Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cb/82/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Júliusom Tóthom v právnej veci žalobcu: eurobus, a.s., so sídlom Staničné námestie 9, Košice 0402 04, IČO: 36 211 079, zastúpený IURISTICO s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, Košice 040 01, IČO: 36 588 041, proti žalovanému: EUROLINES ITALIA s.r.l., so sídlom Contrada Piano Delfico, 641 00 Teramo, Taliansko, identifikačný kód: 0435430489, v konaní o zaplatenie 13479 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Konanie o zaplatenie sumy vo výške 2629,70 EUR, úrokov z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy: 900,29 EUR od 1.1.2013 do zaplatenia 868,17 EUR od 4.2.2014 do zaplatenia 861,44 EUR od 1.3.2015 do zaplatenia zastavuje.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10849,30 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy: 2889 EUR od 7.5.2011 do 31.12.2012 1988,91 EUR od 1.1.2013 do 3.2.2014, 1120,74 EUR od 4.2.2014 do 28.2.2015, 259,30 EUR od 1.3.2015 do zaplatenia, 2430,50 EUR od 7.6.2011 do zaplatenia, 5499,10 EUR od 6.7.2011 do zaplatenia, 2660,50 EUR od 7.8.2011 do zaplatenia, to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V r a c i a žalobcovi súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 150,80 EUR prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému E - KOLOK : Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, 04221 Košice, Thurzova 1, do 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto právoplatného uznesenia.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 2154,56 EUR, ktorú sumu je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi, na účet právneho zástupcu žalobcu do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku . Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 1496,86 EUR a z iných trov konania vo výške 657,70 EUR.

O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu, doručeným súdu dňa 31.10.2012, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 13479 EUR ,s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2889 EUR od 7.5.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2430,50 EUR od 7.6.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 5499,10 EUR od 6.7.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 2660,50 EUR od 7.8.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, titulom nezaplatenia žalovanej sumy zo zmluvy o poskytnutí služieb.

Podľa čl. 12 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze ( ďalej len Nariadenie ), ak sú splnené požiadavky ustanovené v článku 8, súd čo najskôr a obvykle do 30 dní od podania návrhu vydá európsky platobný rozkaz prostredníctvom vzorového tlačiva E, ako je uvedené v prílohe V.

Podľa čl. 12 bod 3. Nariadenia v európskom platobnom rozkaze sa odporca poučí, že má možnosť: a) zaplatiť navrhovateľovi sumu uvedenú v rozkaze, alebo b) namietať proti rozkazu zaslaním odporu na súd pôvodu do 30 dní odo dňa doručenia rozkazu odporcovi.

Podľa čl. 12 bod 4. Nariadenia v európskom platobnom rozkaze sa odporcovi oznámi, že a) rozkaz bol vydaný iba na základe informácií, ktoré poskytol navrhovateľ a súd ich neoveroval, b) sa rozkaz stane vykonateľným, ak sa na súd nepodá odpor v súlade s článkom 16, c) keď sa podá odpor, konanie pokračuje na príslušných súdoch členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania, pokiaľ navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takom prípade.

Podľa čl. 16 body 1., 2., 3., Nariadenia, odporca môže na súd pôvodu podať odpor proti európskemu platobnému rozkazu prostredníctvom vzorového tlačiva F, ako je uvedené v prílohe VI, ktoré sa mu zašle spolu s európskym platobným rozkazom. Odpor sa musí zaslať do 30 dní od doručenia rozkazu odporcovi. Odporca v odpore uvedie, že pohľadávku popiera, pričom nemusí uviesť dôvody.

Podľa čl. 17 bod 1. Nariadenia, ak sa odpor podá v lehote ustanovenej v článku 16 ods. 2, konanie pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania, pokiaľ navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takomto prípade. Ak si navrhovateľ uplatňoval svoju pohľadávku prostredníctvom európskeho platobného rozkazu, nič vo vnútroštátnom práve nesmie mať vplyv na jeho postavenie v nasledujúcom riadnom občianskom súdnom konaní.

Podľa čl. 17 bod 2. Nariadenia, pokračovanie konania ako riadneho občianskeho súdneho konania v zmysle odseku 1 sa riadi právom členského štátu pôvodu.

Podľa čl. 17 bod 3. Nariadenia, navrhovateľ je oboznámený so skutočnosťou, či odporca podal odpor a o akomkoľvek pokračovaní konania ako riadneho občianskeho súdneho konania.

Súd dňa 1.7.2013 vydal európsky platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v stanovenej lehote odpor, o ktorej skutočnosti súd informoval žalobcu.

Pred prvým pojednávaním vo veci samej dňa 28.4.2016 žalobca zobral návrh späť a to v čiastočne v rozsahu o zaplatenie sumy vo výške 2629,70 EUR, úrokov z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy:900,29 EUR od 1.1.2013 do zaplatenia, 868,17 EUR od 4.2.2014 do zaplatenia, 861,44 EUR od 1.3.2015 do zaplatenia a žiadal, aby súd konanie zastavil. Čiastočné späťvzatie odôvodnil jednostranným zápočtom zo strany žalobcu a to s pohľadávkou žalovaného v celkovej výške 2629,70 EUR so sumou 2889,EUR, ktorú žalovaný dlžil žalobcovi titulom tržby za predané lístky, pričom predložil súdu faktúru č. 285 vystavenú žalovaným pre žalobcu na sumu 900,09 EUR, splatnú 31.12.2012, faktúru č. 13/00/2014 vystavenú žalovaným pre žalobcu na sumu 868,17 EUR splatnú 27.1.2014 a faktúru č. 254/00/2014 vystavenú žalovaným pre žalobcu na sumu 861,44 EUR splatnú 31.12.2014.

Podľa ust. § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Na základe podania žalobcu a vyššie citovaných zákonných ustanovení tunajší súd rozhodol tak ako je to uvedené v prvom výroku výrokovej časti tohto rozhodnutia a konanie v tejto časti zastavil.

Predmetom konania po čiatočnom späťvzatí zostala suma 10849,30 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy:2889 EUR od 7.5.2011 do 31.12.2012, 1988,91 EUR od 1.1.2013 do 3.2.2014, 1120,74 EUR od 4.2.2014 do 28.2.2015, 259,30 EUR od 1.3.2015 do zaplatenia,2430,50 EUR od 7.6.2011 do zaplatenia, 5499,10 EUR od 6.7.2011 do zaplatenia,2660,50 EUR od 7.8.2011 do zaplatenia.

Predvolanie na pojednávanie konané dňa 28.4.2016 bolo doručované žalobcovi a právnemu zástupcovi žalobcu dňa 15.3.2016 a žalovanému dňa 21.3.2016.

Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu.

Žalovaný sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil, ani nepožiadal súd o ospravedlnenie jeho neúčasti z dôležitých dôvodov.

Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd za splnenia uvedených podmienok a s poukazom na ust. § 101 ods.2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

Podľa ust. § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o predaji cestovných lístkov súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 20.01.2006 zmluvu o predaji cestovných lístkov, v ktorej sa žalovaný zaviazal predávať lístky pre medzinárodnú autobusovú linku Košice - Roma prevádzkovanú žalobcom. Žalovaný mal podľa zmluvy nárok na províziu vo výške 20 % z fakturovaných tržieb. Žalobca mal vykonať mesačnú fakturáciu predaja lístkov na základe precestovaných cestovných lístkov do 10. dňa po ukončení fakturačného cyklu. Na základe vystavených faktúr a priložených vyúčtovaní, mal žalovaný vykonať bankový prevod tržby, ktorú obdržal za predané cestovné lístky do 60 dní od konca príslušného mesiaca.

Z faktúry č. 38011043 vystavenej žalobcom pre žalovaného okrem iného vyplýva, že žalobca v období za mesiac február 2011 vyúčtoval žalovanému tržbu za predané lístky spolu vo výške 2889 EUR splatnú 6.5.2011.

Z faktúry č. 38011069 vystavenej žalobcom pre žalovaného okrem iného vyplýva, že žalobca v období za mesiac marec 2011 vyúčtoval žalovanému tržbu za predané lístky spolu vo výške 2430,50 EUR splatnú 6.6.2011.

Z faktúry č. 38011106 vystavenej žalobcom pre žalovaného okrem iného vyplýva, že žalobca v období za mesiac apríl 2011 vyúčtoval žalovanému tržbu za predané lístky spolu vo výške 5499,10 EUR splatnú 5.7.2011.

Z faktúry č. 38011129 vystavenej žalobcom pre žalovaného okrem iného vyplýva, že žalobca v období za mesiac máj 2011 vyúčtoval žalovanému tržbu za predané lístky spolu vo výške 2660,50 EUR splatnú 6.8.2011.

Z výzvy na zaplatenie súd zistil, že žalobca vyzval dňa 08.02.2012 žalovaného na zaplatenie jednotlivých faktúr.

Podľa bodu 8 zmluvy o predaji cestovných lístkov, ktorú uzavreli účastníci konania bod 8, v prípade vzniku sporov je príslušným súd, v obvode ktorého je sídlo žalobcu.

Podľa čl. 23 Nariadenia Rady ( ES ) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú bydlisko v členskom štáte, dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Takáto dohoda o voľbe právomoci musí byť buď: a) písomná alebo písomne potvrdená, alebo b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah. Vzhľadom na skutočnosť, že účastníci konania si v písomne uzavretej zmluve zvolili príslušný súd, v obvode ktorého je sídlo žalobcu, súd má v danej veci za to, že v súlade s citovanými ustanoveniami Nariadenia má právomoc vo veci konať, keďže žalobcom je v tomto prípade účastník zmluvy, ktorý má svoje sídlo na území Slovenskej republiky.

Podľa čl. 4 bod 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z roku 1980, v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu.

Podľa čl. 4 bod 2 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z roku 1980, s výhradou ustanovenia odseku 5 tohto článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby, svoju ústrednú správu.

Vzhľadom na citované ustanovenia Dohovoru súd dospel k názoru, že rozhodným právom v tomto prípade bude právo slovenské, keďže zmluva má najužšiu väzbu so Slovenskou republikou, pretože plnenie charakteristické pre túto zmluvu uskutočňoval žalobca, ktorý mal v čase uzavretia zmluvy sídlo v Slovenskej republike, v Košiciach.

Podľa ust. § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. ( ďalej len ), účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.

Podľa ust. § 272 ods. 1,2 Obchodného zákonníka (1) Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. (2) Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa ust. § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%25231'&ucin-k-dni='31.12.2013'> sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa

predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 559 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa ust. § 365 veta prvá zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (), dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka účinného do 14.01.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 20.01.2006 písomne nepomenovanú zmluvu , a to Zmluvu o predaji lístkov, v ktorej sa žalovaný zaviazal predávať lístky pre medzinárodnú autobusovú linku Košice - Roma prevádzkovanú žalobcom. Žalobca mal vykonať mesačnú fakturáciu predaja lístkov na základe precestovaných cestovných lístkov do 10. dňa po ukončení fakturačného cyklu. Na základe vystavených faktúr a priložených vyúčtovaní, mal žalovaný vykonať bankový prevod do 60 dní od konca príslušného mesiaca. Z faktúry č. 38011043 vystavenej žalobcom pre žalovaného má súd nepochybne za preukázané, že žalobca v období za mesiac február 2011 vyúčtoval žalovanému tržbu za predané lístky spolu vo výške 2889 EUR splatnú 6.5.2011. Z faktúry č. 38011069 vystavenej žalobcom pre žalovaného má súd nepochybne za preukázané, že žalobca v období za mesiac marec 2011 vyúčtoval žalovanému tržbu za predané lístky spolu vo výške 2430,50 EUR splatnú 6.6.2011. Z faktúry č. 38011106 vystavenej žalobcom pre žalovaného má súd nepochybne za preukázané, že žalobca v období za mesiac apríl 2011 vyúčtoval žalovanému tržbu za predané lístky spolu vo výške 5499,10 EUR splatnú 5.7.2011. Z faktúry č. 38011129 vystavenej žalobcom pre žalovaného má súd nepochybne za preukázané, že žalobca v období za mesiac máj 2011 vyúčtoval žalovanému tržbu za predané lístky spolu vo výške 2660,50 EUR splatnú 6.8.2011. Z výzvy na zaplatenie súd zistil, že žalobca vyzval dňa 08.02.2012 žalovaného na zaplatenie jednotlivých faktúr.

Žalovaný napriek poučeniu zo strany súdu o povinnosti predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, žiadne dôkazy nepredložil ani nenavrhol vykonanie dôkazov, žalovaný teda svoje tvrdenia nepreukázal.

Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žalovaný do dnešného dňa nezaplatil žalobcovi tržbu za predané cestovné lístky. Žaloba bola teda podaná dôvodne, súd , aj s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby z dôvodu započítania pohľadávok vo výške 2629,70 EUR, žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 10849,30 EUR.

Pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky žalobcu súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca má v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy ako veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Pre určenie počiatku omeškania je rozhodujúca splatnosť dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením tej ktorej faktúry deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry, preto ho súd zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania zo súm vyfakturovaných jednotlivými faktúrami odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej faktúry. Základná úroková sadzba ECB bola v čase omeškania bola vo výške 1,50% p. a. , resp. 1,25% p. a., súd ale na návrh žalobcu priznal úroky z omeškania vo výške uplatnenej žalobcom, t.j. 8,25 % ročne z jednotlivých súm tak, ako je to uvedené v druhom výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len zák. o súdnych poplatkoch), poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

Podľa § 11 ods. 4 zák. o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 zák. o súdnych poplatkoch, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

Podľa § 11 ods. 9 zák. o súdnych poplatkoch, poplatok za odpor sa vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred začatím pojednávania vo veci samej alebo konanie sa zastavilo pred začatím pojednávania vo veci samej.

Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby vo výške 2629,70 EUR, súd vrátil žalobcovi časť súdneho poplatku zodpovedajúcu poplatku zo sumy 2629,70 EUR krátený o 6,70 EUR, teda 150,80 EUR.

O trovách konania, ktoré bolo zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Citované ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti účastníka sporového konania za zavinenie na zastavení konania. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia možno posudzovať výlučne z procesného hľadiska. V prípade, že navrhovateľ vzal svoju žalobu späť, zásadne platí, že procesne zavinil zastavenie konania a je preto povinný uhradiť jeho trovy. Druhá veta - je výnimkou z uvedenej zásady a uplatňuje sa vtedy, keď pre správanie odporcu došlo k späťvzatiu dôvodne podanej žaloby. Predpokladom rozhodnutia o trovách konania podľa § 146 ods. 2 druhej vety O. s. p. je teda jednak dôvodne podaná žaloba a jednak skutočnosť, že k späťvzatiu došlo pre správanie sa odporcu v období nasledujúcom po podaní žaloby. V zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p. súd skúmal, ktorý z účastníkov zavinil zastavenie konania. Vzhľadom na už vyššie uvedené vyjadrenie žalobcu, žalovaného aj vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, je nesporné, že žalobca podal žalobu dôvodne až následne došlo k jednostrannému zápočtu zo strany žalobcu, súd má uvedeným za preukázané, že zastavenie konania zavinil žalovaný. Právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené súd preto priznal žalobcovi sumu vzniknutú krátením súdneho poplatku vo výške 6,70 EUR. Suma 6,70 EUR predstavuje iné trovy konania.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného zákonného ustanovenia a zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania vo výške 2154,56 EUR, ktoré vznikli žalobcovi v tomto konaní, keďže mal vo veci plný úspech. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na vydanie platobného rozkazu vo výške 657,70 EUR podľa zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov ( položka 1/a sadzobníka súdnych poplatkov ) a z trov právneho zastúpenia vo výške 1496,86 EUR s DPH.

Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. b), § 13a ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3, § 10 ods. 1, § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 4 úkony právnej služby - 1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia, 2. písomné podanie na súd - návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu, 3. vyjadrenie k odporu, 4. účasť na pojednávaní 28.4.2016 , za jeden úkon právnej služby á 303,74 EUR, spolu 1214,96 EUR, režijný paušál za rok 2012 2 x 7,63 EUR a za rok 2016 2 x 8,58 EUR, spolu 32,42 EUR plus 20% DPH vo výške 249,48 EUR, keďže právny zástupca žalobcu je jej platiteľom.

Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada trov konania, povinný zaplatiť ju advokátovi (§ 149 O.s.p.) a to bez zreteľa na to, či trovy vynaložil priamo účastník alebo ich za neho hradil jeho právny zástupca, preto súd uložil povinnosť žalovanému nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu.

Keďže žalobcu, ktorému bola v konaní priznaná náhrada trov zastupoval právny zástupca, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalobcu.

O trovách štátu, ktoré spočívajú v odmene prekladateľa súd rozhodne v samostatnom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )