Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/354/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. U. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Y. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na V.U. ul. č. XX v W. zastúpenej advokátkou JUDr. Martou Šuvadovou so sídlom na Floriánskej ul. č. 16 v Košiciach a H. R.Ö.B.Ö.G. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na T. ul. č. XX v W. zastúpeného advokátom JUDr. Rastislavom Lenártom so sídlom na Pollovej ul. č. 32 v Košiciach v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súd Košice II z 2.7.2015 č.k. -642 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II z 15.4.2009 č.k. -42 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo 17.9.2009 č.k. -70 tak, že zvýšil výživné pre mal. K. zo 130 eur na 230 eur mesačne od 15.10.2010 do 31.8.2015 a od 1.9.2015 na 260 eur mesačne, ktoré zaviazal otca prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletého. Dlžné výživné 5.654,80 eur za obdobie od 15.10.2010 do 30.6.2015 ho zaviazal zaplatiť do 4. mesiacov od právoplatnosti rozsudku matke maloletého. O náhrade trov účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že za obdobie od 15.10.2010 do 14.10.2012 určí výživné 270 a rozdiel určeného výživného a sumy 750 eur prizná na tvorbu úspor, od 15.10.2012 do 14.10.2014 určí výživné 370 eur a rozdiel medzi určeným výživným a sumou 750 eur prizná na tvorbu úspor, od 15.10.2014 do budúcna určí výživné 550 eur a rozdiel medzi určeným výživným a sumou 750 eur prizná na tvorbu úspor s tým, že dlžné výživné, ktoré vznikne, zaviaže otca zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zaviaže otca nahradiť trovy prvostupňového aj odvolacieho konania. Uviedla, že počas konania došlo k takej zmene pomerov maloletého, ktorá odôvodňuje určenie výživného vo väčšom rozsahu ako určil súd prvého stupňa. Zdôraznila, že naposledy bolo výživné určené keď mal maloletý 9 mesiacov a v súčasnosti bude žiakom prvého ročníka základnej školy. Vyslovila presvedčenie, že vzhľadom na to, že o jej návrhu na zvýšenie výživného konajúci súd rozhodol po takmer piatich rokoch, počas samotného konania nastali podmienky pre opätovné zvýšenie výživného v dôsledku plynutia času. Poukázala na to, že v čase poslednej úpravy konajúci súd pri určovaní výživného zohľadnil, že otec maloletého jej prispieval 100 eur mesačne na bývanie. V tejto súvislosti uviedla, že od právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo naposledy určené výživné otec od tohto príspevku upustil. Vyslovila presvedčenie, že pomery otca sa výrazne zlepšili o čom svedčí skutočnosť, že mu banka poskytla úver 80.000 eur. Vytkla súdu prvého stupňa, že neskúmal z akých príjmov je otec schopný splácať úver, platiť poistku a zabezpečovať svoje ostatné mesačné výdavky. Vzhľadom na to, že otec nepredložil potrebné doklady na vykonanie znaleckého dokazovania dospela k záveru, že svoje príjmy sa snažil úmyselne zatajiť.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vyslovil názor, že konajúci súd rozhodol vo veci samej bez náležitého zistenia skutkového stavu, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nezákonné. Vytkol súdu prvého stupňa, že nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a zdôraznil, že podľa jeho názoru predložil všetky doklady potrebné na vykonanie znaleckého dokazovania. namietal priebeh konania, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie vo veci samej, pretože podľa jeho názoru bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania, nakoľko právna zástupkyňa matky mala možnosť bez prerušenia predniesť záverečnú reč, naopak záverečná reč jeho právneho zástupcu bola opakovane prerušovaná matkou bez toho, aby konajúci súd zjednal nápravu.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky, okrem skutočností, ktoré uviedol v priebehu pojednávania a vo svojom odvolaní dodal, že podľa jeho názoru matka podala odvolanie len z „pomsty“, pretože dobre pozná jeho pomery a vie, že ňou požadované výživné nezodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca okrem skutočností ,ktoré uviedla už v priebehu konania opakovane zdôraznila, že podľa jej názoru otcovi nič nebránilo, aby znalcovi predložil potrebné doklady, pretože on nesie zodpovednosť za svoje účtovníctvo. Vyslovila presvedčenie, že otec od začiatku koná účelovo s úmyslom oddialiť určenie výživného a dosiahnuť jeho určenie v nižšom rozsahu, aký zodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom a v konečnom dôsledku aj odôvodneným potrebám maloletého.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa §-u 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa §-u 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa §-u 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti, prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto

rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že súd prvé stupňa v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. dôsledne nerešpektoval právo účastníkov konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je súčasťou obsahu základného práva podľa čl. 6 Dohovoru, ak v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a výstižne nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, najmä neuviedol, ako vyhodnotil schopnosti , možnosti a majetkové pomery otca ani z akého príjmu pri určovaní výživného vychádzal. Poukazuje nato, že konajúci súd zmätočne a nepreskúmateľne odôvodnil posúdenie schopností, možností plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému a príjmu otca, pretože zistený skutkový stav vyhodnotil jednak použitím zásady potencionality príjmu a jednak podľa ust. § 63 Zákona o rodine, v zmysle ktorého vyhodnotil príjem otca ako dvadsaťnásobok sumy životného minima. Dodáva, že konajúci súd najmä neuviedol, akými úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že je potrebné vyhodnotiť pomery otca z hľadiska dvoch odlišných zákonných postupov. Konštatuje, že súd prvého stupňa žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo a v ktorom posudzovanom období boli splnené zákonné podmienky pre posúdenie príjmu otca z hľadiska potencionality, a v ktorom boli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ust. § 63 Zákona o rodine. Zdôrazňuje, že pomery povinného rodiča je možné posudzovať podľa zásady potencionality za predpokladu, že zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že je v jeho schopnostiam a možnostiach dosahovať vyšší ako ním preukázaný príjem, najmä z dôvodu, že sa dobrovoľne vzdal príjmu resp. výhodnejšieho zamestnania. V prípade posúdenia pomerov povinného rodiča z hľadiska potencionality je povinnosťou konajúceho súdu, aby vyčíslil hodnotu potencionálneho príjmu, z ktorého pri určovaní výživného vychádzal a odôvodnil na základe akých skutočností dospel k záveru, že ním určený potencionálny príjem zodpovedá skutočným schopnostiam a možnostiam povinného rodiča. Za predpokladu, že povinný rodič , ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu a svoje príjmy riadne a zákonne nepreukáže, predpokladá sa, že jeho príjem zodpovedá dvadsať násobku sumy životného minima v zmysle ust. § 63 Zákona o rodine. V tomto prípade je posudzovaný príjem daný zákonnom a konajúci súd má povinnosť pri určovaní výživného vychádzať práve z tohto príjmu, bez toho, aby skúmal potencionalitu príjmu povinného rodiča. S poukazom na vyššie uvedené rozdiely medzi uvedenými postupmi posúdenia pomerov povinného rodiča pre potreby konania o určenie výživného súd môže pomery povinného rodiča vyhodnotiť vždy len na základe jedného zákonného postupu za splnenia zákonných podmienok. Odvolací súd poukazuje na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akého príjmu povinného rodiča konajúci súd pri určovaní výživného vychádzal, ani akým právnym režimom sa pri posudzovaní jeho pomerov riadil, nakoľko v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zmätočne uviedol, že vychádzal aj z potencionálneho príjmu podľa ust. § 63 Zákona o rodine. Z uvedeného nie je možné zistiť, z akého iného príjmu okrem príjmu podľa ust. § 63 Zákona o rodine konajúci súd vychádzal, preto nie je možné ani zistiť, či určené výživné zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a zmätočné. Preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že konajúci súd sa dôsledne neriadil ani jedným z možných zákonných ustanovení, v dôsledku čoho postupoval pri posúdení pomerov povinného rodiča v rozpore s použitými zákonnými ustanoveniami a svoje rozhodnutie riadne a zákonne neodôvodnil, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a zmätočné a svojím rozhodnutím odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Odvolací súd dodáva, že v priebehu odvolacieho konania otec oznámil odvolaciemu súdu, že bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1.3.2016. Konštatuje, že sa jedná o novú skutočnosť, ktorá má významný vplyv pre rozhodnutie vo veci samej,

a ktorá konajúcemu súdu nebola v čase rozhodovania vo veci samej známa, preto o nej nemohol rozhodnúť, v dôsledku čoho bude táto skutočnosť predmetom dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne a zákonne neodôvodnil napadnuté rozhodnutie, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie ohľadom otcovho zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1.3.2016 do budúcna a na základe zisteného skutkového stavu určiť za toto obdobie výživné pre maloletého tak, aby zodpovedalo zákonným požiadavkám zákona o rodine, v predchádzajúcom období od podania návrhu vyhodnotiť, či boli splnené podmienky pre posúdenie zisteného skutkového stavu podľa zásady potencionality alebo podľa ust. § 63 Zákona o rodine, eventuálne, ak sa preukáže, že zistený skutkový stav nepostačuje na rozhodnutie vo veci vykonať ďalšie dokazovanie, na základe zisteného skutkového stavu správne posúdiť pomery povinného rodiča a určiť z akého príjmu otca vychádzal pri určovaní výživného, opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.