Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14CoE-11-2016.pdf
PDF · 82.77 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/11/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752 zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: I. K., G.. XX.X.XXXX, Y. XXX/XX, C., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Havranom, 26. novembra 1, Humenné, pod sp. zn. Ex 581/2015, o vymoženie 2.393,32 eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 9.6.2015 č. k. 49Er/912/2015-17 takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 581/2015 zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor požiadal dňa 18.3.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stále rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline zo dňa 13.9.2013 č- RK-PC-2019/13-EK.
Citujúc ustanovenia § 44 ods. 1 až 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 2 ods. 1, § 15 ods. 1 a 2, § 70. § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa uviedol, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je vo veci exekučným titulom, nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2013 a stal sa vykonateľným 19.10.2013. S poukazom na ustanovenie § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z., podľa ktorého ustanovenia zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1 januárom 2015, preskúmaval rozhodcovský rozsudok v intenciách uvedeného zákona. Uviedol, že zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 13.8.2012, ktorá bola podkladom pre rozhodcovský rozsudok, posúdil rozhodcovský súd ako zmluvu spotrebiteľskú, a preto dospel k záveru, že na uvedené konanie možno aplikovať zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Z obsahu rozhodcovského rozsudku súd prvého stupňa zistil, že obsahuje ustanovenie § 15 ods. 2 Rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho súdu, v zmysle ktorého rozhodcovský rozsudok vydaný v zrýchlenom rozhodcovskom konaní doručí rozhodcovský súd so žalobou a dôkazmi žalovanému a vyzve ho na podanie žalobnej odpovede v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého musí rokovací poriadok rozhodcovského súdu zabezpečovať rovnosť účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania a právo každého účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania konať pred stálym rozhodcovským súdom, ako aj ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa. Súd prvého stupňa zastával názor, že citované ustanovenie rokovacieho poriadku je v rozpore so zákonom, a to s ustanovením § 15 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pretože účastníkovi konania je zabránené pred vydaním
rozsudku rozhodcovského súdu konať pred súdom, predkladať dôkazy alebo reagovať na žalobu v zmysle § 25 ods. 4 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, podľa ktorého rozhodcovský súd bezodkladne po doručení žaloby s prílohami písomne vyzve žalovaného na zaslanie žalobnej odpovede v lehote nie kratšej ako 30 dní. Uzavrel, že žalovaný spotrebiteľ nemal až do času vydania rozhodcovského rozsudku vedomosť o prebiehajúcom konaní, došlo tak k značnej nerovnováhe práv účastníkov konania v neprospech spotrebiteľa, čím bolo porušené aj ustanovenie § 70 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Pretože predložený rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul je v rozpore s viacerými ustanoveniami zákona, súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/, podľa § 205 ods. 2 písm. g/, písm. d/ a písm. f/ O. s. p. Oprávnený v odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa predovšetkým to, že na rozhodcovské konanie aplikoval právnu normu, ktorá v čase konania nebola účinná, keďže zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nadobudol účinnosť dňa 1.1.2015 a rozhodcovský rozsudok bol vydaný 13.9.2013 a právoplatným sa stal dňom 15.10.2013. Teda rozhodcovské konanie sa právoplatne skončilo pred účinnosťou zákona č. 335/2014 Z. z., a preto rozhodcovský súd nemohol rozhodovať podľa predpisu, ktorý v tom čase nebol účinný. Výklad exekučného súdu označil za retroaktívny, neprípustný a v rozpore s Ústavou SR. Oprávnený citujúc ustanovenie § 14 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní vyslovil názor, že v rozhodcovskom konaní nedošlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov, pretože zákon o rozhodcovskom konaní nemá ustanovenia, ktoré by obmedzovali stály rozhodcovský súd v úprave postupu a priebehu rozhodcovského konania tak, ako je uvedený v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu. Súčasne platí, že v otázkach, ktoré zákon o rozhodcovskom konaní neupravuje, použijú sa subsidiárne ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Záver súdu prvého stupňa, že v rozhodcovskom konaní došlo k znevýhodneniu dlžníka, je podľa oprávneného v rozpore so zákonnou úpravou rozhodcovského konania. Citujúc ustanovenia čl. 15 ods. 1 až 3 rokovacieho poriadku rozhodcovského súd oprávnený uviedol, že ani § 18 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní nevylučuje doručovanie výzvy na podaní žalobnej odpovede spolu s rozhodcovským rozsudkom. Poukázal na to, že podanie žalobnej odpovede žalovaným má za následok zrušenie rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský súd musí konať podľa rokovacieho poriadku a vydať nový rozhodcovský rozsudok, čo je postup obdobný ako pri vydávaní platobného rozkazu podľa O. s. p. a umožňuje žalovanému uplatniť všetky práva. Oprávnený vyslovil názor, že opomenutie exekučného súdu rozhodnutie odôvodniť je porušením čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a je v rozpore s právnym názorom Ústavného súdu SR uvedeným v náleze sp. zn. II. ÚS 383/06.
Povinná vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že podľa zmluvy mal jej byť poskytnutý úver vo výške 1 500,- eur, v skutočnosti jej na účet prišla len suma 1 284,25 eura, čím oprávnený porušil zmluvu. Uviedla, že úver riadne splácala od 9/2012 do 3/2013, potom pre vážne finančné problémy vynechala dve splátky a od júna 2013 jej vykonávajú zrážky zo mzdy vo výške 25,- eur na úhradu dlhu. Od mája 2015, kedy došiel príkaz na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 6.109,62 eura, jej zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy v rôznych sumách až do výšky 300,- eur. Uviedla, že je vo finančnej tiesni a obrátila sa o pomoc na Centrum právnej pomoci v Košiciach.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 12 ods. 1 veta prvá zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (SRK).
V predmetnej veci sa začalo exekučné konanie na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý podal súdnemu exekútorovi dňa 18.3.2015, a rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v roku 2013. Je nesporné, že rozhodcovský súd rozhodoval o spotrebiteľskom spore zo zmluvy účastníkov konania o revolvingovom úvere a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky priznanej mu rozhodcovským rozsudkom v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 31.3.2015.
Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Citované ustanovenie v predmetnej exekúcii nemožno aplikovať, keďže predpokladá začatie exekúcie do 1.1.2015 a iné prechodné ustanovenia k exekúciám začatým po 1.1.2015 v Exekučnom poriadku nie sú uvedené, to znamená, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi po 1.1.2015 je potrebné posudzovať podľa ustanovení Exekučného poriadku účinných od 1.1.2015.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
Citované ustanovenie je výrazom zodpovednosti exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože poverenie na vykonanie exekúcie môže vydať len po náležitom preskúmaní exekučného titulu, najmä jeho formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie a len v prípade, ak nezistí ich rozpor, môže súdneho exekútora poveriť vykonaním exekúcie. Osobitný prieskum exekučného titulu sa vyžaduje podľa štvrtej vety tohto ustanovenia v prípade, ak exekučný titul - rozsudok súdu, platobný rozkaz, rozhodcovský rozsudok priznáva právo zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a súd, resp. rozhodcovský súd v konaní neprihliadal na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi.
Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
S účinnosťou od 1.1.2015 bol § 44 Exekučného poriadku novelizovaný o ustanovenie odseku 3, ktoré sa vzťahuje na rozhodovanie exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na to, že tento zákon nadobudol účinnosť 1.1.2015, odvolací súd zastáva názor, že prieskum sa týka rozhodcovských rozsudkov vydaných po tomto dátume, keďže do 31.12.2014 boli zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní stanovené úplne iné podmienky pre zriadenie stáleho rozhodcovského súdu, pre ustanovenie rozhodcu osobitne v spotrebiteľských sporoch, tento zákon nezakotvoval pojem spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a jej náležitosti ani osobitné náležitosti pre zriadenie stáleho rozhodcovského súdu s povolením rozhodovať spotrebiteľské spory.
Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovský rozsudok, ktorý predložil oprávnený ako exekučný titul a je právoplatný a vykonateľný do 31.12.2014, možno v súvislosti s udelením poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať len podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, to znamená, že exekučný súd musí skúmať, či nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a najmä musí posúdiť materiálnu vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorej základom bola spotrebiteľská zmluva, v súvislosti s platnosťou rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve.
V predmetnej veci možno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že súd prvého stupňa na rozhodcovský spor právoplatne skončený rozhodcovským rozsudkom v roku 2013 aplikoval ustanovenia zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní tak, ako keby tento právny predpis bol účinný v čase, kedy ešte neexistoval, čím spätne menil právne pomery, pretože podľa súčasnej platnej a účinnej právnej úpravy posudzoval právne vzťahy, právne skutočnosti a právne konanie, ktoré sa uskutočnili skôr a tým menil aj právne následky, ktoré sa s novou právnou úpravou spájajú, ale nevyplývali zo skoršej právnej úpravy. Ide o pravú retroaktivitu právnych noriem, ktorá je zásadne neprípustná, pretože v čase, keď subjekt právne koná, nemôže vedieť, aké právne dôsledky jeho konanie vyvolá podľa budúceho retroaktívneho právneho predpisu, čo spôsobuje právnu neistotu a je v rozpore s princípom ochrany dôvery občana v právo.
Pokiaľ súd prvého stupňa odkazoval na ustanovenie § 73 ods. 1 zákona č. 355/2014 Z. z., z tohto ustanovenia vyplýva, že tento zákon sa vzťahuje aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015, teda ide konania, ktoré sú živé, nerozhodnuté, z čoho však nemožno vyvodiť, že sa vzťahuje aj konania právoplatne skončené pred týmto dátumom a takýto záver nemožno vyvodiť ani z prechodných ustanovení účinných od 1.1.2015 v Exekučnom poriadku.
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil, lebo súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil.
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude posúdiť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, najmä skúmať, či rozhodcovský rozsudok bol (podľa právnej úpravy platnej v čase rozhodovania) oprávnený vo veci konať a rozhodnúť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.