Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/15/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, P., proti odporkyni: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., Y., právne zastúpená: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody č. 12,Bratislava 15, IČO: 30 798 841, Kancelária Tvrdošín, Školská 165/2, Tvrdošín, maloleté dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, v konaní o rozvod manželstva a zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -130 zo dňa 26. októbra 2015, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním o úprave styku navrhovateľa - otca s maloletým dieťaťom, potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva nedotknutý.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd manželstvo O. E., nar. nar. XX.XX.XXXX a D. E., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 25.08.2012, zapísané v knihe manželstiev matičného úradu Habovka, vo zväzku 9, ročník 2012, strana 32, poradové číslo 15, rozviedol. Maloletého S., nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení mal. S. zastupovať a spravovať jeho majetok. Navrhovateľovi - otcovi maloletého O. E., nar. XX.XX.XXXX uložil povinnosť prispievať na výživu mal. S. sumou 120,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého počnúc právoplatnosťou rozsudku do budúcna. Navrhovateľ - otec mal. S. je oprávnený stretávať sa s mal. S. každú sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. tak, že maloletého prevezme od matky v mieste jej bydliska v určený deň a hodinu a matke dieťa v určený deň a hodinu odovzdá v mieste bydliska maloletého. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť. Navrhovateľovi uložil povinnosť uhradiť trovy štátu vo výške 1,81 Eur na účet súdu ktorý bude uvedený v písomnom vyhotovení rozsudku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal na náhradu trov konania.

Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia s poukazom na ust. § 23, § 24, § 31, § 62, § 75 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie konštatoval, že manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel, manželia spolu nežijú dlhšiu dobu, ani jeden z manželov nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Z uvedených dôvodov manželstvo účastníkov rozviedol. Maloletého S. zveril do osobnej starostlivosti matke po súhlase otca maloletého a kolízneho opatrovníka a zistení, že v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Po zistení majetkových pomerov navrhovateľa, jeho schopnosti a možnosti určil jeho povinnosť platiť výživné na mal. dieťa v sume 120,- eur mesačne. Upravil styk

navrhovateľa s mal. S. na každú sobotu, t.j. dni, kedy nie je v práci. Prihliadol na vek dieťaťa a nevyhovel návrhu navrhovateľa, aby dieťa s ním trávilo i čas v noci, nakoľko dieťa žije dlhšiu dobu len s matkou v prostredí, ktoré mu je známe a s osobou, pri ktorej má pocit bezpečia. Nie je ešte v takom veku, aby mohol tráviť dlhší čas bez jej prítomnosti. Pri rozhodovaní prihliadol i na dohodu rodičov v konaní o styku otca s dieťaťom. Vzhľadom na krátkosť doby, ktorá od právoplatnosti tohto rozsudku uplynula, súd nezistil žiaden dôvod na zmenu úpravy stretávania sa. Trovy štátu predstavujúce zaplatený poplatok za doručený výpis z účtu je povinný zaplatiť navrhovateľ, nakoľko odporkyňa je oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Trovy konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o úprave styku navrhovateľa s maloletým dieťaťom podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby bolo upravené jeho stretávanie sa s maloletým S. tak, že si ho každý párny piatok v čase o 16.00 hod. prevezme v mieste jeho bydliska v O. a nasledujúcu nedeľu v čase o 18.00 hod. ho odovzdá matke v mieste jeho bydliska, resp. podľa predchádzajúcej dohody. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že mal. S. v súčasnej dobe býva so svojou matkou v meste O., t.j. 62 km od miesta jeho trvalého bydliska v P., čo je časovo i finančne náročné, nakoľko by po mal. S. vždy musel v sobotu o 10.00 hod. prísť a následne s ním odísť do miesta svojho trvalého bydliska a neskôr ho o 18.00 hod. odovzdať jeho matke znovu v mieste jeho bydliska v O.. Ďalej uviedol, že jeho aktuálne pracovné možnosti sú mimo miesta trvalého bydliska v P., čo mu nedovoľuje, aby sa s mal. S. stretával v súdom určenom termíne. K odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu v napadnutej časti odvolaním potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedla, že otec maloletého vo svojom odvolaní neuviedol žiaden odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 a nasl. O.s.p., pre ktorý by bolo dôvodné jeho odvolaniu vyhovieť, hoci aj čiastočne. S odvolacími dôvodmi sa nestotožnila a považuje ich za nespôsobilé privodiť zrušenie, resp. zmenu rozhodnutia prvostupňového súdu v časti o styku otca s maloletým. Poukázala na ust. § 154 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 213 ods. 1 O.s.p. V prípade, že otec považuje zmenu bydliska maloletého za dôvodné a zmenu súdneho rozhodnutia mal v predmetnej veci podať nový návrh a nie odvolanie proti rozsudku.

K odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník maloletého dieťaťa. Vo svojom vyjadrení uviedol, že na strane matky nastala výrazná zmena v mieste bydliska a to matky, ako aj maloletého dieťaťa. Pre otca sa výrazne skrátil čas, ktorý má stráviť so svojim synom. Odporučil súdu, aby otcovi vo veci úpravy styku vyhovel.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a postupom v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania navrhovateľ, ako aj vo svojom vyjadrení k odvolaniu konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

K odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o úprave styku navrhovateľa s maloletým dieťaťom odvolací súd udáva, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní správne prihliadol na vek maloletého dieťaťa, na skutočnosť, že maloleté dieťa dlhšiu dobu žije len s matkou, kde pociťuje pocit bezpečia, s ktorými skutočnosťami sa odvolací súd plne stotožnil. V prípade zmeny v úprave styku navrhovateľa s maloletým dieťaťom by bolo potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, prípadne aj znaleckým dokazovaním.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii navrhovateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v prípade, ak sa mohlo konanie začať i bez návrhu.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.