Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoKR-8-2015.pdf
PDF · 70.24 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoKR/8/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom: Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Miroslav Belica, Janka Kráľa 104, 949 01 Nitra, správca konkurznej podstaty úpadcu AUTOPRIMA SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 34 152 750, so sídlom: Pražská 592/35, 949 01 Nitra, zastúpený: JUDr. Peter Psotka, advokát so sídlom: Stráž 223, 960 01 Zvolen, o určenie popretých zabezpečených a nezabezpečených pohľadávok, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/53/2014-98 zo dňa 01.04.2015 v časti trov konania, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/53/2014-98 zo dňa 01.04.2015 v časti trov konania p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a rozhodol, že žalobca je povinný uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 1.294,80 eura, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu žalovaného.
Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania odôvodnil s poukazom na § 96 ods. 1, ods. 3 OSP. Uviedol, že keďže žaloba bola vzatá späť pred prvým pojednávaním, súd konanie zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.2 veta prvá OSP. Uviedol, že zastavenie konania zavinil žalobca tým, že zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu, nie pre správanie sa žalovaného a preto je povinný uhradiť žalovanému trovy konania. Žalovaný si uplatnil trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 1.294,80 eura. Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného odmenu za nasledovné úkony právnej služby: 1.) prevzatie a príprava zastúpenia dňa 14.01.2015, 2.) vyjadrenie sa k podanej žalobe zo dňa 05.02.2015.
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb odmena za jeden úkon právnej služby je 639,01 eura. Za dva úkony je odmena 1.278,02 eura + 2 x 8,39 eura ( režijný paušál v roku 2015), spolu: 1 294,80 eura.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd mal pri výpočte trov konania aplikovať § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len Vyhlášky) a nie § 10 ods. 1 Vyhlášky tak, ako to navrhol samotný právny zástupca žalovaného. Svoj názor oprel o judikatúru Ústavného súdu ako i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie č. III. ÚS 534/2011-18, uznesenie KS BB sp. zn. 25CoKR/13/2013, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/199/01, rozsudok KS BA sp. zn. 2CoKR/105/2014). Na základe uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil alebo zmenil tak, že prizná žalovanému trovy právneho zastúpenia vypočítané podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vec správne právne posúdil, keď právnu normu správne vyložil a na daný skutkový stav správne aplikoval. Opierajúc sa o § 10 ods. 2 Vyhlášky je nepochybné, že cenou práva je práve výška pohľadávky, a to vo výške 106.554,04 eura, z čoho jednoznačne vyplýva, že hodnotu sporu je možné vyčísliť v peniazoch a neexistujú ani nepomerné ťažkosti, ktoré by bránili určeniu hodnoty predmetu sporu. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4M/Cdo/4/2008 zo dňa 29.04.2009. Ďalej mal za to, že účel konania o určenie pravosti a výšky popretej pohľadávky a žaloby na plnenie je rovnaký. Predmetom tohto konania je určenie pravosti a výšky popretej pohľadávky v celkovej výške 106.554,04 eura. Žalovaný tvrdil, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške trov právneho zastúpenia žalovaného vec správne právne posúdil. Na základe uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj postup súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 03.10.2014 domáhal, aby súd určil, že pohľadávky uplatnené veriteľom Slovenská republika - Daňový úrad Nitra, Damborského 5, 949 01 Nitra, v konkurznom konaní č. k. 32K/13/2014 prihláškami č. 1,2,3,4,5, zo dňa 23.06.2014 v celkovej výške 106.554,04 eura, sú čo do právneho dôvodu a výšky nesporné.
V písomnom podaní zo dňa 05.02.2015 žalovaný uviedol, že žalobca nemá podľa jeho názoru v zmysle ZoKR postavenie veriteľa v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu a teda v čase podania žaloby nebol aktívne vecne legitimovaný. Veriteľom pohľadávok, ktorých určenia pravosti sa žalobca v tomto konaní domáha a teda aktívne vecne legitimovaný je stále pôvodný veriteľ týchto pohľadávok
- Daňový úrad Nitra, ktorý sa svojho práva domáha už v inom súdnom konaní vedenom pod spis. značkou 23Cbi/52/2014. Z uvedeného dôvodu navrhol žalovaný, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Písomným podaním zo dňa 31.03.2015 žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu.
Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 33 193,92 eura 486,29 eura + 6,64 eura za každých aj začatých 3 319,39 eura prevyšujúcich sumu 33 193,92 eura.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08). V čl. 46 ods. 1 Ústavy sa zaručuje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy). Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie v konaní (II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II. ÚS 82/09).
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že aj vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, treba pri odmene právnej služby vychádzať podľa odseku 1 z hodnoty veci alebo práva za predpokladu, že predmetom konania je vec alebo právo oceniteľné peniazmi. V každom konkrétnom prípade je preto potrebné skúmať, či možno predmet právneho úkonu oceniť a v súvislosti s tým určiť i výšku náhrady trov konania.
V preskúmavanej veci bolo predmetom konania určenie, že pohľadávky uplatnené veriteľom Slovenská republika - Daňový úrad Nitra, Damborského 5, 949 01 Nitra, v konkurznom konaní č. k. 32K/13/2014 prihláškami č. 1,2,3,4,5, zo dňa 23.06.2014 v celkovej výške 106.554,04 eura, sú čo do právneho dôvodu a výšky nesporné.
Opierajúc sa o § 10 ods. 1 Vyhlášky je preto nepochybné, že cenou práva je práve výška pohľadávky, a to vo výške 106.554,04 eura, z čoho jednoznačne vyplýva, že hodnotu sporu je možné vyčísliť v peniazoch a neexistujú ani nepomerné ťažkosti, ktoré by bránili určeniu hodnoty predmetu sporu.
Na základe uvedeného preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil,
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.