Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoE-213-2015.pdf
PDF · 95.28 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/213/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, proti povinnej: T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Z. L. XXX, o vymoženie sumy 66,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 14Er/430/2015-18 zo dňa 3. júna 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia, Exekútorsky úrad Galanta, Švermova 273 (EX 559/2015), 14Er/430/2015, zo dňa 25.03.2015, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 44 ods. 2, § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní"), § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 477/2008 Z.z. (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Konštatoval, že oprávnený sa na základe návrhu na vykonanie exekúcie domáhal u súdneho exekútora voči povinnej vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom pod sp. zn. 3C/2840/2012 zo dňa 19.01.2012. S poukazom na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 a 6Cdo 143/2011 preskúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Za týmto účelom preskúmal oprávneným predloženú poistnú zmluvu č. 4485600001 zo dňa 29.10.2008, kde vo Všeobecných poistných podmienkach v časti Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 v bode 2 bolo uvedené znenie rozhodcovskej doložky. Dospel pritom k názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Podľa názoru súdu kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo bol aj daný prípad. Povinná sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdala vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 (správne malo byť ods. 5) Občianskeho zákonníka neplatná. Záverom súd uviedol, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Na základe toho žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, nesprávny právny záver okresného súdu, že rozhodcovská doložka je neplatná, pretože súd nesprávne zistil skutkový stav veci. Dôvodil tým, že súd pri aplikácii § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí ustáliť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a náležite to aj zdôvodniť. Zároveň musí súd preukázať, na akom skutkovom základe zistil, že nejde iba o bežnú nerovnováhu v právnom postavení spotrebiteľa a dodávateľa, ale až o hrubú nerovnováhu. Zdôraznil, že medzi zmluvnými stranami došlo k dohode o riešení sporu v rozhodcovskom konaní, strany sa však nedohodli na konkrétnom rozhodcovi, ale na povinnosti poisťovne vybrať rozhodcov, resp. rozhodcovský súd. Okrem toho v prípade, ak je už rozhodcovské konanie začaté, spotrebiteľ sa mu musí podrobiť a na všeobecný súd sa môže obrátiť až po skončení rozhodcovského konania. Ani nový zákon č. 335/2014 Z.z. nepriznáva spotrebiteľovi právo obrátiť sa na súd, ak už je raz začaté rozhodcovské konanie. Súd sa opomenul zaoberať tým, že po rozhodnutí rozhodcovského súdu sa môžu účastníci domáhať nápravy rozhodnutia rozhodcovského súdu na všeobecnom súde. S poukazom na rozhodnutie SD EÚ sp. zn. C-342/1 Szebestyény zdôraznil, že povinnosťou súdu je overiť, či zámerom spornej klauzuly je vylúčiť alebo sťažiť právo spotrebiteľa podať žalobu alebo akýkoľvek opravný prostriedok na všeobecný súd. Oprávnený mal tiež za to, že rozhodcovskú doložku mohla povinná ovplyvniť a bola jednoznačne dojednaná individuálne. Osobitné zmluvné dojednania sú textom, ktorý sa nachádza na rovnakej listine ako Všeobecné poistné podmienky, pričom ide o oddelený text so samostatným nadpisom, ktorý si vyžaduje osobitný podpis. Vyjadril názor, že nie je podstatné, ktorá strana podmienku formulovala, ale ide o to, že existuje právo oboch strán podmienku individuálne odmietnuť, prijať, modifikovať. Povinná mala možnosť sa Osobitné zmluvné dojednania prečítať a oboznámiť sa s nimi. Rozhodcovskú doložku mohla povinná ovplyvniť tak, že by ju nepodpísala a poistná zmluva by platila naďalej. Oprávnený súdu predložil aj Záznam o požiadavkách a potrebách klienta zo dňa 29.10.2008, v ktorých písomne zachytil činnosť povinnej pred uzavretím poistnej zmluvy. Poistná zmluva ako výnimka medzi inými spotrebiteľskými zmluvami má zákonom normovanú aj tzv. predzmluvnú fázu. Táto fáza sprostredkovania je normovaná zákonom č. 340/2005 Z.z. Oprávnený ďalej namietal, že exekučný súd postupoval v rozpore s európskym právom, pretože nevyzval oprávneného pred vydaním uznesenia, aby sa k takémuto ex offo prijatému názoru súdu v súlade s OSP vyjadril, čím porušil zásadu kontradiktórnosti konania a odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Súd tiež nanovo konštruoval skutkový stav, keď v rámci exekučného spisu doplnil aj poistnú zmluvu, poistné podmienky, osobitné zmluvné dojednania a po vyhodnotení týchto listín rozhodol. K týmto listinám sa však oprávnený nemal možnosť procesne správnym spôsobom vyjadriť. Taktiež dôvodil, že súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď pri rozhodovaní nezohľadnil Smernicu č. 93/13/EHS. Dôvodil, že v zmysle 19. recitálu Smernice rozhodcovská doložka v poistnej zmluve vyňatá spod hodnotenia Smernice a rozhodcovská doložka uzavretá medzi oprávneným a povinnou nespôsobuje žiadnu značnú nerovnováhu v neprospech žalobcu. Ten má rovnaké práva ako žalovaný. Ďalej namietal, že exekučný súd svojím postupom porušil zákon, pretože konanie viedol a dokazovanie vykonal vyšší súdny úradník. K nelegitímnosti postupu exekučného súdu tiež uviedol, že exekučný súd zisťuje postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, či rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalšie dôvody šetrenia (predstavujúcich materiálnu stránku titulu), inak daných pre podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, exekučnému súdu nie sú zverené. Súd riadne nezdôvodnil dôvody zistenia, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, zjavnú neprimeranosť plnenia vyplývajúcu z rozhodcovského rozsudku, a ani okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Odôvodnenie napadnutého uznesenia exekučného súdu nespĺňa požiadavky jeho preskúmateľnosti.
Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa §
212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.
Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia, so sídlom Exekútorského úradu Galanta, Švermova 273, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 02.04.2015. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinnej vymoženia sumy 66,38 eur s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.01.2012 sp. zn. 3C/2840/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.07.2013. Súčasťou spisu je i poistná zmluva č. 4485600001, uzatvorená účastníkmi konania dňa 29.10.2008, všeobecné poistné podmienky, osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve.
Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2014, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ust. § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to,
či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade ich zistenia, preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).
V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je poistná zmluva č. 4485600001, uzatvorená účastníkmi konania dňa 29.10.2008. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.
Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne uvádza, že v štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ust. § 122 až 124 OSP. Je totiž postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie vyžadujúce nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť (ak nie je daná výnimka vyplývajúca zo zákona) až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Taktiež odvolací súd poukazuje i na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012).
K odvolacej námietke o nedostatku právomoci vyššieho súdneho úradníka konať a rozhodnúť v exekučnej veci, odvolací súd uvádza, že v zmysle § 5 písm. g) zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v exekučnom konaní (okrem schválenia príklepu súdom). Vyšší súdny úradník napadnutým uznesením rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného do 31.12.2014). V danej veci išlo teda o rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vydané v exekučnom konaní, na ktoré je nepochybne zákonom splnomocnený, preto odvolací súd námietku oprávneného považoval za nedôvodnú.
Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania uzatvorili poistnú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i všeobecné poistné podmienky, ako i osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve. Podľa časti XV.- Rozhodcovské konanie sa účastníci zmluvy dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadilo zákonom č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok.
I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Z poistnej zmluvy uzatvorenej účastníkmi konania jednoznačne vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Takýto záver nevylučuje ani skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy, zmluvné strany podpísali ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Rovnako oprávneným namietaná skutočnosť, že povinná nevyužila možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky podľa príslušných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, nemá vo vzťahu k prejednávanej veci žiadnu relevanciu, keďže exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu, pričom takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Reagujúc na námietku oprávneného uvádzanú v podanom odvolaní o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, odvolací súd len dodáva, že i keď súčasťou základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako i čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je i riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, tomuto právu zodpovedá i odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (porovnaj IV. ÚS 115/03). Podstatou súdneho rozhodnutia je totiž poskytovanie materiálnej právnej ochrany dotknutých práv a nie prepiaty formalizmus pri vyhotovení súdneho rozhodnutia. Hodnotiac preskúmavané uznesenie súdu prvého stupňa vo svetle týchto záverov, odvolací súd považuje tvrdenie oprávneného o jeho nepreskúmateľnosti za nedôvodné. Predmetné rozhodnutie totiž obsahuje zákonom požadované náležitosti podľa § 169 ods. 1 OSP, pričom v jeho odôvodnení súd prvého stupňa stručne, jasne a výstižne opísal zistený skutkový stav, uviedol na základe akých zákonných ustanovení vec právne posúdil a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadil.
Z vyššie uvedených dôvodov, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.