Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-3T/8/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad T. samosudcom D.. D. R. na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v trestnej veci obžalovaného D. T., nar. X.XX.XXXX v T. nad T., trvale bytom E. T. nad T., t. č. N. O., pre pokračovací zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. X písm. d) Tr. zákona s poukazom k § 139 ods. X písm. c), písm. e) Tr. zákona, takto

rozhodol:

Z. D. T., nar. X.XX.XXXX v T. nad T., trvale bytom E. T. nad T.

j e v i n n ý , ž e

od presne nezistenej doby začiatkom októbra XXXX do XX.XX hod. dňa XX.XX.XXXX v presne nezistených dňoch a časoch v rodinnom dome na M. ulici č. XXX/XX v T. nad T. opakovane znemožňoval voľný pohyb poškodenej svojej starej matke E. T. narodenej v roku XXXX tým spôsobom, že túto proti jej vôli chytal rukami pod pazuchy a dvíhal ju do vzduchu, kde ju niekoľko minút zdvihnutú vo vzduchu točil a pritom jej vulgárne nadával, pričom na jej žiadosti, aby prestal, nereagoval, ktoré konanie vyvrcholilo dňa XX.XX.XXXX okolo XX.XX hodiny, kedy v kuchyni rodinného domu na M. ulici č. XXX/XX v T. nad T. od chrbta pristúpil k poškodenej E. T., chytil ju pod pazuchy, zdvihol, pritlačil k sebe a vyniesol z kuchyne pred rodinný dom č. XXX/XX na ulicu M. v T. nad T., kde ju rukami držal a ťahal ju, proti čomu sa poškodená bránila kričaním a kopaním,

t e d a

bez oprávnenia bránil inému užívať osobnú slobodu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe (starej matke) a súčasne osobe vyššieho veku,

č í m s p á c h a l

pokračovací zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. X písm. d) Tr. zákona s poukazom k § X39 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

H. § 183 ods. X Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. X Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona a § 37 písm. m) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní XX /šesťdesiatšesť/ mesiacov.

H. § 48 ods. X písm. b) Tr. zákona sa obžalovaný z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

H. § 73 ods. X písm. a), písm. d) Tr. zákona sa obžalovanému ukladá ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Z.. D. T., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo skutku, ktorý mu je za vinu kladený v obžalobe. F. v priebehu hlavného pojednávania uviedol, že sa cíti byť vinný v plnom rozsahu a svoje konanie ľutuje. V rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní uviedol, že v danú dobu nemohol poškodenú - starú mamu obmedzovať, sám vážil XX kg, má o tom aj fotku, bol zoslabnutý. Je pravda, že pil alkohol, aj zapíjal tabletky, ale to, čo mu je kladené za vinu, nie je pravda bol mesiac doma a zase to má za rodinu. Je pravdou, že robil v minulosti zle, ale teraz nie. Je tretí, alebo štvrtý krát súdený za trestnú činnosť súvisiacu s rodinou. H. alkohol, to je to, čo im vadí, oni si potom niečo vymyslia, zavolajú policajtov, a potom je to buď nebezpečné vyhrážanie alebo to čo teraz, pritom on sa o nich staral. T. mesiac vonku, je pravdou, že sa "rozpil", to im vadilo. F. hádky medzi nimi boli, ale tie sa nevyostrovali, už bol poučený z toho, ako to bolo minule. U. do fyzického konfliktu neprechádzali. Na deň XX.XX.XXXX sa nepamätá, ale pripustil, že mohlo dôjsť k fyzickému konfliktu s inou osobou, ale nie k tomu, čo mu je kladené za vinu v obžalobe. K dôvodu konfliktu sa nevedel vyjadriť, nakoľko si to nepamätá, bol pod silným vplyvom alkoholu. R., že tam bola babka, pamätá si, že bol vo svojej izbe, prišli policajti, spacifikovali ho a zobrali. F. kto volal políciu. R., že tam poškodenú mal točiť alebo niečo také, k tomu však došlo iba raz zo srandy, toho bol prítomný aj dedko, vtedy ju zdvihol, avšak v čase toho skutku bol zoslabnutý, museli mu neskôr dávať infúzie. K točeniu poškodenej došlo možno dva, tri týždne predtým ako bol vzatý do väzby. To bolo iba zo srandy, so starými rodičmi rád sranduje, to vie potvrdiť aj dedko aj stará mama. K zdravotnému stavu poškodenej uviedol, že je veľmi zlý, ľutuje to, ale chce ešte s nimi byť, oni sú jediní, koho má, ak dostane vysoký trest, už s nimi nebude. H. v tom čase vážila asi XX kíl. K dôvodom vlastnej nízkej váhy uviedol, že bol na tom zle psychicky, chcel sa aj doma obesiť, nič nejedol. R. aj tak, že ho znova zavrú. Už pri tom, keď išiel po prepustení z väzenia domov, otcovi vravel, že toto tak nemôže fungovať. K., že aktuálne váži XX kg, cvičí. V čase predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody vážil XX kg. K úbytku hmotnosti došlo užívaním drog a alkoholu. T. síce u doktora, avšak na toto nemal žiadne lieky, nejak to neriešil, v domácnosti to bolo problematické, bola tam nervozita, hádali sa aj starí rodičia, zatváral sa do izby. K spolužitiu so starými rodičmi uviedol, že väčšinou sa baví iba s dedkom, každý deň mu pomáhal niečo robiť v záhrade, pomáhal aj keď sa napríklad dostal so starou mamou do škriepky, jej napríklad pomáhal s užívaním liekov, nakoľko ona na ne zabúdala, nevedela, kde ich má, ona má I. alebo niečo podobné. Z. býval v jednej samostatnej izbe, starí rodičia bývali osobitne v prednej časti rodinného domu. R. s babkou vznikali kvôli tomu, že stále po ňom chcela, aby jedol, aj keď mal odrobené, stále za ním chodila, že má jesť, jeho to otravovalo, nemal chuť jesť. Z. následne odmietol odpovedať na ďalšie otázky.

J. poškodená E. T., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedala, že sa to začalo tak, že bola vonku voľačo robila a prišla do kuchyne. T. tam obž., niečo robil. On ju koľko krát do toho chytil pod pazuchu a točil ju, ale to jej robieval často a vravel jej, že takto zisťuje, že či pribrala alebo schudla. E. XX kg, bola naozaj ľahká. R. mu vravela, keď ju točil, že už zistil, koľko váži, tak nech ju už pustí, tak ju pustil. H. sa rozprávali o tom, že pôjdu von, on hovoril, že poďme von, von, von a tlačil ju, ale išli normálne, ale ju len držal a ťahal, nie tak, ako to bolo uvedené v obžalobe. On jej nikdy nenadával. R. mu, že nechce ísť von. On keď ju takto držal za ruku, tak potom išla von na ulicu cez bránu. Q. bol jeden pán, kt. videl, že obžalovaný ju drží za ruku, tak si myslel, že hádam voľačo zlé robí. D. pánovi, ktorého poznala hovorila, že nech ju drží, lebo nevedela, že čo jej urobí obžalovaný, aby jej nič nespravil. P. ju ten pán chytil, tak potom videla, že zavolal policajtov. Do toho už prišli policajti, potom už videla, ako obžalovaného policajti vyvádzajú. R. si už nepamätá. Z. jej nenadával, lebo mu povedala, že keď mu bude vulgárne nadávať, tak ho vyhodí z chalupy, on sa toho obáva, tak mu preto vulgárne nenadáva. C. v kuchyni poškodeným upresnila poškodená tak, že uviedla, že obžalovaný ju chytil pod pazuchy,

dvihol do výšky a potom ju X-X krát dookola zatočil. H. krát mu vravela, že čo sa blázni, že spadnú, a niečo sa jej stane. H. to robil častejšie, ale nebrala to, že by sa toho nejako bála, že jej niečo spraví, brala to, že zisťuje jej váhu. On sa o ňu bál, on by jej neublížil. B. by aby súd obžalovaného pustil, je chorá, aj jej muž. F. sa kto o nich starať. R. obžalovaný je dobrý človek, len si našiel frajerku, kt. droguje, potom s ňou drogoval tiež a potom sa zle správal, toto bolo najhoršie. H. jeho priateľku vyhodila preč, keď robila takéto zlé veci. J. poprela, že by ju obž. mal opakovane obmedzovať od októbra XXXX na osobnej slobode a brániť v pohybe. P. mu povedala pri točení, dosť, on ju už potom položil. Z. občas keď mal drogu, tak bol taký agresívnejší, vtedy to chcel robievať toto váženie. R. ani neodporovávala, ale to bolo skôr vtedy, keď mal tú frajerku, tú vyhodila ešte pred októbrom XXXX. K držaniu za ruky uviedla, že obžalovaný ju vtedy nedržal vôbec, on otvoril bránu, on išiel prvý, išla za ním. Od kuchyne až na ulicu išli normálne, nekričala, nekopala ho ani nič podobné. E. pocit, že on má v sebe buď drogu alebo niečo vypité. H. jej poradil, že v takých stavoch, keď je agresívny, radšej má spraviť čo chce aby nedošlo ku konfliktu, aby sa nebili, nikdy sa nebili ani jej nenadával. Z. mal u nich samostatné bývanie, jednu izbu. On nebol zlý, iba keď začal požívať drogy alebo si vypil. H. to neznášala. Z. nemajú s otcom žiadny vzťah, on bol rád, keď mu občas dali nejaké peniaze, keď im pomohol, čo sa týka jeho rodičov, tam to bolo zlé po tom čo sa rozviedli, on potom už býval u poškodenej. Z toho dvíhania a točenia mala strach prvý krát, keď pochopila, že to je váženie, tak potom už z toho strach nemala, lebo vedela, že nič s ňou nerobí. H. odstraňovaní rozporov s výpoveďou z prípravného konania potvrdila, že obžalovanému vravela, že sa bála, že môže padnúť a zlomiť si niečo, tak obžalovanému povedala, že keď takto bude robiť, buď pôjde preč od nich alebo to ide nahlásiť na políciu. Q. pri odstraňovaní rozporov s výpoveďou z prípravného konania zo dňa XX.XX.XXXX, kde uviedla, že "bola nad zemnou, iba nohy mi trčali, do výšky ma dvíhal. Z. ma iba pod pazuchy zobral a krútil niekedy so mnou. Ja keď som mohla, tak som ho začala kopať, keď som mohla, tak som ho kopla. No ale som nedočiahla, lebo ma tak dvihol, že som nedočiahla. P. som ho, ale to nepomohlo, ale som začala aj kričať, keď ma von vyviedol," uviedla, že nikdy ho nechcela kopnúť, lebo vedela, že jej chytí nohu a ona padne. K., že takto ju netočil každodenne, ale iba X-X krát počas októbra, pričom pri odstraňovaní rozporov uviedla, že si nepamätá na skoršiu výpoveď, kde uvádzala, že toto robil pod vplyvom drogy a ku koncu to bolo každý deň. U. kde ju takto točil, kde ju pristihol, doma aj na dvore, jemu ako keby to dobre robilo, chytil ju len pod pazuchy, zdvihol a točil. F. sa vyjadriť ani k svojej výpovedi v časti kde uviedla, že ju mal takto točiť X-X krát, kým ho začala kopať. H. taktiež výpoveď z prípravného konania, kde uviedla, že obžalovaný na jej adresu mal uviesť slová ku, pi, kurva, piča, beštia, taktiež pri odstraňovaní rozporov uviedla, že si nepamätá, že by uvádzala, že ju obmedzoval v pohybe, pričom v prípravnom konaní uvádzala, že nemohla ísť, keď ju držal, nemohla si dovoliť, trepala kolenami a nemohla sa z jeho rúk dostať von, on ju silno držal. H. pri odstraňovaní rozporov ku konaniu zo dňa XX.XX.XXXX poprela, že by obžalovaný ju chcel chytiť, preto vybehla von z domu, a pokým bránu odomkla, tak ju obžalovaný dobehol a na ulici ju zachránil nejaký pán a aj sa pobili, ten pán zavolal políciu.

J. A. T. (starý otec obžalovaného a manžel poškodenej) po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo nevypovedať. J. vzhľadom na uvedenú skutočnosť, keďže svedok v prípravnom konaní bol zákonným spôsobom poučený, na návrh prokurátora čítal jeho svedeckú výpoveď z prípravného konania, kde uviedol, že obžalovaný u nich opätovne býval od XX.XX.XXXX. H. obžalovaný často nadával slovami stará kurva, bosorka, a pod.. H. mu hrozila privolaním polície, pričom obžalovaný jej v takých prípadoch vytrhol telefón a odhodil ho. R. sa agresivita obžalovaného stupňovala a svedok sa bál o zdravie poškodenej. Z. sa miestami správal až nepríčetne. H. z obavy o obžalovaného schovala nože, nakoľko naznačoval, že by sa pokúsil o samovraždu. Z. je psychiatrický pacient, pričom predpísané lieky nadužíval. H. mu lieky ukryla aby ich neužíval nad mieru. R. liekov od poškodenej sa dožadoval aj opakovane v nočných hodinách. Z. konzumoval pivo aj tvrdý alkohol napriek zákazu lekárov. J. konania obžalovaného zo dňa XX.XX.XXXX nebol prítomný, nakoľko bol u lekára. C. sa o ňom od poškodenej, kde mu táto uviedla, že ju obžalovaný držal a žiadal od nej lieky a prišiel pán, ktorý to videl. J. uviedol, že sa stávalo, že obžalovaný poškodenú zdvíhal do vzduchu, na čo ona kričala. Z. od konania upustil až keď mu pohrozil svedok palicou. J. sa to hlavne v nočných hodinách posledných XX-XX dní pred XX.XX.XXXX. J. uviedol, že poškodená má zhoršený zdravotný stav aj stav psychický. J. uviedol, že poškodená má k obžalovanému ochranárske sklony.

J. E. R., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si toho už moc nepamätá, vie, že tu prítomný obž. mal niečo s babkou (ukázal pritom na poškodenú). On jej niečo vravel, niečo v zmysle, že má ísť s ním niekde, niečo ohľadom peňazí, on ju bral smerom dole k lekárni. H. sa svedok pri nich pristavil, pýtal sa poškodenej, či potrebuje pomoc, ona povedala že áno, potrebuje. S. s obžalovaným, ten

mu vravel, že to nemá riešiť, že to je medzi nimi. Z. na to na chvíľu odišiel preč. J. sa počas toho rozprával s poškodenou, potom sa možno po X-X minútach obžalovaný vrátil, ďalej sa rozprávali, obžalovaný mu vravel, že má odísť preč, že nech si ho nevšíma, keď sa potom svedok pýtal poškodenej, čo má urobiť, tak povedala, že radšej nech zostane a zavolá políciu. J. potom zavolal políciu. Z. poškodenú držal za rameno, pani sa druhou rukou pridržiavala zábradlia a išli smerom po ulici k lekárni. R. to skôr tak, že ju ťahá. P. z opodiaľ na ňu zakričal, či potrebuje pomoc, vravela, že pomoc potrebuje. H. odstraňovaní rozporov potvrdil skoršiu výpoveď, kde uvádzal, že videl na ul. M., T. nad T. ako mladý muž ťahá staršiu osobu, ženu za ruku, jednou rukou ju držal a druhou ju ťahal za rameno. Q. ako ju držal tak ju tlačil aj ťahal, ona sa vzpierala, ona stále hovorila "nechaj ma na pokoji, pri tom plakala", on ju ťahal stále dole po ceste. J. uviedol, že obžalovaný sa chcel s ním biť, tak ho zvalil na zem a privolal hliadku PZ. K obsahu rozhovoru s poškodenou uviedol, že vnuk jej robí zle a že má zostať svedok pri nej a taktiež, že má privolať políciu.

J. na hlavnom pojednávaní vypočul znalca z odvetvia psychológie H.. I. T. k znaleckému posudku z odvetvia psychológia, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že zotrváva na záveroch posudku. H. poškodená vykazuje organické zmeny centrálneho nervového systému B., čo znamená, že u nej dochádza k určitým úpadkom v kognitívnych schopnostiach, jedná sa najmä o oblasť pracovného tempa, flexibility myslenia, pamäťových funkciách a to najmä v oblasti novopamäti, teda nových podnetov, kt. si zapamätáva. Z tohto dôvodu je možné konštatovať, že z hľadiska všeobecnej psychologickej vierohodnosti majú tieto kognitívne zmeny dopad na schopnosť reprodukovať prežité, ale intelektové schopnosti aj kvôli týmto oslabeniam sú nenarušené z hľadiska intelektu, intelekt je v pásme podpriemernej inteligencie, je tam úpadok, ale nie je to narušený intelekt, môžu sa vyskytovať nepresnosti v reprodukovaní prežitého, čiže môžu si rozporovať určité skutočnosti, kt. sa snaží spätne reprodukovať, ale na druhej strane to neznamená, že by nebola schopná popísať základný priebeh nejakých udalostí, kt. prežila a v tomto reprodukovaní toho, čo prežila, budú sa vyskytovať pravdepodobne aj nepresnosti v zmysle času, množstva, možno aj oslabeniach z hľadiska nejakej sematickej, teda logického nejakého dedukovania celého toho prežitého deja. Na druhej strane treba povedať, že v zásade sa vo vyšetrení nepreukázalo v takej miere poškodenie, kt. by poukazovalo na nejaké konfabulácie v myslení vo významnejšej miere, že by prežité udalosti dopĺňala nejakými novotvarmi alebo novými dejmi, ale určite od intaktnej populácie sa líši z hľadiska toho, ako je schopná presne časovo, detailne, logicky popísať situáciu, teda je pravdepodobnosť, že sa budú vyskytovať nejaké alogizmy, nepresnosti, aj keď nie v takej miere, aby to bolo možné považovať za nejaký novotvar, niečo nanovo vymyslené alebo vytvorené, skôr v tom, čo prežila ponúka určité nepresnosti, kt. môžu mať z toho forenzného hľadiska aj význam aj preto všeobecná vierohodnosť je oslabená, čo sa týka špecifickej vierohodnosti, tá sa zdá byť určujúca v predmetnom konaní, kedy aj vzhľadom k životnej situácii s manželom a vychádzajúc z toho, že si vytvorili spoločne s manželom vzťah k vnukovi, majú ho radi, pomáhali mu v minulosti, vnímali ho často krát ako nejakú "obeť" situácie v rodine celkovo, mali určité výhrady voči postojom rodičov k vnukovi, ako k nemu pristupovali, začal u nich bývať, zvykli si na neho a ten motív, teda ten vnímaný motív je, že by ho postrádali vzhľadom k svojmu veku pri zabezpečovaní starostlivosti o nich z jeho strany, na čo sa spoliehajú, ich pohľad na obž. je výrazne nekritický, hlavne teda pohľad poškodenej, manžela nevyšetroval, ochranársky, ale taký typický ako sa dá očakávať zo strany starej mamy voči vnukovi. Q. motív, že ho chcú zachrániť, chcú mu pomôcť, chcú ho nejakým spôsobom z toho dostať, je vo veľkej miere určujúci v ich konaní, pošk. to nerobí nejakým spôsobom, že by to zastierala, ona tie svoje postoje vnukovi/obžalovanému ponúkala už počas vyšetrenia, zmieňovala aj jeho problematické správanie, ale ako keby tieto skutočnosti prekrývala potreba zachrániť ho, potreba zištná, aby sa o nich postaral. R. vierohodnosť je týmto motívom hodne zoslabená a môže ešte viac prispievať k tomu, že tá vôľa objektívne popisovať prežité bude aj v tomto motiváciou oslabená a to nielen tými kognitívnymi zmenami, ale aj tou samotnou motiváciou môže byť tá vôľa alebo aj schopnosť znížená pri verbalizovaní toho, čo prežil. S odstupom času dochádzalo skôr k zmenám spôsobeným vplyvom okolností, kt. mali vplyv aj na špecifickú vierohodnosť, nie okolnosťami so zdravotným stavom alebo ovplyvňujúcich špecifickú vierohodnosť.

J. na hlavnom pojednávaní so súhlasom strán oboznámil znalecký posudok č. XXX/XXXX z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria k duševnému stavu obžalovaného, z ktorého vyplynulo, že ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v čase skutku boli zachované, avšak zmenšené v dôsledku kombinovanej intoxikácie alkoholom a liekmi. K. intoxikáciu si obžalovaný sám privodil z nedbanlivosti. U obžalovaného znalec konštatuje zmiešanú poruchu osobnosti na báze polymorfnej závislosti od viacerých návykových látok. Z. je schopný chápať zmysel trestného konania. H. takýchto

látok u obžalovaného odbrzďuje agresívne správanie. H. obvineného na slobode je pre spoločnosť nebezpečný najmä pre neochotu a neschopnosť abstinencie, čo následne predstavuje významné riziko agresívneho správania. W. odporúča uloženie ústavného psychiatrického ochranného liečenia ako v podstate jedinú nádej reštrukturalizácie jeho osobnosti.

J. na hlavnom pojednávaní ďalej oboznámil listinné dôkazy a to zápis o dychovej skúške č.l N., konečný výsledkový list č.l N., záznam zo služby č.l N., rozsudok tunajšieho súdu č.k. XT/XX/N.-XXX č.l XXX- XXX, rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. XT/XX/XXXX-XXX č.l XXX-XXX, rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. XT/XX/XXXX-XXX č.l XXX-XXX, výpis z ústrednej evidencie priestupkov č.l XXX-XXX, odpis registra trestov č.l XXX-XXX, podanie poškodenej č.l XXX, podanie poškodenej č.l XXX a podanie poškodenej č.l XX.

Zo zápisu o dychovej skúške zo dňa XX.XX.XXXX v čase po skutku a z konečného výsledkového listu z odberu biologického materiálu od obžalovaného zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že obžalovaný sa v čase skutku nachádzal v stave po požití alkoholických nápojov (X,X mg/l) a v moči bola zistená prítomnosť metabolitov liekov na báze benzodiazepínov.

Zo záznamu zo služby hliadky PZ npráp. H. P. a ppráp O.. C. T. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že obžalovaný bol priestupkovo postihnutý dňa XX.XX.XXXX za priestupok voči občianskemu spolunažívaniu, za čo mu bola uložená pokuta XX,- €, pričom z popisu skutku v evidencii priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol postihnutý za hrubé správanie voči svedkovi E. R.. . Z Z. registra trestov a rozsudkov tunajšieho súdu č.k. XT/XX/XXXX-XXX č.k. XT/XX/XXXX-XXX a č.k. XT/XX/XXXX-XXX u obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ sedem krát súdne trestaný, avšak na jeho osobu sa v troch prípadoch hľadí akoby nebol potrestaný. Z. bol rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2T XX/XXXX uznaný za vinného zo spáchania zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. X písm. a) Tr. zákona, ktoré odsúdenie nie je zahladené. Z. bol opakovane v priebehu posledných desiatich rokov podrobovaný priamemu výkonu trestu odňatia slobody. V rámci posledných troch odsúdení bol obžalovaný odsudzovaný za prečin nebezpečného vyhrážania voči blízkym osobám. Z lustrácie registra priestupkov u jeho osoby vyplýva, že doposiaľ bol sedem krát priestupkovo postihnutý a prevažne za priestupky na úseku občianskeho spolunažívania, ktorých sa dopustil hlavne voči blízkym osobám.

Z listov poškodenej zaslaných orgánom činným v trestnom konaní v rámci prípravného konania v predmetnej veci a súdu v čase po podaní obžaloby vyplýva, že poškodená žiada, aby u obžalovaného nedošlo k obmedzovaniu osobnej slobody, poukazuje, že obžalovaný jej pomával pri jej zhoršenom zdravotnom stave a taktiež zhoršenom zdravotnom stave jej manžela pri ošetrovateľských činnostiach. V rámci podaní konanie obžalovaného bagatelizuje a taktiež možno konštatovať, že z jej strany voči obžalovanému nie je daná antipatia a nepociťuje, že by z jeho konania voči nej boli dané následky.

Na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov súd mal za preukázané, že obžalovaný spáchal skutok tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Z. v rámci hlavného pojednávania uviedol, že sa necíti byť vinný z konania v zmysle obžaloby. V rámci svojej výpovede síce pripustil, že v predmetnom období u neho dochádzalo k nadmernej konzumácii alkoholu a pripustil aj nezhody s poškodenou a pripustil zdvihnutie a točenie poškodenou, avšak iba v rámci spoločnej zábavy. Q. poukázal na svoj zdravotný stav v tomto období ( nízka váha a celková oslabnutosť). F. v priebehu hlavného pojednávania obžalovaný uviedol, že sa doznáva v plnom rozsahu k skutku v zmysle obžaloby a svoje konanie ľutuje. V rámci konania prvotnú verziu obžalovaného (teda popieranie spáchania trestnej činnosti v rámci vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní) podporovala iba výpoveď svedkyne poškodenej E. T. z hlavného pojednávania. Tá vo svojej výpovedi, aj keď pripustila držanie a točenie jej osoby vo vzduchu obžalovaným, toto považovala v podstate podľa jej vyjadrenia iba ako zábavu a obžalovaný mal takto zisťovať jej váhu, pričom keď ho vyzvala, tak ju položil na zem. Z. ku konaniu zo dňa XX.XX.XXXX poprela, že by obžalovaný konal tak ako je to uvedené v obžalobe a mal ju iba vyzývať a "ťahať" aby išli na prechádzku. J. poškodená však v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní nevedela relevantne vysvetliť rozdiely s jej skoršou výpoveďou z prípravného konania. J. ďalej pri hodnotení jej výpovede prihliadal na závery znaleckého psychologického posudzovania poškodenej znalcom H.. T., ktorý u jej osoby vyhodnotil všeobecnú

aj špecifickú hodnovernosť výpovede za zníženú, pričom za základnú okolnosť zníženej špecifickej vierohodnosti považoval ochranárske sklony poškodenej k obžalovanému - jej vnukovi. J. poukazuje, že na takéto sklony vo svojej výpovedi z prípravného konania poukazuje aj manžel poškodenej - svedok A. T.. R. na tieto okolnosti súd verzii prezentovanej svedkyňou poškodenou v rámci jej výpovede na hlavnom pojednávaní neuveril, keď mal za to, že je motivovaná snahou vyviniť vnuka z trestnej zodpovednosti. Na rozdiel od výpovede z hlavného pojednávania súd jej výpoveď z prípravného konania považoval za hodnovernú, keď táto výpoveď koreluje nielen s výpoveďou svedkov A. T. z prípravného konania a R. z hlavného pojednávania, ale aj s ostatnými vykonanými dôkazmi. J. na druhú stranu konania obžalovaného mal za preukázané jednak výpoveďami svedkov A. T., ktorý konanie obžalovaného popísal tak ako to bolo obžalovanému kladené za vinu v obžalobe, ale aj výpoveďou svedka R. k časti skutku zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj skutočnosťou, že poškodená nevedela relevantne vysvetliť rozpory jej výpovede z hlavného pojednávania s jej výpoveďou z prípravného konania, ktorá konanie obžalovaného popisovala obdobne ako o ňom vypovedal svedok T. v rámci prípravného konania ( prečítaná na hlavnom pojednávaní ) a ako aj bolo za vinu kladené obžalovanému v obžalobe. J. mal preto za dané, že aj časti výpovede poškodenej z prípravného konania, ktoré boli v rámci odstraňovania rozporov prečítané na hlavnom pojednávaní, usvedčujú obžalovaného z trestnej činnosti, pričom s ostatnými svedeckými výpoveďami utvárajú ucelenú reťaz dôkazov. Z týchto vykonaných dôkazov vyplýva nielen také konanie obžalovaného, ktoré bránilo v užívaní osobnej slobody poškodenej ( opakované držanie poškodenej pod pazuchami a jej točenie vo vzduchu a dňa XX.XX.XXXX držanie poškodenej za ruku a v oblasti ramena a jej ťahanie napriek jej odporu) , ale aj prejavenú snahu poškodenej aby obžalovaný od takéhoto konania upustil (kričanie, kopanie, vzpieranie sa). H. bránení v užívaní osobnej slobody musí pritom zásah do osobnej slobody, ktorým sa znemožňuje alebo obmedzuje voľný pohyb človeka a bráni sa mu o svojom pohybe slobodne rozhodovať. P. obžalovaného voči poškodenej pritom práve takéto znaky napĺňa a navyše treba poukázať, že poškodená sa snažila voči konaniu obžalovaného brániť, avšak nevedela sa svojim konaním ( kopanie, krik, snaha vytrhnúť sa ) voči obmedzovaniu obžalovaného ubrániť. H. v rámci vykonaného dokazovania ako dôkaz vystupujú výsledky dychovej skúšky ako aj výsledky testu moču u obžalovaného z XX.XX.XXXX, resp. XX.XX.XXXX, ktoré potvrdzujú stav obžalovaného pod kombinovaným vplyvom alkoholu a liečiv v časti konania zo dňa XX.XX.XXXX. J. tu taktiež poukazuje na závery znaleckého dokazovania k duševnému stavu obžalovaného, kde takáto kombinácia požitých látok u jeho osoby odbúravala zábrany a vyvolala nielen zvýšenú agresivitu, ale dokonca až zníženie ( aj keď nie vymiznutie) ovládacích a rozpoznávacích schopností. B. tak vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní po zohľadnení doznania sa obžalovaného k spáchaniu skutku a jeho oľutovanie v priebehu hlavného pojednávania a s prihliadnutím na skutočnosť, že súd výpoveď poškodenej z hlavného pojednávania ( na rozdiel od jej výpovede z prípravného konania) nepovažoval za hodnovernú, vytvárali ucelenú reťaz dôkazov usvedčujúcich obžalovaného v plnom rozsahu zo spáchania skutku v zmysle obžaloby a vylučujúcu nad rozumné pochybnosti akúkoľvek inú alternatívu.

J. na základe vyššie uvedených skutočností mal za preukázané, že je na mieste uznať obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku. J. konanie obžalovaného po právnej stránke kvalifikoval ako pokračovací zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. X, ods. X písm. d) Tr. zákona s poukazom k § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zákona, nakoľko poškodená ( nar. v roku XXXX) je starou matkou obžalovaného a je potrebné ju tak hodnotiť ako blízku osobu a taktiež poškodená bola pri svojom vyššom veku (o ktorom má obžalovaný zjavnú vedomosť), keď s vekom spojená slabá telesná konštrukcia ( XX kg) je u jej osoby naviazaná na nižšiu schopnosť brániť sa útokom obžalovaného. J. obžalovaný pritom v rámci svojej výpovede poukazoval na svoju nízku hmotnosť a celkovú slabosť v tomto období. Z výpovede svedka A. T. pritom vyplynulo, že obžalovaný svoje agresívne sklony pod vplyvom návykových látok prejavoval primárne práve proti najslabšej osobe v blízkom okolí a to poškodenej. Sú tak naplnené aj znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty predmetného trestného činu podľa § X83 ods. X písm. d) Tr. zákona s poukazom k § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zákona, keďže čin bol spáchaný na chránenej osobe - blízkej a aj osobe vyššieho veku. Z pohľadu osoby obžalovaného, v konaní pochybnosti o tom, že je plne schopný chápať zmysel trestného konania a že ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase boli u jeho osoby dané, boli rozptýlené vykonaným znaleckým dokazovaním k jeho duševnému stavu. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že síce došlo k zníženiu ovládacích a rozpoznávacích schopností obžalovaného v dôsledku kombinovanej dobrovoľnej intoxikácie liekmi a alkoholom, avšak tieto neboli vymiznuté. Z. napriek v čase konania zníženým rozpoznávacím schopnostiam musel mať vedomosť o tom, že poškodená sa jeho konaniu bráni ( kopanie, krik, snaha vytrhnúť sa z držania) a napriek tomu vo svojom konaní pokračoval, konal tak

v priamom a s vedomím o okolnostiach na strane poškodenej. Z pohľadu subjektívnej stránky mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný konal v priamom úmysle zasiahnuť do zákonom chránených záujmov na ochrane pred zásahmi do osobnej slobody jednotlivcov.

J. po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu u obžalovaného D. T., prihliadal na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie, poznatky o osobe páchateľa a na vzájomný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. J. je toho názoru, že v danom prípade na strane obžalovaného existovala jedna poľahčujúca okolnosť a jedna priťažujúca okolnosť. V danom prípade súd napriek skutočnosti, že obžalovaný sa k trestnej činnosti doznal a túto oľutoval až v priebehu hlavného pojednávania a taktiež napriek skutočnosti, že obžalovaný sa trestnej činnosti voči blízkym osobám dopustil opakovane už aj v minulosti, mal za spravodlivé mu priznať poľahčujúcu okolnosť vo forme doznania a oľutovania trestnej činnosti. K uvedenému pristúpil vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný v priebehu trestného konania v časti svojho konania pripúšťal a poukazoval na skutočnosť, že na niektoré okolnosti si nepamätá vzhľadom na duševný stav v tom čase (kombinovaná intoxikácia liekmi a alkoholom), pričom zníženie rozpoznávacích schopností v tomto čase konštatuje aj vykonané znalecké dokazovanie. N. ľútosti nad jeho konaním pritom nasvedčuje aj ospravedlnenie sa poškodenej a úprava aj vzájomných vzťahov. Z pohľadu priťažujúcich okolností súd prihliadal na existenciu viacerých nezahladených odsúdení na strane obžalovaného ( a to aj pri nezohľadňovaní odsúdenia za zločin porušovania domovej slobody v tejto otázke). J. vzhľadom na vyššie uvedené mal za potrebné konštatovať rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. J. taktiež pri stanovovaní rozpätia na ukladanie trestu u obžalovaného prihliadal na skutočnosť, že obžalovaný bol už v minulosti odsudzovaný za zločin, keď rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2T XX/ XXXX bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. X písm. a) Tr. zákona, ktoré odsúdenie nie je zahladené. R. na túto okolnosť, súd ukladal obžalovanému trest na základe zákonom stanoveného rozpätia trestnej sadzby pre tento trestný čin t.j. X roky - X rokov, upravoval zvýšením dolnej zákonom stanovenej hranice o jednu polovicu v súlade s § 38 ods. X Tr. zákona na päť rokov šesť mesiacov až osem rokov. J. pri výmere trestu prihliadal na relatívne nízke následky konania obžalovaného voči poškodenej, znížené ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v čase skutku a s tým súvisiaca potreba realizácie ústavného ochranného liečenia ukladaného popri treste odňatia slobody. J. taktiež prihliadal na skutočnosť, že dolná zákonom stanovená hranica trestnej sadzby bola upravovaná z dôvodu opätovného spáchania zločinu obžalovaným, pričom takéto zvýšenie súd považoval za primerané už aj z pohľadu recidívnej trestnej činnosti obžalovaného, ktorá je opakovane zameraná voči okruhu blízkych osôb. J. po zohľadnení týchto okolností vyhodnotil, že je primerané uložiť obžalovanému trest na upravenej dolnej hranici trestnej sadzby, t.j. vo výmere XX mesiacov. J. vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol v rámci posledných desiatich rokoch opakovane podrobovaný priamemu výkonu trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť, páchateľa zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia v súlade s § 48 ods. X písm. b) Tr. zákona. J. súd obžalovanému ukladal ústavné ochranné liečenie psychiatrické v súlade s odporúčaním znalca, ktorý takéto liečenie hodnotil v podstate ako jedinú šancu na riadne opätovné začlenenie sa obžalovaného do riadneho života. J. s poukazom na argumentáciu obhajoby uvádza, že znalec u obžalovaného dosiahnutie účelu ochranného liečenia nevylúčil. Z. liečenie obžalovanému súd ukladal z dôvodu zníženej príčetnosti v čase spáchania skutku a potencionálnu spoločenskú nebezpečnosť v zmysle záverov znaleckého dokazovania k jeho duševnému stavu, ako aj z dôvodu, že k páchaniu trestnej činnosti došlo pod vplyvom návykových látok a v súvislosti s ich užívaním.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. (podľa ).