Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-313-2015.pdf
PDF · 95.06 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/313/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou, v právnej veci navrhovateľa: AB 1 B.V., reg. č.: 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, proti odporcovi: Š. U., M.. XX.XX.XXXX, D. T. XX, o zaplatenie sumy 3.003,85 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.821,36 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.821,36 Eur od 07.07.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti s a z a m i e t a.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 108,34 Eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 06.07.2015 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 3.003,85 Eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 29,09 Eur, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.003,85 Eur odo dňa 07.07.2015 do zaplatenia, a tiež náhrady trov konania. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že jeho právny predchodca - pôvodný veriteľ: Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len "pôvodný veriteľ") dňa 03.09.2013 uzavrel s odporcom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 2.800,- Eur. Nakoľko však odporca neuhrádzal úverové splátky včas a riadne v zmysle úverovej zmluvy, vyzval ho pôvodný veriteľ listom zo dňa 08.04.2015 ku splateniu celého zostatku úveru, ktorý predstavoval sumu 3.003,85 Eur v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 23.09.2015, voči ktorému podal odporca odpor zo dňa 16.11.2015. V odpore uviedol, že úverová zmluva zo dňa 03.09.2013 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pričom poukázal na neprimerané sankcie, istinu vo výške 88,30 Eur, úrok vo výške 301,27 Eur, zosplatnenú istinu vo výške 2.541,48 Eur, poplatky za upomienky vo výške 5,- Eur, 12,- Eur a 24,- Eur a poistenie vo výške 31,80 Eur.
Navrhovateľ v reakcii na odpor odporcu, vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.04.2016 uviedol, že "námietka odporcu ohľadom neprijateľných podmienok je bezpredmetná, nakoľko navrhovateľ neuplatnil proti odporcovi ustanovenia úvervej zmluvy, ktoré by bolo možné považovať za neprijateľné."
V písomnom podaní zo dňa 28.04.2016 odporca doplnil svoje vyjadrenie k návrhu v tom smere, že namietal výšku RPMN a výšku úrokovej sadzby, ktoré boli uvedené v úverovej zmluve.
Pôvodný veriteľ postúpil svoju pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa, pričom odporca túto skutočnosť nespochybnil. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou zo dňa 03.09.2013, Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., Výpisom čerpania, splátok a úhrad a Výzvou zo dňa 08.04.2015. Na základe vykonaného dokazovania súd vec právne aj skutkovo posúdil takto: Pôvodný veriteľ uzavrel s odporcom dňa 03.09.2013 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len "úverová zmluva"), na základe ktorej poskytol odporcovi, ako úverovému dlžníkovi, úver vo výške 2.800,- Eur, pričom odporca sa zaviazal dlhovanú sumu uhradiť v 84-och mesačných splátkach vo výške po 75,28 Eur. V úverovej zmluve bola určená ročná úroková sadzba vo výške 24,04 % a ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len "RPMN") intervalom v sadzbe od 27 % do 28 %, pričom v úverovej zmluve absentovali údaje o konečnej splatnosti úveru, ako aj o výške a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Z Výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že odporca uhradil v prospech pôvodného veriteľa v období od 09.10.2013 do 21.10.2014 postupne sumu 978,64 Eur.
Nahliadnutím do výzvy zo dňa 08.04.2015 súd zistil, že pôvodný veriteľ určil výšku dlhu odporcu ku uvedenému dňu na sumu 3.003,85 Eur, ktorú od neho žiadal uhradiť najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy.
V rámci istiny uvedenej v návrhu vo výške 3.003,85 Eur si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil tieto čiastkové nároky:
- istina vo výške 88,30 Eur
- zosplatnená istina vo výške 2.541,48 Eur,
- úrok vo výške 301,27 Eur,
- upomienky I., II. a ďalšia II. vo výške 5,- Eur, 12,- Eur a 24,- Eur
- poistenie Bill protection vo výške 31,80 Eur.
V rámci príslušenstva si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil tieto čiastkové nároky:
- vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 29,09 Eur,
- úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.003,85 Eur od 07.07.2015 do zaplatenia.
Úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "ZSÚ" alebo "Zákon o spotrebiteľských úveroch") a súčasne je aj spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd konštatuje, že úverová zmluva v rozpore s § 9 ods. 2 písm. f) a k) a § 11 ods. 1 písm. d) ZSÚ neobsahuje:
- konečnú splatnosť úveru,
- výšku a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
- správne uvedenú RPMN, nie v neprospech spotrebiteľa.
Súd poukazuje na to, že zmyslom ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f) ZSÚ je, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovaný o konečnej splatnosti úveru, t.j. o tom, do kedy mu bude trvať povinnosť splácať istinu, úroky a iné poplatky. Pokiaľ ide o údaj týkajúci sa konečnej splatnosti úveru, tak sa vyžaduje, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa nachádzala časová špecifikácia konečnej splatnosti úveru vo forme uvedenia konkrétneho dňa, pričom je úlohou poskytovateľa úveru - veriteľa, aby vstupné údaje (ako sú: deň poskytnutia úveru, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok) matematicko-logickými postupmi premietol do konkrétneho časového údaja, ktorý bude predstavovať deň konečnej splatnosti úveru. Súd konštatuje, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje konkrétny údaj o konečnej splatnosti úveru, nemôže byť tento nedostatok odstránený tým, že sa veriteľ odvolá na skutočnosť, že z úverovej
zmluvy vyplýva počet splátok, ktoré je spotrebiteľ povinný veriteľovi zaplatiť, a že z tohto údaja by si mohol spotrebiteľ dostatočným spôsobom sám určiť deň konečnej splatnosti úveru. Pôvodný veriteľ do úverovej zmluvy uviedol len údaj o celkovom počte splátok (84), z ktorého nie je možné zistiť termín konečnej splatnosti úveru.
Súd poukazuje na to, že zmyslom ustanovenia § 9 ods. 2, písm. k) ZSÚ je, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovaný:
- o rozpise jednotlivých splátok úveru na jednotlivé zložky v súhrne tvoriace úverovú splátku, a to splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov,
- o tom, v akých termínoch splatnosti je spotrebiteľ povinný uhrádzať jednotlivé splátky spotrebiteľského úveru. Pôvodný veriteľ do úverovej zmluvy uviedol len údaj o celkovej výške splátky, z ktorého nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky, ich výšku a termíny splatnosti.
Ďalej súd poukazuje na to, že zmyslom ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) ZSÚ je, aby bola RPMN v spotrebiteľskej zmluve uvedená správne. K dojednaniu výšky RPMN v spotrebiteľskej zmluve v podobe intervalu od nižšej hodnoty po vyššiu súd uvádza, že takéto dojednanie znemožňuje spotrebiteľovi, aby za daných okolností mohol zo zmluvy zistiť, ktorá hodnota v rámci uvedeného intervalu bude v konečnom dôsledku veriteľom použitá. Stav neistoty spotrebiteľa ohľadom takéhoto určenia výšky RPMN zostáva zachovaný a nevylučuje sa ani možnosť zavádzania spotrebiteľa. Pre veriteľa sa tak vytvára priestor, aby si vybral takú hodnotu z určeného intervalu, vrátane maximálnej, ktorá bude pre neho výhodná, pričom výber tejto hodnoty bude pre spotrebiteľa nepredvídateľný a nepreskúmateľný. Súd poukazuje na fakt, že pôvodný veriteľ mal možnosť priamo v úverovej zmluve uviesť určité časové obdobia a im prislúchajúcu výšku RPMN od podpísania úverovej zmluvy až ku predpokladanému dňu poskytnutia úveru, aby odporkyňa vedela, že keď jej bol úver poskytnutý v určitý konkrétny deň, tak aká hodnota RPMN tomu zodpovedá. K uvedenému súd len pre doplnenie uvádza, že pôvodný veriteľ v mnohých iných obdobných prípadoch uvádzal v úverovej zmluve sadzbu RPMN konkrétnou presnou hodnotou, z čoho vyplýva, že aj v predmetnom prípade tak mal možnosť urobiť. Pôvodný veriteľ do úverovej zmluvy uviedol len údaj o výške RPMN v podobe intervalu od 27 % do 28 %, ktorý je možné považovať za nesprávny a v neprospech spotrebiteľa.
V dôsledku uvedených skutočností je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Preto vznikla odporkyni povinnosť uhradiť pôvodnému veriteľovi len sumu skutočne poskytnutého úveru vo výške 2.800,- Eur.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok na istinu vo výške 88,30 Eur, na zosplatnenú istinu vo výške 2.541,48 Eur, na úrok 301,27 Eur a na poplatky za upomienky I., II. a ďalšiu II. vo výške 5,- Eur, 12,- Eur a 24,- Eur, tak súd konštatuje, že pôvodný veriteľ poskytol odporcovi úver vo výške 2.800,- Eur, a keďže odporca uhradil pôvodnému veriteľovi 978,64 Eur, možno mať za to, že vzhľadom na bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, je odporca povinný uhradiť navrhovateľovi 1.821,36 Eur, ako rozdiel medzi sumou skutočne poskytnutého úveru a sumou, ktorú v prospech pôvodného veriteľa už uhradil (2.800 Eur - 978,64 Eur = 1.821,36 Eur). Z uvedeného dôvodu súd priznal navrhovateľovi nárok vo výške 1.821,36 Eur a nárok navrhovateľa vo výške 1.182,49 Eur zamietol (1.182,49 Eur predstavuje rozdiel medzi sumou 3.003,85 Eur požadovanou navrhovateľom v návrhu a sumou 1.821,36 Eur priznanou navrhovateľovi týmto rozsudkom). Zvyšné nároky navrhovateľa súd vzhľadom na bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru zamietol.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok vyplývajúci z poistenia Bill protection vo výške 31,80 Eur, tak súd konštatuje, že pôvodný veriteľ nedohodol s odporcom náležitosti týkajúce sa takéhoto poistenia v úverovej zmluve, pričom uvedená skutočnosť nevyplýva ani zo žiadnej inej listiny predloženej navrhovateľom v konaní, a preto súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu relevantnej dohody o poistení individuálne dojednanej s odporcom podľa § 788 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle § 9 ods. 9 ZSÚ považuje predmetný nárok za nedôvodný.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok na vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 301,27 Eur, tak súd z Výpisu čerpania, splátok a úhrad zistil, že výpočet tohto nároku vykonal pôvodný veriteľ za obdobie od splatnosti prvej splátky do 06.07.2015, pričom do základu (pre výpočet) zahrnul aj úverové úroky, na ktoré pôvodnému veriteľovi vzhľadom na bezúročnosť úveru nárok nevznikol. Súd preto predmetný nárok navrhovateľa zamietol.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.003,85 Eur od 07.07.2015 do zaplatenia, tak súd považoval tento nárok za dôvodný len v súvislosti s priznanou časťou istiny vo výške 1.821,36 Eur. Nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky súd zistil, že ku uvedenému dňu bola platná úroková sadzba vo výške 0,05 %, ktorej zvýšenie o 5 percentuálnych bodov podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z predstavuje 5,05 %. S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľov. Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2, písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2, písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 9 ods. 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). V zmysle § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
O náhrade trov konania navrhovateľovi rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko navrhovateľ bol v konaní tým účastníkom, ktorý mal vo veci úspech čiastočný, pričom miera úspechu navrhovateľa predstavuje 22 % (úspech mal v rozsahu 61 % a neúspech v rozsahu 39 %). Priznaná suma vo výške 108,34 Eur predstavuje nárok navrhovateľa na trovy konania v rozsahu zodpovedajúcom jeho miere úspechu v konaní. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo sumy súdneho poplatku vo výške 181,50 Eur a z trov právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 310,94 Eur (za 2 úkony právnej služby, t.j. za prípravu a prevzatie veci a za vyhotovenie návrhu - dvakrát po 121,17 Eur, režijný paušál - dvakrát po 8,39 Eur, 20 % DPH), pričom zo súčtu uvedených trov konania predstavuje 22 % sumu 108,34 Eur.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Rimavská Sobota, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde. V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.). Ak si odporca dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa svojich nárokov proti odporcovi prostredníctvom exekúcie.