Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/80/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Alena Ernestová, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcovi: X. M. A.. XX.XX.XXXX, W. H. XXX, o zaplatenie 961,17 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 133,92 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 50,48 eur od 04.04.2013 do zaplatenia, s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 83,44 eur od 04.05.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie čo do istiny 481,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 04.02.2014 do zaplatenia zastavuje.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia istiny 961,17 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, postúpil postupca Slovak Telekom, a.s. na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi, čoho dôkazom je predložená zmluva o postúpení pohľadávok a príslušná časť prílohy k tejto zmluve. V návrhu uviedol, že postupca uzatvoril dňa 21.01.2011 so žalovaným účastníkom zmluvu č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe tejto zmluvy postupca poskytol odporcovi telekomunikačné služby špecifikované v zmluve, za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach, pričom odporca sa zaviazal za poskytnuté telekomunikačné služby uhradiť cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, pričom postúpil navrhovateľovi pohľadávky na faktúre č. 7300421122 na sumu 47,97 eur so splatnosťou 03.02.2013, č. 7301554938 na sumu 47,97 eur so splatnosťou 03.03.2013, č. 7302673937 na 50,48 eur so splatnosťou 03.04.2013, č. 7303812588 na 83,44 eur so splatnosťou 03.05.2013 a faktúre č. 7400530176 na zmluvnú pokutu vo výške 731,31 eur so splatnosťou 03.02.2014.

Žalovaný účastník, ktorý prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 22.04.2016, sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť neospravedlnil a napriek doručenému návrhu na začatie konania s prílohami a uznesením s procesnými poučeniami sa k návrhu nevyjadril. Z tohto dôvodu súd v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, keďže navrhovateľ neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci bez prítomnosti. Súčasne podaním

zo dňa 27.04.2016, doručeným súdu dňa 02.05.2016, zobral čiastočne návrh späť čo do časti zmluvnej pokuty vo výške 481,31 eur s príslušenstvom a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Po čiastočnom zastavení konania sa žalobným návrhom domáhal zaplatenia istiny 479,86 eur s úrokom z omeškania z jednotlivých, vo faktúrach uvedených súm, odo dňa omeškania (č.l. 72), pričom z časti zmluvnej pokuty v pôvodnej výške 731,31 eur sa navrhovateľ domáha zmluvnej pokuty vo výške 250 eur.

O čiastočnom späťvzatí návrhu čo do istiny 481,31 eur s príslušenstvom súd rozhodol v zmysle § 96 ods. 1-3 Občianskeho súdneho poriadku a v tejto časti konanie zastavil. Súhlas žalovaného účastníka na zastavenie konania nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu žalobného návrhu došlo pred prvým pojednávaním.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že po čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu bolo predmetom konania priznanie peňažného plnenia vo výške 479,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 47,97 eur od 04.02.2013 do zaplatenia, s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 47,97 eur od 04.03.2013 do zaplatenia, s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 50,48 eur od 04.04.2013 do zaplatenia, s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 83,44 eur od 04.05.2013 do zaplatenia a s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 250 eur od 04.02.2014 do zaplatenia a náhrada trov konania.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil obsah zmluvy o poskytovaní verejných služieb -služba mobilný internet zo dňa 22.11.2012, zmluvu o pripojení - služba T-Mobile mobilný internet zo dňa 21.01.2011 a jej dodatok zo dňa 21.01.2011, zmluvu o kúpe PC (notebooku) periférneho zariadenia zo dňa 22.11.2012 a jej dodatok zo dňa 07.11.2012, dodatok k zmluve zo dňa 22.11.2012, zmluvu o postúpení pohľadávky a jej prílohy, faktúry, všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa, cenník a zistil tento skutkový stav: Právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Slovak Telecom, a.s. a odporca uzavreli dňa 21.01.2011 zmluvu o pripojení - služba T-Mobile mobilný internet, podľa ktorej boli odporcovi poskytované elektronické telekomunikačné služby s dodaním koncového zariadenia LEADTEK USB MODEM BLACK. Podľa dodatku k tejto zmluve bol odporcovi poskytnutý program služieb MI NEOB2, typ MT/dátové zariadenie LEADTEK USB MODEM BLACK za kúpnu cenu 1 eur s dobou viazanosti 24 mesiacov a zmluvnou pokutou 331,94 eur.

Podľa zmluvy o kúpe PC/notebooku/periférneho zariadenia zo dňa 22.11.2012 a jej dodatku bol odporcovi poskytnutý program služieb MI NEOB2 s dobou viazanosti 24 mesiacov a zmluvnou pokutou 149,37 eur, pričom dňa 22.11.2012 bol uzavretý ďalší dodatok k tejto zmluve, podľa ktorého bol odporcovi poskytnutý program služieb MI NE0B3 s poskytnutím dátového zariadenia LEADTEK WIFI ROUTER za kúpnu cenu 29,90 eur s dobou viazanosti 24 mesiacov a zmluvnou pokutou 331,94 eur.

Z faktúry č. 7300421122 vyplýva, že postupca, teda právny predchodca navrhovateľa fakturoval odporcovi za obdobie od 15.12.2012 do 14.01.2013 sumu 47,97 eur, pričom faktúra bola splatná 03.02.2013. Z faktúry č. 7301554938 vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa fakturoval odporcovi za mesačné poplatky a poskytnuté nehlasové služby sumu 47,97 eur so splatnosťou faktúry 03.02.2013. Z faktúry 7302673937 vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa fakturoval odporcovi za poskytnuté mesačné poplatky a nehlasové služby sumu 50,48 eur so splatnosťou faktúry 03.04.2013. Z faktúry č. 7303812588 vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa fakturoval odporcovi za poskytnuté služby a mesačné poplatky sumu 83,44 eur so splatnosťou 03.05.2013. Keďže odporca si neplnil zmluvné povinnosti platiť mesačné poplatky, faktúrou č. 7400530176, splatnou 03.02.2014, bola odporcovi fakturovaná suma 731,31 eur. Ako už bolo vyššie uvedené, z tejto faktúry došlo k čiastočnému späťvzatiu žalobného návrhu čo do sumy 481,31 eur s príslušenstvom a z tejto faktúry sa navrhovateľ domáha úhrady peňažného plnenia vo výške 250 eur za obdobie od 04.02.2014 do zaplatenia.

Z predložených zmlúv a ich dodatkov vyplýva, že jednotlivé zmluvy a ich dodatky boli uzatvárané aj za účinnosti zákona č. 610/2003 Z.z. a aj za účinnosti zákona č. 351/2011 Z.z.

Podľa § 40 zákona č. 610/2003 Z.z., podnik poskytujúci verejné služby je povinný najneskôr 15 dní pred začatím poskytovania služieb vydať a zverejniť všeobecné podmienky. Všeobecné podmienky verejnej telefónnej služby obsahujú najmä a) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, b) druhy poskytovaných služieb, ich opis a kvalitu, c) zmluvné podmienky,

d) podmienky predĺženia a ukončenia poskytovania služieb, e) primerané informácie o právach týkajúce sa univerzálnej služby, f) výberové zablokovanie volaní, g) druhy servisných služieb, h) reklamačný poriadok, i) mechanizmus na urovnanie sporov, j) informácie o číslach tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania "112", k) informáciu o možnosti zobrazenia identifikácie čísla volajúcej stanice a utajenia zobrazenia jej identifikácie. Všeobecné podmienky na poskytovanie verejných služieb môžu obsahovať aj ďalšie podmienky súvisiace s poskytovaním týchto služieb. Ak podnik poskytuje viac verejných služieb, je povinný vydať všeobecné podmienky pre každú službu samostatne.

Podľa 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 610/2003 Z.z., podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu, 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b).

Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd určí niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nárok navrhovateľa je oprávnený len čo do sumy 133,92 eur a to z titulu poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby. V konaní bolo preukázané, že žalovaný účastník neuhradil faktúry za poskytnuté telekomunikačné služby a to faktúru č. 7302673937 na 50,48 eur so splatnosťou 03.04.2013 a faktúru č. 7303812588 na sumu 83,44 so splatnosťou 03.05.2013. Nie je sporné, že neboli uhradené ani faktúry na 47,97 eur so splatnosťou 03.02.2013 a 03.03.2013, avšak v tejto časti súd návrh zamietol z dôvodu, že k 01.01.2014 vstúpil do účinnosti § 5b zákona č. 102/2014 Z.z., ktorým sa novelizuje zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom v zmysle tohto ustanovenia je súd povinný prihliadnuť na premlčanie nároku priamo zo zákona. Faktúra č. 7300421122

na sumu 47,97 eur bola splatná 03.02.2013, návrh na začatie konania bol podaný 07.03.2016 a faktúra č. 7301554938 na sumu 47,97 eur bola splatná 03.03.2013, pričom návrh na začatie konania bol podaný 07.03.2016.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že nárok navrhovateľa, čo do uvedenej výšky je dôvodný iba vo vzťahu k neuhradenej faktúre na sumu 50,48 eur, splatnej 03.04.2013 a faktúre na 83,44 eur splatnej 03.05.2013, preto návrhu vyhovel. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol.

Vo vzťahu k uplatňovaným zmluvným pokutám napriek čiastočnému späťvzatiu čo do istiny 481,31 eur s príslušenstvom súd uvádza, že ani v tejto časti návrh navrhovateľa nie je opodstatnený. Zmluva o poskytovaní verejných služieb, ktoré je súčasne zmluvou o nájme koncového zariadenia a jej dodatok, uzavreté medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, sú spotrebiteľskými zmluvami a vzťahujú sa na ne ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

V predmetnej veci je nepochybné, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej právny predchodca navrhovateľa vystupoval ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ. Aj keď došlo k postúpeniu pohľadávky, odporcovi je potrebné priznať ochranu vyplývajúcu z jednotlivých zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa. V súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal zmluvnú pokutu, ktorú vyúčtoval právny predchodca navrhovateľa a dospel k záveru, že dohodu o zmluvných pokutách tak ako je vyjadrená v zmluvách, je potrebné považovať za neprijateľnú. Neprijateľnosť daných zmluvných podmienok vyplývajúcich zo zmluvných pokút súd vidí v znevýhodnenom postavení spotrebiteľa oproti dodávateľovi pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti žalovaného účastníka a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade tento nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetných zmlúv ovplyvniť nakoľko ide o pripravené tlačivá a zároveň jednotlivé zmluvné pokuty sú uvedené i v samostatnom cenovom výmere a tarife, ktoré odporkyňa ani osobitne nepodpisovala. Spotrebiteľ má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné písmo, akými sú všeobecné zmluvné podmienky, ale aj zmluva napísané, ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní a odkazov na iné písomnosti, resp. cenníky tarify a tabuľky, ktorých obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. Neprijateľnosť daných zmluvných pokút možno vidieť aj v tom, že zmluvná pokuta má v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka zabezpečiť dodržanie zmluvnej povinnosti. V danom prípade však bola dohodnutá len zmluvná pokuta v prípade nesplnenia povinnosti žalovaného, pričom pre prípad porušenia povinnosti právneho predchodcu navrhovateľa nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech žalovaného účastníka. Takáto nerovnováha v právach a povinnostiach jednoznačne vedie súd k názoru o neprijateľnosti zmluvných podmienok, v ktorých bola určená žalovanému účastníkovi povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Zmluvné pokuty uvedené v zmluve, ako aj v nadväzujúcom cenovom výmere a tarife, vôbec nerozlišujú závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Podstatné pre posúdenie je aj to, že zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti zaväzuje spotrebiteľa k zaplateniu zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti, a nerozlišuje, kedy k prípadnému porušeniu povinnosti žalovaného došlo. Tak teda by bol spotrebiteľ povinný zaplatiť rovnakú zmluvnú pokutu, ak by povinnosť porušil na začiatku doby viazanosti, ako aj tesne pred jej ukončením. Spotrebiteľ je tak v oboch prípadoch viazaný rovnako vysokou zmluvnou pokutou, čo možno taktiež zhodnotiť ako neprijateľné.

V danej veci teda prichádza do úvahy aplikácia citovaného ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného od 1.3.2010. Tiež je potrebné aplikovať ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., ktoré určuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Za týchto okolností nie je možné navrhovateľovi priznať

nárok na zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu zmluvných pokút, ktorých dojednania by mali vyplývať z príslušných ustanovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a nájme koncového zariadenia a cenového výmeru, pričom zmluvné dojednania zodpovedajú obsahu zmluvných dojednaní v konaniach v ktorých bolo právoplatne rozhodnuté o ich neprípustnosti. Z uvedených dôvodov súd žalobu na zaplatenie zmluvných pokút v celkovej výške 345,94 eur s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol.

Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvných pokút, nielenže by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Členské štáty majú totiž povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.

Ako bolo vyššie uvádzané, súd vyhovel návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy 133,92 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 50,48 eur od 04.04.2013 do zaplatenia a 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 83,44 eur od 04.05.2013 do zaplatenia, preto z tejto sumy má navrhovateľ nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania.

O týchto úrokoch súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a priznal ich navrhovateľovi vo výške určenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. Výška úrokov z omeškania je v zmysle § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V zmysle § 10c citovaného nariadenia vlády, ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 a to aj za dobu omeškania po 31.01.2013. V čase vzniku záväzkového vzťahu výška úrokov z omeškania bola o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Úroková sadzba ku dňu omeškania, teda ku dňu 03.04.2013 bola 0,75 %, teda súd priznal navrhovateľovi úroky vo výške 8,75 %, ku dňu 03.05.2013 bola 0,75 %, teda súd priznal navrhovateľovi úroky taktiež vo výške 8,75 %.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného ustanovenia a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní mal menšinový úspech. Aj po späťvzatí istiny čo do sumy 481,31 eur predmetom konania zostalo priznanie peňažného plnenia vo výške 479,86 eur, z čoho bola navrhovateľovi priznaná istina 133,92 eur s príslušenstvom. Preto súd rozhodol, že v tejto súdenej veci žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ mal menšinový úspech vo veci a žalovaný účastník nežiadal náhradu trov konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.