Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23CoE-7-2016.pdf
PDF · 72.6 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/7/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpeného U.. Q. O., F.., advokátkou, W., P. XX, korešpondenčná adresa: W., Q. XXX/A, proti povinnej P. E., bytom X. pod S. XX, o vymoženie sumy 256,79 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k.3Er/257/2015 - 14 zo dňa 19. mája 2015 jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. P. W., Exekútorský úrad Svidník, sp. zn. EX 2673/2015 - 2 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. PC-A/1213/0678 zo dňa 07.11.2014, vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, pričom nárok oprávneného vychádza zo Zmluvy o osobnom účte uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s., právnym predchodcom oprávneného, pôvodným veriteľom a povinnou dňa 12.03.2010. Exekučný súd rozhodnutie odôvodnil § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, s odkazom na uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4CoE/42/2010 a 3CoE/29/2010 a prijaté závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, opierajúc sa tiež o stanovisko prijaté dňa 27.9.2010 na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove. Využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, exekučný súd preskúmal predložený exekučný titul a jeho súlad so zákonom, pričom dospel k záveru, že medzi oprávneným a povinnou ide o spotrebiteľský vzťah, založený Zmluvou o osobnom účte uzavretou v rámci obchodných aktivít právneho predchodcu oprávneného s fyzickou osobou, nepodnikateľom v pozícii spotrebiteľa. Súd konštatoval, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, odkazujúc na ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, v časti dojednanej rozhodcovskej doložky sú považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými všeobecnými dojednaniami spochybňuje jej individuálne vyjednanie spotrebiteľom, keďže uzavretú zmluvu mala povinná možnosť uzavrieť iba ako celok, vrátane všeobecných obchodných podmienok. Súd tak konštatoval, že neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom, výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Neprijateľnou zmluvou podmienkou preto spotrebiteľ nie je viazaný. Na základe toho exekučný súd návrh oprávneného na udelenie poverenie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil §
205 ods. 2 písm. a/, d/, e/, f/, § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Uviedol, že súd prvého stupňa svojou preskúmavacou činnosťou vo vzťahu k rozhodcovskej doložke a samotnému rozhodcovskému rozsudku prekročil oprávnenia dané exekučnému súdu príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, čím oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom, možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a k otázke prieskumu exekučného titulu, pričom mu týmto postupom zároveň odňal právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči povinnému v exekučnom konaní, čím došlo k porušeniu ústavného práva oprávneného na súdnu ochranu. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, t.j. takýto rozsudok zakladá prekážku res iudicata a exekučný súd je ním viazaný rovnako ako rozhodnutím všeobecného súdu. Rozhodcovský rozsudok je bezpochyby materiálne vykonateľným rozhodnutím a je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Zároveň týmto postupom exekučný súd vážne narúša princíp právnej istoty, keďže v skutkovo i právne obdobných veciach súdy rozhodujú odlišne bez primeraného právneho základu a primeraného zdôvodnenia. Exekučný súd týmto postupom vylúčil možnosť pre oprávneného riešiť svoje spory v rozhodcovskom konaní, čo bezpochyby zasahuje do zákonom daných práv oprávneného. Zákon o rozhodcovskom konaní a rokovací poriadok príslušného rozhodcovského súdu poskytuje obom stranám dostatok priestoru na uplatňovanie a bránenie svojich práv a nemožno pochybovať o zákonnom priebehu rozhodcovského konania, ani o rovnocennom postavení povinného v rámci rozhodcovského konania v porovnaní s konaním na všeobecnom súde. Oprávnený poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorých si právny predchodca oprávneného, Poštová banka, a.s., ponukou návrhu rozhodcovskej doložky plnila len svoju zákonnú povinnosť. Forma využívaná bankou rovnako spĺňa podmienku písomnej formy. Postup banky, ktorý je v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto nemôže byť považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Exekučný súd svojím postupom znemožnil uplatniť právo oprávneného priznané právoplatným exekučným titulom, ktorého účinky sú bezpochyby zhodné s právoplatným rozsudkom všeobecného súdu.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p., bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.
Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 12.5.2015 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia. K žiadosti bol pripojený návrh oprávneného, rozhodcovský rozsudok zo dňa 7.11.2014, Zmluva o osobnom účte zo dňa 12.03.2010, plnomocenstvo udelené JUDr. Veronike Kubrikovej, PhD.
Odvolací súd po preskúmaní predloženej zmluvy o osobnom účte zistil, že tá sa týka inej osoby povinnej, keďže Mária Oračková, nar. 24.12.1975, bytom Stráne pod Tatrami 83, ktorá je uvedená ako povinná v zmysle predloženého exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku, nie je Máriou Oračkovou, nar. 27.11.1971, bytom Lomnička 1, ktorá uzavrela s právnym predchodcom zmluvu o osobnom účte dňa 12.3.2010. Z textu predloženého rozhodcovského rozsudku je tiež zrejmé, že povinná Mária Oračková uzavrela s bankou zmluvu dňa 27.08.2009.
Z uvedeného je zrejmé, že exekučný súd sa nedostatočne oboznámil s dokladmi predloženými exekučnému súdu oprávneným, a teda nedostatočne zistil skutkový stav veci.
Ďalej odvolací súd uvádza, že exekučný súd vyslovil neprípustnosť vedenej exekúcie s odkazom na neprijateľnú zmluvnú podmienku, rozhodcovskú doložku, ktorá mala tvoriť súčasť všeobecných obchodných podmienok, pričom všeobecné obchodné podmienky nie sú súčasťou exekučného spisu, t.j. nie je zrejmé, z čoho vyvodil exekučný súd svoje závery.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. h) v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Exekučný súd je v ďalšom konaní povinný opätovne sa zaoberať predloženými dokladmi, v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom je povinný zaobstarať si všetky písomnosti nevyhnutné na rozhodnutie o podanom návrhu. Následne je povinný vo veci rozhodnúť tak, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo v súlade § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.