Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Sd-11-2016.pdf
PDF · 80.24 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sd/11/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľky J. Z., bytom vo T. J. XX proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 10, Bratislava o invalidný dôchodok dňa 28. apríla 2016, takto
rozhodol:
Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 14. októbra 2015 č. 685 815 6173 0.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo odporkyne zo dňa 14. októbra 2015 č. 685 815 6173 0. odporkyňa podľa §70 a § 71 zákona č, 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov odňala navrhovateľke od 4. decembra 2015 invalidný dôchodok.
Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že poukázala na ustanovenie § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. a konštatovala, že základným predpokladom trvania nároku na invalidný dôchodok a jeho výplatu je, že poistenec spĺňa zákonom stanovené podmienky uvedené v § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Svidník zo dna 16. septembra 2015 navrhovateľka od 16. septembra 2015 už nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemáte pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nárok na invalidný dôchodok jej zanikol.
Voči tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že viac ako 20 rokov trpí bolesťami krčnej chrbtice s vyžarovanými bolesťami do hlavy a pravej ruky. To jej sťažuje dlhodobo stáť a robiť namáhavú prácu. Je pravdou, že po operácii sa jej bolesti zmiernili, ale nie natoľko, aby mohla vykonávať namáhavú prácu, nakoľko sa hneď unaví a trpí bolesťami hlavy a pravej hornej končatiny a poruchou zaspávania. Jej zdravotný stav jej nedovoľuje vykonávať namáhavú prácu, nechce dospieť do takého štádia ako pred operáciou. Nie je pravdou, že po operácii je jej stav zlepšený ako sa uvádza v posudku Sociálnej poisťovne Svidník, bez nutnosti analgetík. Lekára pravidelne nenavštevovala pretože si kupovala voľno predajné analgetiká. Pracovala ako opatrovateľka, ale musela túto prácu zanechať pre jej zdravotný stav. Žiadala o prehodnotenie zdravotného stavu a o vrátenie invalidného dôchodku, nakoľko nemá šancu získať zamestnanie, ktoré by vyhovovalo jej zdravotnému stavu.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že navrhovateľkin zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Svidník na základe kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na máj 2015. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník zo dňa 16. septembra 2015 ktorý bol
vypracovaný na základe kontrolnej lekárskej prehliadky, už nie je navrhovateľka invalidná od 16. septembra 2015 podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V uvedenom posudku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia, posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľky a zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa Prílohy č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly. Keďže zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky podľa záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia nie je na takej úrovni, ktorá by podľa ustanovenia § 71 zákona v znení neskorších predpisov zakladala vznik invalidity, invalidný dôchodok bol napadnutým rozhodnutím navrhovateľke odňatý. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník dňa 20. januára 2016 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 18. februára 2016 Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity.
Podmienky nároku na invalidný dôchodok upravuje v § 70 Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť upravuje ust. § 71 v ods. 1-10.
Podľa § 71 ods. 1 poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2 zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 3 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4 pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Podľa § 71 ods. 8 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 153 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a), ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykoná posudkový lekár sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálnej poisťovne ústredie (ďalej len ,,posudkový lekár“).
Z administratívneho spisu bolo zistené, že na základe kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na máj 2015 bol posúdený dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky na účely invalidného dôchodku dňa 16. septembra 2015 Sociálnou poisťovňou, pobočkou Svidník. Posudkový lekár konštatoval, že navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % od 31.10.2012. Sledovaná v neurologickej ambulancii pre bolesti hlavy, MRI vyšetrenie mozgu ukázala drobné demyelinizačné ložiská, bez neurologického deficitu. Viac ako 20 rokov lieči sa na bolesti krčnej chrbtice s vyžarovaním do hlavy a pravej hornej končatiny. Pre neúspech konzervatívnej liečby realizovaná 04.10.2012 mikroskopická disektómia C5/C6 a C6/C7. Pooperačný stav zlepšený, bez potreby infúznej analgetickej liečby. Sledovaná v neurologickej ambulancii Od poslednej kontroly bez akútnych zhoršení stavu, bez nutnosti analgetickej liečby. Objektívne bez významnejšej poruchy statodynamiky chrbtice, bez poruchy motoriky. Pooperačné prítomný len mierny reziduálny funkčný nález. Na základe doložených odborných vyšetrení a klinického stavu menovaná nespĺňa podmienky uznania invalidity, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 20 %, čo je pokles pracovnej schopnosti porovnateľný s osobou rovnakého veku a pohlavia.
Po podaní opravného prostriedku bola opätovne posúdená invalidita navrhovateľky posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník dňa 20. januára 2014, ktorá potvrdila svoj posudkový záver. Následne bola invalidita navrhovateľky posúdená aj posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach dňa 18. februára 2016, ktorá taktiež potvrdila posudkový záver posudkovej lekárky pobočky.
Podľa ustanovenia § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.
Podľa ustanovenia § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.
Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Odporkyňa na základe kontrolnej lekárskej prehliadky na účely invalidného dôchodku zistila, že od posledného posudzovania invalidity navrhovateľky v roku 2013 došlo k zlepšeniu zdravotného stavu navrhovateľky do takej miery, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je pri poslednom posudzovaní 20 %, a teda neopodstatňuje invaliditu navrhovateľky. Na základe zisteného skutkového stavu je nesporné, že posudkoví lekári, ktorí v predmetnej veci vypracovali posudok vychádzali z odborných medicínskych nálezov a ku dňu posudzovania zdravotného stavu navrhovateľky konštatovali, že stav navrhovateľky už nemožno považovať za stav opodstatňujúci invaliditu a v súlade s citovanými ustanoveniami stanovili aj mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky. Navrhovateľka žiadnym spôsobom nespochybnila medicínske závery posudkových lekárov a súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by tieto závery vyvracala. Posudky po vyšetrení navrhovateľky, ako aj na základe jej zdravotnej dokumentácie sú jednoznačné so zhodným konštatovaním, že navrhovateľka už nie je invalidná. Posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav navrhovateľky v súlade s postupom, ktorý zákon predpisuje a ich posudky sú úplné a presvedčivé. Z posudkov jednoznačne vyplýva, že zdravotné poškodenie navrhovateľa už nepodmieňuje invaliditu. Správne postupovala odporkyňa, keď odňala navrhovateľke invalidný dôchodok.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní nebola úspešná a odporkyňa zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.