Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/53/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci navrhovateľa: H.. Y.. K. U., F. V. XX, XXX XX Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava o náhradu škody, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.146,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.456,81 Eur za obdobie od 18.08.2010 do zaplatenia a úrok z omeškania zo sumy 1.689,29 Eur za obdobie od 15.02.2012 do zaplatenia ako aj trovy konania vo výške 3.473,33 Eur a to všetko v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 06.10.2011 sa navrhovateľ domáhal náhrady škody vo výške 6.456,81 Eur titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb. K náhrade škody žiadal navrhovateľ súd zaviazať ako odporcu v 1. rade - Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR a ako odporcu v 2. rade - súdneho exekútora JUDr. Jána Jonatu.

Uznesením č. k. -19 zo dňa 25.04.2012, na základe podania navrhovateľa zo dňa 29.02.2012, súd pripustil zmenu návrhu spočívajúcu v rozšírení návrhu o sumu 1.689, 29 Eur a úroky z omeškania 9% ročne z uvedenej sumy za obdobie od 15.02.2012 do zaplatenia.

Oprávnenosť svojho nároku navrhovateľ odôvodnil tým, že na základe návrhu K.. U. V. Okresný súd Bratislava K. poverením zo dňa 07.11.1997 č. 5104*000696 poveril súdneho exekútora JUDr. Jonatu vykonaním exekúcie voči navrhovateľovi, predmetom ktorej bolo rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Bratislava IV č. 327/1821/94/Sz.

Dňa 04.12.1997 vydal exekútor upovedomenie č. Ex- 328/97 o začatí exekúcie uskutočnením prác a výkonov, v ktorom v rozpore s poverením uviedol, že vykonáva exekúciu na základe rozhodnutí Obvodného úradu životného prostredia Bratislava IV pod č. 327/1821/94/Sz zo dňa 07.11.1994 a Krajského úradu v Bratislave - odbor životného prostredia pod č. ŽP/ÚR-589/97-Ha. Prvé z uvedených rozhodnutí bolo rozhodnutím, na ktorého vykonanie bol odporca v 2. rade poverený. Druhé rozhodnutie však bolo rozhodnutím odvolacieho orgánu o odvolaní navrhovateľa proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava IV (ďalej len "OÚ BA IV") zo dňa 22.05.1997. Exekútorom uvádzané rozhodnutia teda boli vydané v dvoch samostatných správnych konaniach, pričom druhé z nich navrhovateľovi neukladalo žiadnu povinnosť a na jeho výkon nebol odporca v 2. rade poverený. Odporca v 2. rade v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 04.12.1997, okrem rozhodnutia ObÚŽP BA IV zo dňa 07.11.1994, uvádzal ako exekučný titul aj odvolacie rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave - odbor životného prostredia zo dňa 25.08.1997. Uvedeným rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie OÚ BA IV zo dňa 22.05.1997, ktorým bolo navrhovateľovi uložené vykonať opravu strechy K.. V. spôsobom uvedeným ako alternatíva č. 1 v znaleckom posudku č. 53/96. Odporca v 2. rade sa uvedením

predmetných rozhodnutí v upovedomení o začatí exekúcie pravdepodobne pokúšal vzbudiť dojem, že správne konania v ktorých boli uvedené rozhodnutia vydané, tvoria jeden neoddeliteľný celok a teda sa poverenie na vykonanie exekúcie vzťahuje nielen na rozhodnutie ObÚŽP BA IV zo dňa 07.11.1994 ale aj na rozhodnutie OÚ BA IV zo dňa 22.05.1997, ktoré navrhovateľovi ukladalo vykonať opravu strechy K.. V. podľa alternatívy č. 1 znaleckého posudku č 53/96. Poverenie vydané sudom však výslovne poverovalo odporcu v 2. rade iba na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia ObÚŽP BA IV zo dňa 07.11.1994, ktoré navrhovateľovi ukladalo vykonať drobné stavebné úpravy. Neskoršie rozhodnutie OÚ BA IV zo dňa 22.05.1997, ukladajúce navrhovateľovi vykonať opravu strechy podľa alternatívy č. 1. bolo vydané v samostatnom správnom konaní, ktoré začalo na podnet K.. V. po právoplatnosti rozhodnutia ObÚŽP BA IV zo dňa 07.11.1994 a navrhovateľovi ukladalo vykonať opravu zatekania strechy, nie zlepšiť tepelnoizolačné vlastnosti strechy. Položenie tepelnoizolačnej vrstvy teda bolo vykonané nad mieru nevyhnutnú pre opravu zatekania strechy.

Podľa poverenia udeleného súdom mal odporca v 2. rade vykonať exekúciu na základe rozhodnutia ObÚŽP BA IV zo dňa 07 11.1994 ukladajúceho vykonanie drobných opráv taxatívne vymenovaných v rozhodnutí. Odporca v 2. rade však dal odstrániť starú vrstvu hydroizolácie a túto nahradiť úplne novou, objednal položenie tepelnoizolačnej vrstvy, čím vykonal kompletnú rekonštrukciu a modernizáciu strechy patriacej K.. V.. V rozpore s poverením na vykonanie exekúcie predstieral, že exekučným titulom v danej veci je aj rozhodnutie OÚ BA IV zo dňa 22.05.1997, ukladajúce navrhovateľovi vykonať opravu strechy podľa alternatívy č. 1. v skutočnosti však vykonal práce podľa alternatívy č. 2, ktorej rozsah tiež výrazne prekročil.

Odporca v 2. rade tak postupoval v rozpore s ust. § 36 ods. 1) Exekučného poriadku, podľa ktorého môže exekútor vykonávať exekúciu iba na základe poverenia súdu a tiež v rozpore s ust. § 61b) Exekučného poriadku, podľa ktorého možno vykonať exekúciu iba v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu.

Rozhodnutie ObÚŽP BA IV č. 327/1821/94/Sz zo dňa 07.11.1994 je rozhodnutím vydaným v správnom konaní a ako také je vykonateľné podľa § 71 ods.3 zák. č. 71/1967 najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Rozhodnutie sa stalo vykonateľným dňa 03.01 1996. Odporca v 2. rade však prostredníctvom spoločnosti PENTACOOP, s. r. o. začal vykonávať práce dňa 24 08.1999, t. j. po uplynutí lehoty na výkon rozhodnutia.

Dňa 24.01 2001 navrhovateľ podal na OS BA IV návrh na zastavenie exekúcie.

OS BA IV uznesením zo dňa 21 05.2001 sp. zn. Er 721/97 - 103. povolil odklad exekúcie z dôvodu, že je možno očakávať zastavenie exekúcie.

Uznesenie OS BA IV o povolení odkladu exekúcie bolo na základe odvolania oprávneného zrušené uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len "KS BA") zo dňa 30.11.2001 sp. zn. - 128 z dôvodu, že nebolo dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a vec bola vrátená OS BA IV na ďalšie konanie.

Uznesením zo dňa 17.03.2009 OS BA IV, č. k. -272 návrh na zastavenie exekúcie zamietol.

KS BA uznesením zo dňa 28.01.2010, č. k. -286 uznesenie OS BA IV zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení uznesenia sa v plnom rozsahu stotožnil s tvrdeniami navrhovateľa o nezákonnosti exekúcie.

Následne OS BA IV uznesením zo dňa 20.05.2010. č. k Er -297 exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2010.

V priebehu exekúcie boli od navrhovateľa vymožené náklady uskutočnenia prác a trovy exekúcie v celkovej výške 6.456.81 € (194.518 - Sk). Uvedená suma predstavuje majetkovú škodu, ku ktorej došlo v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekútora ako osoby poverenej výkonom verejnej moci, ako aj v dôsledku nečinnosti OS BA IV ako exekučného súdu. ktorý exekúciu včas nezastavil.

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 12.08.2010. doručenou dňa 16.08.2010. požiadal podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán konajúci v mene štátu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporcu v 2. rade a Okresného súdu Bratislava IV.

Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 22.03.2011. č. , doručeným dňa 28.03.2011, navrhovateľovi bez bližšieho odôvodnenia oznámilo, že jeho žiadosť je právne neopodstatnená. Odporca v 1.rade vo svojom vyjadrení zo dňa 25.01.2012 uviedol, že predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci podľa zák. č. 58/1969 Zb. je splnenie zákonom stanovených podmienok: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi namietaným postupom a vzniknutou škodou. Uvedené predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená, čo i len jedna podmienka, základ nároku nie je daný.

Podľa § 33 ods. 1) Exekučného poriadku exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Exekútor sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť pri vynaložení maximálneho úsilia, ktoré možno od neho požadovať.

Predpokladom vzniku zodpovednosti súdneho exekútora za škodu pri výkone exekučnej činnosti je porušenie povinnosti súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi namietaným porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené predpoklady zodpovednosti súdneho exekútora za škodu musia byť taktiež splnené kumulatívne, inak základ nároku nie je daný.

V danej veci je typické, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody od dvoch rôznych subjektov, pričom právny základ prípadného nároku voči týmto subjektom, ako aj jeho odôvodnenie sú odlišné (nárok voči štátu je odôvodňovaný nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal podľa názoru žalobcu exekúciu zastaviť až oneskorene a voči súdnemu exekútorovi tým, že prekročil poverenie na vykonanie exekúcie, ako aj prekročením rámca exekučného titulu včítane toho, na ktorého vykonanie nebol poverený, ako aj porušením iných povinností podľa Exekučného poriadku - nevyzvanie oprávneného na uskutočnenie prác a výkonov a pod.). Predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorými sú vznik škody a príčinná súvislosť, sú však totožnými predpokladmi pre oba prípady zodpovednosti. V danej veci je preto pre posúdenie pasívnej vecnej legitimácie rozhodujúce, či príčinou vzniku prípadnej škody je prípadný nesprávny úradný postup exekučného súdu alebo prípadné porušenie povinnosti súdneho exekútora.

Ďalej odporca v 1. rade vzniesol námietku premlčania s odkazom na § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Žalobca doručil na súd žalobu dňa 06.04.2011. Zo skutkových okolností popísaných v žalobe je nepochybné, že žalobca sa o vzniku svojej škody musel dozvedieť omnoho skôr ako dňa 06.04.2008 (3 roky pred podaním žaloby), popísaná škoda mu mala vzniknúť a mal sa o nej dozvedieť už v období rokov 1999, resp.2000.

Okamihom, kedy sa dozvedel žalobca o vzniku svojej škody spôsobenej prípadným nesprávnym úradným postupom, tak mohol byť len okamih, keď sa dozvedel o vzniku peniazmi vyjadriteľnej ujmy určitého rozsahu, a teda keď sa dozvedel o úhrade nákladov na exekúciu. Skutočnosti odôvodňujúce nezákonnosť ním namietanej exekúcie (prekročenie poverenia súdnym exekútorom, prekročenie rámca vykonateľných rozhodnutí, nedodržanie 3-ročnej lehoty pre výkon rozhodnutia a pod.) mu v období rokov 1999, resp. 2000 museli byť taktiež známe.

K otázke príčinnej súvislosti odporca uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.

Odporca v 1. rade poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľovi boli uložené povinnosti vykonateľnými rozhodnutiami Obvodného úradu životného prostredia Bratislava IV. 327/1821/94/Sz a Krajského úradu v Bratislave odboru životného prostredia č. ŽP/ÚR- 589/97-Ha.

Predovšetkým bolo na samotnom navrhovateľovi, aby plnil svoje povinnosti vyplývajúce z uvedených rozhodnutí, čím mohol predísť začatiu exekučného konania od ktorého odvodzuje svoj nárok. Exekúcia voči žalobcovi bola zastavená z dôvodu uplynutia 3-ročnej lehoty pre vykonanie exekučného titulu, nie z dôvodu, že sa nemala vôbec začať. Je preto vylúčené považovať za škodu náklady vyplývajúce z realizácie právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktoré sám žalobca nerešpektoval a neplnil povinnosti mu týmito rozhodnutiami uložené. Škodu majú predstavovať náklady na splnenie tých povinností, ktoré navrhovateľ dobrovoľne nesplnil, avšak bol povinný ich splniť. Uvedené náklady by mu teda vznikli aj v situácii, pokiaľ by sa spravoval uvedenými rozhodnutiami. V tomto smere je vylúčená príčinná súvislosť s úradným postupom súdu (čím však nie je vylúčená zodpovednosť odporcu v 2. rade, pokiaľ rámec uvedených rozhodnutí prekročil). Podľa názoru odporcu v 1.rade zo skutočností uvedených v žalobe vyplýva celkom jednoznačne pasívna vecná legitimácia odporcu v 2. rade. Pokiaľ ten totiž prekročil poverenie na vykonanie exekúcie, jednoznačne išlo o jeho pochybenie s ktorým mohlo byť spojené zníženie majetku na strane navrhovateľa.

Podľa § 191 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor po doručení exekučného príkazu vyzve oprávneného, aby si dal prácu, o ktorú ide, vykonať niekým iným alebo ju vykoná sám, a to na trovy povinného. Pokiaľ sa žalovaný v 2. rade nespravoval uvedenými ustanoveniami a sám iniciatívne, a to dokonca vo vlastnom mene uzavrel zmluvu o dielo s dodávateľom, tak opäť ide o pochybenie na jeho strane. To isté platí pre prípad, pokiaľ mal súdny exekútor zmluvou o dielo realizovať nesprávnu alternatívu vykonania prác, pričom sa tiež mala výrazne predražiť hodnota diela.

Vychádzajúc z tvrdení v žalobe tak možno uzavrieť, že pokiaľ by odporca v 2. rade postupoval v súlade s Exekučným poriadkom, tak by vykonával len rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Bratislava IV č. 327/1821/94/Sz, ktoré zaväzovalo navrhovateľa na vykonanie drobných stavebných úprav. Odporca v 2. rade mal oprávneného vyzvať na to, aby sám alebo prostredníctvom tretej osoby vykonal drobné stavebné úpravy v zmysle príslušného exekučného titulu, pričom sa tieto úpravy mohli vykonať do uplynutia 3-ročnej prekluzívnej lehoty, čím by došlo k naplneniu dôvodne začatej exekúcie. Je teda zrejmé, že pokiaľ by si odporca v 2. rade plnil svoje povinnosti, k vzniku škody na strane navrhovateľa by nedošlo (resp. by došlo len k vzniku oprávnených trov podľa § 191 Exekučného poriadku, ktoré by bol povinný v dôvodne vykonávanej exekúcii nahradiť), čím je daná aj príčinná súvislosť medzi jeho postupom a vznikom prípadnej škody, t.j. je vylúčené hľadanie príčiny vzniku škody na strane exekučného súdu, ktorý exekúciu napokon zastavil (návrh na jej zastavenie však navrhovateľ podal až dňa 24.01.2001, kedy mu už ním označená škoda vznikla).

Z hľadiska uplatnenej škody je potrebné poukázať na to, že navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal vykonanie zrážok z jeho mzdy, a teda vznik takejto škody na jeho strane. Pokiaľ navrhovateľ považuje za svoju škodu aj náklady na úroky a poplatok za pôžičku (úver), tak v tomto prípade nie je daná príčinná súvislosť medzi škodou a akýmkoľvek pochybením (či už súdneho exekútora alebo súdu), keďže vzťahu tejto príčinnej súvislosti by chýbali atribúty priamosti a bezprostrednosti. Išlo by o typický odvodený nárok. Uzavretie úverovej zmluvy s predmetom úveru, ktorý nepostačoval na úhradu vymáhanej sumy, a to pri úrokovej sadzbe 21,25% p.a. nie je možné považovať ani za účelné správanie na strane žalobcu.

Odporca v 1. rade záverom uviedol, že v predmetnej veci je celkom jasne daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2. rade, pričom prípadný nárok voči odporcovi v 1. rade je premlčaný. Navrhovateľ sa sám pričinil o vznik svojej škody neplnením právoplatných a vykonateľných rozhodnutí. V danom prípade nemôže byť daná príčinná súvislosť s prípadným pochybením štátneho orgánu a uplatnenou škodou, keďže škodu majú predstavovať náklady na splnenie tých povinností, ktoré navrhovateľ dobrovoľne nesplnil, avšak bol povinný ich splniť. Uvedené náklady by mu teda vznikli aj v situácii, pokiaľ by sa spravoval uvedenými rozhodnutiami (a škodou by tak mohli byť iba náklady, ktoré vznikli v súvislosti s prekročením rámca týchto rozhodnutí). Aj v opačnom prípade však platí, že príčinou vzniku škody nebol postup exekučného súdu. Odporca v 1. rade preto nepovažoval za preukázané splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to aj s poukazom na to, že navrhovateľ nepreukázal v celom rozsahu vznik uplatnenej škody. S ohľadom na vyššie uvedené žiadal súd návrh voči odporcovi v 1. rade ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.

V priebehu konania súd zistil že odporca 2/ zomrel. Uvedená skutočnosť bola súdu oznámená Slovenskou komorou exekútorov na základe podania zo dňa 8. 2. 2016 z, ktorého vyplynulo, že výkon funkcie exekútora JUDr. Jonatu zanikol podľa ustanovenia § 16 ods. 1 písm. a) zákona číslo 233/1995Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti dňa 8. 12. 2015. Na základe uvedenej skutočnosti súd konanie voči odporcovi 2/ vylúčil na samostatné konanie uznesením vydaným na pojednávaní dňa 10. 3. 2016 z dôvodu, že sa nejedná o nerozlučné spoločenstvo na strane odporcov, zodpovednosť u každého z nich sa posudzuje individuálne podľa osobitných právnych predpisov.

Navrhovateľ sa k námietkam odporcu v 1. vyjadril písomne, stanoviskom zo dňa 09.03.2016 v ktorom uviedol, že navrhovateľ si nemohol nárok na náhradu škody uplatniť skôr ako bola príslušným orgánom skonštatovaná nezákonnosť exekúcie a exekúcia bola zastavená. Navrhovateľ všetky plnenia vykonal na základe úradných úkonoch exekútora, ktoré bol povinný rešpektovať. Názory navrhovateľa o nezákonnosti exekúcie by boli iba planým teoretizovaním, ak by exekučný súd exekúciu nezastavil. Ak by navrhovateľ uplatňoval svoj nárok pred zastavením exekúcie, odporca v 1.rade by namietal, že exekúcia nebola príslušným orgánom vyhlásená za nezákonnú a súdu v konaní o náhradu škody neprísluší prehodnocovať úkony exekútora. Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona číslo 58/1969 Zb. podmieňuje uplatnenie nároku na náhradu škody zrušením rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená. Exekútor vykonáva svoju činnosť exekučnými príkazmi, ktoré majú povahu rozhodnutí, pričom voči exekučným príkazom námietky nie sú prípustné a teda niet teda spôsobu dosiahnuť ich zrušenie v opravnom konaní, ale uskutočňuje sa tak výlučne zastavením exekúcie či už sčasti alebo v celom rozsahu. Podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody tak bolo dosiahnutie zastavenia exekúcie. Za škodu spôsobenú exekútorom zodpovedá tak exekútor ako aj štát a to jednak za úkony exekútora ako aj za úkony súdu. Celá exekúcia vykonávaná odporcom v 2. rade bola nezákonná ako taká, exekútor konal v rozpore so zákonom a exekučný súd včas exekúciou nezastavil a tým nezabránil protiprávnemu konaniu. Zákon č. 58/1969 Zb. síce nezmieňuje výslovne exekútora ako subjekt povinný zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ale je potrebné pojmy použité v tomto zákone vykladať s ohľadom na dobu prijatia právneho predpisu. V čase jeho prijatia nejestvoval výkon verejnej moci súkromnými subjektmi. Exekútor však podľa ustanovenia § 2 exekučného poriadku je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie súdnych rozhodnutí, za jeho činnosť teda v zmysle ustanovenia § 1 zákona číslo 58 / 1969 zbierky nesie zodpovednosť štát ako za každý iný výkon štátnej moci. Uvedený záver je v súlade s teológiou zákona číslo 58/69 Zb. aby štát zodpovedal za výkon štátnej moci a poškodené osoby sa nemuseli domáhať svojich nárokov voči napr. spoločenským organizáciám, ktoré môžu byť nemajetné. Nie je pravdou, že by exekúcia bola zastavená iba z dôvodu preklúzie. Naopak odvolací súd jasne skonštatoval, že exekútor vykonával rozhodnutie, na ktorej výkon nebol poverený, pričom ešte jeho rozsah prekročil. Podľa ustanovenia § 33 Exekučného poriadku teda zodpovedá za škodu exekútor a súčasne podľa zákona číslo 58 / 69 Zb. zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom aj štát. Navrhovateľ ďalej na pojednávaní konanom dňa 10.03.2016 uviedol, že pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu slovenského štátu táto je predovšetkým založená na skutočnosti, že Okresný súd Bratislava IV participoval na vedení exekúcie proti navrhovateľovi i napriek tomu, že exekúcia bola vedená protiprávne v rozpore s poverením, ktoré súd exekútorovi uložil. Navrhovateľ sa v priebehu exekúcie viacerými spôsobmi bránil a žiadal, či už prostredníctvom sťažností návrhu na odklad exekúcie, návrhu na zastavenie exekúcie aby exekučné konanie bolo zastavené s poukazom na jeho uvedenie v rozpore s poverením súdu avšak bezvýsledne. Vzhľadom k tejto skutočnosti jednoznačne štát zodpovedá za výkon štátnej moci ktorá je uskutočňovaná prostredníctvom štátnych orgánov a organizácií a vôbec fyzických a právnických osôb, na ktorej výkon štátnej moci bol prenesený. V danom prípade štát preniesol výkon štátnej moci aj na odporcu 2. rade, ktorý na základe štátneho poverenia realizoval nútený výkon rozhodnutia. Prenesením tejto právomoci sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za výkon štátnej moci v rozsahu preneseného práva. Voči navrhovateľovi bolo vedené exekučné konanie na základe rozhodnutí vtedajších stavebných úradov. Jednalo sa pritom o dve samostatné konania, pričom poverenie k vedeniu exekúcie sa viazalo len na rozhodnutie ObŽPÚ IV číslo 327/1821/94 Sz. Exekútor vykonával exekúciu iného rozhodnutia než ku ktorému sa viazalo poverenie a navyše ju vykonával aj v rozpore s obsahom tohto rozhodnutia, v dôsledku čoho spôsobil navrhovateľovi väčšiu škodu než aká by mu bola vznikla v prípade správneho postupu. V tomto je treba teda vidieť nesprávny úradný postup na základe, ktorého navrhovateľ uplatňuje svoj nárok. Navrhovateľ súčasne poukázal na to že pokiaľ ide o premlčanie nároku s poukazom na zákon č. 58/69 Zb. je možné si uplatniť nárok na náhradu škody v prípade, ak je rozhodnutie na základe, ktorého škoda vznikla zrušené to znamená, že v čase vedenia exekúcie bolo nemožné, aby navrhovateľ sa domáhal náhrady škody

s poukazom na nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie, nakoľko takéto označenie postupu alebo rozhodnutia ktoré malo za následok vznik škody nebolo ani vydané ani konštatované, to znamená, že ani v prípade uplatnenia si nároku na náhradu škody na základe zodpovednosti štátu by súd, ktorý by rozhodoval o nároku navrhovateľa bol viazaný exekučným konaním, ktoré nebolo v žiadnom smere označené za protizákonné. Priebeh exekučného konania navrhovateľ nemohol iným spôsobom ovplyvniť ako využitím zákonných prostriedkov ktoré mu zákon umožňuje použiť na svoju obranu, t.j. podaním námietky. tieto zákonné možnosti obrany svojho práva navrhovateľ v plnom rozsahu využil avšak bezvýsledne. Súd námietky navrhovateľa zamietol z dôvodu, že neboli splnené podmienky prvé odklad výkon rozhodnutia alebo zastavenia exekúcie. Z tohto dôvodu bolo teda potrebné zo strany navrhovateľa dosiahnuť ukončenie exekučného konania a to vo forme zastavenia konania alebo zrušenia rozhodnutia o vedení exekúcie pre rozpor so zákonom. Z tohto dôvodu premlčacia lehota na uplatnenie nároku navrhovateľa spočívajúceho v náhrade škody začala plynúť až právoplatnosťou rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorým bola exekúcia zrušená a právoplatnosťou rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV, ktorým bolo exekučné konanie zastavené.

Odporca v 1.rade na základe skutočností uvádzaných navrhovateľom doplnil svoje vyjadrenie k predmetu sporu písomným podaním zo dňa 26. 4. 2016 v, ktorom uvádza, že pokiaľ navrhovateľ opiera svoj nárok na náhradu škody v súvislosti s nezákonným rozhodnutím tak v tomto smere je potrebné konštatovať, že otázka náhrady škody z dôvodu nezákonného rozhodnutia nebola predmetom predbežného prerokovania nároku podľa § 10 zákona číslo 58 /69 Zb. na základe čoho nie sú splnené podmienky súdu pre prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu s poukazom na § 103 a § 104 O.s.p. Navrhovateľ doposiaľ neoznačil žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo nezákonné a ktoré by bolo možné subsumovať pod právny titul upravený v zákone 58/69 Zb. umožňujúci opierať svoj nárok o náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia. V danom prípade žiadne rozhodnutie v rámci exekučného konania nebolo po svojej právoplatnosti zrušené pre nezákonnosť a preto teda nespĺňa atribúty nezákonného rozhodnutia tak ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 1 zákona číslo 58/69 Zb. V zmysle tohto ustanovenia je nezákonným iba rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť a následne bolo zrušené alebo zmenené, pričom muselo byť zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie prednesmi sporových strán výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s písomným vyjadrením odporcu zo dňa 25. 5. 2012 a zo dňa 26.04.2016, s vyjadrením navrhovateľa zo dňa 09.03.2016, oboznámením sa s obsahom exekučného spisu spisová značka Ex 328/1997 ( návrh na vykonanie exekúcie doručený exekútorovi 28. 10. 1997, rozhodnutie o Obvodného úradu životného prostredia Bratislava IV zo dňa 7. 11. 1994, číslo 327 / 1821/94 /Sz, rozhodnutie Úradu životného prostredia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zo dňa 20. 11. 1995, číslo ŠSS - - 327 - Hl, rozhodnutie Okresného úradu Bratislava IV zo dňa 22. 5. 1997 číslo 97/52/S Z/08 H /2, rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave - odbor životného prostredia zo dňa 25. 8. 1997, číslo ŽP/ - Ha, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 28. 10. 1997, poverenie vydané Okresným súdom Bratislava IV číslo 51 04 *000696 zo dňa 7. 11. 1997, upovedomenie o začatí exekúcie uskutočnením prác a výkonov zo dňa 4. 12. 1997, námietky povinného Mgr. Igora Vrabca voči upovedomeniu o začatí exekúcie zo dňa 16. 12. 1997, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV číslo konania Er 721 O/97 - 21 zo dňa 21. 1. 1999 o zamietnutí námietok povinného voči exekúcii, návrh povinného Y.. K. U. na odklad exekúcie zo dňa 8. februára 1999, exekučný príkaz zo dňa 24. 3. 1999 číslo EX 0328/1997 na vykonanie exekúcie uskutočnením prác a výkonov uznesenie Okresného súdu Bratislava IV číslo konania Er 721/97 - 35 zo dňa 31. 1. 2000 o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie, upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 21. 2. 2000, príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy zo dňa 21. 2. 2000 sťažnosť na činnosť súdneho exekútora adresovaná Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky podaná dňa 19. 1. 2000, odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie zo dňa 7. 3. 2000, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. - 48 zo dňa 30. júna 2000, návrh povinného na vydanie predbežného opatrenia a zastavenie exekúcie zo dňa 24. 1. 2001, rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV číslo konania E r 721/97 - 10 o povolení odkladu exekúcie zo dňa 21. 5. 2001, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave číslo konania - 128 zo dňa 30. novembra 2001 o zrušení uznesenia prvostupňového súdu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, návrh na zastavenie exekúcie podaný povinným zo dňa 22. 10. 2003, sťažnosť na súdneho exekútora JUDr. Jána Jonatu adresovaná exekútorskému úradu Bratislava , oznámenie o vybavení sťažnosti Slovenskou komorou exekútorov zo dňa 7. 9. 2007, žiadosť adresovaná Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ohľadom prešetrenia vybavenia sťažnosti na exekútora, oznámenie o prešetrení sťažnosti v 2. stupni

zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 8. 2. 2008, rozhodnutie Krajského súdu Bratislave číslo konania 20 Co E/185 /2009 - 286 zo dňa 28. 1. 2010, uznesenie Okresného súdu Bratislave IV č.k. - 297 zo dňa 20. 5. 2010, účtovné doklady predložené navrhovateľom do konania ohľadom vzniku škody - úverová zmluva zo dňa 23. 5. 2000 číslo 0173569828, bankové doklady Slovenskej sporiteľni a.s. Bratislava o zaslaní úverových prostriedkov na účet navrhovateľa, potvrdenie Slovenskej sporiteľni zo dňa 10.10.2011 o celkovej výške splátok za poskytnutý úver t.j. 149.891,70,-SK = 4.975.49 Eur, poštové poukážky ohľadom hradenia nákladov spojených s vedením exekúcie na účet exekútora, žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 13. 2. 2012 a zo dňa 12. 8. 2010 , vyúčtovanie nákladov spojených s vedením exekúcie zo strany exekútora JUDr. Jána Jonatu zo dňa 22. 11. 1999, účtovné doklady založené v exekučnom spise potvrdzujúce realizáciu úhrady nákladov spojených s exekúciou prostredníctvom výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy číslo listu 204 až a 224) a zistil nasledovný skutkový stav.

Rozhodnutím ObÚŽP v obvode Bratislava IV zo dňa 7. 11. 1994 číslo 327/ 1821/94/ Sz bola navrhovateľovi uložená povinnosť odstrániť závady na stavbe terasovitého rodinného domu objektu J 4 na pozemku parcelné číslo 1496 katastrálne územie Dúbravka, v rozsahu špecifikovanom v petite rozhodnutia s tým, že práce budú prevedené najneskôr do tridsiatich dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutím Úradu životného prostredia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zo dňa 20. 11. 1995 číslo ŠSS - 284/95 - 327 - Hl bolo odvolanie navrhovateľa zamietnuté a napadnuté rozhodnutie potvrdené. Rozhodnutím OÚ BA IV zo dňa 22. 5. 1997 číslo 97/52/Sz bola nariadená navrhovateľovi povinnosť vykonať práce na vyššie uvedenej stavbe v lehote do 60 dní od doručenia rozhodnutia a rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave odbor životného prostredia zo dňa 25. 8. 1997 číslo ŽP/ÚR- 589/97-Ha bolo odvolanie navrhovateľa voči rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava IV - odbor životného prostredia zamietnuté.

Na základe návrhu na vykonanie exekúcie vyššie označených rozhodnutí, doručeného exekútorovi dňa 28. 10. 97, súdny exekútor žiadosťou zo dňa 28. 10. 1997 číslo Ex - 0328/97 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uskutočnením prác a výkonov na základe právoplatného rozhodnutia Krajského úradu v Bratislave - odbor životného prostredia číslo ŽP/ÚR-589/97-Ha zo dňa 25.08.1997. Okresný súd Bratislava IV však vydal dňa 7. 11. 1997 poverenie číslo 5104 *000696 vedené pod spisovou značkou E 721/97 na základe ktorého poveril súdneho exekútora výkonom rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Bratislava IV číslo konania 327/1821/94/ Sz, o výkon ktorého exekútor nežiadal a ktoré s rozhodnutím uvedeným v žiadosti exekútora o udelenie poverenia nesúviselo. Zmienené rozhodnutia boli vydané v samostatných správnych konaniach.

V súvislosti s vydaním poverenia súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie uskutočnením prác a výkonov na základe rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Bratislava IV pod číslom 327 /1821/94/Sz , Krajského úradu v Bratislave odboru životného prostredia pod číslom číslo ŽP/ ÚR-589/97-Ha. Voči doručenému upovedomeniu o začatie exekúcie podal navrhovateľ (v exekučnom konaní povinný ) námietky zo dňa v 16. 12. 1997 a na základe námietok žiadal exekučné konanie zastaviť z dôvodu, že povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia tvoriaceho predmet exekučného konania je ochotný realizovať dobrovoľne bez participácie exekútora. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. - 21 zo dňa 21. 1. 1999 boli námietky povinného voči exekúcii zamietnuté. Návrhom zo dňa 8. februára 1999 povinný opätovne žiadal súd o odklad exekúcie a to z dôvodu, že proti rozhodnutiu tvoriacemu predmet exekučného konania podal žalobu na preskúmanie jeho zákonnosti a teda je predpoklad, že exekučné konanie v súvislosti so zrušením rozhodnutia tvoriaceho jeho predmet, bude zastavené. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV číslo konania Er 721/97 - 35 zo dňa 31. 1. 2000 bol návrh na odklad exekúcie zamietnutý z dôvodu, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie odkladu exekúcie, nakoľko samotné zrušenie rozhodnutia Krajského úradu v Bratislave zo dňa 25. 8. 1997 ktorým bolo zamietnuté odvolanie povinného voči rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava IV zo dňa 22. 5. 1997 nebude vplývať na rozhodnutie, ktoré je v predmetnej veci exekučným titulom.

Na základe exekučného príkazu zo dňa 24. 3. 1999 súdny exekútor vydal príkaz na vykonanie exekúcie uskutočnením prác a výkonov, pričom v exekučnom príkaze za exekučné tituly označil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava IV - odboru životného prostredia a rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave.

Exekučným príkazom zo dňa 21. 2. 2000 nariadil vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, pričom dôvodom tohto spôsobu vedenia exekučného konania bola úhrada nákladov spojených exekúciou vykonávanou za účelom uskutočnenia prác a výkonov vyplývajúcich z exekučného titulu označeného v exekučnom príkaze zo dňa 24. 3. 1999.

Náklady spojené s realizáciou exekúcie uskutočnením výkonov a prác boli vyčíslené exekútorom vo výške 194 517,70 slovenských korún. V súvislosti s vyčíslenými nákladmi boli vykonávané zrážky zo mzdy povinného. Za účelom úhrady týchto nákladov povinný uzavrel so Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXX na základe, ktorej mu Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava poskytla peňažný úver v celkovej výške 100 000 slovenských korún. Tieto finančné prostriedky boli následne poukázané, prostredníctvom poštových poukážok, na účet súdneho exekútora.

Návrhom zo dňa 24. 1. 2001 sa povinný znovu domáhal zastavenie exekúcie a to z dôvodu, že predmetom exekučného konania je iný exekučný titul ako ten, ktorý je špecifikovaný v poverení Okresného súdu Bratislava IV na výkon exekúcie. V dôsledku vedenej exekúcie ku dňu 24. 1. 2001 povinný uhradil na účet exekútora 163 000 Sk. Súčasne zdôraznil, že po celý čas trvania exekúcie nesúhlasil so spôsobom výkonu tejto exekúcie a má zato, že exekúcia prebieha v rozpore s exekučným titulom v rozpore s poverením súdu na výkon exekúcie zákonom o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a v neposlednom rade s ústavou Slovenskej republiky.

Na základe návrhu povinného Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 21. 5. 2001 sp. zn. Er 721/97 povolil odklad exekúcie až do rozhodnutia o jej zastavení. Ako dôvod pre povolenie odkladu exekúcie uviedol, že povinný sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Na základe odvolania oprávneného proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV o povolení odkladu exekúcie bolo rozhodnutím Krajského súdu Bratislava č.k. - 128 uznesenie prvostupňového súdu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie predovšetkým z dôvodu, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho uznesenia neuviedol dôvody, ktoré ho viedli k povoleniu odkladu exekúcie.

Dňa 22. 10. 2003 podal povinný na Okresný súd Bratislava IV návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom opätovne zdôraznil, že exekúcia je vedená v rozpore s poverením exekútora na vykonanie exekúcie a teda predmetom exekučného konania je rozhodnutie, na ktoré sa poverenie vydané súdom . Súčasne opätovne zdôraznil že tým, že exekútor vykonával iné rozhodnutie než to, ktoré je oprávnený vykonávať, spôsobil vzrast nákladov zo sumy zhruba 13 550 Sk na sumu 197 517,70 Sk. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV bol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnutý. Proti zamietavému uzneseniu prvostupňového súdu podal odvolanie povinný a na základe jeho odvolania Krajský súd v Bratislave uznesením číslo konania 20 Co E/185 /2009 - 286 zo dňa 28. 1. 2010 zrušil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV č. k. E r /721/97 - 272 zo dňa 17. 3. 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že súdny exekútor v rámci exekúcie vykonával práce podľa rozhodnutia Okresného úradu Bratislava IV odbor životného prostredia číslo 97/52/ Sz/ 08 H/2 zo dňa 22. 5. 1997, ktoré však nebolo obsiahnuté v poverení na vykonanie exekúcie č. 5104*000696. Taktiež Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení poukázal na to, že pokiaľ predmetom konania bolo rozhodnutie vydané v správnom konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb. tak s poukazom na ustanovenie § 71 ods. 3 správneho poriadku je potrebné, aby výkon rozhodnutia bol nielen začatý ale aj skončený v trojročnej prekluzívnej lehote. Lehota na výkon rozhodnutia v danom prípade skončila dňa 3. 1. 1999. Vzhľadom k tomu že súdny exekútor nezabezpečil vykonanie prác podľa rozhodnutia číslo 327/ 1821/94/ Sz. zo dňa 7. 11. 94, ktoré bolo podkladom pre exekúciu, ku dňu 3.1.1999 tak po začatí exekúcie sa rozhodnutie stalo neúčinným z dôvodu preklúzie a preto v danom prípade prichádza do úvahy použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) exekučného poriadku. Taktiež poukázal na skutočnosť, že exekútor pri výkone exekúcie postupoval v rozpore s § 191 ods. 4 Exekučného poriadku keď bez toho, aby potom čo povinný nesplní v stanovenej lehote svoju povinnosť vyzval oprávneného, aby si dal prácu vykonať niekým iným alebo aby si ju vykonal sám, tak tieto práce vykonával bez súčinnosti oprávneného vo vlastnom mene.

Na základe rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 20. 5. 2010 č. k. - 297 exekúciu zastavil.

V priebehu exekučného konania povinný sa niekoľkokrát obrátil so žiadosťou na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ohľadom preskúmania postupu súdneho exekútora v súvislosti s realizáciou exekúcií a taktiež sa obrátil aj na Slovenskú komoru exekútorov so sťažnosťou na menovaného exekútora. V obidvoch prípadoch, ako zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky tak zo strany Slovenskej komory exekútorov bolo konštatované, že postup exekútora je v súlade so zákonom a že v rámci šetrenia sťažnosti neboli zistené vo vedení exekučného konania žiadne pochybenia.

Na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 12.08.2010 a 13.02.2012 navrhovateľ žiadal Ministerstvo spravodlivosti SR ako subjekt oprávnený v danej veci konať za štát v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu a exekútora pri výkone exekúcie na základe poverenia súdu vedenej pod sp. zn. Er 721/97 s poukazom na závery, resp. dôvody uvedené v uznesení Krajského súdu Bratislava č. k. -286, ktoré viedli v konečnom dôsledku k zastaveniu exekučného konania.

Nárok navrhovateľa bol zo strany Ministerstva spravodlivosti SR posúdený podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci, pričom žiadosti nebolo vyhovené.

V súvislosti s prejednávaním a rozhodovaním o uplatnenom nároku navrhovateľa v prvom rade súd skúmal otázku relevantnosti právneho predpisu pre posúdenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci orgánmi štátu.

Z ustanovenia § 27 ods. 2 zákona číslo 514 k/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004 a ktorým bol zrušený zákon číslo 58/ 1969 Zb. vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Keďže k navrhovateľom tvrdenej škode malo dôjsť nesprávnym úradným postupom pred 1. júlom 2004 bolo potrebné vec posudzovať podľa zákona číslo 58 /1969 Zb.

Podľa § 1 ods. 1 zákona 58 /1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie. Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených paragrafe 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona "Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať z ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestne vodovými súdom, je ústredným orgánom ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území, ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v 1. stupni...."

Z vyššie citovaného ustanovenia teda vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím treba vždy vopred prerokovať. Pokiaľ ide o nároky na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, predbežné prerokovanie sa zo zákona nevyžaduje. V danom prípade zo strany navrhovateľa došlo k podaniu žiadosti o predbežné prerokovanie uplatneného nároku na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu na strane exekučného súdu a exekútora v rámci vykonávanej exekúcie vedenej na Okresnom súde Bratislava lV pod sp. zn. Er 721/97. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd pri preskúmavaní oprávnenosti nárokov podľa zákona 58/1969 Zb. ( 514/2003 Z.z.) nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku označenou navrhovateľom v rámci predbežného prerokovania nároku, alebo v samotnom návrhu na začatie konania, pretože súd pri samotnom posudzovaní veci nie je viazaný právnym názorom účastníkov. Zásada spravodlivej ochrany práv vyplývajúcich z §1 O.s.p. vyžaduje, aby sa súd zaoberal posúdením uplatneného nároku

zo všetkých do úvahy prichádzajúcich právnych dôvodov, ak to umožňuje navrhovateľom opísaný skutok a výsledky vykonaného dokazovania ( ).

Náhradu škody podľa zákona 58/1969 Zb. je možné si uplatniť na základe dvoch foriem objektívnej zodpovednosti štátu, t.j. spôsobenie škody nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Pokiaľ ide o spôsobenie škody nezákonným rozhodnutím, zákon explicitne neurčuje, čo sa považuje za nezákonné rozhodnutie štátu. Všeobecne je ho možné definovať ako rozhodnutie vydané v rozpore s objektívnym právom pričom sa musí jednať o rozhodnutie právoplatné, ktoré nie je možné v rámci štandardného inštančného postupu prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov meniť.

Pokiaľ ide o náhrady škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, jedná sa o porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti a to aj v súvislosti s jeho rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania. V takomto prípade štát zodpovedá za škodu za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takým chybným postupom. ( NS SR ).

Subjekty za ktoré štát zodpovedá sú uvedené v §1 ods.1 zákona č. 58/1969 Zb. Ide o subjekty ktoré vykonávajú štátnu moc alebo na ktoré bol výkon štátnej moci prenesený a ktoré vystupujú v právnych vzťahoch vo vrchnostenskom postavení. V danom prípade navrhovateľ za subjekty zodpovedné za vznik škody spôsobenej vedením exekučného konania označil štát - Slovenskú republiky, vzhľadom k zákonom vymedzenej účasti súdu ako štátneho orgánu na exekučnom konaní a exekútora, ako subjektu určeného a splnomocneného štátom, na základe zákona, na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí ( § 2 Exekučný poriadok ). Pokiaľ ide o zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone funkcie exekútora podľa zákona č. 58/1969 Zb., k tejto otázke zaujal právne stanovisko Najvyšší súd SR ( ) ktorý vo svojom rozhodnutí konštatoval, že zákon 58/1969 Zb. na rozdiel od zákona 514/2003 Z.z. explicitne neupravuje zodpovednosť štátu za činnosť exekútora a preto je potrebné jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone funkcie exekútora posudzovať podľa § 33 Exekučného poriadku platného a účinného v čase vzniku škody v danom prípade do 30.06.2004, nakoľko podľa oznámenia zamestnávateľa navrhovateľa - Slovenská televízia Bratislava výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy na základe ktorého mali byť uhradené náklady spojené s vedením exekúcie uskutočnením prác a výkonov bol ukončený dňom 11.06.2004, v súvislosti s ukončením pracovného pomeru navrhovateľa.

Pokiaľ ide o ustálenie právneho dôvodu alebo právneho základu uplatneného nároku, podľa názoru súdu jediným právnym dôvodom aplikovateľným pre daný prípad je "nesprávny úradný postup". V súvislosti s exekučným konaním nebolo vydané žiadne právoplatné rozhodnutie, ktoré by na základe mimoriadnych opravných prostriedkov resp. ústavnej sťažnosti bolo zrušené alebo označené za nezákonné. Pokiaľ ide o exekučný príkaz vydávaný exekútorom za účelom realizácie výkonu rozhodnutia, tento nie je možné považovať za rozhodnutie orgánu štátnej moci, smeruje len k určeniu spôsobu , ktorým má byť exekúcia vykonávaná a nasleduje potom, čo je otázka vedenia exekúcie na základe upovedomenia o začatí exekúcie platne vyriešená. Pokiaľ povinný nesúhlasí s vedením exekúcie, má právo proti upovedomeniu o jej nariadení podať, ako riadny opravný prostriedok, námietku o dôvodnosti ktorej rozhoduje príslušný exekučný súd.

Z uvedeného dôvodu súd skúmal oprávnenosť nároku navrhovateľa len z hľadiska nesprávneho úradného postupu orgánov participujúcich na vedení exekúcie.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vo vzťahu k navrhovateľovi prebiehali v oblasti stavebného konania dve samostatné konania podľa zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( Obvodný úrad životného prostredia Bratislava IV a Okresný úrad Bratislava IV), v rámci ktorých bola nezávisle na sebe navrhovateľovi v rôznom rozsahu určená povinnosť vykonať práce pod následkom výkonu rozhodnutia. Vzhľadom k nečinnosti navrhovateľa, bol oprávnenou osobou z vykonateľných rozhodnutí podaný dňa 28.10.1997 návrh na výkon rozhodnutia. V žiadosti adresovanej okresnému súdu exekútor žiadal udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutia Krajského úradu v Bratislave

č.k. ŽP/ÚR-589/97-Ha zo dňa 25.8.1997 ( druhostupňové rozhodnutie vydané v dôsledku odvolania proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava IV č.k. 97/52/Sz/08H/2 ). Exekučné konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. Er 721/97

Okresný súd Bratislava IV vydal dňa 7.11.1997 poverenie k vykonaniu exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Bratislava IV č. k. /Sz zo dňa 7.11.1994. To znamená, že už pri počiatočnom úkone exekučného súdu t.j. vydávaní poverenia došlo k pochybeniu, nakoľko poverenie bolo vydané na iné rozhodnutie vydané v inom konaní, než na aké požadoval exekútor. Zásadné pochybenie súdu a následná nepozornosť exekútora malo fatálne následky pre navrhovateľa ako povinného v exekučnom konaní.

Ďalším zásadným pochybením na strane orgánu štátnej moci za ktoré nesie zodpovednosť štát je skutočnosť, že súd včas nevydal rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu preklúzie lehoty v priebehu ktorej malo byť rozhodnutie vykonané. Rozhodnutie tvoriace predmet výkonu rozhodnutia bolo vydané v správnom konaní podľa zák. č. 71/ 1967 Zb. a podľa § 71 ods. 3) správneho poriadku ho bolo možné vykonať len v lehote v zákone uvedenej. Lehota na vykonanie rozhodnutia bezvýsledne uplynula dňa 3.1.1999. Je nesporné, že súdny exekútor nezabezpečil vykonanie prác podľa rozhodnutia č. /Sz zo dňa 7.11.1994, nakoľko v rozpore s poverením súdu vykonával iné rozhodnutie v rámci exekúcie. To znamená, že rozhodnutie ktoré bolo podkladom exekúcie a ktoré nebolo realizované, sa po začatí exekúcie stalo neúčinným z dôvodu preklúzie, v dôsledku čoho mal súd konanie bez ďalšieho podľa § 57 ods.1 písm. b) Exekučného poriadku zastaviť. Na pochybenia v rámci vedenej exekúcie navrhovateľ ako povinný súd bezvýsledne upozorňoval prostredníctvom návrhov na odklad alebo zastavenie exekučného konania.

Exekučný príkaz na vykonanie prác a výkonov bol vydaný dňa 24.3.1999 a exekučný príkaz zrážkami zo mzdy dňa 21.2.2000.

Pokiaľ by došlo k včasnému vydaniu rozhodnutia o zastavení exekučného konania z dôvodu preklúzie lehoty na jeho vykonanie, tým by sa predišlo k vzniku škody na strane navrhovateľa a v tomto je potrebné vidieť príčinnú súvislosť nesprávneho úradného postupu a vzniku škody. V súvislosti so vznikom škody nie je možné argumentovať tým, že exekúciu a vznik škody si privodil sám navrhovateľ keď nerešpektoval povinnosti vyplývajúce z vykonateľných rozhodnutí orgánov štátnej správy.

Orgány štátnej moci, ktoré v rámci rozhodovacej činnosti zabezpečujú výkon rozhodnutí sú povinné postupovať v súlade so zákonom a v každom ohľade zabezpečiť ochranu práv všetkých účastníkov daného konania a vo vzťahu ku každému sú povinné postupovať v súlade s čl. 46 a nasl. Ústavy SR upravujúcich právo občana na súdnu a inú právnu pomoc.

Podľa § 22 ods.1) zák.58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia ( oznámenia ) zrušujúceho rozhodnutia.

Podľa ods.2) najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, to neplatí ak ide o škodu na zdraví. Pokiaľ ide o premlčanie uplatneného nároku, v tejto otázke sa súd stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, ktorý poukazoval na to, že nebolo možné počas vedenia exekúcie si uplatňovať nárok na náhradu škody podľa zák.58/1969 Zb. poukazovaním na nesprávny úradný postup. Navyše keď výsledkom kontrolnej činnosti Ministerstva spravodlivosti SR na základe podania navrhovateľa zo dňa 19.1.2000 bolo konštatovanie, že exekúcia prebieha v súlade so zákonom a pochybenia exekučných orgánov neboli zistené. Až rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k.. -286, v ktorom jednoznačne boli konštatované zásadné pochybenia vo vedení exekúcie a na základe ktorého bola exekúcia rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV zastavená, vytvorilo právny základ nároku navrhovateľa na náhradu škody.

Aj keby sa súd striktne pridržiaval gramatického výkladu vyššie citovaných ustanovení, vzhľadom na genézu vývoja celého prípadu je namieste aplikovať ustanovenie § 3 a nepripustiť námietku premlčania z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, nakoľko navrhovateľ nemohol uplatniť svoj nárok skôr ako konanie v rámci ktorého došlo k nesprávnemu úradnému postupu bolo ukončené. Navrhovateľ

márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, a preto by za takejto situácie zánik nároku na náhradu škody v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil.

Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že v súvislosti s vedením exekúcie povinný uhradil nevyhnutné náklady súvisiace s exekučným konaním v plnom rozsahu vo výške 194.518,-Sk, t.j. 6.456,81 Eur. V súvislosťou s úhradou nákladov v rámci exekúcie mu vznikla škoda spojená s úhradou úrokov z poskytnutého úveru vo výške 1656,10 Eur a poplatku za poskytnutie pôžičky vo výške 33,19 Eur, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť vzniknutej škody na strane navrhovateľa. Existencia vzniknutých nákladov tvoriacich predmet nároku na náhradu škody vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. -286, ktorý s danou informáciou narábal ako s preukázaným faktom.

Pokiaľ ide o úroky z omeškania, podľa §§ 9,10 zák.58/1969 Zb., v rámci predbežného prerokovania návrhu, má navrhovateľ právo uplatniť svoj nárok u príslušného orgánu, ktorý je povinný v mene štátu v lehote 6 mesiacov odo dňa podania žiadosti jeho nárok uspokojiť. To znamená, že nie v každom prípade je nevyhnutné, aby súd rozhodoval o výške majetkovej a nemajetkovej ujmy, ale k uspokojeniu nároku môže dôjsť bez účasti súdu. Márnym uplynutím tejto lehoty má navrhovateľ právo domáhať sa ochrany svojho práva na súde, pričom štát sa ako dlžník zo zodpovednostného právneho vzťahu ( § 489 ) dostáva do omeškania a postihuje ho povinnosť zaplatiť navrhovateľovi ako poškodenému veriteľovi tiež úroky z omeškania ( Uznesenie NS SR sp. zn. ).

S poukazom na vyššie uvedené súd popri istine priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko nárok navrhovateľa bol u odporcu včas a riadne uplatnený ( výzvou zo dňa 12.08.2010 a výzvou zo dňa 13.02.2012 ) a odporca tým, že uplatnený nárok navrhovateľa neuhradil sa dostal do omeškania s plnením.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. podľa zásady úspechu v konaní. Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 3.473,33 Eur ( á 220,77 : prevzatie veci, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, žaloba, 3x paušálna náhrada á 7,21 Eur, 9xhl.úkon á 237,34 Eur: žaloba o predbežné prerokovanie nároku - rozširujúca, rozšírenie žaloby, sťažnosť na prieťahy, odpoveď na výzvu súdu, 4x účasť na pojednávaní, vyjadrenie zo dňa 9.3.2016, 1x paušálna náhrada 7,41 Eur, 2x paušálna náhrada á 7,63 Eur, 2x paušálna náhrada 8,04 Eur a 2x paušálna náhrada 8,58 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde Bratislava 1.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.