Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoE-46-2015.pdf
PDF · 92.46 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoE/46/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti povinnej E. S., bytom H. M. č. XX, N. F., o vymoženie sumy 99,58 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 5Er/219/2004 - 63 zo dňa 29. apríla 2014, jednohlasne takto
rozhodol:
Návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. z a m i e t a.
Návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ z a m i e t a.
Uznesenie súdu prvého stupňa v I. a II. výroku p o t v r d z u j e.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 24.5.2004 bola podaná na základe exekučného titulu, notárskej zápisnice č. N 919/2004, NZ 15422/2004 zo dňa 22.2.2004. Notárska zápisnica bola spísaná advokátskym koncipientom Mgr. Brunov Žlnayom na základe substitučnej plnej moci zastupujúc advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ktorému oprávnenie na tento úkon vyplývalo z udeleného plnomocenstva vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere zo dňa 12.08.2003 uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníčkou. Udelené plnomocenstvo oprávňovalo Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu uznávajúc tým záväzok povinného z úveru do výšky vzniknutej pohľadávky a príslušenstva. S odkazom na § 57 ods. 1 písm. g/, § 41 ods. 2 písm. e/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 22 ods. 2, § 23, § 31 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), opierajúc sa o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/63/2009, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky II ÚS 404/2010, II ÚS 545/2010, I ÚS 456/2011 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoE/151/2013, splniac si povinnosť stanovenú Exekučným poriadkom, exekučný súd opakovane preskúmal predložený exekučný titul a podmienky, za ktorých je možné viesť exekúciu a dospel k záveru, že oprávnený nedisponuje vykonateľným exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné pokračovať v nútenom výkone rozhodnutia. Z formy Zmluvy o úvere a formulácie plnomocenstva, ktoré je jej neoddeliteľnou súčasťou, vyplýva zrejmý rozpor so zákonom. Osoba advokáta ako aj znenie plnomocenstva boli súčasťou formulárovej zmluvy bez možnosti zmeny zo strany povinnej osoby. Slobodná voľba advokáta evidentne nebola na strane povinnej, ale tento zástupca bol určený priamo oprávneným, veriteľom. Súd tak konštatoval zrejmý rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného. Tieto skutočnosti majú
za následok vyslovenie neplatnosti udeleného plnomocenstva. V dôsledku neplatného plnomocenstva je teda neplatné aj vyhlásenie advokáta v predmetnej notárskej zápisnici. Rovnako uznanie dlhu týmto spôsobom nemôže byť považované za platný právny úkon. Predložená notárska zápisnica tak neobsahuje podstatné náležitosti, platný prejav vôle dlžníka, súhlas s vykonateľnou, keďže ten bol udelený osobou bez platného plnomocenstva. V konaní tak nie sú splnené podmienky na pokračovanie vo výkone exekúcie. Výrok o trovách súd odôvodnil § 196, § 200, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil, ostatní účastníci z dôvodu zastavenia exekúcie nemajú právo na náhradu trov konania.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil tým, že exekučný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, vo veci nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a vec následne nesprávne právne posúdil. Namietal postup exekučného súdu, ktorý preskúmavaním predloženej notárskej zápisnice ako exekučného titulu a posudzovaním jeho vecnej správnosti porušuje zákon. Keďže v tejto veci bolo vydané poverenie, čo preukazuje prvšie preskúmanie exekučného titulu a jeho uznanie za platný a spôsobilý právny úkon, opakované preskúmanie a dodatočné vyhlásenie neplatnosti notárskej zápisnice bez zmeny skutkového stavu je v rozpore s právomocou súdu danou Exekučným poriadkom a vážne narúša princíp právnej istoty a právnej stability. Oprávnený navyše nemal daný priestor vyjadriť sa k opakovanému prieskumu predloženého exekučného titulu, čím došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti a k porušeniu práva oprávneného na súdnu ochranu. Taktiež poukázal na postavenie notára v právnom poriadku Slovenskej republiky a na charakter jeho činnosti. Oprávnený namietal tvrdenia o vadnosti udeleného plnomocenstva a je toho názoru, že plnomocenstvo nemôže byť už zo svojej podstaty považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na základe uvedených skutočností oprávnený žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil.
Zároveň s podaním odvolania podal oprávnený návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a súdu predložil prejudiciálne otázky.
Rovnako podal návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., na podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený v ňom poukázal na to, že je otázne, či je opakovaný revízny prístup exekučného titulu bez časovej limitácie v priebehu exekučného konania v súlade s princípom právnej istoty.
Vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd konštatuje, že podľa § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku.
Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakladá zodpovednosť exekučného súdu za vykonanie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže jeho vydanie musí byť výsledkom náležitého preskúmania jednak exekučného titulu, jednak žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie a to z hľadiska ich súladu so zákonom, teda zákonmi všeobecne, a to práve za účelom ochrany práv na exekúcii zúčastnených osôb zo strany nezávislého a nestranného súdu. V zverení takejto právomoci súdu odvolací súd nevidí žiaden rozpor alebo nesúlad § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Opätovné preskúmanie prípustnosti exekúcie, proti čomu odvolateľ namieta, pritom umožňuje nielen § 44 ods. 2, ale tiež § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Dokonca už aj samotný Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že exekučný súd je oprávnený rozhodovať o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd v priebehu celého exekučného konania ex offo skúma, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 425/2011 z 29.9.2011).
Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis (t.j. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, veta prvá a druhá), ktorý sa týka danej veci, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, neboli tak splnené podmienky, aby bolo toto exekučné konanie v zmysle návrhu oprávneného v súlade s postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prerušené a vec postúpená Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska. Odvolací súd preto tento návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. zamietol.
K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a jeho zamietnutiu odvolacím súdom je potrebné poukázať predovšetkým na to, že v predmetnej veci nebola aplikovaná európska právna úprava, ale bolo rozhodované výlučne na podklade vnútroštátnych právnych predpisov, príslušných ustanovení Exekučného poriadku a Občianskeho zákonníka. Navyše, je vecou výlučne vnútroštátneho súdu posúdiť, či je v danej veci dôvod na prerušenie konania a podanie prejudiciálnej otázky. Účastník môže také prerušenie navrhnúť, ale súd nie je povinný návrhu vyhovieť. Tento procesný postup závisí výlučne od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie predbežnej otázky, a preto nemôže byť automaticky vyvolaný podnetom či návrhom účastníka.
Vo vzťahu k výroku, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená, odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Vo vzťahu k odvolacím dôvodom oprávneného súd vyslovuje pochybnosť, v akom rozsahu sa oprávnený vôbec oboznámil so samotným uznesením, ktoré odvolaním napadol, keďže podané odvolanie a v ňom uvedené argumenty v prevažnom rozsahu vôbec nereagujú na závery obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení uznesenia niet zmienky o tom, že spísaním plnomocenstva sa povinný vopred vzdal práva, ktoré v čase podpisu plnomocenstva neexistovalo, resp. že povinný sa týmto úkonom vzdal akéhokoľvek svojho práva, ako dôraze namietal oprávnený. Taktiež nebolo v žiadnom smere plnomocenstvo zo strany súdu posudzované za neplatné z dôvodu, že notárska zápisnica musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným, čo tiež nie je obsahom napadnutého rozhodnutia a tieto námietky oprávneného sú neopodstatnené. Odvolací súd poukazuje tiež na argumentáciu oprávneného vo vzťahu k samotnému udeleniu plnomocenstva, ktoré malo byť exekučným súdom posúdené ako neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 a nasl. OZ a ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa. Viac než pravdepodobné sa aj vo svetle tejto odvolacej námietky javí nedostatok náležitej starostlivosti oprávneného pri oboznamovaní sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, keďže súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v žiadnom smere neopieral o problematiku neprijateľných zmluvných podmienok, o otázky ochrany práv spotrebiteľov a vôbec neposudzoval plnomocenstvo ako zmluvnú podmienku, resp. neaplikoval vo veci ustanovenia Smernice Rady ES. Súd prvého stupňa konajúci ako exekučný súd rozhodoval výlučne na základe postačujúcej vnútroštátnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, na ktorej je založené rozhodnutie o neplatnosti udeleného plnomocenstva.
K námietke oprávneného týkajúcej sa porušenia jeho práva na kontradiktórne konanie a možnosť vyjadriť sa, odvolací súd uvádza, že postup súdu prvého stupňa nebol v rozpore so zásadou kontradiktórnosti. Z obsahu súdneho spisu je nepochybné, že oprávnený bol listom zo dňa 14.11.2013 (prevzatý právnym zástupcom oprávneného dňa 27.1.2014) vyzvaný na zaujatie procesného stanoviska vo vzťahu k opakovanému posudzovaniu predloženej notárskej zápisnice, pričom oprávnený sa k tejto výzve vyjadril podaním zo dňa 29.1.2014 adresovanom súdu. Práva oprávneného teda neboli nijakým spôsobom dotknuté, o postupe súdu bol informovaný, vo veci sa vyjadril. Táto odvolacia námietka oprávneného je preto rovnako bezpredmetná.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2) podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že
všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.
K odvolacím námietkam oprávneného spočívajúcich v tom, že otázku platnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu už súd raz skúmal, a to pri vydávaní poverenia postupom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, je potrebné uviesť, že táto námietka nie je dôvodná. Je nesporné, že exekučný súd je ex offo oprávnený preskúmavať predložený exekučný titul, a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Exekučný súd teda skúma, či sú splnené zákonné predpoklady na vedenie takéhoto konania, t.j. aj vo vzťahu k zákonnosti exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd je povinný zastaviť exekúciu, ak v priebehu exekúcie vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul notársku zápisnicu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či na spísanie tohto právneho úkonu, ktorý je zo zákona exekučným titulom, boli splnené zákonné podmienky.
Exekučný súd preto postupoval správne, keď už začatú exekúciu zastavil. Na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.1.1997, sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997). Toto oprávnenie exekučného súdu vyplýva už aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj z uznesení Ústavného súdu SR (napr. IV. ÚS 425/2011 zo dňa 29.9.2011).
Exekučný súd je teda povinný kedykoľvek v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky zákonné predpoklady na vedenie takéhoto konania, o.i. aj existenciu relevantného exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať.
Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však je nevyhnutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe notárskej zápisnice najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca kládol hlavný dôraz na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.
Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 22 ods. 1 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 34 OZ je právny úkon prejavom vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ).
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvého stupňa konštatuje, že pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, keďže za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v zjavnom rozpore so záujmami zastupovaného. Rozpornosť vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený zahrnul plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, do formulárovej Zmluvy o úvere, z čoho je bezpochyby zrejmé, že nemohlo ísť o slobodný výber zástupcu
zo strany povinnej. Výber splnomocnenej osoby bol výlučne na strane oprávneného, čo spochybňuje predpoklad, že takto určený zástupca bol v postavení, kedy by hájil výlučne záujmy povinnej osoby ako splnomocniteľa. Zmluvná voľnosť povinnej pri uzatváraní zmluvy vo vzťahu k možnosti odmietnuť plnomocenstvo udeliť je otázna a vzniká dôvodná pochybnosť, či došlo k slobodnému a vážnemu prejavu vôle povinnej v tejto časti uzavretej zmluvy. Konanie oprávneného vo vzťahu k postupu, ktorým tento koncipuje plnomocenstvo ako súčasť zmlúv o úvere, preto možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Za uvedených okolností je bezpochyby možné tento právny úkon rovnako posúdiť ako neplatný pre spochybnenie slobodného prejavu vôle, vážnosti a určitosti udelenia plnomocenstva zo strany dlžníka (§ 37 ods. 1 OZ).
Z obsahu spisu sa javí byť nepochybné, že povinná nemala možnosť výberu právneho zástupcu, resp. nemala možnosť plnomocenstvo na zastupovanie svojej osoby neudeliť. Uzavretie zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinnou a poskytnutie peňažných prostriedkov bolo bezpochyby podmienené udelením plnomocenstva. Nemožno teda konštatovať, že šlo o prejav slobodnej vôle pri výbere osoby zástupcu, resp. vôbec o prejav slobodnej vôle zvoliť si vo veci zástupcu s uvedomením si všetkých právnych dôsledkov tohto úkonu. Skutočnosť, že išlo o vopred určeného splnomocnenca zo strany oprávneného, poskytovateľa úveru, odôvodňuje záver súdu v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ, keďže je zrejmé, že vo veci existuje rozpor záujmov splnomocniteľa a splnomocnenej osoby.
Súd prvého stupňa preto správne uzavrel, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi ako súčasť formulárovej zmluvy o úvere je neplatné. Z toho dôvodu nemôže byť platná ani notárska zápisnica, ktorú na základe neplatného plnomocenstva spísal tento advokát. Notárska zápisnica tak nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a tým nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.
Vo vzťahu k výroku o trovách konania a náhrade trov exekúcie odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že ak keď bolo v podanom odvolaní oprávneného v jeho úvode uvedené, že podáva odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vcelku, absencia akýchkoľvek odvolacích dôvodov a vecných námietok neumožňuje odvolaciemu súdu preskúmať napadnuté rozhodnutie odvolanie v časti výroku o trovách konania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu vo výrokoch, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená, ako vecne správne potvrdil.
V zmysle judikatúry súdov vrátane Európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd preto pri vyslovení absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva a s tým súvisiacou neplatnosťou notárskej zápisnice predloženej ako exekučný titul, nepovažoval za potrebné sa zaoberať ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, iným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.