Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-644-2015.pdf
PDF · 92.72 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/644/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: N. D., nar. XX.XX.XXXX, nap. bytom XXXXX T. XXX, zastúpeného opatrovníčkou S. Č., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava III, o zaplatenie 119,50 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na začatie konania zamieta.
Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 26.10.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 119,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 26.04.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
Žalobca svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný a spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 uzatvorili dňa 08.06.2011 zmluvu č. 5017416, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb podľa zákona o elektronických komunikáciách a na základe ktorej spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 poskytovala žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v zmluve, za čo vyúčtovala žalovanému sumu 119,50 eura faktúrou č. 7303786374 so splatnosťou dňa 23.04.2013, pričom žalovaný predmetnú faktúru neuhradil.
Podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.
Súd prostredníctvom Registra obyvateľov SR, príslušných OO PZ SR, Sociálnej poisťovne, telekomunikačných operátorov a zdravotnej poisťovne zisťoval pobyt žalovaného, avšak s negatívnym výsledkom a preto mu uznesením č.k. 16C 644/2015-45 zo dňa 02.03.2016 ustanovil v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníčku S. Č., pracovníčku Okresného súdu Bratislava III.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Nakoľko predmet tohto súdneho konania nepresiahol sumu 1 000,-eur, išlo podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. o drobný spor, v ktorom podľa § 115a ods. 2 O.s.p. nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie. Preto súd podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vyvesil dňa 20.04.2016 na úradnú tabuľu súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 28.04.2016 o 10:00 hod., č. dverí 15, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.
Na základe výsledkov prípravy pojednávania oboznámením sa s návrhom na začatie konania a predloženými listinnými dôkazmi a to: zmluvou o pripojení fix zo dňa 08.05.2011 v znení jej dodatku zo dňa 08.05.2011, všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti a tarifou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, faktúrou č. 7303786374, zmluvou o postúpení zo dňa 20.11.2014, pokusom o zmier zo dňa 19.08.2015, zistil súd nasledovný skutkový stav rozhodný pre posúdenie veci.
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 (ďalej len „spoločnosť“) ako právnická osoba - podnikateľ a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 08.06.2011 v písomnej forme zmluvu o pripojení v znení jej dodatku zo dňa 08.06.2011 (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti poskytovať žalovanému telekomunikačné služby, a to - účastnícky program „fix 9“ a záväzok žalovaného platiť cenu služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, všeobecnými obchodnými podmienkami, osobitnými podmienkami, platným cenníkom, cenníkom služieb fix.
Zo zmluvy vyplývalo, že v prípade porušenia akejkoľvek z vyššie uvedených povinností žalovaného, bol žalovaný povinný uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu v sume 119,50 eura (čl. 3 zmluvy v znení jej dodatku).
Spoločnosť dňa 25.04.2013 vystavila žalovanému faktúru č. 7303786374 v sume 119,50 eura z titulu zaplatenia zmluvnej pokuty, pričom žalovanú uvedenú faktúru neuhradil.
Spoločnosť uzatvorila so žalobcom dňa 20.11.2014 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej, bolo okrem iného, aj postúpenie pohľadávky spoločnosti voči žalovanému z titulu vystavenej faktúry zo dňa 25.04.2013 žalobcovi. Na základe uvedeného vyzval žalobca žalovaného listom zo dňa 19.08.2015 na zaplatenie predmetnej faktúr aj s úrokom z omeškania v celkovej sume 143,74 eura.
Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (účinného od 01.11.2016) zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 31.10.2016 (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“) tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, podmienky na používanie rádiových zariadení, štátnu reguláciu elektronických komunikácií (ďalej len "regulácia"), práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ochranu týchto sietí a služieb, efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel, oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, ochranu súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“)orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd považoval za nesporné, že medzi spoločnosťou a žalovaným vznikol uzavretím zmluvy v znení jej dodatku v písomnej forme dňa 08.06.2011 podľa § 488, 489 a 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávny záväzkový vzťah, ktorý podľa svojho obsahu zahŕňal podstatné znaky zmluvy o pripojení upravenej v osobitnom zákone č. 610/2003 Z.z. v ustanovení § 43 tohto zákona. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri vzniku tejto zmluvy, nakoľko spoločnosť vystupovala ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojho podnikania podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadal aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi.
Predmetom konania bol nárok žalobcu z titulu zmluvnej pokuty uplatnenej spoločnosťou voči žalovanému faktúrou č. 7303786374, postúpený podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoločnosťou ako postupcom žalobcovi ako postupníkovi zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013.
Súd v danom prípade dospel k záveru, že žalobca predovšetkým v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal, že žalovaný sa dopustil porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení a jej dodatku, ktoré by žalobcovi, resp. spoločnosti Slovak Telekom a.s. zakladali nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu. Predložená faktúra č. 7303786374, na ktorú sa žalobca odvoláva, nepredstavuje dôkaz, ktorý by existenciu nároku žalobcu na zaplatenie predmetnej zmluvnej pokuty preukazoval, nakoľko faktúru treba chápať len ako daňový doklad, resp. výzvu na zaplatenie a nie ako dôkaz preukazujúci existenciu predmetného nároku žalobcu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a ani neuviedol, v čom konkrétne malo porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného spočívať, pričom dodatok k zmluve obsahuje viacero prípadov porušenia zmluvných povinností (iba zo strany žalovaného), kedy spoločnosti vzniká voči žalovanému nárok na jej zaplatenie (čl. 4 dodatku).
Ďalej súd uvádza, že podstatou zmluvnej pokuty je vytváranie tlaku na toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť a v prípade porušenia takto zabezpečenej povinnosti, aby uhradil dohodnutú zmluvnú pokutu oprávnenému subjektu, hoci oprávnenej strane týmto porušením povinnosti žiadna škoda nevznikla. Súd v tejto súvislosti poukazuje na základné funkcie zmluvnej pokuty, ktorá má zabezpečovací, sankčný a kompenzačný charakter. Tieto základné funkcie si však môže splniť prevažne iba vo vzťahu medzi účastníkmi dohody o zmluvnej pokute, teda osobe, v prospech ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná a len vo vzťahu k tej povinnej osobe, ktorá nejaké povinnosti zo zmluvy porušila. Uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu v danom prípade, keď si ho uplatňuje žalobca ako postupník vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute, nedochádza k naplneniu ani jednej z jej funkcií. Z
uvedeného vyplýva, že postúpením pohľadávky z titulu zmluvnej pokutu predmetná zmluvná pokuta stratila svoj zabezpečovací a sankčný charakter, ktorý nútil povinnú stranu dodržiavať svoje povinnosti voči oprávnenej strane a preto bol súd toho názoru, že takéto postúpenie pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a zároveň tým predmetná zmluvná pokuta stratila svoje charakteristické znaky a takýto výkon práva nemôže požívať súdnu ochranu.
Odhliadnuc od uvedených dôvodov, samotné dojednanie o zmluvnej pokute sa javí ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 a 2 a 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Z hľadiska formy, dohodu o zmluvnej pokute, uzavretú medzi účastníkmi konania je potrebné považovať za platnú, keď táto bola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme, avšak z hľadiska jej obsahu, podľa názoru súdu, táto je nevyvážená, čo znamená, že ju možno považovať za jednostranne zvýhodňujúcu jednu zmluvnú stranu (v danom prípade spoločnosť). Zmluvná pokuta na jednaj strane má plniť zabezpečovaciu funkciu v podobe pevne stanovenej sumy a zabezpečovať právo dodávateľa služieb požadovať a nútiť žalovaného pod hrozbou majetkovej ujmy riadne a včasné plnenie zmluvnej povinnosti, v danom prípade týmto spôsobom zabezpečovať po dobu viazanosti úhradu žalovaného (9,- eur) a platiť dohodnutú cenu zvoleného program služieb, pričom v prípade akceptácie zmluvnej pokuty v uvedenej výške (119,50 eura), by takto určená zmluvná pokuta mnohonásobne prevýšila samotné právo, ktoré je zmluvnou pokutou zabezpečené. Priznanie zmluvnej pokuty v tejto výške by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu žalobcu a zároveň by znamenalo neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh žalobcu na začatie konania považoval za nedôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko žalovanému ako úspešnému účastníkovi v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. žiadne trovy konania nevznikli, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (ust. § 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.