Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoP-25-2015.pdf
PDF · 85.24 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/25/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých C. C., nar. XX.XX.XXXX a Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., deti rodičov: M.. Q. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, O. a B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., prechodne bytom Z. XX, O., zastúpeného Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom, Sládkovičova 8, Prešov v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 30P/133/2015-60 zo dňa 29. 07. 2015 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o zvýšení výživného.
II. V prevyšujúcej vyhovujúcej časti sa rozsudok mení a návrh zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len prvostupňový súd ) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
„M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp.zn. 14C/56/2009 zo dňa 19.06.2009 tak, že:
Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. C. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,00 Eur mesačne, na sumu 180,00 Eur mesačne, a na výživu mal. Q. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,00 Eur mesačne na sumu 140,00 Eur mesačne, ktoré je p o v i n n ý platiť vždy k 25.dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane do budúcna.
Otec je p o v i n n ý prispievať polovicou nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť na mal. deti.
V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania“.
Prvostupňový súd skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že posledná úprava výživného bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp.zn. 14C/ 58/2009 zo dňa 19.06.2009, kedy bolo určené výživné zo strany otca na mal. deti vo výške 100 Eur na každé dieťa. Od tejto úpravy uplynulo 6 rokov a na strane detí, ako aj na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov. Na strane maloletých detí sa zvýšili výdavky na ich výživu, dcéra navštevuje strednú školu, syn nastupuje na strednú školu. Dcéra je žiačkou bilingválneho gymnázia, navštevuje jazykovú školu, hrá na gitaru, klavír, je talentovaná v oblasti výtvarnej. Syn navštevuje modelársky krúžok, plávanie, hru na gitare. Z
finančných dôvodov musel štúdium hry prerušiť. Matka má zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom detí. Príjem otca vychádzajúc z daňového priznania bol za rok 2014 dvakrát vyšší ako v roku 2013.
Na takto zistený skutkový stav prvostupňový súd vyslovil právny záver, že náklady na výdavky a starostlivosť o mal. deti sa po všetkých stránkach zvýšili, tieto boli preukázané, sú opodstatnené a nevyhnutné na zabezpečenie riadnej starostlivosti o deti. Snahu o jazykové vzdelanie, podporu hudobného či iného talentu je potrebné vždy rozvíjať a podporovať. Matka sa o deti osobne stará a finančné možnosti otca mu umožňujú prispievať na výživu detí viac tak, aby boli pokryté všetky ich potreby.
Súd rozhodol podľa ustanovení § 62 ods. 1, 2, 4,5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže konanie mohlo začať i bez návrhu.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal odvolanie otec maloletých detí.
V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd sa nevyrovnal so skutočnosťou, že matka mal. detí je okrem mzdy poberateľkou prídavkov na deti a daňového bonusu. Je výlučnou vlastníčkou jednoizbového bytu. Súd neodstránil rozpor v dokazovaní, či matka byt prenajíma bezodplatne alebo za nájomné. V oboch prípadoch však dochádza k situácii, kedy sa matka bez vážneho dôvodu zbavuje svojho príjmu. Prvostupňový súd pochybil, pokiaľ otca zaviazal samostatným výrokom prispievať polovicou nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť na mal. deti. Takýto výrok je nesprávny a nevykonateľný. Súd na odôvodnené potreby mal. detí v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou musí prihliadnuť pri určení výšky výživného, ak tieto sa musia premietnuť do bežného súdom určeného výživného.
K odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie matka maloletých detí, v ktorom uviedla, že daňový bonus je premietnutý do výšky jej čistého mesačného príjmu a prídavok na deti je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Príjem z nájmu bytu, ktorý je v jej vlastníctve poberá ona, pričom výška nájomného pokrýva iba náklady spojené s prevádzkou a užívaním bytu. Predmetný byt prevzala v zlom stave, je potrebné ho rekonštruovať, avšak matka na to nemá dostatok finančných prostriedkov. Otec maloletých detí je spoluvlastníkom štvorizbového bytu v O., záhrad, trávnatých porastov, lesných pozemkov, rodinného domu v k. ú. P.. Je taktiež vlastníkom osobného motorového vozidla. Jeho príjem 47 345 Eur je mnohonásobne vyšší ako príjem matky.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p. ) a ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke rozsudok verejne vyhlásil. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.
Predmetom konania pred prvostupňovým súdom bolo posúdenie zmeny pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného zo strany otca na maloleté deti.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1, 2, 3 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Ustanovenie § 78 ods. l ZoR predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. i ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie § 163 O.s.p.). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok, pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo plnenie dohody. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ust. § 78 ods. 1 ZoR. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti.
Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa, alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov.
Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu.
Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre mal. dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované.
Odvolací súd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1 ZoR.
Prvostupňový súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k právnemu záveru, že od času posledného rozhodovania súdu o výživnom uplynulo 6 rokov a došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí a tiež na strane povinného rodiča. Za podstatné považoval, že maloletá C. navštevuje strednú školu, maloletý Q. je v poslednom ročníku 2. stupňa ZŠ. V súvislosti s nástupom C. na stredoškolské štúdium vzrástli jej výdaje, ktoré súvisia s postupom na školu vyššieho stupňa, zakúpením školských pomôcok a potrieb, ako aj uspokojovaním jej potrieb, ktoré vzrástli v súvislosti s vyšším vekom. Taktiež u mal. Q. došlo v súvislosti s vekom k zvýšeniu jeho výdajov. Z preukázaného skutkového stavu bolo dôvodné dospieť k záveru, že u mal. detí došlo k podstatnej zmene pomerov spojených so zvýšením odôvodnených potrieb spojených predovšetkým s ich fyzickým vývojom, nástupom na vyšší stupeň, zdravotným stavom, ako správne skonštatoval i prvostupňový súd. Náklady, ktoré uspokojuje matka sú primerané, korešpondujú s potrebami maloletých detí. Príjem otca maloletých detí, ktorý podniká v oblasti stavebníctva vzrástol za rok 2014 oproti roku 2013. Je spoluvlastníkom nehnuteľností - lesných pozemkov a trvalých trávnych porastov, rodinného domu v k.ú. P. (č.l 74 - 80) a bytu v O. (č.l.71-72). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Prvostupňový súd správne prihliadol na to, že matka mal. osobne sa o mal. deti stará, zabezpečuje ich bývanie a stará sa o spoločnú domácnosť.
Otec v podanom odvolaní namieta, že prvostupňový súd neustálil ročný príjem matky a otca maloletých detí a ich majetkové pomery. K tejto námietke odvolací súd udáva.
Prvostupňový súd pri rozhodovaní o zmene výživného vychádzal z pomerov na strane matky s tým, že jej príjmom je príjem zo zamestnania vo výške 636,71 Eur (č.l. 36), pričom do tohto príjmu je premietnutý aj daňový bonus, ktorého je matka poberateľkou a z pomerov na strane otca, ktorý je samostatne zárobkovo činná osoba podnikajúca v oblasti stavebníctva. Skutočnosti, že matka je poberateľkou prídavkov na maloleté deti a že prenajíma byt, pričom z prenájmu nemá príjem boli v konaní dostatočne preukázané a pri určení výšky výživného zohľadnené. Preto aj námietka otca, že sa matka bezdôvodne vzdala majetkového prospechu titulom nájomného nie je dôvodná.
Odvolací súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, ako aj otca, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného, preto rozsudok v časti zvýšenia výživného potvrdil (§ 219 O.s.p.).
Prvostupňový súd však pochybil, pokiaľ zaviazal otca povinnosťou prispievať polovicou nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť na mal. deti. V tejto časti odvolací súd musí prisvedčiť odvolacej námietke otca, že takýto výrok je neurčitý, nespĺňa atribút materiálnej vykonateľnosti a nemá ani oporu v žiadnom ustanovení zákona. Súd pri určení výšky výživného vychádza z vyčíslenia celkových nákladov na deti a to tak, aby výška výživného pokrývala ich oprávnené potreby. Medzi tieto oprávnené potreby nepochybne patria aj náklady na zdravotnú starostlivosť, ktoré v konaní musia byť konkretizované a ich rozsah vyčíslený. Preukázaná výška týchto nákladov sa následne premietne do výšky výživného, ktoré súd určí. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v časti, ktorou prvostupňový súd uložil otcovi povinnosť prispievať polovicou nákladov na zdravotnú starostlivosť na mal. deti zmenil a návrh zamietol ( § 220 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom k tomu, že konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.