Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_64Cr-8-2015.pdf
PDF · 122.39 KB
Case nature
Area
Subarea
64Cr/8/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci navrhovateľa 1/ ALEX REAL, s. r. o., so sídlom Nemčianska 147, 974 01 Nemce, IČO: 36 645 231, právne zast. Aequitas, s. r. o., so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, v mene ktorej v konaní koná konateľ - advokát JUDr. Ing. Miloš Novák a navrhovateľa 2/ N. N.A., Y.. XX. XX. XXXX, E. B. X, XXX XX E. E., W. C., právne zast. Aequitas, s. r. o., so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, v mene ktorej v konaní koná konateľ - advokát JUDr. Ing. Miloš Novák, proti Mgr. Ján Pilko, podnikajúci pod obchodným menom Mgr. Ján Pilko - AUDREKO, miesto podnikania J. Kňazovického 9, 976 55 Ľubietová, IČO: 43 113 320, právne zast. Právny dom - advokáti, s. r. o., so sídlom Hurbanova 9A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, v mene ktorej v konaní koná konateľ
- advokátka JUDr. Eva Matiašková, o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, takto
rozhodol:
U r č u j e , že Obchodný súd, stály rozhodcovský súd zriadený Slovenskou asociáciou rozhodcovských súdov z.z.p.o., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 888 307 nemá právomoc rozhodovať vo veci vedenej pod sp. zn. SARS 9/2015.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi 1/ a navrhovateľovi 2/ spoločne a nerozdielne iné trovy konania v sume 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 264,53 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom zo dňa 08. 10. 2015 domáhali rozhodnutia o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Uviedli, že pred Obchodným súdom, Stály rozhodcovský súd zriadený Slovenskou asociáciou rozhodcovských súdov z.z.p.o., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 888 307 je vedené konanie vo veci žalobcu Mgr. Ján Pilko - AUDREKO, miesto podnikania J. Kňazovického 9, 976 55 Ľubietová proti žalovanému v 1. Rade ALEX REAL, s. r. o., so sídlom Nemčianska 147, 974 01 Nemce a žalovanému v 2. Rade N. N., Y.. XX. XX. XXXX, E. B. X, XXX XX E. E. o zaplatenie 34 623,59 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou pod č. k. SARS 9/2015. Obchodný súd vydal vo veci rozhodcovské uznesenie zo dňa 09. 09. 2015, ktorým rozhodol, že právomoc rozhodcovského súdu je daná a ktoré bolo žalovanému v prvom rade a žalovanému v druhom rade doručené krátkou cestou prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 11. 09. 2015. Navrhovateľ 1/ a navrhovateľ 2/ týmto podávajú návrh na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ktorú vzniesli vo vyjadrení k návrhu zo dňa 13. 02. 2015, ktoré bolo prvým úkonom navrhovateľov vo veci samej a odôvodnené tým, že právomoc Obchodného súdu nie je daná, nakoľko rozhodcovská doložka v článku V. Vyjadrenia k záväzku č. EXE 4566/2014 je neplatná, keďže absentuje vôľa jednej zo zmluvných strán byť rozhodcovskou zmluvou viazaný; neurčitosť vymedzenia zmluvného alebo iného právneho vzťahu, spory z ktorého sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní; rozhodcovská zmluva bola uzatvorená skrytým, netransparentným
spôsobom, a preto je v rozpore s dobrými mravmi; nie je zachovaná forma rozhodcovskej doložky
- samostatná zmluva alebo doložka v inej zmluve; Vyjadrenie k záväzku č. EXE 4566/2014 je ako celok zmätočné a neurčité a za odporcu ho nepodpísala oprávnená osoba a nenastali účinky prijatia návrhu, keďže súhlasný prejav vôle neprítomnej osoby nebol druhej strane nikdy oznámený. Listina označená ako Vyjadrenie k záväzku č. EXE 4566/2014 bola navrhovateľovi 1/ predložená len ako vyjadrenie k záväzku, na ktorom mal navrhovateľ 1/ vyznačiť či záväzky v tejto listine uznáva alebo neuznáva. Navrhovateľ 1/ bol kontaktovaný zo strany zástupcu odporcu, spoločnosti exekučná, s. r. o. písomne, pričom na list nereagoval, nakoľko mal za to, že medzi navrhovateľom 1/ a odporcom neexistujú nezaplatené pohľadávky. Túto skutočnosť uviedol zástupcovi odporcu aj telefonicky. Napokon ho osobne navštívil zamestnanec zástupcu odporcu s tým, že ide len o vyjadrenie sa k záväzku, predložil navrhovateľovi 1/ a navrhovateľovi 2/ listinu označenú ako Vyjadrenie k záväzku č. EXE 4566/2014 a uviedol, že ak zo záväzkami nesúhlasí, tak nech teda len vyznačí, že nesúhlasí, pričom svojim konaním uviedol navrhovateľa do omylu v tom, že Vyjadrenie neobsahuje iné ustanovenia ako uznanie alebo neuznanie záväzkov, pričom pre prípad neuznania záväzkov z neho nevyplývajú nejaké iné práva a povinnosti medzi stranami. Navrhovateľ 1/ označil, že záväzky v tomto vyjadrení uvedené neuznáva, pričom ďalšiemu textu vyjadrenia nevenoval pozornosť. Vzhľadom na uvedené nie je daný jeden zo základných predpokladov platnosti právneho úkonu, ktorým je vôľa byť právnymi následkami úkonu viazaný. Rozhodcovská doložka uvedená v článku V. listiny označenej ako Vyjadrenie záväzku č. EXE 4566/2014 je tak neplatná pre nedostatok vôle jednej zo zmluvných strán byť touto rozhodcovskou doložkou viazaná. Znenie rozhodcovskej doložky je v rozpore s § 3 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Vymedzenie právneho vzťahu ako je uvedené v článku V. Vyjadrenia k záväzku č. EXE 4566/2014 je neurčité, nakoľko nie je špecifikované, aký okruh vzájomných vzťahov bude riešený v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka tak ako je uvedená je preto neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedenej textácie by mal rozhodcovský súd rozhodovať spory, ktoré vzniknú z faktúr, záväzku, vyjadrenia. Faktúra je len daňovým dokladom, pričom sama o sebe nepreukazuje uzatvorenie zmluvy ani dodanie tovaru. Záväzok vyjadrený v článku II. Vyjadrenia je špecifikovaný len čo do výšky istiny, určitosť záväzku však nemožno stotožňovať len s jeho výškou, požiadavka určitosti záväzku znamená jeho identifikáciu takým spôsobom, aby nebol zameniteľný s iným záväzkom. Priamo z Vyjadrenia nevyplývajú stranám nijaké práva a povinnosti, ohľadom ktorých by mohol vzniknúť spor. Rozhodcovská doložka bola systematicky umiestnená na samom spodku dokumentu, na konci textu, po takých ustanoveniach, ako je súhlas so spracovaním osobných údajov, čo je vzhľadom na význam rozhodcovskej doložky neprimerané a neštandardné. Takéto konanie je potrebné považovať za netransparentné a zakladajúce neplatnosť takéhoto právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, naviac pri zohľadnení skutočnosti, že v nadpise dokumentu je hrubým písmom zvýraznené, že ide o vyjadrenie k záväzku, čo samo o sebe navodzuje dojem, že obsahom dokumentu je len odsúhlasenie alebo neodsúhlasenie záväzku. vzhľadom na obsah Vyjadrenia a spôsob podpisu Vyjadrenia možno usudzovať, že k podpisu Vyjadrenia došlo s cieľom vylákať podpis navrhovateľov na dokument, na ktorom sa nachádza rozhodcovská doložka. Navrhovatelia poukazujú pritom na skutočnosť, že na rozdiel od uznania záväzku, s ktorým právny poriadok spája konkrétne právne následky, neuznanie záväzku nemá z hľadiska práv a povinností medzi stranami nijaký význam. Odporcom tvrdený právny vzťah mal byť uzatvorený na základe ústnych objednávok, t. j. záväzok navrhovateľa 1/ má vyplývať z ústnej zmluvy, ktorej súčasťou nemôže byť rozhodcovská doložka, nakoľko v tomto prípade by nebola zachovaná písomná forma rozhodcovskej doložky. Za tejto situácie možno založiť právomoc rozhodcovského súdu len samostatnou rozhodcovskou zmluvou, v ktorej bude identifikovaný predmet sporu medzi stranami, ktorý má byť riešený pred rozhodcovským súdom. „Rozhodcovská doložka“ na ktorú sa žalobca odvoláva nemá charakter osobitnej rozhodcovskej zmluvy, ale súčasne nie je naplnená ani forma rozhodcovskej doložky k inej zmluve, nakoľko Vyjadrenie nie je zmluvou, keďže priamo z Vyjadrenia nevyplývajú nijaké práva alebo povinnosti. Celý obsah právnych úkonov v listine označenej ako Vyjadrenie k záväzku č. EXE 4566/2014 je zmätočný a vzájomne rozporný. Pre založenie právomoci Obchodného súdu je rozhodujúcim posúdenie platnosti Vyjadrenia č. EXE 4566/2014, ktoré mal podpísať zástupca odporcu, ktorým je spoločnosť exekučná, s. r. o., ktorá bola na zastupovanie odporcu splnomocnená dňa 26. 09. 2014 na základe Dohody o plnomocenstve, ktorú za spoločnosť exekučná, s. r. o. podpísal konateľ Bc. Peter Makovický. Spoločnosť exekučná, s. r. o. mala zastupovať odporcu aj pri podpise Vyjadrenia č. EXE 4566/2014, ale z doposiaľ predložených dokumentov nie je zrejmé, kto Vyjadrenie v skutočnosti za odporcu podpísal. Možno preto len dedukovať, že osobou podpisujúcou Vyjadrenie bol pán Bc. Peter Makovický, ktorý bol ako jediný oprávnený konať za spoločnosť exekučná, s. r. o.. Rovnako tak na plnomocenstve na zastupovanie v konaní pred Obchodným súdom je uvedené
zastúpenie odporcu spoločnosťou exekučná, s. r. o., za ktorú koná konateľ Bc. Peter Makovický. Podpisy pána Makovického na všetkých troch dokumentoch sa však už na prvý pohľad od seba výrazne odlišujú. Z tohto dôvodu zastávajú navrhovatelia názor, že tieto dokumenty nepodpísala tá istá osoba. Vzhľadom na uvedené nemohla byť „rozhodcovská doložka“ obsiahnutá v článku V. Vyjadrenia platne uzatvorená, keďže za odporcu ju nepodpísala oprávnená osoba. Vyjadrenie bolo najprv podpísané navrhovateľom 1/ a navrhovateľom 2/ v mieste sídla navrhovateľa 1/, následne bolo zamestnancom zástupcu odporcu spoločnosti exekučná, s. r. o. odnesené na iné miesto a až následne bolo podpísané odporcom. Vzhľadom na priebeh podpisovania tak ide o právny úkon medzi neprítomnými osobami. Aj keby teda prejav vôle navrhovateľa 1/ a navrhovateľa 2/ vo Vyjadrení netrpel vyššie uvedenými vadami a zároveň Vyjadrenie za odporcu podpísala oprávnená osoba, vyžadovalo by sa na nadobudnutie účinnosti rozhodcovskej zmluvy doručenie súhlasného prejavu vôle odporcu navrhovateľovi 1/ a navrhovateľovi 2/, ktorý nikdy neobdržali súhlasný prejav vôle odporcu s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na uvedené rozhodcovská zmluva nikdy nemohla byť platne uzavretá, aj pri opomenutí vyššie uvedených dôvodov, keďže neboli splnené podmienky na uzatvorenie zmluvy uvedené v § 45 ods. 1 v spojení s § 44 ods. 1 a § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že ak navrhovatelia nevenovali pozornosť tomu, čo podpisujú, nemožno takúto nezodpovednosť, resp. nedbalosť a konanie bez odbornej starostlivosti vykladať na ťarchu odporcu. V podnikateľských kruhoch je bežné podpisovanie dohôd obsahujúcich rozhodcovské doložky, ručiteľských vyhlásení a iných zabezpečovacích prostriedkov z dôvodu zvýšenia vymožiteľnosti pohľadávok veriteľov. Navrhovateľ 2/ ako konateľ navrhovateľa 1/ má povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Neprečítanie si listiny je hrubé porušenie konania s odbornou starostlivosťou a takýto ľahkovážny prístup ku svojim povinnostiam by súd nemal akceptovať a poskytnúť mu právnu ochranu. Vyjadrenie navrhovateľa 2/, že si listinu pred podpisom neprečítal, považuje odporca za právne irelevantnú. Podľa názoru odporcu je vecou opatrnosti každého subjektu, ktorý vstupuje do právneho vzťahu, riadne sa oboznámiť s obsahom každej jednotlivej listiny, ktorú podpisuje a tým prejavuje vôľu vstúpiť do právneho vzťahu. Navrhovateľ 2/ mal možnosť oboznámiť sa so znení Vyjadrenia, avšak bez odbornej starostlivosti a dobrovoľne Vyjadrenie podpísal, čo podľa názoru odporcu nie je dôvodom na neplatnosť právneho úkonu. Navrhovateľom nič nebránilo dať znenie Vyjadrenia posúdiť osobe s právnickým vzdelaním a Vyjadrenie podpísať až po takejto porade. Odporca sa domnieva, že táto skutočnosť nemôže spôsobovať neplatnosť právneho úkonu, a teda nemôže byť posudzovaná na prospech navrhovateľov. Je totiž možné, že navrhovatelia mohli Vyjadrenie neprečítať zámerne s tým, že v budúcnosti bude možné túto listinu považovať za neplatnú. Tvrdenia navrhovateľov o neurčitosti vymedzenia zmluvného alebo iného právneho vzťahu, spory z ktorého sa majú rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, považuje odporca za účelové. Právne vzťahy, na ktoré sa vzťahuje rozhodcovská doložka sú vo Vyjadrení vymedzené dostatočne určitým spôsobom. Ide o výpočet jednotlivých právnych vzťahov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť medzi navrhovateľom a odporcom v súvislosti so skutočnosťami, resp. prípadmi, ktoré sú v texte samotného Vyjadrenia riadne zadefinované. Faktúry, ktoré sú uvedené vo Vyjadrení špecifikujú určitý právny vzťah medzi navrhovateľmi a odporcom. V prípade, že rozhodcovská doložka je naformulovaná tak, že odkazuje na faktúry, znamená to, že prostredníctvom rozhodcovského súdu sa budú riešiť všetky spory medzi zmluvnými stranami, ktorých nároky budú fakturované. Je vecou zmluvných strán, ako si určia obsah rozhodcovskej doložky. Hoci sú faktúry len účtovným dokladom, nebráni to tomu, aby sa na ne odvolávala rozhodcovská doložka, najmä v prípade, ak sú tieto faktúry v texte Vyjadrenia uvedené. Odporca sa plne stotožňuje aj s odôvodnením rozhodcovského uznesenia zo dňa 09. 09. 2015. Rozhodcovská doložka je vo Vyjadrení koncipovaná tak, aby pokrývala všetky možné situácie, ktoré mohli nastať v súvislosti so záväzkom špecifikovaným v článku I. Vyjadrenia. Samotná skutočnosť, že doložka pokrýva široko vymedzený okruh právnych vzťahov neznamená, že je neurčitá, pretože výkladom a jej aplikáciou na konkrétny skutkový stav je možné odvodiť z jej obsahu, či konkrétny spor spadá do právomoci rozhodcovského súdu alebo nie. Takto vymedzený okruh sporov je zároveň aj dovolený, nakoľko rozhodcovská zmluva sa môže týkať všetkých alebo aj iba niektorých sporov, ktoré vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu. Samotné umiestnenie rozhodcovskej doložky v spodnej časti dokumentu nepovažuje odporca za neprimerané a neštandardné, v rozpore s dobrými mravmi. Jednotlivé články Vyjadrenia sú od seba zreteľne oddelené, pričom logicky na seba nadväzujú. V článku V. Vyjadrenia sa nachádza výlučne len rozhodcovská doložka, resp. text upravujúci konanie pred Obchodným súdom. V predmetnom ustanovení Vyjadrenia nie je iný text, v dôsledku ktorého by takéto uvedenie rozhodcovskej doložky mohlo byť považované za skryté alebo netransparentné. Vzhľadom na obsah článku V. Vyjadrenia nemožno v žiadnom prípade
hovoriť o zavádzajúcej formulácii rozhodcovskej doložky, keďže toto ustanovenie pojednáva výlučne o dohode o právomoci Obchodného súdu rozhodovať spory vzniknuté na základe alebo v súvislosti s právnymi vzťahmi, ktoré sú v predmetnom ustanovení zrozumiteľne špecifikované. Vyjadrenie bolo medzi navrhovateľmi a odporcom uzatvorené ako dohoda podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá obsahuje riadne uzavretú rozhodcovskú doložku. Účelom uzatvorenia predloženého Vyjadrenia bolo vyjadrenie prejavu vôle zmluvných strán k určitému vopred zadefinovanému skutkovému stavu, t. j. záväzku žalovaného v prvom rade voči žalobcovi čo do istiny v sume 36 623,59 Eur, ktorý vyplýval z podkladov žalovaného. Vzhľadom na zmluvnú voľnosť zmluvných strán, mali navrhovatelia v článku II. Vyjadrenia možnosť vyjadriť sa k tomuto záväzku. Aj napriek skutočnosti, že navrhovateľ 1/ záväzok neuznal vôbec, nemožno na základe tejto skutočnosti konštatovať, že záväzok neexistuje, resp. nárok odporcu je neopodstatnený. Tak ako uznanie záväzku nemá konštitutívne účinky vo vzťahu k vzniku, tak aj jeho neuznanie nespôsobuje zánik takéhoto záväzku. vo Vyjadrení je dostatočne určito a zrozumiteľne zadefinovaná pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi 1/ s uvedením jednotlivých faktúr, ktoré eviduje odporca vo svojom účtovníctve voči navrhovateľovi 1/. Na základe uvedeného sa odporca domnieva že z Vyjadrenia vyplýva najmä záväzok, ktorý je bližšie špecifikovaný v článku I. a II. Vyjadrenia, pričom podpisom Vyjadrenia zo strany navrhovateľov a odporcu nedošlo k zmene jeho splatnosti ani novácii. Vyjadrenie bolo podpísané jediným konateľom spoločnosti exekučná, s. r. o. Petrom Makovickým, túto skutočnosť môže kedykoľvek dosvedčiť, prípadne pred notárom uznať svoj podpis za platný. Podpísaný originál predmetného Vyjadrenia zasielal odporca navrhovateľovi prostredníctvom spoločnosti exekučná, s. r. o., a to spolu s listinou označenou ako Akceptačný list k dohode označenej ako Vyjadrenie k záväzku č. EXE 4566/2014 zo dňa 27. 10. 2014 a navrhovateľ 1/ si predmetnú zásielku, ktorá obsahovala originál podpísaného Vyjadrenia, prevzal dňa 07. 11. 2014. Originál podpísaného Vyjadrenia zaslala odporca aj navrhovateľovi 2/, avšak zásielka sa vrátila späť ako nedoručená s poznámkou „neprezval v odbernej lehote“. Odporca tak s obsahom Vyjadrenia súhlasil a svoj súhlas navrhovateľom oznámil.
Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že Obchodný súd, Stály rozhodcovský súd zriadený Slovenskou asociáciou rozhodcovských súdov z.z.p.o., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 888 307 (ďalej aj len - rozhodcovský súd“) v právnej veci navrhovateľa Mgr. Ján Pilko
- AUDREKO, Ľubietová, t. j. odporca v tomto súdnom konaní (ďalej aj len „odporca“) proti žalovanému 1/ ALEX REAL, s. r. o. Nemce, t. j. navrhovateľ 1/ v tomto súdnom konaní (ďalej aj len „navrhovateľ 1/“) a žalovanému 2/ N. N., E. E., t. j. navrhovateľ 2/ v tomto súdnom konaní (ďalej aj len „navrhovateľ 2/“) o zaplatenie 34 623,59 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou rozhodcovským uznesením sp. zn. SARS 9/2015 zo dňa 09. 09. 2015, rozhodol, že právomoc rozhodcovského súdu je daná. Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského uznesenia súd zistil, že odporca sa žalobou doručenou rozhodcovskému súdu dňa 29. 01. 2015 domáhal proti navrhovateľovi 1/ a navrhovateľovi 2/ zaplatenia istiny 34 623,59 Eur s príslušenstvom titulom splnenia záväzku v zmysle Vyjadrenia k záväzku č. EXE 4566/2014 zo dňa 27. 10. 2014, zmluvnej pokuty a náhrady trov konania. Navrhovateľ 1/ a navrhovateľ 2/ v žalobnej odpovedi namietali právomoc rozhodcovského súdu.
Z listiny označenej ako „Vyjadrenie k záväzku č. EXE 4566/2014“ súd zistil, že bola uzatvorená ako dohoda podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. V záhlaví Vyjadrenia k záväzku č. EXE 4566/2014 je uvedené, že veriteľ, za ktorého je označený odporca, dlžník, za ktorého je označený navrhovateľ 1/, zodpovedná osoba, za ktorú je označený navrhovateľ 2/, ktorá zároveň vykonáva aj funkciu štatutárneho orgánu dlžníka sa dohodli na nasledovnom. Následne v článku I. Vyjadrenia k záväzku je uvedené, že veriteľ fakturoval dlžníkovi plnenia, ktoré mu dodal, a to faktúrami (faktúrou) a následne je špecifikovaných spolu 9 faktúr uvedením čísla faktúry, dátumu zo dňa, dátumu splatnosti, fakturovanej sumy a neuhradenej sumy. V článku II. Vyjadrenia k záväzku č. EXE 4566/2014 je uvedené, že podľa podkladov veriteľa celkový záväzok dlžníka čo do istiny predstavuje ku dňu podpisu sumu 34 623,59 Eur, dlžník k záväzku dáva nasledovné vyjadrenie - „Dlžník záväzok čo do dôvodu a výšky uznáva“, „Dlžník záväzok uznáva čo do dôvodu a výšky iba čiastočne vo výške istiny ..... Eur“, „Dlžník záväzok neuznáva vôbec“, keď možnosť - „Dlžník záväzok neuznáva vôbec“ je označená krížikom. V článku V. Vyjadrenia k záväzku č. EXE 4566/2014 je uvedené, že všetky osoby podpísané na tejto listine vrátane zodpovednej osoby sa podľa § 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. dohodli, že všetky spory, vzniknuté z Faktúr (faktúry), Záväzku, Vyjadrenia alebo v súvislosti so záväzkami, ktoré vznikli v minulosti a/ alebo vzniknú v budúcnosti na základe právnych vzťahov medzi veriteľom a dlžníkom, ktoré sú rovnaké alebo obdobné ako vzťahy z Faktúr/z Faktúry (vrátane sporov a platnosť výklad právnych úkonov a vrátane všetkých akcesorických vzťahov (predložia na rozhodnutie Obchodnému súdu - Stálemu
rozhodcovskému súdu pri spoločnosti Obchodný súd, s. r. o., IČO: 36 858 102, ktorého rozhodnutiu sa bez výhrad podradia.
Podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zmien a doplnkov, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
Podľa § 21 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zmien a doplnkov, ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
Spory vzniknuté z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov sa môžu riešiť aj v rozhodcovskom konaní, keď zmluvné strany sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z.). Rozhodcovská zmluva pritom môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z.) a rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná (§ 4 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z.).
V konaní nebolo sporné, že pred Obchodným súdom, Stály rozhodcovský súd zriadený Slovenskou asociáciou rozhodcovských súdov z.z.p.o., Banská Bystrica, prebieha pod sp. zn. SARS 9/2015 konanie o zaplatenie sumy 34 623,59 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, v ktorom odporca vystupuje v procesnom postavení navrhovateľa a navrhovateľ 1/ a navrhovateľ 2/ vystupujú v procesnom postavení odporcov. Za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že na základe námietky navrhovateľa 1/ a navrhovateľa 2/, rozhodcovský súd rozhodcovským uznesením zo dňa 09. 09. 2015 rozhodol, že právomoc rozhodcovského súdu je daná.
Rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť aj o svojej právomoci (§ 21 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z.), pričom ak rozhodcovský súd na základe námietky účastníka rozhodcovského konania rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právo rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol (§ 21 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z. z.).
Podaným návrhom sa potom navrhovateľ 1/ a navrhovateľ 2/ domáhali, aby súd rozhodol o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, keď navrhovateľ 1/ a navrhovateľ 2/ namietali, že právomoc rozhodcovského súdu nie je daná, nakoľko rozhodcovská doložka v článku V. Vyjadrenia k záväzku č. EXE 4566/2014 je neplatná, keďže absentuje vôľa jednej zo zmluvných strán byť rozhodcovskou zmluvou viazaný; neurčitosť vymedzenia zmluvného alebo iného právneho vzťahu, spory z ktorého sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní; rozhodcovská zmluva bola uzatvorená skrytým, netransparentným spôsobom, a preto je v rozpore s dobrými mravmi; nie je zachovaná forma rozhodcovskej doložky - samostatná zmluva alebo doložka v inej zmluve; Vyjadrenie k záväzku č. EXE 4566/2014 je ako celok zmätočné a neurčité a za odporcu ho nepodpísala oprávnená osoba a nenastali účinky prijatia návrhu, keďže súhlasný prejav vôle neprítomnej osoby nebol druhej strane nikdy oznámený.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že rozhodcovské uznesenie sp. zn. SARS 9/2015 zo dňa 09. 09. 2015 bolo navrhovateľovi 1/ a navrhovateľovi 2/ doručené dňa 11. 09. 2015. Potom, keďže návrh na začatie tohto súdneho konania bol osobne podaný do podateľne súdu dňa 08. 10. 2015, čo súd považoval za preukázané z prezenčnej pečiatky súdu nachádzajúcej sa na č.l. 1 spisu, považoval súd za preukázané, že navrhovatelia uplatnili svoje právo, aby o námietke rozhodol súd, v zákonnej lehote, teda do 30 dní po doručení rozhodcovského uznesenia, ktorým rozhodcovský súd rozhodol, že má právomoc rozhodovať.
Odporca dohodu účastníkov konania o tom, že spory medzi nimi sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, teda uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi konania, preukazoval písomným úkonom datovaným 27. 10. 2014 a označeným ako Vyjadrenie k záväzku č. EXE 4566/2014.
Zmluva, resp. zmluvný vzťah, predstavuje zložený právny úkon, ktorý zakladá určitý - konkrétny právny vzťah medzi danými subjektmi, pričom zmluvné strany môžu uzatvoriť nie len zmluvu, ktorá je ako zmluvný typ upravená v zákonných ustanoveniach, ale tak v zmysle všeobecnej občiansko-právnej úpravy (§ 51 Občianskeho zákonníka), ako aj v zmysle špeciálnej obchodno-právnej úpravy (§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka) môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je ako typ zmluvy osobitne upravená. Pokiaľ ide o právny vzťah, aby mohol vzniknúť, musí existovať právna norma a musí nastať touto právnou normou predpokladaná právna skutočnosť, teda právny vzťah je jedným zo spoločenských vzťahov, konkrétne spoločenský vzťah, ktorý je upravovaný právnymi normami.
V predmetnom Vyjadrení k záväzku č. EXE 4566/2014 bolo uvedené, že veriteľ, t. j. odporca, fakturoval dlžníkovi, t. j. navrhovateľovi 1/, plnenia, ktoré mu dodal, a to špecifikovanými faktúrami (článok I. Vyjadrenia k záväzku), keď podľa podkladov veriteľa celkový záväzok dlžníka čo do istiny predstavuje ku dňu podpisu sumu 34 623,59 Eur a dlžník záväzok neuznáva vôbec (článok II. Vyjadrenia k záväzku) a všetky osoby podpísané na predmetnej listine, t. j. Vyjadrení k záväzku č. EXE 4566/2014, vrátane zodpovednej osoby, t. j. navrhovateľa 2/ dohodli, že všetky spory vzniknuté z faktúr, záväzku, vyjadrenia alebo v súvislosti so záväzkami, ktoré vznikli v minulosti a/alebo vzniknú v budúcnosti na základe právnych vzťahov medzi veriteľom a dlžníkom, ktoré sú rovnaké alebo obdobné ako vzťahy z faktúr, predložia na rozhodnutie špecifikovanému rozhodcovskému súdu.
Súd dospel k záveru, že v danom prípade vo Vyjadrení k záväzku č. EXE 4566/2014 nebol určený zmluvný alebo iný právny vzťah, vzniknutý medzi účastníkmi konania, z ktorého spory sa mali rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Vo Vyjadrení k záväzku č. EXE 4566/2014 boli uvedené len faktúry, ktorými odporca 1/ ako veriteľ fakturoval navrhovateľovi 2/ ako dlžníkovi plnenia, a bol uvedený celkový záväzok čo do istiny podľa podkladov odporcu, keď súčasne navrhovateľ 1/ ako dlžník tento záväzok neuznával vôbec. Pokiaľ Vyjadrenie k záväzku č. EXE 4566/2014 zmluvný alebo iný právny vzťah účastníkov určuje tak, že ide o spory vzniknuté z faktúr, záväzku, vyjadrenia alebo v súvislosti so záväzkami, ktoré vznikli v minulosti a vzniknú v budúcnosti na základe právnych vzťahov medzi odporcom a navrhovateľom 1/, ktoré sú rovnaké alebo obdobné ako vzťahy z faktúr, nejde o určenie zmluvného alebo iného právneho vzťahu účastníkov konania. Faktúra totiž slúži ako účtovný, resp. daňový doklad a faktúru samo o sebe nie je možné vyhodnotiť ako definovanie určeného, teda určitého zmluvného alebo iného právneho vzťahu. Ako určenie zmluvného alebo iného právneho vzťahu nie je možné vyhodnotiť ani určenie výšky záväzku, keďže záväzok už vzniká ako dôsledok toho, že sa dlžník zaviazal na určité plnenie, resp. nastal zákonom určený skutkový stav (§ 489 Občianskeho zákonníka). Súd potom zdôrazňuje aj skutočnosť, že požiadavka určeného zmluvného alebo iného právneho vzťahu musí byť vyjadrená aj v zmysle požiadaviek určitosti právneho úkonu, a teda musí byť chápaná ako objektívna kategória, čo znamená, že musí byť poznateľná zo samotného textu listiny aj tretími osobami, nielen účastníkmi daného písomného úkonu. Z Vyjadrenia k záväzku č. EXE 4566/2014 potom nie je objektívne poznateľné spory z akého určeného, teda jasne, určite a zrozumiteľne definovaného zmluvného alebo iného právneho vzťahu účastníkov sa majú rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Právomoc rozhodcovského súdu totiž musí byť z rozhodcovskej zmluvy jednoznačne daná, nie vyvodzovaná výkladom a aplikáciou na konkrétny skutkový stav, tak ako to v odôvodnení rozhodcovského uznesenia sp. zn. SARS 9/2015 zo dňa 09. 09. 2015 uviedol rozhodcovský súd.
Ďalej súd považoval za nesporné, že ak by aj mala byť medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva, z ktorej by mal vzniknúť záväzok navrhovateľa 1/ proti odporcovi, táto v písomnej forme uzatvorená nebola, na základe čoho je logicky vylúčené, aby rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi konania mala formu rozhodcovskej doložky k zmluve, teda k existujúcej zmluve zakladajúcej základný zmluvný vzťah účastníkov konania. V danom prípade preto rozhodcovská zmluva mohla mať iba formu osobitnej zmluvy a ako už bolo konštatované, odporca uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi konania preukazoval Vyjadrením k záväzku č. EXE 4566/2014. V predmetnom Vyjadrení k záväzku č. EXE 4566/2014 je v záhlaví konštatované, že je uzatvorené ako dohoda podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda ako nepomenovaná zmluva. Súd má potom za to, že ak rozhodcovská zmluva zo zákona má mať formu osobitnej zmluvy, je potrebné, aby toto bolo poznateľné aj z označenia samotnej listiny, čo sa v danom prípade nestalo, keďže listina je označená ako Vyjadrenie k záväzku č. EXE 4566/2014.
Ak teda účastníci konania uzatvorili dohodu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a túto označili ako Vyjadrenie k záväzku č. EXE 4566/2014, dospel súd k záveru, že túto nie je možné vyhodnotiť ako rozhodcovskú zmluvu vo forme osobitnej zmluvy.
Vzhľadom na to, že súd zistil dôvod neplatnosti rozhodcovskej zmluvy pre neurčitosť vymedzenia zmluvného alebo iného právneho vzťahu, z ktorého spory sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, čo zakladá absolútnu neplatnosť s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zistil dôvod neplatnosti rozhodcovskej zmluvy aj pre nedodržanie zákonnej formy rozhodcovskej zmluvy, čo taktiež zakladá absolútnu neplatnosť s poukazom na § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe čoho boli dané zákonné dôvody, aby súd určil, že rozhodcovský súd nemá právomoc, keďže nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, súd nevyhodnocoval ďalšie navrhovateľmi tvrdené dôvody neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, keď už konštatované závery boli pre rozhodnutie súdu postačujúce.
Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd podanému návrhu navrhovateľov vyhovel.
Súd ešte poukazuje na skutočnosť, že aj keď navrhovatelia v podanom návrhu výslovne neuviedli petit, t. j. výrok ako má súd rozhodnúť, nešlo o vadu návrhu, keďže podľa § 79 ods. 1 veta druhá O.s.p. návrh má obsahovať, okrem iného, aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha a tieto náležitosti návrhu boli v danom prípade splnené.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľom, ktorí mali v konaní plný úspech, vzniklo právo na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy navrhovateľa 1/ a navrhovateľa 2/ pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 99,50 Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 264,53 Eur za dva úkony právnej služby po 64,54 Eur, 1 úkon právnej služby po 66,-- Eur, k tomu režijný paušál 2x 8,39 Eur za úkony vykonané v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd), 1x 8,58 Eur za úkon vykonaný v roku 2016 (účasť na pojednávaní dňa 29. 04. 2016) a 20 % DPH v sume 44,09 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná podľa § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, a to podľa vyčíslenia právnym zástupcom navrhovateľa 1/ a navrhovateľa 2/ (§ 151 ods. 3 O.s.p.).
V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. je potrebné, aby odporca povinnosť uloženú týmto rozhodnutím splnil do 3 dní od jeho právoplatnosti, keď navrhovateľ 1/ a navrhovateľ 2/ sú oprávnení na plnenie spoločne a nerozdielne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.