Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-50-2016.pdf
PDF · 72.02 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/50/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v právnej veci žalobcu: I. L., a.s., so sídlom v F., Y. 8, IČO: XX XXX XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o. so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanému: Ing. Ján U., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX V., v konaní o 651,07 eur s príslušenstvom, odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 14.12.2016, č.k. 35Cb/239/2013-137 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 651,07 eur s 0,05%-ným denným úrokom z omeškania od 5.8.2011 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 157,60 eur, na účet Advokátskej kancelárie Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, z toho trovy právneho zastúpenia predstavujú 118,60 eur a iné trovy 39 eur, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.2.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 651,07 eur s 0,05%-ným denným úrokom z omeškania od 5.8.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania, z titulu neuhradenia časti hovorného a poplatkov za poskytovanie telekomunikačných služieb za obdobie od marca 2011 do júna 2011 v sume 53,16 eur a doplatenia zmluvnej pokuty v sume 597,91 eur.
Vykonaným dokazovaním, vychádzajúc z tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov ( najmä zmluvy, faktúry, výpis zo systému ), mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol založený záväzkový vzťah týkajúci sa poskytovania telekomunikačných služieb v mobilnej sieti žalobcu. V zmysle zmluvných dojednaní účastníkov bol žalovaný povinný hradiť cenu služieb vyúčtovaných žalobcom faktúrou za dohodnuté zúčtovacie obdobie. Nakoľko žalovaný porušil svoje povinnosti hradiť riadne a včas svoje splatné záväzky, v zmysle časti čl. 11, bod 11.8 Všeobecných podmienok, vzniklo žalobcovi právo na úhradu ceny poskytnutých služieb vo výške 53,16 eur predstavujúcej neuhradené
hovorné a dátové prenosy z internetu za predmetné obdobie a v zmysle citovaného článku Dodatkov k Zmluvám o pripojení na zmluvnú pokutu vo výške 597,91 eur ( 497,91 eur + 100,- eur ). Z dôkazov predložených žalovaným síce vyplýva ním tvrdená platba v sumách 30,54 eur a 6,05 eur, avšak ani z výpisu z jeho účtu nevyplýva viazanie na konkrétnu faktúru, pričom ani výška platieb nekorešponduje so sumami, ktoré boli žalobcom fakturované. Na základe zistených skutočností, preto zaviazal súd žalovaného v zmysle citovaných zákonných ustanovení a zmluvných dojednaní na zaplatenie sumy 651,07 eur, predstavujúcej súčet časti neuhradeného hovorného a dát, poplatkov za odpojenie a zmluvnej pokuty.
Vo vzťahu k zmluvnej pokute súd zároveň uvádza, že v čase vzniku zmluvného vzťahu bol žalovaný podnikateľom, vykonávajúcim podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a teda v danom prípade nebol spotrebiteľom tak, ako ho definuje citované ust. § 52 OZ, ktorým môže byť len fyzická osoba - nepodnikateľ a teda daný právny vzťah účastníkov konania nie je ani spotrebiteľskou zmluvou, preto na jeho námietky uvádzané v predmetnom vyjadrení súd neprihliadol.
Zároveň súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka aj žiadané úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne, ktoré boli podľa článku 11, bod 11.14 Všeobecných podmienok spoločnosti, medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté, z priznanej dlžnej sumy od 5.8.2011, t.j. odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie celej dlžnej sumy, ktorá bola žalovanému zo strany žalobcu poskytnutá v pokuse o pokonávku zo dňa 21.7.2011, do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 7.6.2013 uviedol, že žalobcovi nič nedlhuje, všetko má zaplatené, pričom žalobca nemá nárok na zmluvnú pokutu, nakoľko je v rozpore s platnou legislatívou.
Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný.
Odvolanie odôvodnil tým, že žalobcovi zaplatil viac peňazí ako žalobca žiadal. Napriek tomu žalobca svojvoľne a jednostranne prerušil poskytovanie telekomunikačných služieb a vystavil faktúru za obdobie, v ktorom žalovaný bol od poskytovania služieb neoprávnene odpojený. V tom období žalovaný nebol podnikateľský subjekt a ani teraz nie je. Žalovaný je starobný dôchodca a tento štát mu namiesto dôchodku vymeral almužnu vo výške cca 370,- eur, platí výživné na syna 100,- eur mesačne a 100,- eur si sporí na pohreb.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku a preto nepovažuje za potrebné jeho znenie znovu opakovať.
Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a zistený skutkový stav posúdil vecne správne.
Žalovaný v priebehu konania na súde prvého stupňa ani v odvolacom konaní nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by spochybnil žalobou uplatnený nárok žalobcu.
Všeobecné tvrdenie o pochybení súdu prvého stupňa bez predloženia dôkazov o tomto tvrdení je pre posúdenie nároku žalobcu právne irelevantné.
To, či žalovaný bol podnikateľský subjekt, resp. ním nebol, nemá na oprávnený nárok žalobcu žiadny vplyv.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, pretože žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný a žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.