Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-13-2016.pdf
PDF · 105 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/13/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5 IČO: 35 724 803 zast. advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír s.r.o. , so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5 proti odporkyni K. H., R.. XX.XX.XXXX, D. Q., W. X. D. XX , v konaní o zaplatenie 355,93 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 106,98 eura s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16,31 eura od 26.04.2013 do zaplatenia, s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 18,43 eura od 26.05.2013 do zaplatenia, s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 42,11 eura od 26.06.2013 do zaplatenia, s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo s my 30,13 eura od 26.07.2013 do zaplatenia a trovy konania 17,36 eura.
Žaloba v časti zaplatenia sumy 69,00 eura spolu s 8,25% ročným úrokom z omeškania od 26.03.2014 sa z a m i e t a.
Konanie v časti zaplatenie 179,95 eura sa z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 18.01.2016 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal od odporkyne zaplatenia 355,93 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Ako dôvod uviedol, že jeho právny predchodca spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzatvoril s odporkyňou dňa XX.XX.XXXX Zmluvu č. XXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Na základe zmluvy poskytli odporkyni telekomunikačné služby špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Odporkyňa sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval odporkyni cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami a vystavil vyúčtovacie faktúry č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa XX.XX.XXXX na sumu 16,31 eura, č. 7304547658 so splatnosťou dňa 25.05.2013 na sumu 18,43 eura, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa XX.XX.XXXX na sumu 42,11 eura, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa XX.XX.XXXX na sumu 30,13 eura a č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa XX.XX.XXXX na sumu 248,95 eura. Odporkyňa ku dňu postúpenia pohľadávky neuhradila žiadnu čiastku. Zároveň si uplatňujú aj úroky z omeškania.
Navrhovateľ dňa 13.04.2016 zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v zmysle bodu 4. Dodatku v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1. písm. b) alebo v bode 2. alebo v bode 3. Dodatku k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, a účastník je povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1. Dodatku. Zmluvné strany si v tabuľke č. 1. v Dodatku dohodli zmluvnú pokutu pre prípad porušenia práv a povinností uvedených v bode 1. písm. d) alebo v bode 2. alebo v bode 3. tohto Dodatku. V zmysle predmetnej faktúry si navrhovateľ uplatňuje položku
označenú ako zmluvná pokuta vo výške 248,95 eura z titulu porušenia zmluvnej povinnosti odporkyne zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s postupcom. Povinnosť odporkyne zaplatiť zmluvnú pokutu bola ekvivalentom zvýhodnenia, ktoré postupca poskytol odporkyni v podobe zabezpečenia predaja mobilného telefónu/koncového telekomunikačného zariadenia za zvýhodnenú (akciovú) cenu. Navrhovateľ si zmluvnú pokutu uplatňuje ako kompenzáciu škody (alternatívne náhradu škody) z titulu porušenia zmluvnej povinnosti odporcu spočívajúcej v nedodržaní doby viazanosti. Výšku škody súvisiacej s obstaraním samotného zariadenia NOKIA C2-01 navrhovateľ preukazuje priloženým cenníkom.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané. Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil s prejednávaním veci v jeho neprítomnosti.
Odporkyňa uviedla, že si je vedomá dlžoby za telefón, avšak momentálne nemá finančné prostriedky na zaplatenie dlžoby. Bude si musieť požičať peniaze, ale nie na zaplatenie zmluvnej pokuty. Ona je na polovičnom invalidnom dôchodku. Manžel poberá dôchodok. Má rakovinu. Teraz chodí na ožiare. Majú veľmi nízky príjem. Predtým dlžobu nezaplatila, nakoľko nemali dostatok finančných prostriedkov. Ona nikdy predtým nemala dlžoby.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s obsahom ostatného spisového materiálu a bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:
Pred prvým pojednávaním vo veci samej dňa 13.04.2106 vzal navrhovateľ žalobný návrh späť v časti zaplatenia 179,95 eura s príslušenstvom a žiadal konanie v predmetnej časti zastaviť.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa ods. 2 súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takomto prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ods. 3 nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je . V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Navrhovateľ vzal návrh pred prvým pojednávaním sčasti zaplatenie 179,95 eura s prísl. späť. Súd preto v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia konanie v tejto časti zastavil. K tomu aby súd mohol konanie zastaviť nebol potrebný súhlas odporcu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že spoločnosť Slovak Telecom a.s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 10 uzatvorila dňa XX.XX.XXXX s odporkyňou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb a Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých poskytla odporkyni SIM kartu a mobilné zariadenia NOKIA C2-01 za maximálnu kúpnu cenu 1,- euro s dobou viazanosti 24 mesiacov. Pre prípad porušenia povinnosti si účastníci konania dohodli zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eura. Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 16,31 eura splatnú dňa XX.XX.XXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 18,43 eura splatnú dňa XX.XX.XXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 42,11 eura splatnú dňa 25.06.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 30,13 eura splatnú dňa XX.XX.XXXX a faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa XX.XX.XXXX znejúcu na sumu 248,95 eura.
Spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, ako postupca a navrhovateľ EOS KSI Slovensko s.r.o ako postupník na druhej strene uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na navrhovateľa , vrátane pohľadávky voči odporkyni.
Podľa § 542 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ods. 2 s postúpením pohľadávky predchádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená tak, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 1 ods. 1 písm. a) Zák.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb.
Podľa § 43 ods. 1 Zák.č. 351/2011 Z.z. podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.
Podľa ods. 2 podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa ods. 1, písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3, písm. a), c) písomne elektronickou poštou, službou skrátených správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
Podľa ods. 12 účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a zo zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženia faktúry c) používať iba telekomunikačné zariadenia splňujúce požiadavky osobitných predpisov .
Podľa ods. 13 ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
Podľa § 44 ods. 1 Zák.č. 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytnutí verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná, to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou, ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právny vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej činnosti.
Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými má spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ods. 4, písm. k) neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, je dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Právny predchodca žalobcu vyúčtoval odporkyni cenu za poskytované služby za príslušné obdobie faktúrami č. XXXXXXXXXX sumu 16,31 eura, č. XXXXXXXXXX sumu 18,43 eura, č. XXXXXXXXXX sumu 42,11 eura, č. XXXXXXXXXX sumu 30,13 eura a č. XXXXXXXXXX sumu 248,95 eura . Vzhľadom na skutočnosť, že súd nezistil zánik dlhu odporkyne s plnením na základe uvedených skutočností dospel
k záveru, že uplatnená pohľadávka navrhovateľa vo výške 106,98 eura je čo do základu a výšky dôvodná, preto návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel.
Keďže sa odporkyňa dostala s plnením záväzku do omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Súd žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol, nakoľko uvedenú zmluvnú podmienku dohodnutú medzi účastníkmi konania považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto neplatnú v zmysle § 53 OZ, nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu.
Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty nielen, že by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality ), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ďalej len „Smernica“).
Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je sankciou, by nemali byť žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiadal spotrebiteľom zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty, no pokiaľ by mal súd na ňu prihliadať v rámci spotrebiteľského vzťahu podľa názoru súdu by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejší, alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník a to spotrebiteľ. Už táto skutočnosť vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy a to spotrebiteľa. V súdnej veci zmluvnú pokutu tak, ako bola priznaná považuje súd za neprimeranú sankciu a to z nasledovných dôvodov. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy, napr. jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac viazanosti, teda na jeho počiatku. Rovnako nie je zohľadnená ani tá skutočnosť, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatil, teda či ide o cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, aby sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 207/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza: „ V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa, alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí“.
Podľa ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka pre platnosť dohody o zmluvnej pokute sa okrem iného vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty, alebo určený spôsob určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkoch ceny, alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška, alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrený jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná povinnosť na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. MOBDo/4/2003
zo dňa 19.11.2009). V prípade, že tieto podstatné náležitosti dohody o zmluvnej pokute chýbajú, alebo nie sú určite a zrozumiteľne vyjadrené, je dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súd ďalej uvádza, že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že spornú zmluvu možno charakterizovať, ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovanú je potrebné hľadieť, ako na spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Žalobca svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nemožno teda ani v tomto prípade hovoriť o individuálnom dojednaní zmluvného ustanovenia týkajúceho sa zmluvnej pokuty. Na spotrebiteľské zmluvy je potrebné aplikovať aj ustanovenie súvisiace s ochranou spotrebiteľa. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán je v prospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Takéto zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojené v znení dodatku, ktoré sa týkajú zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa a odporkyne súd trovy konania pomerne rozdelil. Navrhovateľ bol úspešný v časti konania o zaplatenie 106,98 eura s príslušenstvom a v časti konania o zaplatenie 69,00 eur neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech navrhovateľa v rozsahu 60,79% (106,98 eura :175,98 eura = 0,6079 eura x 100) a hrubý úspech odporkyne bol v rozsahu 39,21% (100%-60,79%) tým je daný prevažný čistý úspech navrhovateľa v rozsahu 21,58% (60,79%-39,21%) čo v konečnom dôsledku znamená právo navrhovateľa na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve týmto percentom. Pri plnom úspechu navrhovateľovi prináleží právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 63,96 eura a to za 2 úkony právnej pomoci á 21,92 eura, 2x režijný paušál 10,07 eura + 20% DPH a náhradu iných trov konania v sume 16,50 eura, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženú na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu. Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa v rozsahu 21,58 % priznal súd navrhovateľovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 13,80 eura (21,58%x63,96 eura) a náhradu iných trov konania v sume 3,56 eura (21,58%x16,50 eura), ktorú prisúdenú náhradu trov konania je odporkyňa povinná podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali, j) je odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.