Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cb-52-2015.pdf
PDF · 113.58 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/52/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, so sídlom Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Bratislava, proti žalovanému: SP MANUFACTURING s.r.o., IČO: 35 706 643, so sídlom Senecká cesta 27, Šamorín, zastúpenému: Mgr. Andrej Gunár, advokát v Bratislave, o 22.716,04 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 22.716,04 € s 8,75 % ročným úrokom z omeškania
- zo sumy 22.710,04 € od 7. februára 2013,
- zo sumy 2 € od 7. decembra 2012,
- zo sumy 2 € od 19. októbra 2012,
- zo sumy 2 € od 7. augusta 2012. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 2.783,58 € (v tom 1.421,08 € trovy právneho zastúpenia a 1.362,50 € ostatné trovy konania) do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk JUDr. Jána Šoltésa, advokáta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 1. augusta 2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že so žalovaným ako odberateľom uzavrel zmluvu o dodávke plynu, na základe ktorej mu dodával plyn a žalovaný mal platiť cenu zaň. Odobratý plyn v období 19. januára až 31. decembra 2012 žalobca vyúčtoval faktúrou na sumu 25.921,04 €, žalovaný ju však uhradil len čiastočne. Okrem toho žalobca vyúčtoval žalovanému za tri upomienky vždy po 2 €. Nezaplatené nároky si žalobca uplatňuje spolu s úrokom z omeškania.
2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd na základe žaloby vydal, žiadal žalobu zamietnuť. Predniesol, že nameraný odber 44.951 m3 plynu za dané obdobie (jeho časť od januára do apríla 2012) je nereálny, keďže v minulých rokoch žalobca odoberal približne 15 - 16.000 m3 plynu ročne a k žiadnym zmenám ovplyvňujúcim spotrebu uňho nedošlo. Tvrdil, že meradlo nebolo v poriadku, pretože do 19. januára 2012 nenameralo žiadnu spotrebu. Žalobca tak mal spotrebu určiť za použitia množstiev z minulých rokov. V ďalšom priebehu konania žalovaný taktiež namietol, že žalobca ani pri vybavovaní reklamácie nikdy nesprístupnil výsledky overenia meradla.
3. Žalobca v ďalšom vyjadrení (č. l. 76) vylúčil poruchu meradla, ktoré sa vymieňalo v rámci pravidelnej výmeny po 10 rokoch a preskúšalo sa. Jeho stav pri demontáži navyše potvrdil samotný žalovaný podpisom na protokole.
4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), ktoré sa konalo na termínoch 9. júla 2015 a 29. apríla 2016 len za prítomnosti žalovaného. Žalobca sa z týchto termínov ospravedlnil a o odročenie nežiadal, preto súd pojednávanie vykonal v neprítomnosti účastníkov (§ 101 ods. 2 O. s. p.).
Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie
- výsluchom svedka M. H. (zápisnica o pojednávaní z 9. júla 2015, č. l. 78 a 79) a
- listinnými dôkazmi, a to: montážny list meradla z 24. apríla 2012 (č. l. 46), zmluva o dodávke plynu z 22. júla 2009 (č. l. 4 a 5), obchodné podmienky pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) s účinnosťou od 1. júla 2009 (č. l. 7 a 8), vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 9 až 13), upomienka z 23. júla 2012 (č. l. 14), doklad č. XXXXXXXXXX (č. l. 15), upomienka z 24. septembra 2012 (č. l. 17), doklad č. XXXXXXXXXX (č. l. 18), upomienka z 22. novembra 2012 (č. l. 20), doklad č. XXXXXXXXXX (č. l. 21), vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 91 až 94), vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 95 až 97), vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 98 až 103), reklamácia z 27. marca 2013 (č. l. 104), emailová komunikácia žalobcu a žalovaného medzi 27. marcom a 8. aprílom 2013 (č. l. 105 až 110), list žalobcu z 24. apríla 2013 (č. l. 130), správa SPP - distribúcia, a.s., z 24. marca 2016 s protokolom (č. l. 121 a 122) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
5. a) Žalovaný ako odberateľ a žalobca ako dodávateľ podpísali 26. augusta, resp. 24. septembra 2009 listinu označenú ako „Zmluva o dodávke plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) z 22.07.2009“ (č. l. 4 a 5). Obsahom tejto listiny bolo určenie odberného miesta (č. XXXXXXXXXX skladové priestory a č. XXXXXXXXXX „adm. budova a mont. hala SP MANUFACTURING“, obe v Š.K., E. V. XA K. XX), predpokladaný ročný odber 29 676 + 5 376 m3, dohodnutý druh tarify (č. 4). Nad podpisom zmluvných strán bolo obsiahnuté dojednanie, že „Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky...“.
b) Obchodné podmienky pre opakované dodávky plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber), ktorých odberné miesta sú pripojené do distribučnej siete SPP - distribúcia, a.s. s účinnosťou od 1. júla 2009 (č. l. 7 a 8), ktoré obsahovali okrem iného tieto ustanovenia: „3. Fakturačné a platobné podmienky... 3.1 Dodávateľ fakturuje odber plynu podľa údajov zistených PDS (prevádzkovateľ distribučnej siete SPP- distribúcia, a.s., čo vyplýva z ods. 1.4 obch. podmienok, pozn.) odpočtom určeného meradla alebo podľa typového diagramu dodávky v zmysle platného Prevádzkového poriadku... 3.5 Fakturačným obdobím je obdobie, za ktoré sa vykonáva vyúčtovanie odberu plynu. Odpočet odberu plynu vykonáva PDS a na jeho základe vykonáva Dodávateľ vyúčtovanie odberu plynu formou vyúčtovacej faktúry... 3.10 Po zistení skutočného odberu plynu za príslušné fakturačné obdobie stanoveného v zmysle bodu 3.1, vypočíta Dodávateľ rozdiel medzi cenou stanovenou na základe skutočného odberu plynu a súčtom prijatých platieb z faktúr za opakované dodávky za celé obdobie od začiatku fakturačného obdobia do dňa odpočtu skutočného odberu plynu. Tento rozdiel bude fakturovaný Odberateľovi vo vyúčtovacej faktúre... ako preplatok resp. nedoplatok. 3.11 Vyúčtovacia faktúra je splatná do 14 dní odo dňa jej vystavenia... 4. Cena 4.1 Dodávateľ fakturuje cenu za obchodnú jednotku stanovenú podľa cenníka Dodávateľa platného v čase dodávky, ak nie je v Zmluve dohodnuté inak... 5. Reklamácie 5.1 Ak vzniknú chyby pri vyfakturovaní odberu plynu z dôvodu nesprávneho odpočtu, použitím nesprávnej sadzby, z dôvodu nesprávneho výpočtu a pod., majú Odberateľ a Dodávateľ nárok na vyrovnanie nesprávne fakturovaných súm... 5.2... Reklamácia neoprávňuje Odberateľa nezaplatiť reklamovanú faktúru. 5.3 Pri posudzovaní reklamácie je Odberateľ povinný umožniť Dodávateľovi a PDS skontrolovať priamo na OM (odberné miesto, pozn.) meradlo, počet a typ plynových spotrebičov, prípadne iné náležitosti, ktoré sú potrebné na zistenie oprávnenosti reklamácie. 6. Meranie a technické podmienky dodávky plynu 6.1 Odber plynu sa meria v objemových jednotkách.
6.2 Dodávateľ na základe písomnej žiadosti Odberateľa požiada PDS o preskúšanie správnosti meradla podľa osobitného predpisu. Ak sa pri preskúšaní zistí, že meradlo vykazuje väčšiu odchýlku ako je prípustná, vykoná PDS korekciu chybne zmeranej dodávky a znáša náklady spojené s preskúšaním a výmenou meradla. Ak na meradle nebola zistená neprípustná odchýlka, Odberateľ je povinný uhradiť náklady spojené s jeho preskúšaním a výmenou... Korekciu PDS vykoná za obdobie preukázateľného trvania chyby meradla... 6.3 Ak nie je možné zistiť skutočný odber plynu počas trvania poruchy meradla, PDS určí odber: a) podľa typového diagramu..., b) podľa odberu rovnakého obdobia predchádzajúceho roka...“
c) Vo fakturačnom období od 22. júla 2009 do 18. januára 2010 žalovaný odobral na odbernom mieste E. V. XA, Š., celkovo 8.807 m3 plynu, v období od 19. januára do 31. decembra 2010 žalovaný odobral na tomto odbernom mieste celkovo 18.677 m3 a v období od 19. januára 2011 do 18. januára 2012 žalovaný na tomto mieste odobral celkovo 21.113 m3 plynu. Po celý tento čas bolo na tomto odbernom mieste používané meradlo č. XXXXXXXXYBXX. (vyúčtovacie faktúry č. l. 91 až 103)
d) Dňa 24. apríla 2012 zamestnanci spoločnosti SPP-distribúcia, a.s., demontovali z odberného miesta žalovaného E. XA, Š., uvedené meradlo za účelom jeho periodického úradného overenia. V tom čase bol na jeho počítadle uvedený stav 243.194 m3 plynu. Pri demontáži bol prítomný aj generálny splnomocnenec žalobcu - svedok H., ktorý meradlo pri jeho demontáži videl a stav jeho počítadla potvrdil podpisom na montážnom liste (č. l. 46, výpoveď svedka v zápisnici č. l. 78 a 79). Zároveň bolo na tomto odbernom mieste namontované nové meradlo s počiatočným stavom 162.258 m3. Nebolo dokázané, že by výmena meradla bola vykonaná v nadväznosti na akúkoľvek reklamáciu zo strany žalovaného.
Meradlo č. XXXXXXXXYBXX bolo 10. augusta 2012 preskúšané spoločnosťou Plynárenská metrológia, s.r.o., ktorá nezistila jeho odchýlku nad rámec povolenej tolerancie a opatrila ho overovacou značkou v zmysle zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii (vyjadrenie č. l. 121 a 122).
e) Medzičasom listami z 23. júla, 24. septembra a 22. novembra 2012 žalobca upomenul žalovaného na neuhradené čiastkové faktúry, pričom za každú takúto upomienku si zároveň vyúčtoval sumu 2 € (upomienky a doklady č. l. 14 až 22).
f) Na základe takto zistených stavov meradla bola žalovanému 23. januára 2013 vystavená vyúčtovacia faktúra za fakturačné obdobie od 19. januára do 31. decembra 2012 splatná 6. februára 2013 (č. l. 9 až 13), v ktorej bolo žalovanému na odbernom mieste XXXXXXXXXX na E. V. XA, Š., vyúčtovaných celkovo 52.793 m3 plynu (t. j. prepočítaných 566.857 kWh), z toho v období od 19. januára do 23. apríla 2012 45.311 m3 a v období od 24. apríla do 31. decembra 2012 suma 7.842 m3. Cena počas celého fakturačného obdobia bola tvorená týmito zložkami: (I) Sadzba za odobratý plyn (služby obchodníka: 0,0422 €/kWh; preprava: 0,0011 €/kWh); (II) Fixná mesačná sadzba 2,06 € počas celého fakturačného obdobia; (III) Služby súvisiace s distribučnými spoločnosťami 27,90 € mesačne + 0,0081 € počas celého fakturačného obdobia); (IV) Spotrebná daň (1,32 €/MWh počas celého fakturačného obdobia). (vyúčtovacia faktúra č. l. 9 až 13). Celkovo (po pripočítaní spotreby za druhé odberné miesto, ktoré sa fakturovalo spoločne) tak bolo žalovanému vyúčtovaných 40.414,04 €, čo po znížení o preddavkové platby 14.493 € znamenalo nedoplatok žalovaného 25.921,04 €.
g) Žalovaný 27. marca 2013 predložil žalobcovi reklamáciu z dôvodu „stavu plynomeru pri odpočte - fakturované množstvo plynu“ (č. l. 104). Emailom zo 4. apríla 2013 žalobca oznámil žalovanému, že jeho reklamácia je nezrozumiteľná, keďže nie je jasné čo reklamuje a množstvo odobratého plynu bolo určené na základe odpočtu meradla pri jeho demontáži. Emailom z toho istého dňa žalovaný spresnil, že takáto spotreba nezodpovedá historickej spotrebe. Listom z 24. apríla 2013 žalobca oznámil žalovanému, že stav meradla k 23. aprílu 2012 bol správny, je zdokumentovaný v montážnom liste a tiež pri odoslaní meradla na periodické overenie (č. l. 130)
6. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.).
Skutkové zistenia v bode 5 sú výsledkom hodnotenia dôkazov z uvedených pri nich v zátvorkách. Skutočnosť, že došlo k uzavretiu zmluvy s predloženými obchodnými podmienkami nebola medzi
účastníkmi ani sporná. Žalobca nedokázal, že by medzičasom medzi stranami platili iné obchodné podmienky (napokon, sám žalovaný sa na ne v podaní z 23. januára 2015 odvolával). Podobne neboli sporné odbery za fakturačné obdobia rokov 2009 až 2011.
Podstatné námietky žalovaného smerovali voči množstvu plynu, ktoré bolo namerané meradlom na odbernom mieste na E. V. XA H. Š., ktoré považoval za nereálne. Podľa názoru súdu je však táto námietka vyvrátená vykonanými dôkazmi. Predovšetkým, stav počítadla na meradle č. XXXXXXXXYBXX pri jeho demontáži 23. apríla 2012 potvrdil sám svedok H., ktorý je generálnym splnomocnencom žalovaného, a jeho stav dokonca potvrdil svojím podpisom. Správnosť tohto stavu napokon sám priznal aj vo svojej výpovedi. Spornou teda zostala otázka, či tento stav je nameraný správne.
To je však potvrdené správou SPP-distribúcia, a.s., z 24. marca 2016 s pripojeným protokolom. Súd na rozdiel od žalovaného nepovažuje tento doklad za nehodnoverný, ani účelovo vyhotovený. Na toto svoje tvrdenie žalovaný neoznačil žiadne dôkazy. Len okolnosť, že spotreba sa žalovanému zdá nereálna, nemôže podľa názoru súdu bez ďalšieho vyvrátiť pravdivosť dokladov o overení meradla. Prípis z 24. marca 2016 s pripojeným protokolom predložil súdu nie žalobca ako účastník konania, ale v zmysle § 128 a 129 O. s. p. spoločnosť SPP - distribúcia, a.s., ako tretia osoba nezávislá od žalobcu. Súd teda nevidí žiaden dôvod, prečo by táto osoba mala mať taký záujem na výsledku konania v prospech žalobcu, aby predložila nehodnoverný, prípadne falošný dôkaz. Súd taktiež nemá dôvod pochybovať o správnosti protokolu z merania, ktorý bol k prípisu pripojený. Ani voči jeho obsahu žalovaný - okrem všeobecnej námietky nedôveryhodnosti - nevzniesol žiadnu konkrétnu námietku. Nie je ani pravdou, že by išlo o účelovo vyhotovený dôkaz v nadväznosti na reklamáciu žalovaného, keďže je zrejmé, že k demontáži a overeniu došlo v priebehu apríla až augusta 2012, teda niekoľko mesiacov pred reklamáciou (27. marca 2013), kedy ju žalobca ani SPP-distribúcia, a.s., nemohli predpokladať.
Žalovaný inak počas konania žiaden konkrétny dôkaz, ktorým by spochybnil vecnú správnosť nameraných údajov, neoznačil ani nenavrhol vykonať (napriek viacnásobnému poučeniu podľa § 120 ods. 4 O. s. p.). V podstate len vo svojom prednese na pojednávaní 29. apríla 2016 uviedol, že hodnoverným dôkazom by bolo len samotné meradlo, inak vraj žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Z toho snáď možno vyvodiť, že žalovaný žiadal obhliadku demontovaného meradla, ktorá by však ako dôkaz bola v podstate bezcenná, keďže na skúmanie meradla sú potrebné odborné znalosti, ktoré súd nemá (§ 127 O. s. p.). Okrem toho však názor žalovaného odporuje aj pravidlám dokazovanie v občianskom súdnom konaní. Podľa § 125 O. s. p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, pričom súd má všetky dôkazy hodnotiť jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.). Nemožno teda tvrdiť, že správnosť resp. presnosť meradla možno dokázať jedine (znaleckou) obhliadkou príslušného meradla. Naopak, v zmysle citovaných ustanovení ju možno dokázať akýmkoľvek dôkazným prostriedkom a je úlohou súdu tieto dôkazné prostriedky hodnotiť vo vzájomnej súvislosti. V prerokúvanej veci bol dôkaz správnosti meradla dokazovaný vyjadrením SPP-distribúcia, a.s., a protokolom o jeho overení, čo sú spôsobilé dôkazy na dokázanie týchto skutočností. Ako bolo uvedené, súd nemá dôvod pochybovať o správnosti predložených listín, ktoré správnosť meradla potvrdzujú. Vzhľadom na to niet ani dôvody pochybovať o tom, že nameraný údaj o spotrebe (243.198 m3) je správny a zodpovedá skutočnosti. Z uvedených dôvodov súd nevykonal dôkaz predložením, resp. vyžiadaním si a obhliadkou samotného meradla.
Už len na dôvažok treba dodať, že v prerokúvanej veci ide o odlišný prípad než prípad účtovania tzv. neoprávneného odberu plynu z dôvodu zásahu do meradla, kde existencia takéhoto zásahu je priamo súčasťou jednej skutkovej podstaty [§ 82 ods. 1 písm. c) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike]. Súd pritom z úradnej činnosti vie, že ako dôkaz takýchto zásahov sa veľmi často prezentuje len (súkromný) znalecký posudok, v ktorom sa udáva len „vysoká pravdepodobnosť“ takýchto zásahov. V takom prípade je logické, že treba hľadať iné dôkazné prostriedky o existencii týchto zásahov, a to spravidla priamo dané meradlo. V prerokúvanej veci však nejde o dokázanie existencia zásahov do meradla, ale o dokázanie množstva odobratého plynu, ktoré sa meradlom meria. Takýto dôkaz možno (ako bolo uvedené vyššie) vykonať akýmikoľvek dostupnými prostriedkami, nielen samotným meradlom.
Podobne súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka W.. G., ani jeho písomnou výpoveďou, pretože to nepovažoval za potrebné. Podpis W.. G. na zázname zo 7. júla 2011 nebol spochybnený ani samotným žalovaným a ani žalovaný sám bližšie nevysvetlil, v čom by tento svedok mal objasniť priebeh kontroly
7. júla 2011 viac alebo lepšie než to urobili svedkovia N. a R. a než o tom svedčí obsah záznamu zo 7. júla 2011.
Právne vec súd posúdil takto:
7. Plyn je hnuteľnou vecou v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobca i žalovaný sú podnikateľmi a zmluvu o dodávke plynu z 22. júla 2009 (resp. podpísanú postupne 26. augusta a 24. septembra 2009) uzatvárali na tento účel (žalovaný na prevádzkovanie skladu v Š.), právne vzťahy medzi nimi sa spravujú Obchodným zákonníkom podľa jeho § 261 ods. 1. Zmluva o dodávke plynu z 22. júla 2009 je tak svojou podstatou (rámcovou) kúpnou zmluvou v zmysle § 409 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže z nej vyplýva záväzok žalobcu ako dodávateľa predávať hnuteľnú vec - tovar (plyn) a záväzok žalovaného ako odberateľa odoberať ho a platiť zaň cenu (určenú podľa cenníka). Podľa § 273 Obch. zák. sa súčasťou tejto zmluvy stali dohodnuté obchodné podmienky, čo vyplýva z výslovného odkazu v jej texte.
8. Z § 448 Obch. zák. v spojení s ods. 4.1 obchodných podmienok potom vyplýva, že odberateľ zemného plynu je povinný za dodaný zemný plyn zaplatiť dohodnutú cenu. Keďže na základe zmluvy o dodávke plynu žalobca dodáva plyn vo vopred neurčenom množstve, je na účely výpočtu ceny podstatné určiť skutočné množstvo dodaného a odobratého plynu.
Podľa ust. § 54 ods. 6 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení účinnom v časti fakturačného obdobia (do 31. augusta 2012), ale aj podľa § 76 ods. 6 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike účinného od 1. septembra 2012 je základom pre účtovanie dodávky medzi dodávateľom a odberateľom dodané množstvo energie. Toto množstvo energie je súčinom spaľovacieho tepla objemového za účtovacie obdobie a dodaného objemu plynu. Podľa ods. 1 oboch cit. paragrafov je prevádzkovateľ distribučnej siete povinný merať dodávku plynu určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne overuje správnosť jeho merania. Podľa ods. 7 potom dodávateľ plynu fakturuje dodané množstvo plynu predovšetkým na základe skutočne nameraných údajov o dodávke plynu, pričom na príslušnom odbernom mieste sa vykoná odčítanie skutočne nameraných údajov o dodávke plynu minimálne raz v priebehu kalendárneho roka.
Z citovaných ustanovení tak vyplýva, že úloha merať množstvo dodaného plynu je predovšetkým úlohou prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý montuje a udržiava určené meradlo, nie dodávateľa plynu. Prevádzkovateľom distribučnej siete nie je žalobca, ale SPP-distribúcia, a.s. Z § 54 ods. 1 a 7 zákona č. 656/2004 Z. z., ale aj § 76 ods. 1 a 7 zákona č. 251/2012 Z. z. pritom jasne vyplýva, že dodávateľ fakturuje dodané množstvo plynu na základe výsledkov merania určeného meradla (zisteného pravidelným každoročným odčítaním meradla).
9. Pojem „určené meradlo“ je vymedzený v § 8 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, z ktorého v podstate vyplýva, že ide o meradlá určené na povinnú metrologickú kontrolu (ods. 1), a to okrem iného, ak sú používané pri meraniach súvisiacich s platbami, najmä v obchodných vzťahoch [ods. 2 písm. a), ods. 3]. Metrologická kontrola, ktorá sa vykonáva aj počas používania určeného meradla [§ 9 ods. 2 písm. b) cit. zák.] je potom upravená v § 9 ods. 4 ako tzv. následné overenie. Metrologickú kontrolu vykonávajú osoby vymedzené v § 9 ods. 5 cit. zák., medzi nimi aj tzv. autorizované osoby, ktoré sú podnikateľskými subjektami. Overenie meradla podľa § 15 cit. zák. pozostáva zo skúšky meradla a potvrdenia jeho zhody s technickými a metrologickými požiadavkami. O overení sa vydá doklad a označí sa značkou (§ 15 ods. 4 zákona č. 142/2000 Z. z.). Podľa § 19 ods. 5 cit. zák. pritom o overenie meradla môže požiadať ten, čie záujmy jeho používaním môžu byť dotknuté. Vo vzťahu k meraniu dodávky plynu určeným meradlom je v § 56 ods. 8 zákona č. 656/2004 Z. z., ale aj § 76 ods. 8 zák. č. 251/2012 Z. z. výslovne zaručené právo odberateľa aj dodávateľa požiadať o preskúšanie určeného meradla.
Podrobnosti o vykonávaní overovania upravuje potom vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR č. 210/2000 Z. z., ktorá v prílohe č. 13 podrobne vymedzuje náležitosti a postupy overenia plynomerov. V texte prílohy sa vo všeobecnosti odkazuje na postup pri prvotnom overovaní, no z bodu 10 prvej časti vyplýva, že postup pri následkom overovaní je v zásade zhodný. V jednotlivých oddieloch prílohy sú potom upravené najväčšie prípustné odchýlky merania, teda rozdiely medzi skutočne pretečeným objemom a zmeraným objemom (porov. bod 6 oddielu B druhej časti cit. prílohy vyhlášky č. 210/2000 Z. z.).
Zo zisteného skutkového stavu pritom vyplýva, že plynomer demontovaný z odberného miesta Senecká 2A, Šamorín, u žalovaného bol podrobený overeniu autorizovanou osobou v zmysle § 9, § 15 a § 24 zákona č. 142/2000 Z. z. a bolo označené značkou. To znamená, že plynomer bol podrobený aj skúškam vymedzeným v prílohe č. 13 vyhl. č. 210/2000 Z. z. a vyhovelo tam uvedeným hodnotám. Na základe uvedeného treba podľa názoru súdu uzavrieť, že údaj na ňom uvedený je riadnym dôkazom o množstve plynu pretečeného týmto plynomerom do 23. apríla 2012, kedy bolo z odberného miesta žalovaného demontované. Na základe uvedeného tak treba uzavrieť, že žalovaný v období od 19. januára do 23. apríla 2012 skutočne odobral nameraných 45.311 m3 plynu.
10. Na základe uvedeného tak treba uzavrieť, že vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX vychádza z riadne zmeraného množstva plynu dodaného žalobcom žalovanému zisteného príslušnými postupmi podľa § 54 zákona č. 656/2004 Z. z., resp. § 76 zákona č. 251/2012 Z. z., ako aj obchodných podmienok. Keďže údaje o cenách plynu a ich jednotlivých komponentoch, ako sú uvedené vo faktúre, žalovaný nespochybňoval, súd ich považoval za nesporné [pozri bod 5 písm. f) vyššie]. Na základe uvedeného tak treba uzavrieť, že údaje faktúry sú správne. Keďže však výsledné sumy sú len výsledkom násobenia množstva, resp. časových jednotiek určitými jednotkovými cenami, má správnosť oboch činiteľov za následok aj správnosť súčinu, teda výsledných fakturovaných súm. Žalovaný tak bol na základe vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX do 6. februára 2013 žalobcovi povinný zaplatiť nedoplatok 25.921,04 €. Nebolo sporné, že žalovaný zaplatil len 3.211 €, zostáva mu preto doplatiť 22.710,04 €.
11. Podstatná časť obrany žalovaného sa sústredila na otázku, že v čase, za ktorý bola uvedená spotreba vyúčtovaná (od 19. januára do 23. apríla 2012), k takémuto odberu nemohlo dôjsť. Je však potrebné poukázať na to, že žalovaný je povinný platiť za plyn, ktorý mu je dodaný, teda ktorý pretečie cez plynomer do jeho prípojky a smeruje k jeho spotrebičom. Nie je pritom relevantné, či tento plyn k týmto spotrebičom aj doputuje, alebo napríklad dôjde k jeho úniku na tomto úseku (za plynomerom). V okamihu pretečenia plynu plynomerom ho treba považovať za dodaný zo strany žalobcu a týmto okamihom je žalovaný povinný zaplatiť zaň kúpnu cenu. Prípadné úniky plynu idú teda na jeho vrub. Obrana, že určité množstvo plynu nemôžu spáliť spotrebiče žalovaného, teda nemôže byť úspešná. Ak plyn skutočne pretiekol plynomerom, čo v prerokúvanej veci z predošlého textu zjavne vyplýva, a plynomer ho správne odmeral, je odmerané množstvo dodané a žalovaný je povinný ho zaplatiť. Jeho námietky však vzbudzujú pochybnosť aj preto, že v samotnej zmluve o dodávke plynu z 22. júla 2009 podpísanej samotným žalovaným je ako „predpokladaný ročný odber“ uvedená na danom odbernom mieste hodnota 29 676 m3, čiže viac než v odpore tvrdených 15 - 16 000 m3 a viac než 21 113 m3 vyúčtovaných vo faktúre za obdobie 19. januára 2011 až 18. januára 2015.
Neopodstatnené sú aj poukazy žalovaného na ods. 6.2 obchodných podmienok, ak namieta, že mu neboli vyúčtované náklady overenia meradla, čo má dokazovať účelovosť alebo úmysel žalobcu. Citované ustanovenie obchodných podmienok (inak v zhode s § 76 ods. 8 zákona č. 251/2012 Z. z.) totiž upravuje povinnosť prevádzkovateľa distribučnej siete preveriť správnosť meradla na žiadosť dodávateľa alebo odberateľa. V prerokúvanej veci však zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že plynomer demontovaný z odberného miesta nebol odoslaný na preskúšanie na žiadosť žalovaného alebo žalobcu kvôli pochybnosti o správnosti jeho údajov, ale výlučne z dôvodu vyhláškou č. 210/2000 Z. z. predpísanej povinnosti periodického overenia určených meradiel. Preto ani nebol dôvod (a ani právo na strane žalobcu) zaťažovať nákladmi tohto overenia žalovaného. Rovnako sú bez právneho významu odkazy žalovaného na ods. 6.2 poslednú vetu a 6.3 obchodných podmienok, ktoré riešia prípady určenia odberu pri poruche meradla. V prerokúvanej veci však overenie meradla žiadnu jeho poruchu nepreukázalo, preto nebol dôvod vykonávať akúkoľvek korekciu ním nameraných údajov. V tejto súvislosti je sama osebe pravdivé tvrdenie žalovaného, že vo vybavení reklamácie z 24. apríla 2013 sa žalobca nevenuje zdôvodneniu správnosti plynomerom nameraných údajov. Predpokladom vzniku nároku žalobcu na cenu za dodaný plyn však nie je odôvodnené vybavenie reklamácie, ale výlučne objektívna skutočnosť, teda či a koľko plynu žalovanému dodal. Inak, aj ustanovenie ods. 5.2 poslednej vety obchodných podmienok zakazuje odberateľovi nezaplatiť reklamovanú faktúru len kvôli podanej (a prípadne nevybavenej) reklamácii.
12. Omeškaním so zaplatením vyúčtovanej ceny plynu vznikla žalovanému podľa § 365 a § 369 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31. januára 2013 povinnosť platiť aj úrok z omeškania o 8 % vyšší než je základná sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania. Základná sadzba (sadzba pre hlavné refinančné operácie) ECB k 7. februáru 2012 bola 0,75 %, sadzba úroku z omeškania tak predstavuje 8,75 %.
13. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú náklady spojené s uplatnením pohľadávky príslušenstvom pohľadávky. Súd mal za preukázané, že žalobca zaslal žalovanému celkovo tri upomienky, ktorých dôvod žalovaný nijako nespochybnil. Keďže suma 2 € za jednu približne zodpovedá poštovnému Slovenskej pošty, a.s., za doporučenú zásielku, súd ju po zohľadnení nákladov na papier, tlač a obálku považoval za primeraný náklad na jednu upomienku. Keďže cieľom upomienky je predísť žalobe voči odberateľovi, považoval ich súd za „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“ v zmysle cit. ustanovenia Obč. zák. Úrok z omeškania zo sumy 2 € na každú upomienku vo výške 8,75 % je tiež v súlade s § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 3 a 10c nar. vlády č. 87/1995 Z. z.
14. Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel (výrok I).
15. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého má plne úspešný žalobca nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov. Tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 1.362,50 € a trov právneho zastúpenia 1.421,08 € [v zmysle vyčíslenia z 25. apríla 2016: základná sadzba tarifnej odmeny za tri úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. žaloba, 3. vyjadrenie k odporu vždy po 386,74 € zo základu 22.716,04 € podľa § 10 ods. 1 a 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení od 1. júla 2013; paušálna náhrada podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. dvakrát po 7,81 € za úkony v roku 2013 a raz 8,39 € za úkon v roku 2015 a DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 236,85 €]. Určené trovy treba zaplatiť do rúk advokáta zastupujúceho pri vyhlásení rozsudku bez ohľadu na to, úkonmi ktorého advokáta vznikli (§ 149 ods. 1 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej uspokojenia v exekúcii.