporca využíva takmer výlučne na riešenie sporov rozhodcovský súd, ktorý nedôsledne aplikuje ustanovenia na ochranu spotrebiteľov. Tiež je potrebné podotknúť, že navrhovateľka nemohla ovplyvniť výber rozhodcovského súdu s tým, -
že samotné miesto rozhodcovského konania bolo dojednané v jej neprospech, pretože bolo neprimerane vzdialené od miesta jeho bydliska. Okrem toho primárnym dôvodom, prečo navrhovateľka uzavrela takúto rozhodcovskú zmluvu bola skutočnosť, že chcela získať úver a takáto rozhodcovská zmluva jej bola vnútená odporcom nakoľko ona samotná nemala záujem na uzavretí takejto zmluvy a ani primárne nevyvinula aktivitu k uzavretiu takejto rozhodcovskej zmluvy. Bol to len záujem odporcu, ktorý chcel aby sa spor z úverovej zmluvy mohol prejednávať na rozhodcovskom súde. Keďže rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom napriek tomu, že nemal právomoc prejednať a rozhodnúť vec z dôvodu, že rozhodcovská zmluva je neplatná - ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore zo zákonom /§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka / je rozhodcovský rozsudok nulitný akt. Súd z uvedených dôvodov návrhu navrhovateľky vyhovel v celom rozsahu, pričom sa z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ďalej nezaoberal argumentami navrhovateľky týkajúce sa neprimeranej výšky dojednanej odplaty. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Osp nakoľko navrhovateľka bola úspešná v celom rozsahu, a preto jej súd priznal náhradu trov, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia. Účelne uplatnené trovy právneho zastúpenia spočívajú v štyroch úkonoch právnej pomoci a to za
- spísanie návrhu na začatie konania - 64,53 eur + režijný paušál pre rok 2015 vo výške 8,39 eur,
- prevzatie zastúpenia - 64,53 eur + režijný paušál pre rok 2015 vo výške 8,39 eur,
- účasť na pojednávaní zo dňa 19.2.2016 - 64,53 eur + režijný paušál pre rok 2016 8,58 eur,
- účasť na pojednávaní zo dňa 29.4.2016 - 64,53 eur + režijný paušál pre rok 2016 8,58 eur.
Odmena za jeden úkon právnej pomoci bola vyčíslená v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. Zároveň súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní zo dňa 19.2.2016 a zo dňa 29.4.2016 v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za čas strávený na trase Košice - Žiar nad Hronom a späť v rozsahu 28 polhodín x 14,30 eur/1 polhodina čo predstavuje sumu 400,40 eur z ktorej si právny zástupca uplatnil len sumu vo výške 200,10 eur nakoľko sa zúčastnil v uvedené dni na tunajšom súde aj na iných pojednávaniach vedených pod číslom 18C 130/2015. Okrem toho právnemu zástupcovi navrhovateľky vzniklo aj právo na náhradu cestovných nákladov za použitie osobného motorového vozidla značky B., J.: Y. XXXHO na trase Košice - Žiar nad Hronom a späť, ktoré mu vznikli pri účasti na -
pojednávaní zo dňa 19.2.2016 vo výške 59,29 eur z dôvodu, že si uplatnil náhradu takýchto nákladov len v rozsahu jednej polovici nakoľko sa zúčastnil aj na inom pojednávaní na tunajšom súde /464 km x 0,183 eur/km + PHM 33,66 eur/. Právnemu zástupcovi navrhovateľky tiež vzniklo aj právo na náhradu cestovných nákladov za použitie osobného motorového vozidla značky B., J.: Y. XXXHO na trase Košice - Žiar nad Hronom a späť, ktoré mu vznikli pri účasti na pojednávaní zo dňa 29.4.2016 vo výške 60,21 eur z dôvodu, že si uplatnil náhradu takýchto nákladov len v rozsahu jednej polovici nakoľko sa zúčastnil aj na inom pojednávaní na tunajšom súde /464 km x 0,183 eur/km + PHM 35,50 eur/. Zároveň priznaná odmena ako aj náhrada cestovných nákladov a náhrada za stratu času boli zvýšené o 20% DPH nakoľko právny zástupca navrhovateľky je platiteľom DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali písomne do zápisnice súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.