Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-566-2015.pdf
PDF · 80.43 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/566/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, (zn. 2.857.759) proti žalovanej: O. O. (F.. Š.), nar. XX. V. XXXX, bytom W. XXXX/XX, Š., t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou: I. F., súdna tajomníčka tun. súdu, o 53,05 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 49,55 € s 9,5 % ročným úrokom z omeškania
- zo sumy 13,08 € od 31. augusta 2011,
- zo sumy 12,94 € od 29. septembra 2011,
- zo sumy 23,53 € od 1. novembra 2011. II. V časti o zaplatenie 3,50 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 30. decembra 2011 sa žaloba zamieta. III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 39,99 € (v tom 25,67 € trovy právneho zastúpenia a 14,32 € ostatné trovy konania) do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk advokátskej kancelárie TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 23. júla 2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že Slovak Telekom, a.s., uzavrel so žalovanou zmluvy, na základe ktorých poskytoval služby elektronickej komunikácie a ich cenu 53,05 € jej vyúčtoval viacerými faktúrami, no žalovaná ju neuhradila. Zmluvou z 24. júna 2013 boli tieto nároky postúpené na žalobcu.
2. Žalovaná, ktorá je na neznámom mieste a bol jej ustanovený opatrovník (§ 29 O. s. p.), sa k žalobe nevyjadrila.
3. Pretože ide o drobný spor (istina max. 1.000 €, porov. § 200ea O. s. p.) súd mimo pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.) vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o pripojení (č. l. 9), faktúry (č. l. 10 až 13), cenník (č. l. 14 až 20) a zmluva o postúpení pohľadávok z 24. júna 2013 (č. l. 4 až 8) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento skutkový stav:
4. a) Spoločnosť Telefónica O2 Slovakia, s.r.o., ako poskytovateľ a žalovaná ako „účastník - fyzická osoba nepodnikateľ“ podpísali 2. decembra 2008 listinu označenú ako „Zmluva o pripojení“ (č. l. 9), ktorou sa poskytovateľ zaviazal poskytovať žalovanej službu v programe O2 fér na určenej SIM karte. Táto listina obsahovala ustanovenie, podľa ktorého žalovaná potvrdila, že podpisom „sa zoznámil/a so... platným Cenníkom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy“. V Cenníku O2 fér platnom od
4. novembra 2008 (č. l. 14 až 20) bol medzi „inými poplatkami“ upravený okrem iného poplatok za upomienku v sume 115 Sk.
b) Na základe označenej zmluvy spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o., vystavila žalovanej nasledujúce faktúry (č. l. 10 až 13): č. XXXXXXXXXX splatnú 30. augusta 2011, za obdobie do 7. augusta 2011, ktorou jej fakturovala služby v sume 13,08 € s DPH, č. XXXXXXXXXX splatnú 28. septembra 2011, za obdobie do 7. septembra 2011, ktorou jej fakturovala služby v sume 12,94 € s DPH, č. XXXXXXXXXX splatnú 31. októbra 2011, za obdobie do 7. októbra 2011, ktorou jej fakturovala služby v sume 23,53 € s DPH, č. XXXXXXXXXX splatnú 29. decembra 2011, ktorou jej fakturovala poplatok za upomienku v sume 3,50 € (nepodliehajúci DPH).
c) Zmluvou z 24. júna 2013 (č. l. 4 až 8) spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o., previedla pohľadávku voči žalovanej z uvedených faktúr na žalobcu.
5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.). Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov, resp. ich častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Zmluva medzi Telefónica Slovakia, s.r.o., a žalovanou z 2. decembra 2008 je zmluvou o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom k tomuto dňu. Z nej vznikla žalovanej ako účastníkovi podľa § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. povinnosť platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení určenú v zmluve aspoň odkazom na cenník (§ 43 ods. 1, 2 a 3 cit. zákona).
7. V prerokúvanej veci je zo zisteného skutkového stavu [bod 4 písm. b)] zrejmé, že Telefónica Slovakia, s.r.o., poskytla žalovanej dohodnuté služby elektronickej komunikácie, ktoré jej aj riadne vyfakturovala (v sume 49,55 €). Na základe vyššie citovaných ustanovení zákona č. 351/2011 Z. z. tak žalovanej vznikla povinnosť uhradiť Slovak Telekomu, a.s., dohodnutú cenu. Napriek tomu tak žalovaná neurobila.
8. Nárok na úroky z omeškania sa zakladá na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31. januára 2013, keďže právny vzťah medzi účastníkmi vznikol pred týmto dňom. I tieto nároky prešli na žalobcu (§ 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Vo zvyšku však žaloba nie je opodstatnená:
9. Nárok na poplatok za upomienku nepovažoval súd za opodstatnený. Podľa názoru súdu takáto platba nemôže byť „cenou“ alebo „poplatkom“ za elektronické komunikačné služby, pretože upomienka nie je plnením poskytovateľa v prospech žalovanej, za ktoré by žalovaná mala platiť cenu (to dosvedčuje aj skutočnosť, že upomienka nepodlieha DPH, teda nie je tovarom ani službou). Takáto platba (paušálna suma za upomienku) by musela byť dohodnutá buď ako paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, taká dohoda však preukázaná nebola), v takom prípade by však suma 2,50 € bola zjavne neprimeraná tomu, že upomienka má podobu odseku na jednej faktúre, čo vylučuje, aby náklady na jej vyhotovenie a zaslanie predstavovali 2,50 €.
10. Takáto platba je tak v skutočnosti zmluvnou pokutou (§ 544 ods. 1 Obč. zák.). V zmysle § 544 ods. 1 a 2 Obč. zák. možno zmluvnú pokutu dohodnúť pre prípad porušenia povinností, a to len písomne. Písomné dojednanie podľa § 46 ods. 2 v spojení s § 40 ods. 3 Obč. zák. znamená, že musí dôjsť k výmene dvoch podpísaných prejavov vôle: aspoň k písomnému (podpísanému) návrhu a jeho písomnému (podpísanému) prijatiu. Z účelu citovaných ustanovení, ako aj účelu zákonného zakotvenia povinnej písomnej formy (ochranná funkcia, t.j. aby si obe strany mohli jasne a „na papieri“ overiť, akú dohodu uzatvárajú, ale aj dôkazná funkcia) však treba vyvodiť, že takto podpísaný návrh musí obsahovať aspoň elementárne náležitosti tej dohody, ktorá sa má uzavrieť písomne. Inak povedané, požiadavku
písomnej formy nemožno rozvoľňovať tým, že strany vo svojich písomných prejavoch odkážu na tretiu, nejasnú listinu, ktorá nie je nijako presne identifikovaná, ktorej obsah podlieha zmene niektorej zo strán a pod. Aj keď je nepochybne aj v občianskoprávnych vzťahoch možné, aby sa časť zmluvy určila odkazom na obchodné podmienky, neznamená to vylúčenie požiadavky dodržania písomnej formy vyžadovanej osobitnými normami. Pri dojednávaní zmluvnej pokuty tak podľa názoru súdu pre zachovanie písomnej formy nepostačuje, aby sa v písomnom texte všeobecne odkázalo na určité zmluvné podmienky (napr. cenník). Ak sú obsahom všeobecných obchodných podmienok také dojednania, pre ktoré zákon vyžaduje písomnú formu, musia byť tieto obchodné podmienky buď účastníkmi osobitne podpísané, alebo musí by v podpísanej listine jednoznačne identifikované, kde v obchodných podmienkach sú takéto dojednania obsiahnuté, prípadne, že tam takéto dojednania sú. V opačnom prípade totiž nemôže takýto spôsob uzatvárania zmluvy plniť svoju dôkaznú a varovnú (ochrannú) funkciu (v tomto smere porov. uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010). Vzhľadom na to súd nepovažoval dojednanie zmluvnej pokuty (poplatku) za upomienku len všeobecným odkazom na cenník za platné.
11. Preto súd žalobe vyhovel (výrok I) v časti o zaplatenie ceny elektronických komunikačných služieb a prislúchajúceho úroku z omeškania, vo zvyšnej časti (poplatok za upomienku) ju zamietol (výrok II).
12. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má prevažne úspešný žalobca nárok na náhradu (49,55 : 3,50, t. j. 93,4 : 6,6 =) 86,8 % jeho trov. Účelne vynaložené trovy, ktoré sa mu majú nahradiť, predstavuje súdny poplatok vo výške 16,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 59,14 € [základná sadzba tarifnej odmeny po 16,60 € za dva úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. žaloba podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. zo základu 53,05 € podľa § 10 ods. 1 a 2 cit. vyhl., paušálna náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhl. za dva úkony v roku 2014 po 8,04 €, 20 % DPH z týchto súm vo výške 9,86 € podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.]. Súd naopak nepovažoval trovy spojené s vypracovaním pokusu o zmier za trovy konania v zmysle § 137 O. s. p., pretože neboli vynaložené v bezprostrednej súvislosti s týmto konaním (porov. judikát R 14/1985). Preto žalobcovi náhradu trov konania v tejto časti nepriznal.
13. V zmysle § 150 ods. 2 O. s. p. však súd považoval takto určené trovy právneho zastúpenia za neprimerané s prihliadnutím na celkom zjavne formulárovú povahu žaloby a identickosť tohto drobného sporu s tisíckami ďalších, čo podľa názoru súdu odôvodňuje zníženie trov právneho zastúpenia na polovicu (len za jeden úkon), teda na sumu 29,57 €. Po zohľadnení miery úspechu tak žalobca má nárok na náhradu 25,67 € z trov právneho zastúpenia a 14,32 € zo zaplateného poplatku (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak žalovaná dobrovoľne nesplní uloženú povinnosť, môže sa žalobca domáhať jej uspokojenia v exekúcii.