Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/291/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti V. U. nar. XX.XX.XXXX a V. U.X. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov Z. U. nar. X.X.XXXX bývajúcej v E. č. XX zastúpenej JUDr. Rastislavom Lenartom advokátom so sídlom v Košiciach na Pollovej ul. č. 32 a S.Y. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v G. č. XX zastúpeného JUDr. Annou Tarabčákovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Krivej ul. č. 18 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice

- okolie z 15.7.2015 č.k. -124 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre maloleté deti naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 27.7.2010 č.k. -37 pre mal. V. na 150 € mesačne a mal. V. na 90 € mesačne, ktoré je povinný platiť matke maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 30.3.2015. Dlžné výživné pre mal. V. za obdobie od 30.3.2015 do 15.7.2015 v sume 315 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletého do 30 dní od doručenia rozsudku a dlžné výživné pre mal. V. za obdobie od 30.3.2015 do 15.7.2015 spolu v sume 175 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletého do 30 dní od doručenia rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.c/, d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súdom zvýšené výživné u mal. V. o 150 % a mal. V. o 125 % je neprimerané, nevychádza z objektívne zisteného skutkového stavu a nezodpovedá zmene pomerov maloletých detí, čo je v rozpore s § 62 ods. 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súčasná právna úprava neumožňuje priznanie výživného vo vyššej výške ako sú preukázané náklady na dieťa, keďže výživné je určené na zabezpečovanie oprávnených potrieb dieťaťa, ktorého životná úroveň má korešpondovať so životnou úrovňou lepšie situovaného rodiča. Vyjadril názor, že súd prvého stupňa riadne nezisťoval celkové mesačné výdavky na obe deti, ktoré zabezpečujú ich oprávnené potreby, ani výdavky na ďalšie aktivity, ktoré uhrádza on ako lepšie príjmovo postavený rodič a jeho plneniami je životná úroveň detí zabezpečená v rovnakom štandarde ako u matky. Súd nebral do úvahy, že obe deti sú v jeho osobnej starostlivosti rovnako dlhú dobu ako u matky, že matke prispieva výživným 100 € mesačne na obe deti, keď sú v jej osobnej starostlivosti, poskytuje deťom ďalšie vecné plnenia, okrem toho tvorí deťom úspory, nakupuje im oblečenie a obuv, uhrádza vreckové, výlety, dovolenku, športové aktivity a iné, niektoré výdavky za roky 2013 až 2015 aj vyčíslil a zdokladoval v prílohe vyjadrenia k návrhu. Súd sa neoboznámil ani so zložením a výškou vynaložených nákladov, ktoré napríklad v roku 2013 pre syna

V. boli len za školské aktivity 190,70 €, ďalšie výdavky na obe deti v sume 417,19 €, v roku 2014 sumu 1.035 €, platbu za umelecké školu pre V. 106 € (nejedná sa o zdokladovanie všetkých výdavkov na deti). Matka nepreukázala žiadne výdavky, nepreukázala ani svoje príjmy, na jediný uvedený nákup - nákup bicích v sume 400 € pre staršieho použila finančné prostriedky z jeho zrušenej poistky. Matka má finančné prostriedky z vyplateného vyporiadania BSM, z ktorých jej po krádeži zostalo 4.200 €. Matka odmietla možnosť zamestnať sa z dôvodu nízkej mzdy, čo nemožno pokladať za dôležitý dôvod, živnosť má prerušenú pre zlé podnikateľské prostredie, ako sama uviedla v konaní. Vyjadril názor, že matka potrebuje zvýšené výživné na úhradu svojich potrieb, predovšetkým dlhov, ktoré má a chce ho využívať, preto navrhol doložiť v konaní spis , a . Súd sa obsahom spisov na pojednávaní nezaoberal, v zápisnici len konštatoval, že oboznamuje obsah spisu, bez toho, aby uviedol aspoň predmet konania. Závery súdu, ktorými odôvodňoval zvýšenie výživného pre maloleté deti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú v rozpore s § 62 ods. 2 a 4 Zákona o rodine. Z výpovede matky na pojednávaní a jej vlastnou SMS správou, ktorú mu doručila, bolo preukázané, že ako nezamestnaná mala možnosť sa zamestnať, prácu odmietla z dôvodu, že jej boli určené nevýhodné zmluvné podmienky

- stanovená výška mzdy. Prácu teda odmietla bez dôležitého dôvodu. Sama uviedla, že si privyrába brigádnicky upratovaním nelegálne za 40 € mesačne u zamestnávateľa, ktorého nepomenovala. Svoje výdavky na cestovné uviedla mesačne vo výške 25 € a mobilný telefón 40 €. Uvedenú skutočnosť súd nijako nevyhodnotil v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Matka v konaní nepreukázala pokles svojho príjmu a súd ani nemal ako zistiť jej pokles príjmu oproti roku 2010, keďže príjem nepreukázala. Tiež neuviedla žiadne zvýšené náklady vynaložené na potreby detí, nepredložila ani jeden doklad. Pritom má možnosti aj schopnosti mať lepšie majetkové pomery, odmietla zamestnanie a podľa jeho informácií získaných od detí denne dochádza do Košíc a pracuje v kozmetickom zariadení, často cestuje mimo Košíc na pracovné aktivity. Nakoľko sa súd nezaoberal výškou výdavkov, ktoré uhrádza pre maloleté deti, nemohol zistiť, aké ďalšie odôvodnené potreby detí uhrádza okrem tých, ktoré uhrádzajú spolu s matkou na polovicu. Hoci výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a matka uviedla, že má finančné prostriedky v sume 4.200 € ako zostatok vyrovnania BSM, ktoré jej vyplatil z úveru, ktorý doteraz spláca po 250 €, súd pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov ani k tomuto neprihliadol. Súd ďalej vychádzal z jeho priemerného mesačného príjmu 1.600 € mesačne, ktorý vyhodnotil ako stabilný, avšak jeho dohodnutá tarifná mzda je 1.435 €, čo vyplýva z obsahu výplatných dokladov. Vyššiu čiastku dosahuje iba pri vykonávaní nadčasovej práce a výplate 13. a 14. platu. Z uvedeného je zrejmé, že jeho konštatovaný príjem nie je stabilný. Matka odôvodnila návrh tým, že deťom chce zabezpečiť rovnakú životnú úroveň, ako im poskytuje on. Matka má možnosť deťom túto životnú úroveň zabezpečiť aj zo svojich prostriedkov. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými záväzkami rodiča, preto takéto odôvodnenie potreby zvýšenia výživného pôsobí nenáležite a nekorešponduje so zákonom. Na zvýšené potreby maloletých detí reagoval a reaguje poskytnutím potrebných úhrad a vecných plnení a činí tak sústavne.

Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom právneho zástupcu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav považuje za dostatočný a z toho dôvodu ani nepodala odvolanie, aj keď jej návrhu na zvýšenie výživného nebolo vyhovené v celom rozsahu. Poukázala na to, že návrh na zvýšenie výživného podala skoro po piatich rokoch. Otec v odvolaní hlavne argumentuje tým, že sa bez dôležitého dôvodu vzdala zamestnania, resp. ju odmietla, avšak bola jej ponúknutá mzda, ktorá nedosahovala ani výšku minimálnej mzdy, preto s tým nemohla súhlasiť. Doslova bezohľadné je tvrdenie v odvolaní, že vlastní prostriedky v sume 4.200 € ako zostatok vyrovnania BSM, preto sa potom pýta, či zakúpenie nového auta otcom za sumu 12.000 €, ako to odznelo v jeho výpovedi, pri jeho mesačnom príjme 1.600 € nie je dôkazom toho, že je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu detí zvýšenou formou. Podotkla, že od vyhlásenia napadnutého rozsudku už otec nereaguje na potreby maloletých detí poskytnutím úhrad a vecných plnení, právne naopak, deťom kúpila vetrovky na zimu, ako aj notebook v hodnote 601 €, ktorý je potrebný na štúdium a tieto náklady musela vynaložiť z finančných prostriedkov, ktoré jej ostali po vyporiadaní BSM. Od júla 2015 jej otec na potreby maloletých detí neprispieval. V mesiaci október 2015 však uhradil súdom zvýšené výživné aj dlžné výživné, teda je zrejmé, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť zvýšené výživné pre obe deti.

Otec prostredníctvom právnej zástupkyne doručil odvolaciemu súdu vyjadrenie k vyjadreniam kolízneho opatrovníka a matky k jeho odvolaniu, v ktorom uviedol, že kolízny opatrovník opomína skutočnosť, že maloleté deti sú v striedavej starostlivosti oboch rodičov a argumentáciu matky považuje za účelovú,

pričom matka neuvádza nič podstatné k obsahu ním podaného odvolania. V ďalšom opäť poukázal na svoju odvolaciu argumentáciu.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že od poslednej úpravy výživného vykonanej v roku 2010 došlo k podstatným a trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zákon o rodine s poukazom na to, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného bol mal. V. žiakom základnej školy, toho času je študentom gymnázia a mal. V. navštevoval predškolské zariadenie, toho času je žiakom 5. ročníka základnej školy, čím nepochybne došlo v dôsledku rastu detí, ich dospievania a školskej dochádzky k podstatným zmenám ich odôvodnených potrieb, na úhrade ktorých sú povinní podieľať sa obaja rodičia primerane svojím možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v rovnakom rozsahu vzhľadom na to, že ich možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom sú výrazne odlišné. V súvislosti so skúmaním odôvodnených potrieb maloletých detí je potrebné zdôrazniť, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, finančne náročnej záujmovej činnosti alebo štúdia, ktoré skutočnosti je potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť, a preto nie je potrebné ich osobitne dokazovať, pričom dokazovať je potrebné špeciálne zvýšené potreby detí vybočujúce z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky. V tomto prípade matka neodôvodňovala potrebu zvýšenia výživného pre maloleté deti s poukazom na špeciálne potreby maloletých detí, ale všeobecným zvýšením nákladov na uspokojovanie odôvodnených potrieb súvisiacich s ich vekom a školskou dochádzkou. Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na to, že matka nepreukázala žiadne výdavky maloletých detí okrem nákupu bicích pre staršieho syna, odvolací súd konštatuje, že ani otec nepreukázal svoje výdavky na maloleté deti v rozhodnom období, teda od 30.3.2015 okrem nákupu teplákovej súpravy za 35,95 €, ponožiek za 2,99 €, ruksaku 16,90 € a plaviek za 8 €. V ďalšom rodičia potvrdili (zhodne), že pravidelné poplatky na cestovné, záujmovú činnosť, zdravotnú starostlivosť, ako aj mimoriadne výdavky, napr. na lyžiarsky výcvik či školu v prírode alebo prvé sväté prijímanie uhrádzali striedavo, resp. každý v jednej polovici. Aj z uvedeného je zjavné, že výrazný príjmový rozdiel medzi rodičmi v neprospech matky jej neumožňuje poskytovať maloletým deťom počas jej osobnej starostlivosti aspoň podobnú úroveň, akú majú počas starostlivosti u otca. Vo vzťahu k potencionalite príjmov matky je potrebné zdôrazniť, že pracovná schopnosť matky je oproti zdravému jedincovi znížená o 71 %, preto poberá invalidný dôchodok vo výške 254,50 €, a to v dôsledku psychických problémov, ktorá skutočnosť nepochybne ovplyvňuje jej schopnosť zamestnať sa a dosahovať vyšší príjem, prípadne prevádzkovať svoju živnosť. Z uvedených dôvodov bola nútená presťahovať sa z podnájmu k svojim rodičom, aby znížila náklady na bývanie. Pokiaľ otec poukazuje na to, že matka má finančné prostriedky z vyporiadania BSM v sume 4.200 €, odvolací súd zdôrazňuje, že vyporiadaním BSM sa majetkové pomery bývalých manželov v zásade nemenia, predtým spoločný majetok manželov sa len rozdelí, iba že by bolo preukázané, že niektorý z bývalých manželov nadobudol majetok vo väčšom rozsahu ako druhý. Z uvedeného dôvodu by bolo následne potrebné prihliadať na takéto majetkové pomery aj u druhého rodiča, teda u otca maloletých detí. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa ohľadne príjmov otca sú správne, vychádzajúce z opisu jeho mzdového listu od zamestnávateľa za obdobie od 1.4.2014 do 31.3.2015 a z ním predložených výplatných pások za apríl až jún 2015, z ktorých vyplýva priemerný mesačný príjem 1.608 €. Otec v odvolaní tiež argumentoval tým, že súd prvého stupňa sa nezaoberal obsahom spisov, ktoré navrhol pripojiť, a to (rozvod manželstva rodičov maloletých detí a

úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode), (zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností - zmena intervalu striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti, ktoré konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu matkou) a (konanie o zvýšenie výživného na základe návrhu matky podaného 23.11.2012, ktoré bolo skončené zastavením konania pre späťvzatie návrhu). Z odvolania otca však nie je zrejmé, aké konkrétne skutočnosti mal súd z týchto spisov zistiť s tým, že konaním vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletých detí () sa konajúci súd nepochybne zaoberal, nakoľko porovnával pomery v čase vtedajšieho rozhodnutia o výživnom s pomermi existujúcimi v čase terajšieho konania o zvýšenie výživného. Pretože súd prvého stupňa sa dostatočne zaoberal všetkými podstatnými skutočnosťami potrebnými pre zhodnotenie zmien pomerov odôvodňujúcich zmenu rozhodnutia o výživnom, ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý určil výživné primerane zisteným skutočnostiam a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil, preto odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.