Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/71/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci navrhovateľa: O.. O. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. P. XX, N., R. W.. M.. N. A., A.., AK Z. Z. W. X, N., proti odporkyni: O.. S. Z., F.. O., D.. XX.XX.XXXX, H. N. P. XX, N., H. Č. A. A. XXX/XX, U., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: M. Z., D.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, na čas po rozvode, takto

rozhodol:

Súd manželstvo O.. O. Z., D.. XX.XX.XXXX S. N. V. O.. S. Z., F.. O., D.. XX.XX.XXXX S. W. G., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu N. - Z. O., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .

Súd na čas po rozvode manželstva zveruje maloletého M. Z., D.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca.

Obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Matka je povinná prispievať na výživu maloletého M. Z., D.. XX.XX.XXXX vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorú sumu je matka povinná zasielať k rukám otca maloletého, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Matka je oprávnená stretávať sa s maloletým M. Z., D.. XX.XX.XXXX nasledovne:

- každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od 19,00 hod. do nedele do 13,00 hod.

- každoročne počas Vianočných prázdnin v čase od prvého dňa prázdnin vyhlásených MŠ SR od 13,00 hod. do 27.12. do 13,00 hod.,

- každoročne počas letných prázdnin v čase od 01.07. od 15,00 hod. do 15.07. do 15,00 hod. a v čase od 01.08. od 15,00 hod. do 15.08. do 15,00 hod.

- každoročne počas Veľkonočných sviatkov v čase od Zeleného štvrtku od 13,00 hod. do Veľkonočného pondelka do 13,00 hod.

- každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa jarných prázdnin vyhlásených MŠ SR od 13,00 hod. do posledného dňa prázdnin do 13,00 hod.

s tým, že otec maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletého

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 23.04.2013 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému M. na čas po rozvode tak, že súd schváli rodičovskú dohodu, podľa ktorej bude maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok. Matka bude zaviazaná prispievať na výživu maloletého sumou 150 € mesačne a zároveň bude upravený jej styk s maloletým. Počas konania svoj návrh v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode zmenil a z dôvodu, že medzi rodičmi nedošlo k uzavretiu rodičovskej dohody navrhol, aby bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloletého budú obaja rodičia a právo spravovať jeho majetok bude priznané len otcovi. Matka bude zaviazaná prispievať na výživu maloletého výživným v minimálnom rozsahu a jej styk s maloletým bude upravený v rozsahu, ako to otec uviedol na poslednom pojednávaní.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvorili manželstvo po niekoľkoročnej známosti, z tohto manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý M. Z.. Manželstvo účastníkov konania bolo spočiatku harmonické, po narodení maloletého M. zostala odporkyňa na materskej dovolenke a navrhovateľ zabezpečoval financovanie rodiny. Počas materskej dovolenky sa odporkyňa dostala do kontaktu s predajom výrobkov D. Z., pričom táto práca ju úplne pohltila a prestala mať čas na rodinu, keďže práci pre spomínanú spoločnosť venovala všetok svoj čas, čo spôsobovalo medzi manželmi konflikty. Odporkyňa okrem toho vyžadovala, aby ju navrhovateľ v jej podnikaní neustále podporoval, čo rodinu finančne vyčerpávalo. Výrazné nezhody medzi manželmi boli aj v otázkach hospodárenia rodiny, čo navrhovateľ podrobne popísal vo svojom návrhu a z ktorého dôvodu majú manželia od roku 2012 zrušené BSM, avšak ani od tohto obdobia sa odporkyňa nepodieľala na nákladoch spojených s vedením domácnosti, so starostlivosťou o maloletého, či spoločných záväzkoch manželov. Zásadný rozkol vo vnímaní rodiny a partnerského vzťahu z pohľadu navrhovateľa nastal v septembri 2012, kedy odporkyňa napriek jeho nesúhlasu podstúpila interupciu, pričom argumentovala tým, že sa musela rozhodnúť medzi rodinným životom a kariérou. Taktiež poukázal na to, že odporkyňa udržiavala mimomanželské známosti. Manželia mali rozdielne názory na fungovanie ich partnerského vzťahu, rodiny, ako aj rozdielne názory na životné hodnoty a v neposlednom rade aj na výchovu a starostlivosť o maloletého M.. Napriek tomu, že manželia si po ukončení ich spolužitia a odsťahovaní sa odporkyne zo spoločnej domácnosti vo februári 2013 dohodli starostlivosť o maloletého v mediačnej dohode uzavretej v apríli 2013, táto nebola zo strany odporkyne nikdy dodržiavaná a táto ju nerešpektovala. Nejaký čas počas prebiehajúceho konania rodičia s obtiažami realizovali istú formu striedavej osobnej starostlivosti o maloletého, zo strany matky však neboli intervaly tejto starostlivosti skoro nikdy dodržiavané a ak aj bol maloletý v jej starostlivosti, matka túto často nevykonávala a maloletý bol vo faktickej starostlivosti iných osôb, z ktorého dôvodu sa otec v júni 2014 domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by bol dočasne upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorý návrh súd zamietol. Odsťahovaním sa matky maloletého do okresu A. a z dôvodu zachovania prostredia, v ktorom maloletý žije, zostal maloletý opätovne vo výlučnej osobnej starostlivosti otca s tým, že s matkou je v pravidelnom kontakte. Okrem iného otec maloletého poukazoval aj na zmenu spôsobu života matky maloletého počas konania, z ktorého dôvodu mal za to, že nie je možné, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a ani do striedavej osobnej starostlivosti, keďže vzhľadom k vzdialenosti bydliska matky by nebolo možné, aby maloletý navštevoval svoju školu, nemal by zachované sociálne väzby, kontinuitu mimoškolských aktivít a pod., čo považoval za protirečiace sa záujmu maloletého. Matka maloletého je jednoznačným zástancom prírodného spôsobu života a z dôvodu tohto jej prístupu neakceptuje liečebné postupy navrhované detskými lekármi maloletého M., nakoľko preferuje výlučne prírodný spôsob liečenia, neakceptuje školský systém maloletého, pričom otec musí s maloletým pravidelne dobiehať učivo, keďže u matky sa skôr hrá, než učí. Výchovné systémy u rodičov maloletého M. sú odlišné a nie sú v ničom kompatibilné. Otec sa snaží o to, aby mal maloletý M. štandardný systém, aby si osvojil zodpovednosť, vytvoril si sociálne návyky, stravovacie návyky, rozvíja jeho zručnosti, motoriku, myslenie, kreativitu, podporuje jeho fyzickú aktivitu, s maloletým má množstvo aktivít v rôznom prostredí, aby bol maloletý v kontakte s rôznymi ľuďmi a trávil čas s inými deťmi, čo u matky z dôvodu jej spôsobu života nie je zabezpečené. Poukázal na to, že matka sa pokúšala o to, aby maloletý M. striedavo navštevoval školu v N. a v A., pričom obom riaditeľkám škôl uviedla, že otec so striedavou školskou dochádzkou súhlasí, čo nebola pravda. Maloletý M. chodí do školy v N. veľmi rád, má tu svojich priateľov, cyklistický krúžok a mimoškolské aktivity. V prostredí u matky sa maloletému síce páči, avšak nerozumie tomu, prečo si matka vybrala tento spôsob života, ktorý nie je vhodný pre starostlivosť o maloletého a ani pre striedavú osobnú starostlivosť. Mal za to, že matka si z maloletého M. robí životnú oporu a prenáša naňho všetky svoje emócie. Poukázal na to, že si nevie predstaviť perspektívy maloletého M. v proklamovanej výchove

jeho matky, ktorá neustále mení prostredia a lokality svojho bývania, ako aj sociálne prostredia a tým aj filozofické vnímanie spoločnosti, v ktorej sa aktuálne nachádza, pričom momentálne sa jedná o komunitu ľudí, ktorí žijú prírodným spôsobom života, v lese. Otec si bol vedomý, že maloletý M. by mal byť s oboma rodičmi, ale momentálne je preňho lepšie, aby vyrastal v prostredí, ktoré dôverne pozná. Od presťahovania sa matky mimo N. otec aktívne zabezpečuje styk maloletého M. s matkou, pravidelne ho za matkou vozí a aj si ho u nej vyzdvihuje, hoci je to časovo náročné a spojené i s extrémnym správaním matky, ktorá opakovane nechcela maloletého pustiť späť do N., pričom ju vôbec nezaujímalo, že maloletý musí chodiť do školy. Stalo sa tak i po veľkonočných prázdninách, kedy matka neodovzdala maloletého otcovi s odôvodnením, že je chorý a že mu ho odovzdá až po vyzdravení, pričom však s maloletým nenavštívila jeho lekárov v N.. Vzhľadom ku skutočnosti, že od augusta 2015 je maloletý M. vo výlučnej osobnej starostlivosti svojho otca, ktorý v plnom rozsahu zabezpečuje všetky jeho potreby tak osobného ako aj finančného charakteru, mal za to, že zverenie maloletého M. do jeho osobnej starostlivosti je v súlade s vývinovými potrebami maloletého a bude mu tak aj naďalej poskytovaná stabilita výchovného prostredia, so zabezpečením pravidelného kontaktu s matkou. Styk matky s maloletým navrhol upraviť v zmysle jeho návrhu na poslednom pojednávaní a poukázal na to, že tomuto styku nikdy nebránil, tento vždy zabezpečoval, keďže maloletého k matke na základe ich dohody privezie a aj si ho tam vyzdvihne a bude tak robiť i naďalej. Výživné zo strany matky voči maloletému navrhol upraviť v minimálnom rozsahu, vzhľadom k pomerom na strane matky.

Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, nemala záujem o obnovenie manželského spolužitia. Dôvodom rozvratu manželských vzťahov a jej následného odchodu zo spoločnej domácnosti bolo dlhotrvajúce psychické a fyzické týranie zo strany navrhovateľa. Vo vzťahu manželov pretrvávali hádky, ponižovanie, kritika, kontrola a žiarlivé scény zo strany navrhovateľa, ktoré vyústili i do fyzického týrania, pričom v januára 2012 podala na navrhovateľa trestné oznámenie, ktoré po čase následne stiahla, nakoľko prišlo k obnoveniu manželského spolužitia. Manželia sa snažili zachrániť manželstvo aj cestou psychoterapií, avšak bezúspešne, čo odporkyňa zdôvodňovala tým, že nedokázala naplniť očakávania navrhovateľa v tom, ako by sa mala správať jeho manželka. K odchodu zo spoločnej domácnosti vo februári 2013 bola donútená navrhovateľom, pričom vzhľadom na svoj vtedajší zdravotný stav a nepripravenosť na odchod si vzala iba svoje osobné veci a maloletý M. zostal s otcom, keďže ho nechcela vystavovať stresu. Po celý čas mala záujem o dohodu ohľadom starostlivosti o maloletého M., pričom bola po celý čas pod intenzívnym tlakom navrhovateľa, ktorý ju spochybňoval ako matku a trval na zverení maloletého do svojej starostlivosti, a to aj vtedy, keď matka bývala v N., mala plnohodnotný príjem a maloletému zabezpečovala v tom čase všetko čo mohla a vedela. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému M. na čas po rozvode spočiatku navrhla, aby bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že by aj navštevoval dve R., S. N. V. S. A., pričom v Prievidzi sa jedná o R. s rovnakým vyučovacím programom ako je súčasná R., ktorú maloletý navštevuje v N.. Počas konania svoj návrh v tejto účasti upravila a za predpokladu, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nie je možné navrhla, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti s tým, že maloletý ukončí školskú dochádzku v N. a začne navštevovať rovnakú školu v A., s tým, že sú tu bohaté možnosti mimoškolských aktivít, ktoré by mohol maloletý navštevovať. Svoj návrh odôvodnila tým, ako sa maloletý M. vyvíja po psychickej stránke. Poukázala na to, že je nepochybné, že otec maloletého veľmi ľúbi, majú medzi sebou úžasný vzťah a po stránke, materiálnej, zabezpečenia školy a mimoškolských aktivít je o maloletého zo strany otca plne postarané. Maloletý však trávi veľa času so starou matkou zo strany otca, pričom ona sama je na materskej dovolenke a má dostatok času venovať sa tak maloletému M. ako aj Z.. Vychádzala z toho, že maloletý bol u nej naposledy tri týždne z dôvodu, že bol chorý a matka mala možnosť sledovať ho počas dlhšieho času. Spočiatku bol maloletý pod tlakom, potreboval sa vyplakať a vravel, že pred otcom nemôže rozprávať veľa vecí a že má pred ním tajnosti. Maloletý uviedol, že sa s otcom veľa hádajú a následne ospravedlňoval prísnosť otca tým, že má veľa práce a je z toho nervózny. I učiteľky v škole, ktorú maloletý navštevuje matke uviedli, že maloletý je v poslednej dobe v škole apatický, zaspáva na hodinách a hystericky reaguje na akúkoľvek zhoršenú známku, pričom otec triednej učiteľke k uvedenému povedal, že na maloletého musí byť prísny. Prostredie, kde matka žije maloletý M. pozná, cíti sa tu dobre a je tam šťastný a zverenie do jej osobnej starostlivosti by bolo vhodné aj z hľadiska jeho zdravotného stavu, pričom jeho chronické problémy so zápalom mandlí pripisovala i dlhodobo neukončenému sporu s otcom maloletého a snahe maloletého M. riešiť to za nich ako rodičov. K svojmu odsťahovaniu sa z N. W. N. uviedla, že tak urobila preto, že vzhľadom na situáciu na svojej strane, kedy v januári 2015 otehotnela a vo februári 2015 prišla o prácu, si nemohla viac dovoliť nákladný život v N.. Taktiež chcela

žiť mimo mesto a zabezpečiť tak pre seba a svoje deti zdravšie prostredie pre život, v bezprostrednej blízkosti prírody a dať deťom aj iné podnety, než sú v súčasnosti bežné.

Kolízny opatrovník uviedol, že dňa 26.04.2016 vykonal pohovor s maloletým M., ku ktorého obsahu sa podrobne vyjadril na pojednávaní súdu, pričom okrem iného poukázal na to, že téma rodičov a ich vzájomných interakcií je pre maloletého veľmi stresujúca. Konštatoval, že u oboch rodičov je diametrálne odlišné výchovné prostredie a ak by boli spolu dopĺňali by sa, pričom i želaním maloletého M. je byť s oboma rodičmi rovnako. Matka maloletého je viac zameraná na emočnú stránku a otec je viac zameraný na praktickejšiu stránku. Matka maloletého sa presťahovala pomerne ďaleko, presuny do miesta jej bydliska trvajú dlhšie a realizovanie toho, aby bol maloletý s oboma rodičmi rovnako je z tohto hľadiska problematické. Matka taktiež počas konania viackrát zmenila názor na starostlivosť o maloletého M., pričom u otca má maloletý vytvorené prostredie, v ktorom dlhodobo žije. Z dôvodu zachovania stability prostredia pre maloletého a s poukazom na jeho vek preto doporučil súdu zveriť maloletého M. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti otca s tým, že styk matky s maloletým bude upravený v čo najširšej možnej miere. Výživné zo strany matky doporučil upraviť v minimálnom rozsahu, z dôvodu súčasných pomerov na strane matky. Záverom otcovi doporučil, aby do budúcnosti viac popracoval na svojej emočnej stránke vo vzťahu k prežívaniu maloletého.

Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa zo dňa 23.04.2013, sobášnym listom manželov, rodným listom maloletého M., mediačnou dohodou zo dňa 10.04.2013, správou ÚPSVaR Bratislava zo dňa 08.07.2013, podaním navrhovateľa zo dňa 30.07.2013, potvrdením o príjmoch navrhovateľa, potvrdením o príjmoch odporkyne, správou ÚPSVaR Bratislava zo dňa 25.08.20014, podaním odporkyne zo dňa 11.09.2014, podaním navrhovateľa zo dňa 20.11.2014, potvrdením o návšteve školy u maloletého M., rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 17.02.2016, č. k. - 23, podaním navrhovateľa zo dňa 21.03.2016, rozpisom nákladov na strane maloletého M., podaním odporkyne zo dňa 11.04.2016, správou ÚPSVaR Bratislava zo dňa 11.04.2016, podaním navrhovateľa zo dňa 21.04.2016 a potvrdením o poberaní prídavkov na deti a rodičovského príspevku na strane odporkyne. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch sa jedná o manželstvo prvé. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese P. XX, N., kde doposiaľ býva navrhovateľ a čo je v obvode tunajšieho súdu. Z tohto manželstva sa narodil maloletý M. Z., D.. XX.XX.XXXX.

Maloletý M. v školskom roku 2015/2016 navštevuje X. F. R. pre mimoriadne nadané deti na H. X. S. N.. Stravuje sa v školskej jedálni, kde stravné predstavuje čiastku cca 25 € mesačne, navštevuje školský klub, kde poplatok predstavuje čiastku 15 € mesačne. Náklady spojené s nákup školských potrieb a pomôcok predstavujú cca 150-200 € na školský rok. V rámci školy navštevuje maloletý jazykový kurz anglického jazyka, kde poplatok predstavuje čiastku 27 € mesačne a taktiež i konverzačný kurz anglického jazyka, kde poplatok predstavuje čiastku 22,50 € mesačne. Navštevuje i nemecký jazyk a krúžok origami. Okrem toho je členom Š. G. O., kde mesačný poplatok predstavuje čiastku 55 €. Jedná sa o cyklistický klub, ktorý navštevuje dvakrát týždenne s tým, že dvakrát do mesiaca majú počas víkendov tréningy. Zdravotný stav maloletého je dobrý, trpí bežnými detskými ochoreniami.

Navrhovateľ je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti L. P. A., Z..F..P.., ktorej predmetom činnosti je reklamná činnosť s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 3 000 €. Spolu s maloletým obýva byt na P. X. S. N., ktorý je prefinancovaný hypotekárnym úverom, kde mesačná splátka predstavuje čiastku 835,19 €. Náklady spojené s užívaním bytu predstavujú čiastku cca 200 € mesačne. S nikým nevedie spoločnú domácnosť. Okrem maloletého M. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.

Odporkyňa je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok na rodinné prídavky na dve maloleté deti v celkovej výške 250 € mesačne, iné príjmy nemá. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej Z. U., D.. XX.XX.XXXX, ku ktorej bolo rozsudkom Okresného súdu A. zo dňa 17.02.2016 zapreté otcovstvo zo strany navrhovateľa a doposiaľ otcovstvo zo strany biologického otca určené nebolo, malo by prísť k jeho uznaniu. Otec si k maloletej doposiaľ svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Matka spolu s maloletou býva v rodinnom dome S. U., za ktorého prenájom platí čiastku 150 € mesačne. V predmetnom rodinnom dome býva i jeho majiteľka so svojim synom.

Manželia majú v BSM byt na P. X. S. N. a taktiež pozemok v U. D. S..

Podľa § 88 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa.

Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Súd mal z vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania za preukázané, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a tento stav je dlhodobý. Obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasili a nemali záujem na jeho zachovaní, rozpor medzi nimi však predstavovali príčiny rozvratu manželstva, ktoré obaja videli výlučne v druhom partnerovi. Tak navrhovateľ ako aj odporkyňa sa počas konania veľmi podrobne vyjadrovali k vzájomnému spolužitiu a príčinám jeho rozvratu, pričom mnohé z tvrdení dokladali listinnými dôkazmi. Vzhľadom k tvrdeniam oboch účastníkov konania a k obsahu spisového materiálu, súd ustálil ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva rozdielnosť pováh oboch manželov a z toho prameniace diametrálne odlišné predstavy o vzájomnom manželskom spolužití, čo viedlo k odcudzenie manželov vo všetkých oblastiach spoločného života, kedy každý z manželov vníma spoločný partnerský život, úlohu a postavenie druhého partnera v spoločnom živote ako i smerovanie spoločného života a jeho hodnoty diametrálne odlišne od predstáv druhého manžela. Súd mal za to, že rozvod manželstva účastníkov konania je, vzhľadom k rozvráteným vzťahom medzi manželmi, i v záujme maloletého M..

Počas prebiehajúceho konania rodičia nedokázali dospieť k dohode ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému M., a to okrem iného i z dôvodu zmeny celkových pomerov na strane matky a opakovanej zmene jej postoja vo veciach týkajúcich sa výkonu starostlivosti o maloletého, s poukazom na jej odsťahovanie sa R. N.. Otec navrhol zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti a matka navrhla, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti. V auguste 2015 sa matka presťahovala do N., pričom ešte v októbri 2015 sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, hoci v tejto dobe sa už táto forma starostlivosti o maloletého z dôvodu presťahovania sa matky do N., nemohla realizovať. Súd sa na tomto mieste už nebude podrobnejšie zaoberať konkrétnymi skutočnosťami, týkajúcimi sa realizovania tejto formy starostlivosti o maloletého, avšak je nutné uviesť, že súd si bol problémov pri realizovaní striedavej osobnej starostlivosti o maloletého v tomto období vedomý, nakoľko tieto boli počas konania súdu signalizované a boli i predmetom návrhov rodičov na nariadenie predbežného opatrenia. V tejto súvislosti preto považuje súd za potrebné sa vyjadriť aj k tejto forme starostlivosti o maloletého, hoci sa jej ani jeden z rodičov vo svojich ostatných návrhoch nedomáhal, matka však v rámci svojho návrhu uviedla, že žiada zverenie maloletého M. do svojej výlučnej osobnej starostlivosti, ak nie je možné jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že odsťahovaním sa matky do N. v auguste 2015, bol výkon striedavej osobnej starostlivosti o maloletého M. fakticky znemožnený. Je pravdou, že usmernenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 2013-6855/17619:1-921 zo dňa 16.04.2013 umožňuje, aby dieťa pri výkone striedavej osobnej starostlivosti rodičov navštevovalo dve školy, samozrejme za predpokladu, že o tom súd rozhodne, teda že súd priamo v rozhodnutí určí, že v rámci výkonu striedavej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa bude zároveň dieťa navštevovať i dve školy. Skutočnosť, že formálne je takéto riešenie školskej dochádzky u maloletého dieťaťa možné ešte bez ďalšieho neznamená, že je to v záujme maloletého dieťaťa, na ktorého záujem prihliada súd predovšetkým, a to nielen v rámci vnútroštátneho právneho systému, ale predovšetkým v rámci pozitívnych záväzkov Slovenskej republiky, ktorými je aj ochrana najlepšieho záujmu dieťaťa a jeho rešpektovanie. Ani samotné usmernenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR nemalo za cieľ, že sa bude k uvedenému spôsobu absolvovania školskej dochádzky pristupovať paušálne a bez ohľadu na ostatné skutočnosti prípadu, vrátane súhlasu druhého rodiča, maloletého dieťaťa a zohľadnenia všetkých individuálnych okolností. Predmetné usmernenie vo svojej podstate vychádza v ústrety rodičom, ktorý sa na výkone striedavej osobnej starostlivosti o dieťa dohodli, a to vrátane toho, že dieťa bude navštevovať dve školy. A aj za tohto predpokladu by súd pred svojim rozhodnutím zisťoval, či je tento spôsob výkonu školskej dochádzky pre to ktoré dieťa vhodný, t. j. či ho po psychickej, emočnej i sociálnej stránke unesie bez toho, že by to malo na jeho prežívanie akýkoľvek negatívny vplyv. Toto však nie je tento prípad. Otec s takouto formou školskej dochádzky u maloletého M. nesúhlasí a je nutné uviesť, že súd ani túto formu školskej dochádzky u maloletého M. nezhliadol za vhodnú, práve naopak, považoval ju za rozpornú s jeho záujmom. S takouto formou školskej dochádzky sa spája množstvo problémov, ktoré majú v konečnom dôsledku negatívny dopad výlučne na maloleté dieťa. Základná škola je miestom, kde školopovinné dieťa vo veku M. trávi väčšinu svojho aktívneho času, či už účasťou na vzdelávacom procese alebo účasťou na mimoškolských aktivitách v rámci školy, krúžkoch, aktivitách poriadaných školou, výletov, výcvikov a pod. Prirodzene sa teda aj sociálne kontakty školopovinného dieťaťa formujú predovšetkým v prostredí školy, ktorú navštevuje, pričom práve sociálne kontakty v rámci vzdelávacieho zariadenia sú

dôležitou súčasťou vývinu dieťaťa. Je prirodzené, že práve v kruhu svojich spolužiakov nadväzuje dieťa priateľstvá, má medzi nimi svojich najlepších kamarátov, navštevuje spoločne so svojimi spolužiakmi aktivity poriadané školou a pod. V rámci triedy, ktorú navštevuje nacvičuje školské predstavenia, vystúpenia, besiedky, zúčastňuje sa školy v prírode, lyžiarskeho výcviku či výletov, pričom sa jedná o aktivity prirodzene sa vyskytujúce v živote každého školopovinného dieťaťa. Súdu nie je zrejmé, ako by boli tieto aktivity riešené u maloletého M., ak by navštevoval dve ZŠ, hoci s rovnakým vzdelávacím programom. V kolektíve ktorej zo škôl by napr. absolvoval vianočnú besiedku, školu v prírode či začiatok alebo koniec školského roku a všetky ostatné vyššie spomínané činnosti. S ohľadom na uvedené je preto potrebné prihliadnuť na veľmi dôležitý fakt a síce, že ak by maloletý M. absolvoval takúto formu školskej dochádzky, bol by prirodzene čiastočne vyčlenený z kolektívu svojich spolužiakov v oboch týchto školách, keďže v školskom živote jeho spolužiakov by sa za čas, kedy by navštevoval druhú školu, udiali veci, ktorých nebol súčasťou, čo by prirodzene spôsobovalo, že jeho vzťahy so spolužiakmi z každej z týchto škôl by neboli také, aké by boli medzi ostatnými spolužiakmi. Takýto typ školskej dochádzky je preto potrebné veľmi dôsledne zvažovať, a to predovšetkým z pohľadu psychickej, sociálnej a celkovej osobnej výbavy dieťaťa a je potrebné mať istotu, že to nebude mať na prežívanie dieťaťa a jeho vývin negatívny vplyv a následky, ktoré by nebolo možné zvrátiť, čo u maloletého nie je možné konštatovať. Maloletý M. si je, vzhľadom k svojmu veku, nedoriešených vzťahov medzi svojimi rodičmi vedomý, veľmi citlivo ich vníma a prežíva. Je zrejmé, že dlhotrvajúcimi nevyriešenými problémami medzi svojimi rodičmi trpí, čo bolo zistené aj pri ostatnom pohovore vykonanom orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže. Všetky tieto okolnosti pôsobili a pôsobia na psychické a emocionálne prežívanie maloletého M. negatívne a zaťažujú ho, čo napokon konštatovali aj samotní rodičia (samozrejme každý videl príčinu tohto stavu v správaní a prístupe toho druhého rodiča).

Za tohto stavu veci, ako aj s ohľadom na aktuálnu situáciu na strane matky, prežívanie maloletého M. a jeho postoj, výsledky šetrenia na strane maloletého a rodičov a na všetky ostatné okolnosti, ktoré vyšli počas konania najavo alebo boli prezentované oboma rodičmi mal súd za to, že je najvhodnejšie ponechať maloletého v jeho súčasnom výchovnom prostredí a zveriť ho do osobnej starostlivosti otca, ktorý túto starostlivosť aj fakticky dlhodobo vykonáva a v ktorého starostlivosti o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Otec vytvoril maloletému stabilné a vhodné výchovné prostredie, v ktorom uspokojuje všetky jeho potreby a záujmy, pre maloletého sa jedná o dôverne známe prostredie, ktoré považuje za svoj domov, má to tu rád a má tu pocit bezpečia a istoty, čo je pre neho v túto chvíľu najpodstatnejšie a najpotrebnejšie. Súd nespochybňuje schopnosť matky postarať sa o maloletého, je však nutné uviesť, že vzhľadom k súčasným pomerom na strane matky a k ňou preferovanému spôsobu života, by zverenie maloletého M. do jej osobnej starostlivosti nebolo v jeho záujme. Pri opomenutí všetkých ďalších skutočností, len samotná zmena školy a bydliska by mala na súčasný psychický stav maloletého a jeho prežívanie výrazne negatívny dopad. Maloletý by prišiel o svoju rovesnícku skupinu, prostredie, v ktorom býva a na ktoré je zvyknutý a v neposlednom rade o možnosť sa i naďalej kontinuálne venovať svojim mimoškolským aktivitám, ktoré sú dôležitou súčasťou jeho života. Všetky tieto zmeny, ktoré by maloletý v prípade zverenia do osobnej starostlivosti matky musel absolvovať, by mali na jeho psychické a emocionálne prežívanie výrazne negatívny dopad, ktorého následky nemožno predvídať, avšak vzhľadom k súčasnému prežívaniu maloletého, by tieto boli s najväčšou pravdepodobnosťou ďalekosiahle. Na strane druhej je nanajvýš potrebné a vhodné, aby mal maloletý M. čo možno najširší kontakt so svoju matkou a prostredníctvom nej aj s maloletou Z., ktorý kontakt doposiaľ zabezpečoval otec maloletého a bude tak robiť i naďalej. Skutočnosť, že otec zabezpečuje kontakt maloletého M. so svojou matkou považuje súd za veľmi dôležitú z hľadiska M. prežívania a pocitu bezpečia a istoty, keďže tak nie je vystavený konfliktu lojality vo vzťahu k svojim rodičom, ktorých má oboch rovnako rád a prirodzene chce tráviť čas aj so svojou matkou. Preto je žiaduce, aby rodičia i naďalej spolu pri realizácii styku maloletého s matkou kooperovali a neskĺzli do vzájomných konfliktov a sporov, ktoré by mali za následok problémy pri realizácii tohto styku.

Pokiaľ ide o otázku vyživovacej povinnosti zo strany matky voči maloletému, tu sa súd stotožnil s návrhom otca maloletého a kolízneho opatrovníka a s ohľadom na súčasnú situáciu na strane matky a jej celkové pomery, túto povinnosť upravil v minimálnom rozsahu.

Styk matky s maloletým M. súd upravil v zmysle návrhu otca maloletého, vrátane sviatkov a školských prázdnin tak, aby bol zabezpečený čo najširší kontakt maloletého s matkou. Samozrejme súd musel zohľadniť plnenie si školskej dochádzky na strane maloletého a vzdialenosť bydliska matky, kde nebolo možné upraviť styk i počas pracovného týždňa, keďže tento by nebolo možné z časového hľadiska

objektívne realizovať. Pokiaľ ide o zabezpečenie prepravy maloletého za účelom realizácie styku maloletého s matkou, túto povinnosť uložil súd výlučne otcovi, ktorý i doposiaľ tento kontakt maloletého s matkou zabezpečoval. Zohľadnil tým nielen zaužívaný stav medzi rodičmi, ale aj tú skutočnosť, že na strane matky by zabezpečovanie vyzdvihnutia a odovzdávania maloletého bolo spojené s ťažkosťami, keďže sa stará o maloletú Z., ktorú by musela brávať so sebou. Na strane otca pritom nie sú prítomné prekážky podobného charakteru a tento je schopný túto prepravu maloletého zabezpečovať.

Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že počas konania boli medzi rodičmi maloletého M. ako manželmi prítomné výrazné negatívne emócie, ktoré boli bezpochyby dôvodom, pre ktorý nedokázali dospieť k dohode, pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Rodičia ako bývalí partneri zatiaľ nedokážu tieto vzájomné emócie, pocity krivdy a sklamania potlačiť tak, aby sa do popredia ich zmýšľania dostala ich rodičovská úloha a zodpovednosť, ktorú ako rodičia majú voči maloletému M. a aby dokázali ohľadom maloletého konštruktívne komunikovať. Súd apeluje na oboch rodičov, aby sa sústredili na to, že hoci už nie sú životnými partnermi, naďalej sú a zostávajú rodičmi maloletého M. a v týchto intenciách by mali riešiť svoje vzájomné vzťahy, postoje a komunikáciu, v popredí ktorej by mala byť ich rodičovská úloha a nie ich vzájomné nedoriešené vzťahy. Súd má však za to, že sa jedná o prechodný stav spôsobený rozpadom vzťahu rodičov ako manželov a že po rozvode manželstva sa situácia medzi nimi upokojí, ich vzájomné vzťahy sa stabilizujú a oni budú schopní fungovať vo vzťahu k maloletému M. ako kooperujúci rodičia.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže navrhovateľ a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.

Proti tomuto rozsudku môže odporkyňa podať odvolanie na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z ).

V Bratislave, dňa 28. apríla 2016