Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-52-2012.pdf
PDF · 90.24 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/52/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I. v konaní pred samosudkyňou JUDr. Emíliou Szullovou v právnej veci žalobcu: B. G., r. č. XXXXXX/XXXX, Ul. B. K. XX, B. S. proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 , zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava o zrušenie rozhodcovského rozsudku
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.03.2012, doplnenou 10.05.2012 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave, spis. zn. II/2011-2498 zo dňa 24.01.2012 podľa § 40 ods. 1 písm. c) a d) zák. č. 244/2002 Z. z. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že má za to, že rozhodcovský súd nepreveril a pred vynesením rozsudku ho neoboznámil s dôvodom zaslania dvoch rozhodcovských návrhov o rôznych výškach dlžnej sumy, prečo rozhodcovský súd rozhodol o vyššej sume. Žalobca je ochotný splácať splátkový kalendár podľa svojich schopností, ale 200,- EUR mesačne je suma, ktorú v žiadnom prípade nie je schopný splácať. Príjem žalobcu je 288,- EUR (invalidný dôchodok), manželka je na úrade práce a žalobcov ručiteľ je taktiež nezamestnaný. Preto žiada súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku, preverenie platnosti výšky dlžnej sumy a zníženie mesačnej splátky na reálnu sumu oproti jeho príjmu. V doplnení žaloby popiera dôvody platnosti rozhodcovskej zmluvy, nakoľko sa mu žalovaný nevyjadril, prečo mu zaslal dva návrhy na rozhodcovský rozsudok v odlišných sumách.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 29.10.2012, ktoré bolo súdu doručené dňa 13.11.2012. Vo svojom vyjadrení uvádza, že dňa 02.07.2004 uzatvoril žalobca spolu s S. G. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX so Slovenskou sporiteľňou a.s. (právny predchodca žalovaného). Predmetom tejto Zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru v sume 100 000,- Sk (3 319,39 EUR) s úrokovou sadzbou 11,80% ročne. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa žalobca oboznámil, súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať, čo potvrdil svojim podpisom na Zmluve. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom dňa 18.12.2008 sa stal žalovaný veriteľom pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere, jej príslušenstva ako aj všetkých práv s ňou spojených. Žalobcovi bolo postúpenie pohľadávky oznámené listom zo dňa 02.01.2009, ktorý prevzal dňa 28.01.2009.
Podľa časti C, článku 18, bodu 18.1 v spojení s ustanovením časti A, článku 2 Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli na uzatvorení rozhodcovskej zmluvy a to formou rozhodcovskej doložky k Zmluve. V zmysle bodu 18.4. Všeobecných obchodných podmienok Banka a Klient sa ďalej dohodli, že sa podriadia rozhodnutiu Rozhodcovského súdu, ktoré bude pre obidve zmluvné strany záväzné a podľa bodu 18.5. Banka a Klient sa dohodli, že táto rozhodcovská doložka je súčasťou Zmluvy uzatvorenej medzi Bankou a Klientom v súvislosti s príslušným Bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je tento bankový produkt vo VOP upravený. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca neuviedol skutočnosti ani dôkazy, ktorými by spochybnil nárok žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobca vo svojom návrhu tvrdí, že je ochotný splácať splátkový kalendár podľa jeho schopností, ale 200,- EUR mesačne je suma, ktorú v žiadnom prípade nie je schopný splácať. Vzhľadom k celkovej výške pohľadávky , viacerým neúspešným pokusom o zmier a Rozhodcovskému rozsudku má žalovaný za to, že plnenie žalobcu v splátkach nižších ako 200,- EUR by trvalo neprimerane dlhú dobu a to aj s prihliadnutím na celkovú dĺžku omeškania žalobcu a pokusy zo strany žalovaného o mimosúdne riešenie predmetnej veci. Žalobca tiež poukazuje na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. d) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ako na jeden z dôvodov na zrušenie Rozhodcovského rozsudku. Na to, aby toto ustanovenie mohlo byť dôvodom na jeho zrušenie by však museli byť splnené kumulatívne dve podmienky a teda že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť namietal v rozhodcovskom konaní. Ani jedna z týchto podmienok však splnená nie je , nakoľko v zmysle uvedených VOP všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z Bankových obchodov bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. Z napadnutého rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie nevyplýva, že by žalobca namietal, že sa na predmetnú vec rozhodcovská zmluva nevzťahovala. Žalovaný má za to, že ani jeden z dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré uvádza žalobca , nebol naplnený a žalobca svoje tvrdenia ničím nepreukázal. Na základe uvedeného žalobca navrhuje žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietnuť ako nedôvodnú a zaviazať žalobcu nahradiť trovy konania žalovanému tak, ako budú dodatočne písomné vyčíslené.
Súd vo veci vykonal dokazovanie písomnými dôkazmi predloženými účastníkmi v konaní, rozhodcovským spisom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave spis. zn. II/2011-2498, Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave spis. zn. II/2011-2498 zo dňa 24.01.2012 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
30Cb/52/2012-75
Žalobou zo dňa 10.02.2011 doručenou Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave dňa 14.02.2011 sa žalobca ( v súdnom konaní žalovaný) domáhal voči žalovanému v 1. rade G.( v súdnom konaní žalobca), žalovanému v 2. rade X.a žalovanému v 3. rade Xzaplatenia sumy 5 571,31 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Žalovaný v 1. rade ( v súdnom konaní žalobca) v žalobnej odpovedi doručenej Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie dňa 11.04.2011 uviedol, že má vážne zdravotné problémy, bol dlhodobo práceneschopný a uznaný na 50% invalidným dôchodcom, na základe čoho mu vznikli veľké finančné problémy a nedokázal splácať zobrané úvery. Telefonicky sa so spoločnosťou EOS dohodol, že pokiaľ si nájde zamestnanie (čo sa mu zatiaľ nepodarilo) , bude zasielať na úhradu nejaké peniaze podľa svojich možností. Bolo dojednané, že v prípade, že bude zamestnaný, dojednajú splátkový kalendár. K tomuto kroku však nedošlo a namiesto toho podali žalobu. Boli mu doručené dve sumy, ktoré má splatiť a uznať ako žalobu. Nakoľko sa mu jeho papiere stratili a nevie koľko dlží na svoj dlh, nevie dlh ani uznať. Je ochotný pravdivý dlh splatiť s nejakým rozumným splátkovým kalendárom. Žiada preveriť dlžnú čiastku a prečo mu boli zaslané 2 návrhy na rozhodcovský rozsudok.
Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave rozsudkom zo dňa 24.01.2012 Spis. zn. II/2011-2498 rozhodol tak, že žalovaní v prvom a druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne a žalovaný v treťom rade je povinný zaplatiť žalobcovi peňažné prostriedky vo výške 5571,31 EUR spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9% p. a. zo sumy vo výške 4 239,48 EUR odo dňa 21.06.2009 až do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 221,52 EUR. V druhom výroku rozhodcovský súd zaviazal žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne advokátskej kancelárii TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. trovy právneho zastúpenia vo výške 713,88 EUR, všetko v mesačných splátkach po 200,- EUR splatných do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia pod stratou výhody splátok s tým, že plnením žalovaných v prvom a druhom rade zaniká v rozsahu plnenia povinnosť žalovaného v treťom rade.
Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.03.2012 a žalovanému v 1. rade ( v súdnom konaní žalobca) bol doručený dňa 14.02.2012.
Podľa zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z.
§ 3 ods. 1 a 2
(1) Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. (2) Rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.
§ 4 ods. 2
(2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb , ktoré ju dohodli.
§ 21 ods. 2
(2) Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
Podľa § 40 ods. 1
(1)Účastník rozhodcovského konania a môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené. f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť , g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania ( § 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený.
Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. (1)Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36 , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. K subjektívnym predpokladom rozhodcovskej zmluvy patrí spôsobilosť zmluvných strán k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, ktorej zodpovedá spôsobilosť byť účastníkom konania. 30Cb/52/2012-76
Okrem subjektívnych predpokladov musia byť splnené tiež objektívne predpoklady rozhodcovskej zmluvy. Predmetom rozhodcovskej zmluvy môže byť len prejednanie a rozhodnutie už existujúceho alebo budúceho právneho sporu, prípadne všetkých sporov, ktoré by v budúcnosti vznikli z určitého právneho vzťahu, pričom sa môže vzťahovať iba na spory majetkové, vznikajúce v oblasti súkromného práva, v ktorých nie je obmedzená dispozičná voľnosť strán a strany by o predmete sporu mohli zavrieť súdny zmier.
Zákon vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, pričom nedodržanie tejto objektívnej podmienky má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy rozhodcovskej doložky. K obsahu rozhodcovskej zmluvy zákon vyžaduje presné označenie zmluvných strán a sporného prípadu, respektíve právneho vzťahu, z ktorého môžu budúce spory vzniknúť. Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych nástupcov, pokiaľ to strany v zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku z dôvodov, uvedených v § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.
V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné, aby súd zasahoval do skutkového a právneho stavu ustáleného v rozhodcovskom konaní.
Súd je pri preskúmaní povinný iba posúdiť, či nedošlo k takému postupu súdu, ktorý by zakladal dôvod uvedený žalobcom v žalobe v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) a d) zák. č. 244/2002 Z. z.
Čo sa týka žalobcom uvedených dôvodov v žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) a d) zák. č. 244/2002 Z. z. žalobca ( v rozhodcovskom konaní žalovaný v 1. rade) v rozhodcovskom konaní pri prvom úkone v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu dňa 11.04.2011 neuplatnil námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a neuplatnil námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ani do vydania rozhodcovského rozsudku ( § 21 ods. 2 ZRK). Čo sa týka ďalších námietok žalobcu v súdnom konaní uvedených v žalobe, ktorými poukazuje na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, tento dôvod nie je subsumovateľný ani pod jediný z taxatívnych dôvodov umožňujúcich zrušenie rozhodcovského rozsudku obsiahnutých v § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z.
Na základe vykonaného dokazovania, vyššie uvedených skutočností a cit. zákonných ustanovení súd posúdil žalobu žalobcu ako nedôvodnú a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1a 2 O. s. p. Žalovaný bol v konaní úspešný a preto v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovaný si náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia však v zákonom stanovenej lehote 3 dní nevyčíslil a zo spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku žiadne iné trovy nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že žalovanému bola zápisnica z pojednávania zo dňa 29.04.2016, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, doručená emailom dňa 29.04.2016 a podľa potvrdenia žalovaným v tento deň aj prečítaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, proti rozhodnutiu, ktoré smeruje, a to vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s.p. ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložený týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.