Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-108-2013.pdf
PDF · 94.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-9Cb/50/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s. r. o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha, Česká republika, IČO 26429705, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36864421, proti odporkyni Y. J., E.. B. XX.XX.XXXX, I. E. A. E. K., S. XXX/XX, o zaplatenie 1.835,53 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.835,53 Eur, 0,06% denný úrok zo sumy 1.835,53 Eur od 11.02.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo sumy 1.835,53 Eur od 17.05.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 6,12 Eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd konanie zastavuje.
III. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku v sume 220,- Eur a náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 320,90 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.835,53 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.835,53 od 11.02.2010 do zaplatenia, 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 1.835,53 Eur od 17.05.2010 do zaplatenia a zmenkovou odmenou vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 6,12 Eur. Súčasne žiadal aj náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 02.09.2009 na zmenkovú sumu 1.835,53 Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 11.02.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Podotkol, že predmetnú zmenku predložil odporkyni ako vystaviteľke k zaplateniu, pričom táto neuhradila nič ani na zmenkovú sumu ani na úroky.
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20.09.2013 č.k. 9Cb/108/2013-33 súd návrh navrhovateľa zamietol. Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 25.11.2014 č.k. 16Cob/4/2014-62 súd prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04.02.2015 č.k. 9Cb/108/2013-76 v spojení s Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 28.05.2015 č.k. 8Cob/155/2015-98 bolo konanie prerušené.
Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 07.08.2015 č.k. 9Cb/108/2013-103 súd pokračoval v konaní, vo veci nariadil termín pojednávania.
Navrhovateľ vzal svoj návrh späť v časti týkajúcej sa zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, uplatnil si zmenkový úrok iba vo výške 0,06% denne.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. súd konanie v časti, v ktorej bol návrh vzatý späť (zmenkový úrok nad 0,06% denne zo sumy 1.835,53 Eur od 11.02.2010 do zaplatenia) zastavil.
Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie veci určil súd v súlade s čl. 2 bod 1 Nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (tzv. Brusel I.).
V otázke určenia rozhodného práva, ktoré sa použije na daný spor, t. j. hmotného práva, súd postupoval podľa § 10 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nakoľko Nariadenie Rím I vo svojom čl. 1 bod 2 písm. d) vylučuje svoju aplikáciu na záväzky vyplývajúce zo zmeniek. Keďže k voľbe rozhodného práva medzi účastníkmi v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia nedošlo, určil súd za rozhodné právo právny poriadok, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu, t. j. slovenský právny poriadok, s poukazom na skutočnosť, že obaja účastníci zmluvného vzťahu postupovali od začiatku podľa slovenského právneho poriadku a nemali v úmysle sa riadiť iným ako týmto právnym poriadkom, keď pôvodný veriteľ - POHOTOVOSŤ, s.r.o., i odporca od samého začiatku postupovali podľa slovenského právneho poriadku.
Vzhľadom ku skutočnosti, že sa jedná o cezhraničný spor (navrhovateľ sídli v Českej republike) a hodnota uplatnenej pohľadávky nepresahuje sumu 2.000 Eur, posúdil súd predmetný spor z hľadiska procesného podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“).
Podľa čl. 5 ods. 1 prvá a druhá veta Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán.
Ako vyplýva z uvedeného ustanovenia Nariadenia, pojednávanie má písomnú formu. Výnimkou je len skutočnosť, že súd považuje za potrebné, aby sa vec prejednala ústne, alebo ak o takúto formu prejednania požiada niektorá zo strán. V danom prípade mal súd za to, že ústne pojednávanie pre rozhodnutie veci bolo potrebné, preto nariadil pojednávanie.
Okresný súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu poučil navrhovateľa podľa § 120 ods. 4 O. s. p. Vzhľadom na možné posúdenie veci z hľadiska spotrebiteľského práva súd vykonal dokazovanie aj oboznámením zmluvy o úvere, v súvislosti s ktorou bola zmenka vystavená.
Za účelom rozhodnutia vo veci vykonal súd dokazovanie oboznámením zmenky vystavenej dňa 02.09.2009, zmluvy o úvere č. 307600037 zo dňa 02.09.2009 a všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré si zabezpečil sám a zistil nasledovný skutkový stav:
Zmluvou o úvere č. 307600037 zo dňa 02.09.2009 poskytol právny predchodca navrhovateľa odporkyni úver vo výške 800,-Eur na výkon podnikania. Odporkyňa mala poskytnutý úver splácať v 12-tich mesačných splátkach po 131,-Eur. V zmluve bol ďalej dojednaný poplatok vo výške 772,-Eur. Celková suma k úhrade bola 1.572,-Eur. Súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPU“), v rámci ktorých si účastníci dojednali, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začatia úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh (bod 14 VPPU).
Zo zmenky je zrejmé, že táto bola vystavená v Trenčíne dňa 02.09.2009 na sumu 1.835,53 Eur. Zmenka obsahuje vyhlásenie vystaviteľky, že za zmenku zaplatí na rad Pohotovosť, s.r.o., sumu 1.835,53 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 11.02.2010. Miesto splatenia je určené ako Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava. Na zmenke je tiež uvedená doložka bez protestu a na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Vystaviteľkou zmenky je Zuzana Trnková, Severná 183/13, Nové Mesto nad Váhom. Zmenka je vystaviteľkou podpísaná a vyplýva z nej číslo úverovej zmluvy 307600037. Na rube zmenky je vyznačený indosament, podľa ktorého sa namiesto pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., stáva novým veriteľom CD Consulting, s. r. o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, Praha, Česká republika, IČO 26429705.
Odporkyňa potvrdila, že úver jej bol poskytnutý na účely podnikania, konkrétne na nákup tovaru.
Podľa čl. I. § 5 odsek 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa čl. I. § 5 odsek 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa čl. I. § 48 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške
Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Z. z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa čl. I § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Z. z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).
Podľa čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Z. z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa čl. I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Z. z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Z. z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh podaný navrhovateľom je v danom prípade dôvodný. V zmysle platných právnych predpisov a judikatúry (napr. rozhodnutie ESD sp. zn. C-419/2011, rozhodnutie ESD sp. zn. C-76/10) je súd povinný v každom štádiu konania a v každom druhu konania z úradnej povinnosti skúmať, či sa v tej ktorej konkrétnej veci nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a teda či sa na daný právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Keďže tak súd musí robiť v každom druhu konania, vzťahuje sa táto povinnosť aj na konanie, v ktorom sa uplatňuje právo zo zmenky. Po preskúmaní predmetnej veci dospel súd k záveru, že v tomto prípade sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, nakoľko oba subjekty, t. j. aj navrhovateľ, aj odporkyňa, vystupovali pri uzatváraní zmluvy o úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Postavenie odporkyne ako podnikateľky vyplynulo priamo z uzatvorenej zmluvy. Odporkyňa pritom žiadne námietky voči uplatnenému nároku navrhovateľa nevzniesla. Odporkyňa teda nemala postavenie spotrebiteľa tak, ako to má na mysli § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené sa súd zaoberal len predloženou zmenkou a nárokmi z nej uplatnenými.
Z údajov uvedených na prvopise zmenky mal súd za preukázané, že predložená zmenka po formálnej stránke vykazuje všetky podstatné náležitosti, ktoré musí vlastná zmenka pre svoju platnosť, v zmysle čl. I. § 75 zákona obsahovať.
Vystavením zmenky sa zakladá celkom samostatný záväzkový vzťah, ktorý existuje spravidla nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku. V prípade vystavenia zabezpečovacej zmenky tak existuje vedľa seba jednak pôvodný záväzok všeobecnoprávnej povahy a popri ňom aj záväzok zmenkový. Účelom zabezpečovacej zmenky je, v prípade omeškania s plnením záväzku všeobecnoprávnej povahy, zabezpečiť plnenie zo zmenky. Vlastník zmenky preto nemusí pri predkladaní zmenky k plateniu, ani neskôr pri vymáhaní, preukazovať nič iné, než to, že je vlastníkom platnej zmenky. Zmenka samotná je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Dlžník má právo podať len námietky voči zmenkovým nárokom, ktoré musí v prípadnom súdnom konaní preukázať. V zmysle § 48 majiteľ zmenky môže voči zmenkovému dlžníkovi požadovať zmenkovú sumu, 6 % úroky odo dňa zročnosti, trovy protestu a odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy. Vychádzajúc z týchto skutočností súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 1.835,53 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,06 % denne zo sumy 1.835,53 Eur od 11.02.2010 do zaplatenia, so 6 % úrokom ročne zo sumy 1.835,53 Eur od 17.05.2010 do zaplatenia a zmenkovou odmenou vo výške 6,12 Eur.
O trovách konania súd rozhodol v časti týkajúcej sa späťvzatia návrhu podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a vo zvyšnej časti podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v celosti. Trovy navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu v sume 2x 110,-Eur (súdny poplatok za návrh a za odvolanie) a z trov právneho zastúpenia. Tie boli určené podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právny zástupca navrhovateľa uskutočnil tieto úkony právnej pomoci:
- prevzatie veci dňa 21.01.2013, za čo mu patrí odmena vo výške 81,33 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.a/ citovanej vyhlášky),
- podanie návrhu na súd dňa 28.03.2013, za čo mu patrí odmena vo výške 81,33 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.b/ citovanej vyhlášky),a
- písomné podanie zo dňa 06.11.2013 (podanie odvolania), za čo mu patrí odmena vo výške 81,33 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.b/ citovanej vyhlášky). Celkove tak tarifná odmena predstavuje 243,99 Eur. Ku každému úkonu patrí paušálna suma náhrad- v roku 2013 vo výške 7,81 Eur, paušálna náhrada potom za všetky úkony predstavuje 23,43 Eur. Celkove potom trovy právneho zastúpenia patria vo výške 267,42 Eur. K nim patrí DPH, keďže právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platcom tejto dane. Trovy právneho zastúpenia tak patria vo výške 320,90 Eur. Odporkyňa bola preto zaviazaná k zaplateniu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 220,-Eur a k zaplateniu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 320,90 Eur. Tieto trovy konania je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa (§ 160 ods.l a § 149 ods.l O.s.p).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.