Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sf/27/2024

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Allen Overy Shearman Sterling s.r.o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 857 897, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103159043/2023 zo dňa 19.12.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 01.03.2024, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 01.03.2024 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 01.03.2024 (ďalej „žaloba“), doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej „správny súd“) dňa 02.03.2024, domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 103159043/2023 zo dňa 19.12.2023 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „“) potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej „správca dane“, „prvostupňový orgán“) č. 102171603/2023 zo dňa 24.08.2023 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím správca dane podľa daňového poriadku vyrubil žalobcovi v postavení daňového subjektu rozdiel dane na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016 v sume X.XXX.XXX,XX eura.

2. Žalobca v podanej správnej žalobe navrhol, aby správny súd podľa v znení neskorších predpisov (ďalej „“) priznal správnej žalobe odkladný účinok. Podaný návrh odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie predstavuje pre ďalšie fungovanie žalobcu riziko mimoriadne závažnej ujmy v podobe ohrozenia hospodárskej činnosti. Okrem povinnosti vyplývajúcej priamo z napadnutého rozhodnutia poukázal žalobca aj na ním tvrdenú reálnu hrozbu ďalšieho postupu správcu dane - konkrétne dal do pozornosti prípadné uloženie pokuty či „reťazenie“ ďalších rozhodnutí správcu dane vychádzajúcich z právoplatného rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) o vyrubení dane na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016. Poukázal aj na vzniknutú situáciu právnej neistoty v súvislosti s budúcim postupom žalobcu ako daňového subjektu pri riešení problematiky uplatňovania odpisu poistného kmeňa do daňových výdavkov. Napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím predstavuje pre žalobcu povinnosť zaplatiť vyrubený rozdiel dane vo výške X.XXX.XXX,XX eura, ktorú skutočnosť považoval žalobca za závažnú finančnú ujmu majúcu zásadný vplyv na jeho ďalšiu činnosť. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodovaciu činnosť správnych súdov v otázke priznania odkladného účinku správnym žalobám vo vzťahu k inému daňovému subjektu (obchodnej spoločnosti), kedy sa jednalo o správnou žalobou napadnuté rozhodnutie ukladajúce daňovú povinnosť daňového subjektu v nižšej sume (napr. uložená pokuta vo výške X.XXX.XXX,XX eur) a dotknutý daňový subjekt mal v porovnaní so žalobcom vyšší zisk (napr. zisk v čase vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku

vo výške cca XX.XXX.XXX,XX eur), pričom súd u porovnávaného subjektu vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam konštatoval „likvidačné účinky, resp. možnosť ohrozenia výkonu podnikateľskej činnosti“.

3. Aj napriek situácii, kedy správca dane rozhodnutím č. 100411285/2024 zo dňa 25.01.2024 povolil žalobcovi odklad platenia vyrubeného rozdielu dane do 19.01.2026, vo vzťahu k uvedenej skutočnosti je podľa žalobcu potrebné brať do úvahy aj iné následky nadobudnutia účinkov žalobou napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Žalobca poukázal, že správca dane rozhodnutím č. 103328547/2022 zo dňa 12.12.2022 v minulosti povolil odklad úhrady pokuty vo výške X.XXX.XXX,XX eur uloženej rozhodnutím č. 101894005/2022 zo dňa 04.07.2022 do dátumu 06.12.2024, avšak následne rozhodnutím č. 1018200893/2023 zo dňa 19.07.2023 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 102753373/2023 zo dňa 03.11.2023 pri rozhodovaní o preplatku na dani z príjmov právnickej osoby za obdobie roka 2022 preplatok vo výške X.XXX.XXX,XX eur správca dane použil na úhradu daňovej pohľadávky vyplývajúcej práve z „odloženého“ rozhodnutia o uložení pokuty.

4. K tvrdenému „reťazeniu“ prípadných ďalších rozhodnutí správcu dane vo vzťahu k iným účinkom napadnutého rozhodnutia, poukázal žalobca na 1/ možnosť správcu dane vyrubiť žalobcovi rozdiel na dani z príjmov za zdaňovacie obdobie rokov 2017 až 2023, kedy rovnako ako v roku 2016 žalobca ako daňový subjekt pristúpil k odpisu poistného kmeňa (predpokladaná súhrnná hodnota cca XX.XXX.XXX,XX eur), 2/ nemožnosť žalobcu ako daňového subjektu pokračovať s odpisovaním poistného kmeňa s následkom daňovej povinnosti na dani z príjmu vyššej o cca XX.XXX.XXX,XX eur a 3/ možnosť správcu dane iniciovať konanie o uloženie pokuty a jej následné vymáhanie podľa § 155 ods. 1 písm. f) daňového poriadku za zdaňovacie obdobia rokov 2016 až 2023 v celkovej výške cca XX.XXX.XXX,XX eur. Uvedená hrozba pritom nie je podľa názoru žalobcu len hypotetická, ale reálne vyplývajúca z úkonov správcu dane napr. vo vyrubovacom konaní týkajúcom sa dane z príjmov žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2017 (rozhodnutie správcu dane č. 102503471/2023 zo dňa 04.10.2023 v čase podania správnej žaloby, vzhľadom na žalobcom podané odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť; pozn. správneho súdu).

5. Priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe nepovažoval žalobca za rozporné s verejným záujmom, práve naopak, aj vzhľadom na predmet svojej činnosti (vykonávanie zdravotného poistenia) je práve vo verejnom záujme, aby napadnuté a prvostupňové rozhodnutie do meritórneho rozhodnutia správneho súdu nenadobudli účinky, ktoré by sa mohli negatívnym spôsobom premietnuť do schopnosti žalobcu poskytovať zdravotnú starostlivosť, resp. inú starostlivosť o poistencov. Jediným verejným záujmom je v danom prípade záujem na riadnom výbere daní a uložených pokút, avšak príjmová stránka štátneho rozpočtu nie je priznaním odkladného účinku podanej správnej žalobe, a teda prípadnou úhradou daňovej povinnosti v neskoršom čase, priamo dotknutá (v tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 21.12.2020, sp. zn. zo dňa 18.02.2019 a sp. zn. zo dňa 12.08.2021).

6. Hrozbu bezprostrednej ujmy vnímal žalobca v súvislosti s napadnutým a prvostupňovým rozhodnutím aj z dôvodu prípadného ďalšieho zníženia indexu daňovej spoľahlivosti a odňatia poskytovaných benefitov zo strany správcu dane obdobne ako v prípade správcom dane uloženej pokuty (rozhodnutie č. 101894005/2022 zo dňa 04.07.2022), kedy správca dane oznámením č. 100146119/2024 zo dňa 15.01.2024 v spojení s rozhodnutím č. 100668112/2024 zo dňa 21.02.2024 znížil index daňovej spoľahlivosti žalobcu o jeden stupeň. Žalobca poukázal aj na prebiehajúce súdne konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia správcu dane č. 101894005/2022 zo dňa 04.07.2022 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 103042521/2022 zo dňa 08.11.2022, ktorým bola žalobcovi ako daňovému subjektu uložená pokuta vo výške X.XXX.XXX,XX eur za porušenie o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) za účtovné obdobie roka 2017 v súvislosti s nesprávnym účtovným zápisom a vykázaním poistného kmeňa ako súvahovej položky dlhodobého nehmotného majetku žalobcu, keď dané súdne konanie môže mať vplyv na prebiehajúce súdne konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a správcu dane o vyrubení rozdielu dane na dani z príjmov právnickej osoby (žalobcu) za zdaňovacie obdobie roka 2016.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.05.2024 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že dôvod na jeho priznanie vo vzťahu k podanej správnej žalobe nevidí, rozhodnutie je však v kompetencii správneho súdu.

8. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

9. Podľa , správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

10. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1/ hrozba následku závažnej ujmy, 2/ hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3/ hrozba následku ujmy na životnom prostredí, prípadne 4/ hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

12. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

13. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama, bezprostredná a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017, sp zn.: vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn.: . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

14. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe dospel k záveru o tom, že v aktuálnom štádiu vedeného súdneho konania žalobca neosvedčil dôvody, pre ktoré by bolo možné tento procesný inštitút uplatniť a návrhu žalobcu vyhovieť.

15. Súčasť príloh podanej správnej žaloby a návrhu na priznanie odkladného účinku tvorí (okrem iného) účtovná závierka žalobcu zostavená k 31.12.2022 a taktiež Správa nezávislého audítora za obdobie roka 2022, pričom hospodárskym výsledkom žalobcu za rok 2022 bolo dosiahnutie straty vo výške XX.XXX.XXX,XX eura. Z verejne dostupných zdrojov mal správny súd osvedčené aj hospodárske ukazovatele žalobcu za rok 2023, kedy bol výsledkom hospodárenia žalobcu zisk vo výške XX.XXX.XXX,XX eura (účtovná závierka za obdobie roka 2023 zostavená k 31.12.2023 je od 07.05.2024 verejne dostupná v Registri účtovných závierok vedenom Ministerstvom financií Slovenskej republiky na internetovej doméne https://www.registeruz.sk). Predmetom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane je vyrubenie rozdielu dane na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016 žalobcovi ako daňovému subjektu vo výške X.XXX.XXX,XX eura. V danom štádiu konania, v kontexte vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru o možnosti považovať napadnutým rozhodnutím uloženú

daňovú povinnosť za hospodársky a finančne významnú, majúc tendenciu negatívnym spôsobom zasiahnuť do majetkovej, hospodárskej a finančnej sféry žalobcu.

16. V rámci rozhodovania správneho súdu o tom, či je splnený aspoň niektorý z dôvodov na priznanie odkladného účinku podanej správnej žaloby podľa , nesie žalobca ako navrhovateľ dôkazné bremeno vo vzťahu k osvedčeniu bezprostrednosti prípadnej hrozby ujmy, ktorú by musel žalobca v prípade vyvolania účinkov právoplatného rozhodnutia žalovaného znášať. Tak ako uviedol správny súd v odseku 13. odôvodnenia tohto rozhodnutia nestačí, aby sa jednalo o hrozbu v hypotetickej rovine.

17. Žalobca v podanom návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že správca dane rozhodnutím č. 100411285/2024 zo dňa 25.01.2024 na základe návrhu žalobcu ako daňového subjektu zo dňa 19.01.2024 povolil odklad platenia daňovej povinnosti, ktorá bola žalobcovi uložená prvostupňovým a napadnutým rozhodnutím, ktoré sú predmetom podanej správnej žaloby. Uvedenú skutočnosť žalobca osvedčil predložením predmetného rozhodnutia, z ktorého je zrejmé, že správca dane povolil odklad s úhradou celej daňovej povinnosti vo výške 3.199.186,98 eura, a to do dátumu 19.01.2026. Z pohľadu správneho súdu, v štádiu skúmania podmienok pre priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe daný stav v zásade vylučuje potrebu odkladu účinkov napadnutého a prvostupňového rozhodnutia z dôvodu absencie bezprostrednosti hrozby prípadnej majetkovej ujmy na strane žalobcu.

18. Na uvedenom závere správneho súdu v danom prípade nič nezmenili ani žalobcom uvádzané (a zároveň osvedčené) skutkové tvrdenia týkajúce sa postupu správcu dane, ktorý v inom daňovom konaní povolil žalobcovi odklad úhrady pokuty vo výške X.XXX.XXX,XX eur uloženej rozhodnutím č. 101894005/2022 zo dňa 04.07.2022 do dátumu 06.12.2024, avšak následne rozhodnutím č. 1018200893/2023 zo dňa 19.07.2023 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 102753373/2023 zo dňa 03.11.2023 pri rozhodovaní o preplatku na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2022 preplatok vo výške X.XXX.XXX,XX eur správca dane použil na úhradu daňovej pohľadávky vyplývajúcej práve z „odloženého“ rozhodnutia o uloženej pokute.

19. K žalobcom uvádzaným okolnostiam je v prvom rade potrebné uviesť, že v ilustrovanom prípade sa jednalo o odklad splatnosti daňovej povinnosti žalobcu vzniknutej v daňovom konaní, ktorého predmetom bolo uloženie pokuty, zatiaľ čo v aktuálnom prípade podanej správnej žaloby sa jedná o rozhodnutie správcu dane a žalovaného týkajúcej sa vyrubenia rozdielu dane žalobcu ako daňového subjektu za konkrétne zdaňovacie obdobie. Správny súd poukázaním na uvedený rozdiel v predmete daňovej povinnosti uloženej správcom dane nemieni polemizovať o tom, či by bol prípadný postup správcu dane pri použití časti daňového preplatku žalobcu rovnaký v oboch prípadoch. Podstatné pre dané štádium súdneho konania /rozhodovanie o (ne)priznaní odkladného účinku správnej žalobe/ je zistenie, že žalobcom uvádzaný postup správcu dane uplatnený v minulosti nie je bez ďalšieho dostatočným spôsobom osvedčením hrozby obdobného postupu aj v danom prípade.

20. Zjavne hypotetickou sa javí možnosť obdobného postupu správcu dane vo vzťahu k podanému návrhu na priznanie odkladného účinku v aktuálnom štádiu súdneho konania aj z dôvodu, že žalobca doposiaľ relevantným spôsobom neosvedčil existenciu daňového preplatku za zdaňovacie obdobie roku 2023 ako základného predpokladu pre možnosť správcu dane postupovať obdobne, ako v žalobcom uvádzanom prípade. Rozhodujúcim faktorom by bola v prípade osvedčenia daňového preplatku aj jeho výška (či by prípadne pokryla celú napadnutým rozhodnutím uloženú daňovú povinnosť), ako aj prípadná existencia iných daňových povinností žalobcu, vo vzťahu ku ktorým by mohol správca dane aplikovať postup úhrady daňovej pohľadávky tak, ako tomu bolo v prípade, na ktorý žalobca poukázal. Inak povedané, správny súd zo skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu v tomto štádiu súdneho konania nemal relevantným spôsobom osvedčenú existenciu bezprostrednej hrozby hospodárskej či finančnej škody, ktorá žalobcovi v budúcnosti pri nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe môže nastať, pričom dôvody uvádzané žalobcom zostali len v hypotetickej rovine.

21. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodovanie o návrhu na priznanie odkladného účinku vo veciach podaných správnych žalôb smerujúcim voči administratívnym rozhodnutiam týkajúcim sa daňovej povinnosti iného subjektu v rámci rozhodovacej praxe správnych súdov, v tejto súvislosti správny súd uvádza, že kardinálnym rozdielom v porovnaní s aktuálne posudzovaným návrhom je stav neexistencie rozhodnutia o odklade plnenia vzniknutej daňovej povinnosti. Ako uviedol správny súd v odseku 15.

odôvodnenia tohto rozhodnutia, prvostupňovým a napadnutým rozhodnutím uložená daňová povinnosť v zásade spĺňa hospodárske resp. finančné hľadisko pre prípadné priznanie odkladného účinku, avšak aktuálne nebola odôvodnená bezprostredná hrozba, práve z dôvodu povoleného odkladu úhrady vzniknutej daňovej pohľadávky.

22. Žalobcom tvrdené „reťazenie“ ďalších rozhodnutí správcu dane odvíjajúce sa od napadnutého a prvostupňového rozhodnutia vyvolávajúceho právne účinky s ním spojené, posúdil správny súd ako neodsvedčené, prezentované žalobcom v hypotetickej rovine. Žalobca tvrdil, že bez priznania odkladného účinku podanej správnej žalobe sa správcovi dane vytvára priestor na rovnaký postup, aký aplikoval v napadnutom a prvostupňovom rozhodnutí (t.j. vyrubenie rozdielu dane) aj za zdaňovacie obdobie rokov 2017 až 2023. Podľa názoru správneho súdu sa jedná o čisto hypotetickú úvahu, ktorá by bola relevantná len v prípade, že jediným podkladom pre takýto postup správcu dane by bolo práve napadnuté a prvostupňové rozhodnutie vyvolávajúce právne účinky, avšak v prípade vykonávania daňovej kontroly a následného mechanizmu vyrubovacieho konania, kedy správca dane nevychádza pri rozhodovaní výlučne z právoplatného rozhodnutia v inom zdaňovacom období, daná úvaha žalobcu relevanciu vo vzťahu k hrozbe následkov vyvolaných napadnutým a prvostupňovým rozhodnutím postráda.

23. Žalobca rovnako neosvedčil okolnosti tvrdeného zásahu vo vzťahu ku vlastnému ďalšiemu postupu spočívajúcemu v nemožnosti pokračovať s odpisovaním poistného kmeňa aj za ďalšie zdaňovacie obdobia. Z príloh predloženej správnej žaloby mal správny súd osvedčené, že žalobca aj napriek rozhodnutiu správcu dane o uložení pokuty č. 101894005/2022 zo dňa 04.07.2022 v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím žalovaného č. 103042521/2022 zo dňa 08.11.2022, ďalej pokračoval s odpisovaním poistného kmeňa aj za obdobie roka 2023, a teda tvrdenú „nemožnosť pokračovania s odpisovaním poistného kmeňa“ ako následok nepriznania odkladného účinku podanej správnej žalobe považoval správny súd za neosvedčenú. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v tomto štádiu konania posudzoval výlučne žalobcom tvrdený dôvod „nemožnosti“ takto zvoleného postupu, nie však jeho prípadné následky. Napokon, pokiaľ žalobca poukázal na možnosť správcu dane iniciovať konanie o uloženie pokuty a jej následné vymáhanie podľa § 155 ods. 1 písm. f) daňového poriadku za zdaňovacie obdobia rokov 2016 až 2023, správny súd nemal pri rozhodovaní o podanom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku osvedčené, že správca dane takéto administratívne konania skutočne inicioval. Len na doplnenie v tejto súvislosti správny súd uvádza, že pre prípad modifikácie právoplatného rozhodnutia o vyrubení dane ako základu pre prípadné konanie o uložení pokuty podľa uvádzaného zákonného ustanovenia upravuje mechanizmus modifikácie prípadného rozhodnutia o uložení pokuty, ktorý je upravený v predmetného zákona.

24. Vo vzťahu k argumentácii týkajúcej sa dopadu účinkov napadnutého rozhodnutia na index daňovej spoľahlivosti žalobcu správny súd prihliadal na časové súvislosti relevantných rozhodnutí správnych orgánov. Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že žalobou napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nadobudlo právoplatnosť dňa 04.01.2024. Oznámenie správcu dane o určení (znížení) indexu daňovej spoľahlivosti žalobcu bolo správcom dane vydané dňa 15.01.2024, pričom dôvodom vykonanej zmeny bolo výlučne porušenie a s ním spojené uloženie pokuty vo výške X.XXX.XXX,XX eur na podklade rozhodnutia správcu dane č. 101894005/2022 zo dňa 04.07.2022, ktoré zodpovedá kritériu Ministerstva financií Slovenskej republiky č. o kritériách na určenie indexu daňovej spoľahlivosti (ďalej „“). Z uvedeného možno v tomto štádiu konania usúdiť, že pokiaľ rozhodnutiu správcu dane o zmene indexu daňovej spoľahlivosti predchádzalo právoplatné rozhodnutie správcu dane (a žalovaného) o vyrubení rozdielu na dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2016, teda rozhodnutia, vo vzťahu ku ktorému sa žalobca v podanom návrhu na priznanie odkladného účinku dovoláva existencie hrozby ujmy z dôvodu prípadnej zmeny indexu daňovej spoľahlivosti, neexistoval v danom prípade logický dôvod na to, aby správca dane v prípade posúdenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia ako podkladu pre splnenie niektorého z kritérií podľa vyššie uvedenej , danú skutočnosť pri svojom rozhodovaní nezohľadnil. Hrozba ujmy či iného nenapraviteľného následku vzniknutá rozhodovaním správcu dane o indexe daňovej spoľahlivosti žalobcu v súvislosti s napadnutým a prvostupňovým rozhodnutím tak nebola doposiaľ relevantným spôsobom, ktorý by nebol len hypotetický, osvedčená.

25. S prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti správny súd dospel k záveru, že žalobca v danom prípade neosvedčil žiaden zo zákonom predpokladaných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa .

26. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil niektorý z dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa , správny súd sa v ďalšom nevenoval argumentácii žalobcu týkajúcej sa problematiky verejného záujmu – či už v rovine preukazovania dôvodnosti verejného záujmu na priznaní odkladného účinku, ako aj v rovine osvedčovania, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

27. Vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení , preto správny súd v súlade s ustanovením návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

28. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .